Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Majte jeden k druhému vrúcnu lásku“

„Majte jeden k druhému vrúcnu lásku“

Šestnásta kapitola

„Majte jeden k druhému vrúcnu lásku“

1. Čo často zapôsobí na ľudí, ktorí prídu na zhromaždenie Jehovových svedkov prvý raz?

KEĎ niekto prvý raz príde na zhromaždenie Jehovových svedkov, často naňho zapôsobí láska, ktorú tam vidí. Vníma ju z toho, ako ho druhí vítajú, i z vrúcnych priateľských vzťahov. Aj návštevníci našich zjazdov si všímajú túto lásku. Jeden reportér o zjazde napísal: ‚Nikto nie je pod vplyvom alkoholu ani drog. Nijaký krik a vresk. Nijaké strkanie. Nikto sa netlačí. Nikto nenadáva ani nekľaje. Nijaké neslušné vtipy ani oplzlá reč. Nijaký dym vo vzduchu. Nikto nekradne. Nikto nehádže plechovky na trávnik. Bolo to naozaj neobyčajné.‘ To všetko je dôkazom lásky, ktorá sa „nespráva... neslušne, nevyhľadáva svoje vlastné záujmy“. — 1. Korinťanom 13:4–8.

2. a) Čo by malo byť časom zjavné na našom prejavovaní lásky druhým? b) Akú lásku si musíme pestovať, ak chceme napodobňovať Krista?

2 Bratská láska je poznávacím znakom pravých kresťanov. (Ján 13:35) Keď duchovne rastieme, učíme sa prejavovať lásku ešte plnšie. Apoštol Pavol sa modlil, aby sa láska jeho spolukresťanov „ešte viac a viac rozhojňovala“. (Filipanom 1:9) Apoštol Ján ukázal, že naša láska by mala byť obetavá. Napísal: „Podľa toho sme spoznali lásku, že sa [Boží Syn] vzdal svojej duše za nás, a my sme povinní vzdať sa duší za bratov.“ ​(1. Jána 3:16; Ján 15:12, 13) Naozaj by sme dali za svojich bratov život? Hoci vo väčšine prípadov sa od nás nič také nevyžaduje, do akej miery sme ochotní vynaložiť úsilie, aby sme svojim bratom pomáhali, aj keď to pre nás azda nie je pohodlné?

3. a) Ako môžeme prejavovať lásku ešte plnšie? b) Prečo je životne dôležité mať v tomto čase k sebe navzájom vrúcnu lásku?

3 Popri konaní skutkov, v ktorých sa odráža duch obetavosti, by sme mali k svojim bratom prechovávať tiež skutočne vrúcne city. Božie Slovo nás nabáda: „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť.“ ​(Rimanom 12:10) Každý z nás má k niektorým ľuďom takýto vzťah. No mohli by sme sa naučiť pociťovať takúto náklonnosť aj k ostatným? Vzhľadom na blížiaci sa koniec tohto starého systému je životne dôležité, aby sme sa s našimi spolukresťanmi ešte viac zblížili. Biblia hovorí: „Koniec všetkých vecí sa priblížil... Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ — 1. Petra 4:7, 8.

Keď vzniknú problémy

4. a) Prečo môžu medzi členmi zboru vzniknúť problémy? b) Aký úžitok môžeme mať z uplatňovania biblických rád, hoci nie vždy máme sklon konať podľa nich?

4 Samozrejme, keďže sme nedokonalí, občas sa dopustíme niečoho, čo sa druhých dotkne. Aj naši bratia môžu rôznym spôsobom zhrešiť proti nám. (1. Jána 1:8) Čo by si mal urobiť, ak sa dostaneš do takej situácie? Písma poskytujú potrebné vedenie. To, čo hovoria, sa však nemusí zhodovať s tým, k čomu máme azda my ako nedokonalí ľudia sklon. (Rimanom 7:21–23) Napriek tomu, keď budeme svedomito uplatňovať rady, ktoré Biblia obsahuje, ukážeme, že úprimne túžime páčiť sa Jehovovi. Takýmto konaním sa prehĺbi aj naša láska k druhým.

5. Prečo by sme sa nemali pomstiť, ak nás niekto zraní?

5 Keď sú ľudia zranení, niekedy hľadajú spôsoby, ako sa previnilcovi odplatiť. To však situáciu len zhoršuje. Ak si niečo vyžaduje odplatu, mali by sme ju nechať na Boha. (Príslovia 24:29; Rimanom 12:17–21) Iní sa azda vyhýbajú kontaktu s človekom, ktorý sa proti nim previnil. No k svojim spoluctiteľom by sme sa tak nemali správať, lebo prijateľnosť nášho uctievania závisí čiastočne aj od toho, či milujeme svojich bratov. (1. Jána 4:20) Preto Pavol napísal: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ ​(Kolosanom 3:13) Môžeš tak konať aj ty?

6. a) Ako často by sme mali odpustiť svojim bratom? b) Ocenenie čoho nám pomôže správne sa zachovať, keď proti nám niekto zhreší?

6 Čo ak niekto proti nám opakovane hreší, no nedopúšťa sa závažných hriechov, za ktoré by mal byť vylúčený zo zboru? Apoštol Peter navrhoval odpustiť takéto menšie hriechy „až sedem ráz“. Ježiš však povedal: „Nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ Vyzdvihol, aký obrovský dlh máme voči Bohu v porovnaní s čímkoľvek, čo môže byť niekto z ľudí dlžný nám. (Matúš 18:21–35) Každý deň mnohými spôsobmi hrešíme proti Bohu — niekedy svojím sebeckým konaním, tým, čo hovoríme alebo čo si myslíme, či tým, že niečo neurobíme —, hoci si ani len neuvedomíme, že hrešíme. (Rimanom 3:23) Boh je k nám však stále milosrdný. (Žalm 103:10–14; 130:3, 4) A vyžaduje, aby sme aj my konali rovnako voči sebe navzájom. (Matúš 6:14, 15; Efezanom 4:1–3) Tak budeme môcť prejavovať lásku, ktorá „nevypočítava urážky“. — 1. Korinťanom 13:4, 5; 1. Petra 3:8, 9.

7. Čo by sme mali urobiť, ak má nejaký brat niečo proti nám?

7 Občas azda zistíme, že náš brat má niečo proti nám, hoci my k nemu neprechovávame žiadne negatívne pocity. Možno sa rozhodneme ‚prikryť to láskou‘, ako nás podnecuje 1. Petra 4:8. Alebo sa môžeme ujať iniciatívy, porozprávať sa s ním a pokúsiť sa obnoviť pokojné vzťahy. — Matúš 5:23, 24.

8. Čo možno urobiť, ak spoluveriaci robí niečo, čo nás dráždi?

8 Tvoj spoluveriaci môže robiť niečo, čo nielen teba, ale aj druhých dráždi. Nebolo by dobré porozprávať sa s ním? Možno áno. Ak mu osobne láskavým spôsobom vysvetlíš tento problém, môže to viesť k dobrým výsledkom. No najprv by si sa mal spýtať sám seba: ‚Naozaj robí niečo nebiblické? Alebo problém vyplýva hlavne z toho, že som vyrastal v inom prostredí a bol som inak vychovávaný než on?‘ Buď opatrný, aby si si neurčoval vlastné normy a potom nesúdil ľudí podľa nich. (Jakub 4:11, 12) Jehova nestranne prijíma ľudí z každého prostredia a je k nim trpezlivý, zatiaľ čo duchovne rastú.

9. a) Kto v zbore venuje pozornosť prípadom závažného nesprávneho konania? b) Kedy má zodpovednosť podniknúť patričné kroky najprv ten, proti komu bol hriech spáchaný, a s akým cieľom?

9 Ak sa niekto v zbore zapletie do závažného nesprávneho konania, ako je napríklad nemravnosť, je potrebné venovať tomu okamžitú pozornosť. Kto by sa tým mal zaoberať? Starší. (Jakub 5:14, 15) Ak je však hriech spáchaný proti konkrétnej osobe, možno v obchodných záležitostiach alebo škodlivým používaním jazyka, potom by sa mal pokúsiť za previnilcom súkromne zájsť najprv ten, proti komu bol hriech spáchaný. (Matúš 18:15) Ak sa tým záležitosť nevyrieši, je potrebné podniknúť ďalšie kroky opísané v Matúšovi 18:16, 17. Láska k nášmu previnilému bratovi a túžba ‚získať ho‘ nám pomôže urobiť to tak, aby sme zapôsobili na jeho srdce. — Príslovia 16:23.

10. Čo nám pomôže získať na vec správny pohľad, keď vznikne problém?

10 Keď vznikne problém, či už je veľký, alebo malý, bude užitočné, ak sa vynasnažíme pochopiť, ako sa naň pozerá Jehova. On neschvaľuje hriech, nech má akúkoľvek podobu, a v patričnom čase očistí svoju organizáciu od tých, ktorí sa nekajúcne dopúšťajú závažných hriechov. Nezabudnime však, že všetci v menších veciach hrešíme a potrebujeme jeho zhovievavosť a milosrdenstvo. V tom Jehova dáva vzor, ktorý by sme mali napodobňovať, keď proti nám druhí zhrešia. Ak sme milosrdní, odrážame jeho lásku. — Efezanom 5:1, 2.

Hľadaj spôsoby, ako sa „rozšíriť“

11. Prečo Pavol povzbudzoval Korinťanov, aby sa „rozšírili“?

11 Pavol strávil celé mesiace budovaním zboru v gréckom Korinte. Miloval tamojších bratov a usilovne pracoval, aby im pomohol. No niektorí z nich k nemu nepociťovali vrúcny vzťah. Boli veľmi kritickí. Pavol ich nabádal, aby sa „rozšírili“ v prejavovaní náklonnosti. (2. Korinťanom 6:11–13; 12:15) Všetci urobíme dobre, ak sa zamyslíme, do akej miery prejavujeme druhým lásku, a ak budeme hľadať spôsoby, ako sa rozšíriť. — 1. Jána 3:14.

12. Ako môžeme rásť v láske voči všetkým v zbore?

12 Sú v zbore takí, s ktorými je pre nás ťažké zblížiť sa? Ak sa usilujeme povzniesť nad akékoľvek osobnostné rozdiely — tak ako by sme to chceli od nich —, môže nám to pomôcť rozvinúť si k nim vrúcnejší vzťah. Naše city voči nim sa môžu zlepšiť aj tým, že budeme u nich vyhľadávať dobré vlastnosti a zameriavať sa na ne. To určite povedie k tomu, že naša láska k nim vzrastie. — Lukáš 6:32, 33, 36.

13. Ako sa môžeme rozšíriť v prejavovaní lásky bratom a sestrám vo svojom zbore?

13 Prirodzene, naše možnosti robiť niečo pre druhých sú obmedzené. Azda nie je možné pozdraviť všetkých na každom zhromaždení. Nie je tiež možné pozvať každého, keď pozývame priateľov na obed. Mohli by sme sa však rozšíriť tak, že si vyhradíme niekoľko minút na to, aby sme sa bližšie zoznámili s niekým vo svojom zbore? Mohli by sme príležitostne pozvať niekoho, koho dobre nepoznáme, aby s nami spolupracoval vo zvestovateľskej službe?

14. Ako môžeme prejaviť vrúcnu lásku, keď sme medzi kresťanmi, ktorých sme nikdy predtým nestretli?

14 Znamenitou príležitosťou na rozšírenie sa v láske sú aj kresťanské zjazdy. Sú tam možno prítomné tisíce ľudí. Nemôžeme spoznať všetkých, ale svojím správaním môžeme ukázať, že kladieme ich blaho pred vlastné pohodlie. Cez prestávku môžeme prejaviť osobný záujem o druhých tým, že sa ujmeme iniciatívy a zoznámime sa s niekým, kto je vedľa nás. Raz budú všetci ľudia na zemi bratmi a sestrami zjednotenými v uctievaní pravého Boha a Otca všetkých. Aká to bude radosť navzájom sa spoznávať! Túžbu po takomto spoznávaní sa v nás bude roznecovať vrúcna láska. Prečo nezačať už teraz?

Otázky na záverečný rozhovor

• Ako treba riešiť prípadné problémy medzi kresťanmi a prečo?

• Ako by popri duchovnom raste mala rásť aj naša láska?

• Ako je možné prejavovať vrúcnu lásku viacerým, nielen uzavretému okruhu priateľov?

[Otázky]

[Obrázok na strane 148]

Kresťanská láska sa prejavuje mnohými spôsobmi, napríklad aj na zborových zhromaždeniach