Vzkriesenie

Definícia: Anastasis, grécke slovo prekladané ako „vzkriesenie“, doslova znamená „opätovné vstanie“ a vzťahuje sa na vstanie z mŕtvych. Plnší výraz „vzkriesenie (z) mŕtvych“ sa v Písmach používa opakovane. (Mat. 22:31; Sk. 4:2; 1. Kor. 15:12) Hebrejské techijath hammethim znamená „oživenie mŕtvych“. (Mat. 22:23; pozn. pod čiarou v NW) Vzkriesenie je opätovným uvedením životného vzoru jedinca do činnosti. Tento životný vzor si Boh uchoval vo svojej pamäti. V súlade s Božou vôľou s jednotlivcom je taký človek vzkriesený buď v ľudskom, alebo v duchovnom tele, a predsa si zachová svoju totožnosť, má tú istú osobnosť a spomienky, ako keď zomrel. Opatrenie vzkriesenia mŕtvych je nádherným vyjadrením Jehovovej nezaslúženej láskavosti; je prejavom jeho múdrosti a moci a je prostriedkom, pomocou ktorého sa uskutoční jeho pôvodné predsavzatie so zemou.

 Je vzkriesenie opätovným zjednotením nehmotnej duše a hmotného tela?

Aby to bolo možné, ľudia by, samozrejme, museli mať nehmotnú dušu, ktorá by sa mohla oddeliť od hmotného tela. Biblia niečo také neučí. Táto predstava bola vypožičaná z gréckej filozofie. Biblické učenie o duši je vysvetlené na stranách 77–80. Dôkazy o pôvode viery takzvaného kresťanstva v nehmotnú, nesmrteľnú dušu pozri na strane 81.

 Bol Ježiš vzkriesený v telesnom tele a má také telo teraz v nebi?

1. Petra 3:18: „Kristus zomrel raz navždy za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás viedol k Bohu, on, ktorý bol usmrtený v tele, ale oživený v duchu [„Duchom“, NV, NT, ZŠ, EP, RP; „v Duchu“, SEP; „podľa ducha“, AH].“ ​(Pri svojom vzkriesení z mŕtvych bol Ježiš oživený s duchovným telom. V gréckom texte sú slová „telo“ a „duch“ postavené do protikladu a obe sú v datíve. Teda ak prekladateľ použije preklad „duchom“, v súlade s tým by mal tiež povedať „telom“, alebo ak použije „v tele“, mal by tiež povedať „v duchu“.)

Sk. 10:40, 41: „Toho [Ježiša Krista] Boh na tretí deň vzkriesil a umožnil mu, aby sa zjavil, nie všetkému ľudu, ale svedkom vopred ustanoveným Bohom.“ ​(Prečo ho nevideli aj iní? Pretože bol duchovným tvorom, a keď sa tak ako kedysi anjeli zhmotňoval do hmotných tiel, aby bol viditeľný, urobil to len v prítomnosti vybraných svedkov.)

1. Kor. 15:45: „Tak je to aj napísané: ‚Prvý človek Adam sa stal živou dušou.‘ Posledný Adam [Ježiš Kristus, ktorý bol dokonalý ako Adam, keď bol stvorený] sa stal životodarným duchom.“

Aký je význam Lukáša 24:36–39 v súvislosti s telom, v ktorom bol Ježiš vzkriesený?

Luk. 24:36–39: „Kým o tom [učeníci] hovorili, on sám stál v ich strede a povedal im: ‚Pokoj vám.‘ Ale keď sa zdesili a naľakali, nazdávali sa, že zbadali ducha. Preto im  povedal: ‚Prečo sa znepokojujete a prečo vošli do vášho srdca pochybnosti? Pozrite sa na moje ruky a na moje nohy, že som to ja sám; dotknite sa ma a pozrite sa, lebo duch nemá telo a kosti, ako vidíte, že ja mám.‘“

Ľudia nemôžu vidieť duchov, a tak si učeníci zrejme mysleli, že vidia prízrak alebo vidinu. (Porovnaj Marka 6:49, 50.) Ježiš ich uistil, že nie je nijakým prízrakom; mohli vidieť jeho telesné telo a mohli sa ho dotknúť, nahmatať jeho kosti; v ich prítomnosti aj jedol. V minulosti sa podobne zhmotňovali anjeli, aby ich ľudia mohli vidieť; jedli, a niektorí sa dokonca ženili a mali deti. (1. Mojž. 6:4; 19:1–3) Po svojom vzkriesení sa Ježiš neobjavoval stále v tom istom telesnom tele (možno aby posilnil v ich mysliach skutočnosť, že je duchom), a tak ho nespoznali hneď ani jeho blízki druhovia. (Ján 20:14, 15; 21:4–7) Keď sa im však opakovane zjavoval v zhmotnených telách a hovoril a robil veci, ktoré spájali s Ježišom, ktorého poznali, posilnil ich vieru v skutočnosť, že bol naozaj vzkriesený z mŕtvych.

Ak by učeníci naozaj videli Ježiša v tele, ktoré má teraz v nebi, Pavol by neskôr nehovoril o oslávenom Kristovi, že je „presným znázornením [Božej] bytosti“, pretože Boh je Duch a nikdy nemal telesné telo. — Hebr. 1:3; porovnaj 1. Timotejovi 6:16.

Aby sme správne porozumeli správam o tom, ako sa Ježiš po vzkriesení zjavoval, pomôže nám, ak budeme mať na pamäti 1. Petra 3:18 a 1. Korinťanom 15:45, ktoré sú citované na  strane 399.

Pozri aj strany 133, 134 pod nadpisom „Ježiš Kristus“.

Kto bude vzkriesený, aby mal podiel na nebeskom živote s Kristom, a čo tam budú robiť?

Luk. 12:32: „Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ ​(Netýka sa to všetkých, ktorí prejavili vieru; počet je obmedzený. Budú v nebi pre istý účel.)

Zjav. 20:4, 6: „Videl som tróny a boli tam tí, ktorí sa na ne posadili, a dostali moc súdiť... Šťastný a svätý je  každý, kto má podiel na prvom vzkriesení; nad tými druhá smrť nemá právomoc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“

Pozri aj strany 199–205 pod nadpisom „Nebo“.

Budú mať tí, ktorí budú vzkriesení k nebeskému životu, nakoniec oslávené hmotné telá?

Fil. 3:20, 21: „[Pán Ježiš Kristus] pretvorí naše ponížené telo, aby nadobudlo rovnakú podobu s jeho slávnym telom, podľa pôsobenia moci, ktorú má.“ ​(Znamená to, že ich telesné telo bude nakoniec v nebesiach oslávené? Alebo to znamená, že namiesto obyčajného hmotného tela budú odetí do osláveného duchovného tela, keď budú vzkriesení k nebeskému životu? Nech odpovie nasledujúci biblický text.)

1. Kor. 15:40, 42–44, 47–50: „Sú nebeské telá a pozemské telá; ale iná je sláva nebeských tiel a iná pozemských tiel. Také je aj vzkriesenie mŕtvych... Seje sa hmotné telo, vzkriesené je duchovné telo. Prvý človek [Adam] je zo zeme a je vytvorený z prachu; druhý človek [Ježiš Kristus] je z neba. Aký je ten vytvorený z prachu, takí sú aj tí vytvorení z prachu; a aký je ten nebeský, takí sú aj tí, ktorí sú nebeskí. A práve tak, ako sme niesli obraz toho vytvoreného z prachu, tak budeme niesť aj obraz toho nebeského. To však hovorím, bratia, že telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo.“ ​(Tu sa nepripúšťa, že by sa zmiešali dva druhy tiel ani že by bolo telesné telo vzaté do neba.)

Ako Ježiš ukázal, čo bude vzkriesenie znamenať pre ľudstvo vo všeobecnosti?

Ján 11:11, 14–44: „[Ježiš povedal svojim učeníkom:] ‚Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť, ale idem tam, aby som ho prebudil zo spánku.‘... Ježiš [im] otvorene povedal: ‚Lazar zomrel.‘... Keď Ježiš prišiel, zistil, že [Lazar] bol už štyri dni v pamätnej hrobke... Ježiš jej [Marte, Lazarovej sestre] riekol: ‚Ja som vzkriesenie a život.‘... Zvolal silným hlasom: ‚Lazar, poď von!‘ Mŕtvy vyšiel von  s nohami a rukami obviazanými ovíjadlami a tvár mal ovinutú plátnom. Ježiš im povedal: ‚Rozviažte ho a nechajte ho odísť.‘“ ​(Ak by teda Ježiš povolal Lazara späť zo stavu blaženosti v inom živote, nebola by to nijaká láskavosť. Ale keď Ježiš vzkriesil Lazara zo stavu bez života, bola to láskavosť pre neho aj pre jeho sestry. Lazar sa opäť stal živým človekom.)

Mar. 5:35–42: „Prišli niektorí z domu predstaveného synagógy a povedali: ‚Tvoja dcéra zomrela! Prečo ešte obťažovať učiteľa?‘ Ale Ježiš, ktorý počul vyrieknuté slovo, povedal predstavenému synagógy: ‚Neboj sa, len prejavuj vieru!‘... Vzal otca a matku dieťaťa a tých, čo boli s ním, a vošiel tam, kde bolo dieťatko. Vzal dieťatko za ruku a povedal mu: ‚Talitha kumi‘, čo preložené znamená: ‚Dievča, hovorím ti, vstaň!‘ Dievča ihneď vstalo a začalo chodiť, lebo malo dvanásť rokov. Od veľkého nadšenia zostali celí bez seba.“ ​(Keď na zemi nastane všeobecné vzkriesenie počas Kristovej vlády v Miléniu, nepochybne sa bude mnoho miliónov rodičov a ich potomkov nesmierne tešiť, keď sa znovu stretnú.)

Aké vyhliadky majú tí, ktorí budú vzkriesení k životu na zemi?

Luk. 23:43: „Pravdivo ti dnes hovorím, budeš so mnou v raji.“ ​(Celá zem bude premenená na raj pod vládou Krista ako Kráľa.)

 Zjav. 20:12, 13: „Videl som mŕtvych, veľkých a malých, stojacich pred trónom, a boli otvorené zvitky. Ale bol otvorený aj iný zvitok; je to zvitok života. A mŕtvi boli súdení zo svojich skutkov podľa toho, čo bolo napísané vo zvitkoch... Boli jednotlivo súdení podľa svojich skutkov.“ ​(Otvorenie zvitkov zrejme poukazuje na čas vzdelávania v božskej vôli v súlade s Izaiášom 26:9. To, že je otvorený „zvitok života“, naznačuje, že tí, ktorí dbajú na toto vzdelávanie, majú príležitosť, aby ich meno bolo zapísané vo zvitku. Budú mať vyhliadku na večný život v ľudskej dokonalosti.)

Pozri aj strany 138–142 pod nadpisom „Kráľovstvo“.

 Budú niektorí vzkriesení len preto, aby bol nad nimi vynesený rozsudok a aby potom boli odovzdaní druhej smrti?

Aký je význam Jána 5:28, 29? Tu sa hovorí: „Všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú, tí, ktorí konali dobro, na vzkriesenie života, a tí, ktorí konali hanebne, na vzkriesenie súdu.“ To, čo tu Ježiš povedal, sa musí chápať vo svetle neskoršieho zjavenia, ktoré dal Jánovi. (Pozri Zjavenie 20:12, 13, citované na  strane 402.) Tak tí, ktorí predtým konali dobré veci, ako aj tí, ktorí predtým robili zlé veci, budú „jednotlivo súdení podľa svojich skutkov“. Akých skutkov? Ak by sme prijali názor, že ľudia budú odsúdení na základe skutkov z minulého života, nebolo by to v súlade s Rimanom 6:7: „Kto zomrel, je zbavený hriechu.“ Bolo by tiež nelogické kriesiť ľudí len preto, aby boli zničení. Teda v Jánovi 5:28, 29a Ježiš vopred poukazoval na vzkriesenie; a v ďalšej časti verša 29 vyjadril konečný výsledok po tom, ako budú ľudia pozdvihnutí k ľudskej dokonalosti a ako budú súdení.

Čo naznačuje Zjavenie 20:4–6 o tých, ktorí budú vzkriesení na zemi?

Zjav. 20:4–6: „Videl som tróny a boli tam tí, ktorí sa na ne posadili, a dostali moc súdiť. Áno, videl som duše popravených sekerou pre svedectvo, ktoré vydávali o Ježišovi, a preto, že hovorili o Bohu... A ožili a vládli s Kristom ako králi tisíc rokov. (Zostávajúci mŕtvi neožili, dokiaľ sa neskončilo tisíc rokov.) To je prvé vzkriesenie. Šťastný a svätý je každý, kto má podiel na prvom vzkriesení; nad tými druhá smrť nemá právomoc, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“

V NS a Mo sú použité zátvorky, aby čitateľovi pomohli spojiť to, čo nasleduje za výrokom v zátvorkách, s tým, čo je pred ním. Je tam jasne vyjadrené, že „zostávajúci mŕtvi“ nemajú podiel na prvom vzkriesení. To vzkriesenie je pre tých, ktorí vládnu s Kristom tisíc rokov. Znamená to, že nikto iný z ľudstva nebude žiť počas tisíc rokov okrem tých, ktorí budú vládnuť s Kristom v nebi? Nie;  pretože ak by to bolo tak, znamenalo by to, že by nebol nikto, pre koho by mohli slúžiť ako kňazi, a ich panstvom by bola pustá zem.

Kto sú teda „zostávajúci mŕtvi“? Sú to všetci ľudia, ktorí zomreli následkom adamovského hriechu, i tí, ktorí hoci prežili veľké súženie alebo sa možno narodia počas Milénia, potrebujú byť oslobodení od smrtonosných následkov tohto hriechu. — Porovnaj Efezanom 2:1.

V akom zmysle „neožijú“, dokiaľ sa neskončí tisíc rokov? To neznamená ich vzkriesenie. Toto ‚ožitie‘ zahŕňa oveľa viac než len ich existenciu ako ľudí. Znamená to dospieť k ľudskej dokonalosti, oslobodení od všetkých následkov adamovského hriechu. Všimni si, že verš 5 sa o tom zmieňuje ihneď po tom, ako predchádzajúci verš hovorí, že tí, ktorí budú v nebi, „ožili“. V ich prípade to znamená život oslobodený od všetkých následkov hriechu; dostanú dokonca zvláštnu poctu — nesmrteľnosť. (1. Kor. 15:54) Pre „zostávajúcich mŕtvych“ to teda musí znamenať plnosť života v ľudskej dokonalosti.

Koho sa bude týkať pozemské vzkriesenie?

Ján 5:28, 29: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas [Ježišov hlas] a vyjdú.“ (Grécke slovo preložené ako „pamätné hrobky“ nie je množné číslo od tafos [hrob, jednotlivé pohrebné miesto] alebo od haidés [hrob, v zmysle všeobecný hrob zomrelého ľudstva], ale je to datív množného čísla od mnémeion [pamiatka, pamätná hrobka]. To kladie dôraz na zachovanie pamiatky zomrelej osoby. Nie tí, ktorých pamiatka bola vymazaná v gehenne za neodpustiteľné hriechy, ale ľudia, ktorých si Boh pamätá, budú vzkriesení s možnosťou žiť navždy. — Mat. 10:28; Mar. 3:29; Hebr. 10:26; Mal. 3:16.)

Sk. 24:15: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(Budú vzkriesení tí, ktorí žili v súlade s Božími spravodlivými cestami, a aj tí ľudia, ktorí v nevedomosti robili to, čo je nespravodlivé. Biblia neodpovedá na všetky naše otázky, či niektorí  konkrétni jednotlivci, ktorí zomreli, budú vzkriesení. Ale môžeme mať istotu, že Boh, ktorý pozná všetky skutočnosti, bude konať nestranne. Jeho právo obsahuje milosrdenstvo a dbá na jeho spravodlivé normy. Porovnaj 1. Mojžišovu 18:25.)

Zjav. 20:13, 14: „More vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, a smrť a hádes vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a tí boli jednotlivo súdení podľa svojich skutkov. A smrť a hádes boli vrhnuté do ohnivého jazera. To ohnivé jazero znamená druhú smrť.“ ​(Teda tí, ktorí zomreli následkom adamovského hriechu, budú vzkriesení, už či boli pochovaní v mori alebo v hádese, všeobecnom pozemskom hrobe zomrelého ľudstva.)

Pozri aj nadpis „Záchrana, spása“.

Ak majú byť vzkriesené z mŕtvych miliardy ľudí, kde budú všetci žiť?

Veľkorysý odhad počtu ľudí, ktorí kedy žili na zemi, predstavuje 20 000 000 000. Ako sme videli, nie všetci budú vzkriesení. Ale aj keby sme predpokladali, že by boli vzkriesení, bol by tu dostatok miesta. Povrch suchej zeme má momentálne asi 147 600 000 štvorcových kilometrov. Ak by polovica z nej bola vyčlenená na iné účely, ešte stále by bolo asi 0,37 hektára na osobu, kde by sa mohlo vypestovať viac ako dosť potravy. Príčinou dnešného nedostatku nie je neschopnosť zeme vyprodukovať dostatok potravín, ale skôr politické súperenie a obchodná chamtivosť.

Pozri aj stranu 414 pod nadpisom „Zem“.