Devätnásta kapitola

Ďalej smelo hovor Božie slovo

1. a) Aké dobré posolstvo hlásali Ježišovi učeníci, ale ako na to niektorí Židia reagovali? b) Aké otázky by sme si mohli položiť?

TAKMER pred 2000 rokmi bol Boží Syn, Ježiš Kristus, pomazaný za budúceho Kráľa nad celou zemou. Ježiš bol na podnet náboženských nepriateľov popravený, ale Jehova ho vzkriesil z mŕtvych. Prostredníctvom Ježiša bolo teraz ľuďom umožnené získať večný život. No keď Ježišovi učeníci verejne hlásali toto dobré posolstvo, vypuklo prenasledovanie. Niektorí z nich boli uvrhnutí do väzenia, boli zbičovaní a bolo im nariadené, aby prestali o Ježišovi hovoriť. (Skutky 4:1–3, 17; 5:17, 18, 40) Čo mali robiť? Čo by si robil ty? Pokračoval by si smelo vo vydávaní svedectva?

2. a) Aké úžasné posolstvo sa musí hlásať v našich dňoch? b) Kto má zodpovednosť kázať toto dobré posolstvo?

² V roku 1914 bol Kráľ Božieho Kráľovstva, Ježiš Kristus, dosadený na trón v nebesiach, aby vládol „uprostred svojich nepriateľov“. (Žalm 110:2) Potom boli Satan a jeho démoni zvrhnutí na zem. (Zjavenie 12:1–5, 7–12) Začali sa posledné dni súčasného zlého systému. Keď sa toto časové obdobie skončí, Boh rozdrví celý satanský systém vecí. (Daniel 2:44; Matúš 24:21) Prežijúci budú mať pred sebou vyhliadku na večný život na zemi, ktorá sa stane rajom. Ak si prijal  toto dobré posolstvo, budeš sa chcieť oň deliť s ďalšími. (Matúš 24:14) Aké reakcie však môžeš očakávať?

3. a) Ako ľudia reagujú na posolstvo o Kráľovstve? b) Na akú otázku si musíme dať sami odpoveď?

³ Keď hlásaš dobré posolstvo o Kráľovstve, niektorí ľudia to azda vítajú, ale väčšina ľudí je k posolstvu ľahostajná. (Matúš 24:37–39) Niektorí sa ti azda aj vysmievajú alebo ti odporujú. Ježiš upozorňoval na to, že sa môžeme stretnúť s odporom aj zo strany našich príbuzných. (Lukáš 21:16–19) Odpor môžeš zažívať tiež na pracovisku alebo v škole. V niektorých častiach zeme sú Jehovovi svedkovia dokonca pod vládnym zákazom. Budeš aj za takýchto okolností ďalej smelo hovoriť Božie slovo a ‚stáť pevne vo viere‘? — 1. Korinťanom 16:13.

Nespoliehaj sa na vlastnú silu

4. a) Čo je základnou požiadavkou na to, aby sme mohli byť vernými Božími služobníkmi? b) Prečo sú kresťanské zhromaždenia také dôležité?

⁴ Ak chceš byť verným služobníkom Jehovu, základnou požiadavkou je spoliehať sa na jeho opatrenia. Jedným z nich sú zborové zhromaždenia. Písma nás nabádajú, aby sme ich nezanedbávali. (Hebrejom 10:23–25) Verní Jehovovi svedkovia vynakladajú úsilie, aby boli pravidelne prítomní na zhromaždeniach so spoluctiteľmi. Na týchto zhromaždeniach rastie naše poznanie Písiem. Rastie aj naše pochopenie známych právd a zostruje sa naša vnímavosť na spôsoby, ako tieto pravdy využívať. Zbližujeme sa s našimi kresťanskými bratmi v zjednotenom uctievaní a sme posilňovaní, aby sme mohli konať Božiu vôľu. Prostredníctvom  zboru nám Jehovov duch poskytuje vedenie a prostredníctvom tohto ducha je Ježiš v našom strede. — Matúš 18:20; Zjavenie 3:6.

5. Ako je to so zhromaždeniami, keď sú Jehovovi svedkovia zakázaní?

⁵ Zúčastňuješ sa pravidelne na všetkých zhromaždeniach a osobne uplatňuješ to, čo sa na nich rozoberá? Keď sú Jehovovi svedkovia zakázaní, niekedy je nevyhnutné konať zhromaždenia v malých skupinách v súkromných domoch. Miesta a čas sa azda menia a nemusia byť vždy výhodné, keďže niektoré zhromaždenia sa konajú neskoro v noci. No verní bratia a sestry napriek osobnému nepohodliu alebo nebezpečenstvu vynakladajú aj za takých okolností vážne úsilie, aby boli prítomní na každom zhromaždení.

6. Čím dávame najavo, že sa spoliehame na Jehovu, a ako nám to môže pomôcť, aby sme ďalej smelo hovorili?

⁶ Keď sa pravidelne obraciame na Jehovu vo vrúcnej modlitbe a keď si uvedomujeme, že potrebujeme Božiu pomoc, učíme sa spoliehať na Jehovu. Robíš to? Ježiš sa počas svojej pozemskej služby znovu a znovu modlil. (Lukáš 3:21; 6:12, 13; 22:39–44) A v noci predtým ako bol pribitý na kôl, svojich učeníkov nabádal: „Zostaňte bdelí a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ ​(Marek 14:38) Keď sa stretávame s ľahostajnosťou k posolstvu o Kráľovstve, mohli by sme byť v pokušení spomaliť v našej službe. Ak sa nám ľudia vysmievajú alebo nás prenasledujú, azda cítime pokušenie zostať ticho, aby sme sa vyhli problémom. Ale ak sa úprimne modlíme o Božieho ducha, aby nám pomáhal ďalej smelo hovoriť, bude nás to chrániť, aby  sme takým pokušeniam nepodľahli. — Lukáš 11:13; Efezanom 6:18–20.

Správa o smelom vydávaní svedectva

7. a) Prečo je záznam v knihe Skutky pre nás mimoriadne zaujímavý? b) Odpovedz na otázky uvedené za týmto odsekom a pritom zdôrazni, ako môžeme mať z uvedených informácií úžitok.

⁷ Záznam v knihe Skutky je pre nás všetkých mimoriadne zaujímavý. Hovorí o tom, ako apoštoli a iní raní učeníci — ľudia s pocitmi, ako sú naše — prekonávali prekážky a dokazovali, že sú smelými a vernými svedkami Jehovu. Preskúmajme časť tohto záznamu pomocou nasledujúcich otázok a uvedených biblických textov. Uvažuj pritom, ako môžeš mať z toho úžitok ty osobne.

Boli apoštoli vysokovzdelanými mužmi? Boli to ľudia, ktorí boli prirodzene nebojácni bez ohľadu na to, čo sa dialo? (Ján 18:17, 25–27; 20:19; Skutky 4:13)

Čo umožnilo Petrovi smelo hovoriť pred židovským súdom, ktorý odsúdil Božieho vlastného Syna? (Matúš 10:19, 20; Skutky 4:8)

Čo robili apoštoli v týždňoch predtým, ako boli predvedení pred Sanhedrin? (Skutky 1:14; 2:1, 42)

Ako Peter a Ján odpovedali, keď vládcovia prikázali apoštolom, aby prestali kázať na základe Ježišovho mena? (Skutky 4:19, 20)

U koho apoštoli opäť hľadali pomoc, keď boli prepustení? Modlili sa o to, aby sa prenasledovanie skončilo? Teda o čo sa modlili? (Skutky 4:24–31)

 Akým spôsobom Jehova poskytol pomoc, keď sa prenasledovatelia pokúšali zastaviť kazateľské dielo? (Skutky 5:17–20)

Ako dali apoštoli najavo, že chápu, kvôli čomu boli prepustení? (Skutky 5:21, 41, 42)

Čo učeníci ďalej robili, aj keď boli mnohí z nich rozptýlení následkom prenasledovania? (Skutky 8:3, 4; 11:19–21)

8. K akým vzrušujúcim výsledkom viedla služba raných učeníkov a ako sa toto dielo dotýka nás?

⁸ Dielo kázania dobrého posolstva nebolo márne. Na Letnice roku 33 n. l. bolo pokrstených približne 3000 učeníkov. „Stále sa pripájali veriaci v Pána, množstvo mužov aj žien.“ ​(Skutky 2:41; 4:4; 5:14) Časom sa stal kresťanom aj jeden neľútostný prenasledovateľ Božieho ľudu, Saul z Tarzu, a začal smelo vydávať svedectvo o pravde. Stal sa známym ako apoštol Pavol. (Galaťanom 1:22–24) Dielo, ktoré sa začalo v prvom storočí, sa nezastavilo. V týchto posledných dňoch nadobudlo hybnú silu a vykonáva sa vo všetkých častiach zeme. Máme výsadu podieľať sa na ňom a učiť sa pritom z príkladu, ktorý nám dali verní svedkovia pred nami.

9. a) Aké príležitosti na vydávanie svedectva využíval Pavol? b) Akými spôsobmi šíriš posolstvo o Kráľovstve ďalším ty?

⁹ Čo Pavol urobil, keď spoznal pravdu o Ježišovi Kristovi? „Ihneď zvestoval... Ježiša, že to je Ten Boží Syn.“ ​(Skutky 9:20) Bol vďačný za nezaslúženú láskavosť, ktorú mu Boh prejavil, a uvedomoval si, že každý potrebuje dobré posolstvo, ktoré on prijal. Pavol bol Žid, a ako bolo zvykom v tých dňoch, chodieval do  synagógy, aby tam vydával svedectvo. Kázal aj z domu do domu a zhováral sa s ľuďmi na trhovisku. Bol tiež ochotný presťahovať sa na nové územia, aby aj tam kázal dobré posolstvo. — Skutky 17:17; 20:20; Rimanom 15:23, 24.

10. a) Ako Pavol ukázal, že má nielen odvahu, ale aj rozlišovaciu schopnosť, pokiaľ ide o spôsob vydávania svedectva? b) Ako môžeme napodobňovať Pavlove vlastnosti, keď vydávame svedectvo príbuzným, spolupracovníkom či spolužiakom?

¹⁰ Pavol mal nielen odvahu, ale aj rozlišovaciu schopnosť, a o to isté by sme sa mali snažiť aj my. V Židoch sa snažil vzbudiť záujem na základe sľubov, ktoré dal Boh ich predkom. S Grékmi hovoril na základe vecí, ktoré im boli známe. Niekedy vydal svedectvo tak, že uviedol vlastnú skúsenosť, ako spoznal pravdu. Povedal: „Všetko robím pre dobré posolstvo, aby som mal na ňom účasť s inými.“ — 1. Korinťanom 9:20–23; Skutky 22:3–21.

11. a) Čo Pavol urobil, aby sa vyhol opakovaným konfrontáciám s odporcami? b) Kedy by bolo múdre napodobniť Pavlov príklad a ako? c) Od koho môžeme mať silu, aby sme dokázali ďalej smelo hovoriť?

¹¹ Keď sa následkom odporu zdalo, že by bolo lepšie, keby Pavol nejaký čas kázal v inej oblasti, Pavol radšej odišiel, a tak sa vyhol opakovaným konfrontáciám s odporcami. (Skutky 14:5–7; 18:5–7; Rimanom 12:18) No nikdy sa nehanbil za dobré posolstvo. (Rimanom 1:16) Hoci Pavlovi bolo nepríjemné, keď sa k nemu odporcovia správali bezočivo — dokonca násilne —, ‚pozbieral odvahu s pomocou svojho Boha‘ a ďalej kázal. Povedal: „Pán stál pri mne a posilnil ma, aby  bolo mojím prostredníctvom úplne dovŕšené zvestovanie.“ ​(1. Tesaloničanom 2:2; 2. Timotejovi 4:17) Hlava kresťanského zboru, Ježiš, naďalej poskytuje silu, ktorú potrebujeme na konanie diela predpovedaného na naše dni. — Marek 13:10.

12. Čím dokazujeme kresťanskú smelosť a čo je jej základom?

¹² Máme všetky dôvody ďalej smelo hovoriť Božie slovo, tak ako to robil Ježiš a iní verní Boží služobníci v prvom storočí. To neznamená, že máme byť netaktní alebo že máme nanucovať posolstvo tým, ktorí oň nemajú záujem. No nevzdávame sa, ani keď sú ľudia ľahostajní, a nedovoľujeme, aby nás odpor umlčal. Tak ako Ježiš poukazujeme na Božie Kráľovstvo ako na oprávnenú vládu nad celou zemou. Hovoríme s presvedčením, lebo zastupujeme Jehovu, Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka, a posolstvo, ktoré ohlasujeme, nie je od nás, ale od neho. A najsilnejšou pohnútkou k chvále Jehovu by mala byť naša láska k nemu. — Filipanom 1:27, 28; 1. Tesaloničanom 2:13.

Otázky na záverečný rozhovor

• Prečo je dôležité deliť sa o posolstvo o Kráľovstve s každým, s kým môžeme, ale aké reakcie môžeme očakávať?

• Ako môžeme ukázať, že sa v službe Jehovovi nespoliehame na vlastnú silu?

• Aké cenné poučenie získavame z knihy Skutky?

[Otázky]

 [Obrázky na strane 173]

Tak ako v minulosti, aj dnes Jehovovi služobníci smelo hovoria Božie slovo