Siedma kapitola

Čo sa učíme z toho, že Boh pripúšťa zlo

1, 2. a) Čo by to pre nás znamenalo, keby bol Jehova usmrtil vzbúrencov hneď v Edene? b) Čo nám Jehova láskyplne umožňuje?

„DNÍ rokov môjho života bolo málo a boli tiesnivé,“ povedal patriarcha Jakob. (1. Mojžišova 47:9) Podobne aj Jób sa vyjadril, že človek „má krátky život a je presýtený nepokojom“. (Jób 14:1) Tak ako oni, aj väčšina z nás zažíva ťažkosti, nespravodlivosť či dokonca tragédie. No naše narodenie nebolo zo strany Boha nespravodlivosťou. Je pravda, že nemáme dokonalú myseľ a telo ani rajský domov, ktorý mali pôvodne Adam s Evou. No ako by to bolo, keby bol Jehova usmrtil Adama a Evu hneď, keď sa vzbúrili? Hoci by neexistovali žiadne choroby, žiaden žiaľ ani smrť, neexistoval by ani ľudský rod. Ani my by sme sa neboli narodili. Boh milosrdne poskytol Adamovi a Eve čas, aby priviedli na svet deti, hoci tieto deti zdedili nedokonalosť. A prostredníctvom Krista urobil Jehova opatrenie, aby sme mohli získať späť to, čo Adam stratil — večný život na rajskej zemi. — Ján 10:10; Rimanom 5:12.

² Aké je povzbudzujúce, že sa môžeme tešiť na večný život v novom svete v rajskom prostredí, kde budeme oslobodení od chorôb, žiaľu, bolesti a smrti, ako aj od zlých ľudí! (Príslovia 2:21, 22; Zjavenie 21:4, 5) Z biblickej  správy sa však dozvedáme, že hoci naša osobná záchrana je pre nás i pre Jehovu veľmi dôležitá, ide o niečo ešte dôležitejšie.

Pre svoje veľké meno

3. S čím súvisí splnenie Jehovovho predsavzatia so zemou a s ľudstvom?

³ Splnenie Božích predsavzatí so zemou a s ľudstvom súvisí s Božím menom. Meno Jehova znamená „Pôsobí, že sa stane“. Toto meno je teda spojené s Jehovovou povesťou Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka, Pôvodcu predsavzatí a Boha pravdy. Vzhľadom na Jehovovo postavenie je pre pokoj a blaho celého vesmíru nutné, aby bola Božiemu menu i tomu, s čím je toto meno spojené, prejavovaná plná úcta, akú si zasluhuje, a aby boli Jehovovi všetci poslušní.

4. Čo zahŕňalo Jehovovo predsavzatie so zemou?

⁴ Keď Jehova stvoril Adama a Evu, dal im úlohu, ktorú mali splniť. Objasnil, že jeho predsavzatím nie je len to, aby si podrobili celú zem — teda aby rozšírili hranice Raja —, ale aj aby ju zaľudnili svojimi potomkami. (1. Mojžišova 1:28) Malo toto predsavzatie pre ich hriech zlyhať? Akou pohanou by to bolo pre meno všemohúceho Jehovu, keby nemohol splniť svoje predsavzatie s touto zemou a s ľudstvom!

5. a) Kedy mali prví ľudia zomrieť, ak by zjedli zo stromu poznania dobrého a zlého? b) Ako Jehova splnil svoje slovo z 1. Mojžišovej 2:17, zatiaľ čo bral ohľad na svoje predsavzatie so zemou?

⁵ Jehova varoval Adama a Evu, že ak budú neposlušní a zjedia zo stromu poznania dobrého a zlého, zomrú „v deň“, keď to urobia. (1. Mojžišova 2:17) Jehova  ich podľa svojho slova vzal na zodpovednosť hneď v deň, keď zhrešili, a vyhlásil nad nimi rozsudok smrti. Z Božieho hľadiska Adam a Eva zomreli v ten deň. Aby však Jehova uskutočnil svoje predsavzatie so zemou, dovolil im, aby si skôr než fyzicky zomrú, založili rodinu. Okrem toho Boh môže považovať 1000 rokov za jeden deň, a tak keď sa Adamov život vo veku 930 rokov skončil, bolo to stále v jednom „dni“. (2. Petra 3:8; 1. Mojžišova 5:3–5) Tak sa Jehova dokázal ako pravdovravný v tom, kedy mal byť vykonaný rozsudok, a jeho predsavzatie so zemou nebolo ich smrťou zmarené. Tým však bolo nedokonalým ľuďom vrátane zlých nejaký čas dovolené žiť.

6, 7. a) Prečo Jehova podľa 2. Mojžišovej 9:15, 16 pripúšťa, aby zlí nejaký čas existovali? b) Ako sa prejavila Jehovova moc v prípade faraóna a ako sa vtedy Jehovovo meno stalo známym? c) K čomu povedie ukončenie súčasného zlého systému?

⁶ To, čo Jehova povedal egyptskému vládcovi za dní Mojžiša, ďalej objasňuje, prečo Boh dovolil, aby existovali zlí ľudia. Keď faraón zakázal synom Izraela odísť z Egypta, Jehova ho neusmrtil ihneď. Priviedol na krajinu desať rán, ktoré úžasným spôsobom ukázali Jehovovu moc. Keď Jehova varoval faraóna pred siedmou ranou, povedal mu, že by mohol jeho, ako aj jeho ľud ľahko vytrieť z tváre zeme. „Ale,“ povedal Jehova, „preto som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc a aby sa moje meno oznámilo po celej zemi.“ — 2. Mojžišova 9:15, 16.

⁷ Keď Jehova oslobodil Izraelitov, jeho meno sa naozaj stalo známym široko-ďaleko. (Jozua 2:1, 9–11)  Dodnes, hoci uplynulo už takmer 3500 rokov, sa nezabudlo na to, čo Boh vtedy urobil. Bolo oznámené nielen Jehovovo osobné meno, ale aj pravda o nositeľovi tohto mena. Tým si Jehova získal povesť ako Boh, ktorý spĺňa svoje sľuby a koná v prospech svojich služobníkov. (Jozua 23:14) Dokázalo sa, že vzhľadom na jeho absolútnu moc nič nemôže zabrániť uskutočneniu jeho predsavzatia. (Izaiáš 14:24, 27) Preto si môžeme byť istí, že čoskoro opäť zasiahne v prospech svojich verných služobníkov a zničí celý Satanov zlý systém. Na tento prejav absolútnej moci a na slávu, ktorú to prinesie Jehovovmu menu, sa nikdy nezabudne. Úžitok, ktorý to prinesie, bude trvalý. — Ezechiel 38:23; Zjavenie 19:1, 2.

‚Ó, hĺbka Božej múdrosti!‘

8. Aké skutočnosti by sme mali podľa Pavlovho nabádania zobrať do úvahy?

⁸ V liste Rimanom kladie apoštol Pavol otázku: „Je azda u Boha neprávosť?“ A dôrazne odpovedá: „Nech sa to nikdy nestane!“ Potom zdôrazňuje Božie milosrdenstvo a odvoláva sa na Jehovove slová o tom, prečo nechal faraóna žiť o niečo dlhšie. Pavol tiež ukazuje, že my ľudia sme ako hlina v rukách hrnčiara. Potom uvádza: „Teda ak Boh, hoci chcel prejaviť svoj hnev a oznámiť svoju moc, znášal s veľkou zhovievavosťou nádoby hnevu súce na zničenie, aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu, totiž na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z národov, čo na tom?“ — Rimanom 9:14–24.

9. a) Koho predstavujú „nádoby hnevu súce na zničenie“? b) Prečo Jehova prejavuje veľkú zhovievavosť svojim odporcom a ako bude konečný výsledok na dobro tých, ktorí ho milujú?

 ⁹ Od vzbury v Edene sú všetci, ktorí odporujú Jehovovi a jeho zákonom, ‚nádobami hnevu súcimi na zničenie‘. Jehova odvtedy po celý čas prejavoval zhovievavosť. Zlí sa vysmievali jeho cestám; prenasledovali jeho služobníkov a zabili dokonca jeho Syna. Jehova prejavil veľkú zdržanlivosť a poskytol dostatok času, aby mohlo celé tvorstvo jasne vidieť katastrofálne následky vzbury proti nemu i následky ľudskej vlády nezávislej od neho. Ježišova smrť zároveň poskytla prostriedok na oslobodenie poslušného ľudstva a na ‚zničenie Diablových diel‘. — 1. Jána 3:8; Hebrejom 2:14, 15.

10. Prečo Jehova znášal zlých v priebehu posledných 1900 rokov?

¹⁰ Počas viac ako 1900 rokov od Ježišovho vzkriesenia Jehova ďalej znášal „nádoby hnevu“ a odkladal ich zničenie. Prečo? Medziiným preto, lebo pripravoval tých, ktorí majú byť spojení s Ježišom Kristom v nebeskom Kráľovstve. Ich počet je 144 000 a predstavujú „nádoby milosrdenstva“, o ktorých hovorí apoštol Pavol. Najprv boli pozvaní do tejto nebeskej triedy jednotlivci spomedzi Židov. Neskôr Boh pozval aj ľudí z pohanských národov. Jehova nikoho z nich nenútil, aby mu slúžil. Ale niektorým z tých, ktorí s ocenením zareagovali na jeho láskyplné opatrenia, dal výsadu stať sa spoluvládcami s jeho Synom v nebeskom Kráľovstve. Príprava tejto nebeskej triedy je teraz už takmer ukončená. — Lukáš 22:29; Zjavenie 14:1–4.

11. a) Aká skupina ľudí má teraz úžitok z Jehovovej zhovievavosti? b) Aká možnosť bude poskytnutá mŕtvym?

 ¹¹ Ale kto bude obývať zem? Jehovova zhovievavosť umožňuje tiež zhromažďovanie „veľkého zástupu“ zo všetkých národov. Ich počet teraz dosahuje už milióny. Jehova sľúbil, že táto pozemská trieda prežije koniec tohto systému s vyhliadkou na večný život na rajskej zemi. (Zjavenie 7:9, 10; Žalm 37:29; Ján 10:16) V Božom stanovenom čase bude vzkriesený veľký počet mŕtvych, ktorí takisto dostanú príležitosť stať sa pozemskými poddanými nebeského Kráľovstva. Božie Slovo v Skutkoch 24:15 predpovedá: „Nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ — Ján 5:28, 29.

12. a) Čo sa učíme o Jehovovi z toho, že pripúšťa zlo? b) Čo si myslíš o spôsobe, akým Jehova rieši tieto záležitosti?

¹² Je v tomto všetkom nejaká neprávosť? Nie, lebo tým, že Boh odkladá zničenie zlých, čiže „nádob hnevu“, prejavuje súcit ďalším ľuďom v súlade so svojím predsavzatím. To ukazuje, aký je milosrdný a láskyplný. Máme tiež čas pozorovať, ako sa rozvíja jeho predsavzatie, čím sa o Jehovovi veľa učíme. Žasneme nad jednotlivými črtami jeho osobnosti, ktoré vychádzajú na svetlo — nad jeho spravodlivosťou, milosrdenstvom, zhovievavosťou a rozmanitou múdrosťou. Jehovovo múdre riešenie spornej otázky univerzálnej zvrchovanosti — jeho práva vládnuť — bude navždy svedectvom toho, že jeho spôsob vlády je najlepší. Spolu s apoštolom Pavlom môžeme povedať: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva a múdrosti  a poznania! Aké nevyskúmateľné sú jeho súdy a ako je nemožné vystopovať jeho cesty!“ — Rimanom 11:33.

Príležitosť prejaviť svoju oddanosť

13. Akú príležitosť máme, keď osobne zažívame utrpenie, a čo nám pomôže reagovať múdro?

¹³ Mnohí Boží služobníci osobne zažívajú utrpenie. Ich utrpenie pretrváva, lebo Boh ešte nezničil zlých a neuskutočnil predpovedanú obnovu ľudstva. Mali by sme sa preto rozhorčovať? Nemali by sme sa skôr na takéto situácie pozerať ako na príležitosť dokázať, že Diabol je luhár? Silu na takýto postoj môžeme získať, ak budeme mať na pamäti nabádanie: „Buď múdry, syn môj, a rozradostňuj moje srdce, aby som mohol dať odpoveď tomu, ktorý sa mi vysmieva.“ ​(Príslovia 27:11) Satan, ktorý sa Jehovovi vysmieva, vzniesol obvinenie, že ak ľudia utrpia hmotnú stratu alebo budú trpieť telesne, budú obviňovať Boha a dokonca ho preklínať. (Jób 1:9–11; 2:4, 5) Keď sme napriek ťažkostiam Jehovovi verní, rozradostňujeme jeho srdce a ukazujeme, že toto obvinenie nie je v našom prípade pravdivé.

14. Aký úžitok môžeme mať z toho, že sa v skúškach spoliehame na Jehovu?

¹⁴ Ak sa v skúškach spoliehame na Jehovu, môžeme si rozvíjať cenné vlastnosti. Napríklad Ježiš sa z toho, čo vytrpel, ‚naučil poslušnosti‘ takým spôsobom, aký nikdy predtým nepoznal. Aj my sa môžeme učiť zo skúšok tak, že si budeme rozvíjať trpezlivosť a vytrvalosť a budeme si prehlbovať ocenenie pre Jehovove  spravodlivé cesty. — Hebrejom 5:8, 9; 12:11; Jakub 1:2–4.

15. Aký úžitok môžu mať druhí z toho, že my trpezlivo znášame ťažkosti?

¹⁵ Ľudia si všimnú naše konanie. Niektorí si na základe toho, čo pre svoju lásku k spravodlivosti podstupujeme, časom možno uvedomia, kto sú dnes praví kresťania. A keď sa s nami zjednotia v uctievaní, budú môcť zažiť požehnania večného života. (Matúš 25:34–36, 40, 46) Jehova a jeho Syn chcú, aby ľudia mali takúto príležitosť.

16. Ako súvisí náš pohľad na naše osobné ťažkosti s otázkou jednoty?

 ¹⁶ Aké je to znamenité, keď sa aj na ťažké situácie pozeráme ako na príležitosť prejaviť svoju oddanosť Jehovovi a podieľať sa na uskutočňovaní jeho vôle! Takým konaním môžeme dokázať, že naozaj spejeme k jednote s Bohom a Kristom. Ježiš sa k Jehovovi modlil za všetkých pravých kresťanov slovami: „Neprosím len za nich [učeníkov, ktorí boli vtedy s ním], ale aj za tých, ktorí uveria vo mňa prostredníctvom ich slova, aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou, aby boli aj oni v spojení s nami.“ — Ján 17:20, 21.

17. Akú dôveru môžeme mať, ak sme Jehovovi verní?

¹⁷ Ak sme Jehovovi verní, štedro nás odmení. Jeho Slovo hovorí: „Buďte stáli, nepohnuteľní, majte vždy hojnosť práce v Pánovom diele, pretože viete, že vaša namáhavá práca v spojitosti s Pánom nie je márna.“ ​(1. Korinťanom 15:58) Uvádza tiež: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ ​(Hebrejom 6:10) Jakub 5:11 poznamenáva: „Hľa, vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, aký výsledok spôsobil Jehova, že Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný.“ Aký bol výsledok v prípade Jóba? „Jehova, ten požehnal potom Jóbov koniec viac ako jeho začiatok.“ ​(Jób 42:10–16) Áno, Jehova je „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebrejom 11:6) Môžeme sa tešiť na skutočne úžasnú odmenu — na večný život na rajskej zemi!

18. Čo sa nakoniec stane s akýmikoľvek bolestnými spomienkami, ktoré azda máme?

 ¹⁸ Vláda Božieho Kráľovstva odčiní všetky škody spôsobené ľudskej rodine za tie tisíce rokov, ktoré uplynuli. Radosť v tom čase mnohonásobne prevýši akékoľvek utrpenie, ktoré zažívame teraz. Nebudú nás znepokojovať žiadne nepríjemné spomienky na predošlé utrpenie. Budujúce myšlienky a činnosti, ktorými bude naplnený každodenný život ľudí v novom svete, nám postupne vymažú bolestné spomienky z mysle. Jehova vyhlasuje: „Tvorím nové nebesia [novú nebeskú vládu Kráľovstva nad ľudstvom] a novú zem [spravodlivú ľudskú spoločnosť] a skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca. Jasajte však a navždy sa tešte z toho, čo tvorím.“ Áno, v Jehovovom novom svete budú môcť spravodliví povedať: „Celá zem prišla k odpočinku, oslobodila sa od nepokoja. Ľudia sa rozveselili s radostnými výkrikmi.“ — Izaiáš 14:7; 65:17, 18.

Otázky na záverečný rozhovor

• Ako dal Jehova najavo, že si veľmi váži svoje meno, hoci pripúšťa zlo?

• Ako nám skutočnosť, že Boh znášal „nádoby hnevu“, umožnila mať úžitok z Božieho milosrdenstva?

• Ako by sme sa mali snažiť pozerať na situácie, ktoré nám osobne prinášajú utrpenie?

[Otázky]

[Obrázky na strane 67]

Jehova „požehnal potom Jóbov koniec viac ako jeho začiatok“