Osemnásta kapitola

„Nie sú časťou sveta“

1. a) O čo sa Ježiš pred svojou smrťou modlil v súvislosti s učeníkmi? b) Prečo je také dôležité ‚nebyť časťou sveta‘?

JEŽIŠ sa v noci predtým, ako bol zabitý, modlil za svojich učeníkov. Vedel, že budú vystavení obrovskému tlaku zo strany Satana, a tak svojmu Otcovi povedal: „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ ​(Ján 17:15, 16) Prečo je oddelenosť od sveta taká dôležitá? Lebo vládcom tohto sveta je Satan. Kresťania nechcú byť časťou sveta, ktorý je pod jeho nadvládou. — Lukáš 4:5–8; Ján 14:30; 1. Jána 5:19.

2. V akom zmysle Ježiš nebol časťou sveta?

² To, že Ježiš nebol časťou sveta, neznamenalo, že neprejavoval druhým lásku. Naopak, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a učil ľudí o Božom Kráľovstve. Dokonca dal za ľudstvo svoj život. Nemiloval však bezbožné postoje a konanie ľudí, ktorí prejavovali ducha Satanovho sveta. Preto varoval pred takými vecami, ako sú nemravné túžby, materialistický spôsob života a snaha získať významné postavenie. (Matúš 5:27, 28; 6:19–21; Lukáš 20:46, 47) Teda nie div, že Ježiš sa nezapájal ani do politických záležitostí sveta. Hoci bol Žid, v politických sporoch medzi Rímom a Židmi sa nestaval ani na jednu stranu.

 „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta“

3. a) Aké obvinenie proti Ježišovi vzniesli židovskí náboženskí vodcovia pred Pilátom a prečo? b) Čo ukazuje, že Ježiš nemal záujem stať sa ľudským kráľom?

³ Zamysli sa, čo sa stalo, keď dali židovskí náboženskí vodcovia Ježiša zatknúť a priviesť k Pontskému Pilátovi, rímskemu miestodržiteľovi. Títo vodcovia boli znepokojení tým, že Ježiš odhaľoval ich pokrytectvo. Aby prinútili miestodržiteľa podniknúť nejaké kroky proti Ježišovi, obvinili Ježiša slovami: „Zistili sme, že tento muž podvracia náš národ a zakazuje platiť cézarovi dane a hovorí, že je Kristus, kráľ.“ ​(Lukáš 23:2) Bolo jasné, že to je lož, lebo rok predtým, keď ľudia chceli urobiť Ježiša kráľom, Ježiš to odmietol. (Ján 6:15) Vedel, že má byť v budúcnosti nebeským Kráľom. (Lukáš 19:11, 12) Okrem toho na trón ho nemali dosadiť ľudia, ale Jehova.

4. Ako sa Ježiš staval k plateniu daní?

⁴ Len tri dni pred Ježišovým zatknutím sa farizeji pokúšali docieliť, aby Ježiš v súvislosti s platením daní povedal niečo, za čo by ho mohli žalovať. Ježiš však povedal: „Ukážte mi denár [rímsku mincu]. Čí má obraz a nápis?“ Keď povedali, že „cézarov“, odpovedal im: „Každopádne teda splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ — Lukáš 20:20–25.

5. a) Aké poučenie dal Ježiš svojim učeníkom, keď bol zatýkaný? b) Ako Ježiš vysvetlil dôvod svojho konania? c) Ako sa skončil proces s Ježišom?

⁵ Nie, Ježiš svojím učením nepodnecoval do vzbury proti svetským autoritám. Keď vojaci a iní muži prišli Ježiša zatknúť, Peter vytiahol meč, zasiahol jedného  z mužov a odťal mu ucho. Ježiš však povedal: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Matúš 26:51, 52) Nasledujúci deň Ježiš vysvetlil svoje konanie Pilátovi slovami: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom.“ ​(Ján 18:36) Pilát uznal, že na Ježišovi nenachádza „žiaden dôvod na obvinenie“. No poddal sa tlaku, ktorý naňho vyvíjal dav, a dal Ježiša pribiť na kôl. — Lukáš 23:13–15; Ján 19:12–16.

Učeníci nasledujú Ježišov príklad

6. Ako raní kresťania dávali najavo, že sa vyhýbajú duchu sveta, no milujú ľudí?

⁶ Ježišovi učeníci teda chápali, čo znamená nebyť časťou sveta. Znamenalo to vyhýbať sa bezbožnému duchu a konaniu sveta, k čomu patrila aj násilnícka a nemravná zábava v rímskom cirkuse a divadle. Z toho dôvodu sa o učeníkoch hovorilo, že nenávidia ľudí. No kresťania v žiadnom prípade nepociťovali k svojim blížnym nenávisť, práve naopak, usilovne sa snažili pomáhať druhým, aby mali úžitok z Božích opatrení na záchranu.

7. a) Čo zažívali raní kresťania, keďže neboli časťou sveta? b) Ako sa pozerali na politických vládcov a na platenie daní a prečo?

⁷ Ježišovi nasledovníci boli tak ako Ježiš prenasledovaní, často zo strany nesprávne informovaných vládnych úradníkov. No okolo roku 56 n. l. apoštol Pavol písal kresťanom v Ríme a nabádal ich, aby boli ‚podriadení nadriadeným vrchnostiam‘, teda politickým vládcom,  „lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha“. To neznamená, že Jehova ustanovuje svetské vlády, ale dovoľuje, aby existovali, kým nezačne nad celou zemou vládnuť jeho Kráľovstvo. Preto bolo vhodné, že Pavol kresťanom radil, aby rešpektovali svetských úradníkov a platili dane. — Rimanom 13:1–7; Títovi 3:1, 2.

8. a) Do akej miery sú kresťania podriadení nadriadeným autoritám? b) Ako raní kresťania nasledovali Ježišov príklad?

⁸ No podriadenosť politickým vládcom má byť relatívna, nie bezvýhradná. Keď vznikne rozpor medzi Jehovovými zákonmi a ľudskými zákonmi, tí, ktorí slúžia Jehovovi, majú poslúchať jeho zákony. Všimni si, čo o raných kresťanoch uvádza kniha On the Road to Civilization—​A World History (Na ceste k civilizácii — dejiny sveta): „Kresťania odmietali účasť na určitých povinnostiach rímskych občanov. Kresťania... považovali účasť na vojenskej službe za porušenie svojej viery. Neprijali by politický úrad. Neuctievali by cézara.“ Keď židovský najvyšší súd učeníkom ‚výslovne nariadil‘, aby prestali kázať, odpovedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 5:27–29.

9. a) Prečo kresťania v Jeruzaleme podnikli v roku 66 n. l. určité kroky? b) V akom ohľade sú pre nás cenným vzorom?

⁹ V politických a vojenských sporoch si učeníci zachovávali prísnu neutralitu. V roku 66 n. l. sa Židia v Judei vzbúrili proti cézarovi. Rímska armáda ihneď obkľúčila Jeruzalem. Čo urobili kresťania, ktorí boli v meste? Pamätali na Ježišovu radu, aby z mesta odišli. Keď Rimania na určitý čas odtiahli, kresťania utiekli za rieku Jordán do hornatej oblasti Pelly. (Lukáš 21:20–24) Od  tých čias ich neutralita slúži verným kresťanom ako vzor.

Neutrálny postoj kresťanov v týchto posledných dňoch

10. a) Akému dielu sa aktívne venujú Jehovovi svedkovia a prečo? b) V akom ohľade sú neutrálni?

¹⁰ Ukazuje historický záznam, že aj v týchto posledných dňoch si nejaká skupina zachováva prísnu neutralitu tak ako raní kresťania? Áno, Jehovovi svedkovia tak konajú. Počas celého obdobia posledných dní neustále kážu, že Božie Kráľovstvo je jediným prostriedkom na dosiahnutie trvalého mieru, blahobytu a šťastia pre tých, ktorí milujú spravodlivosť. (Matúš 24:14) No v sporoch medzi národmi si zachovávajú prísnu neutralitu.

11. a) Ako kontrastuje neutralita svedkov s konaním duchovenstva? b) Ako sa Jehovovi svedkovia pozerajú na to, čo robia druhí v oblasti politiky?

¹¹ V ostrom kontraste k tomu duchovenstvo náboženstiev tohto sveta sa vo veľkej miere zapája do politických záležitostí. V niektorých krajinách sa aktívne zapája do predvolebných kampaní. Niektorí členovia duchovenstva dokonca zastávajú politický úrad. Iní vyvíjajú nátlak na politikov, aby podporovali programy, ktoré duchovenstvo schvaľuje. No Jehovovi svedkovia sa nemiešajú do politiky. A nemiešajú sa ani do toho, čo robia iní, či ide o pripojenie sa k určitej politickej strane, uchádzanie sa o politický úrad, alebo hlasovanie vo voľbách. Ježiš povedal, že jeho učeníci nebudú časťou sveta, a preto Jehovovi svedkovia sa do politiky nezapájajú.

12. K čomu vedie to, že náboženstvá tohto sveta nie sú neutrálne?

 ¹² Tak ako to Ježiš predpovedal, národy opakovane viedli vojny. Dokonca aj frakcie v rámci národov medzi sebou navzájom bojujú. (Matúš 24:3, 6, 7) Náboženskí vodcovia takmer vždy podporujú jeden národ alebo frakciu proti druhej strane a nabádajú aj svojich nasledovníkov, aby robili to isté. A výsledok? Členovia rovnakého náboženstva zabíjajú v boji jeden druhého len pre národnostné alebo kmeňové odlišnosti. To je v rozpore s Božou vôľou. — 1. Jána 3:10–12; 4:8, 20.

13. Čo ukazujú fakty o neutralite Jehovových svedkov?

¹³ No Jehovovi svedkovia sú vo všetkých konfliktoch prísne neutrálni. Strážna veža z 1. novembra 1939 uviedla: „Všetci, ktorí sú na Pánovej strane, budú vzhľadom na bojujúce národy neutrálni.“ Jehovovi svedkovia sa vo všetkých národoch a za každých okolností stále pridŕžajú tohto postoja. Nedovoľujú, aby rozdeľujúca politika a vojny vo svete narušili ich kresťanské bratstvo. ‚Prekuli svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice.‘ Keďže sú neutrálni, už sa viac neučia vojne. — Izaiáš 2:3, 4; 2. Korinťanom 10:3, 4.

14. Čo Jehovovi svedkovia zažívajú, pretože zostávajú oddelení od sveta?

¹⁴ K čomu vedie ich neutralita? Ježiš povedal: „Keďže však nie ste časťou sveta... preto vás svet nenávidí.“ ​(Ján 15:19) Mnohí Jehovovi svedkovia boli uväznení za to, že sú Božími služobníkmi. Niektorí boli mučení a dokonca zabití podobne ako kresťania v prvom  storočí. Je to preto, že Satan, „boh tohto systému vecí“, odporuje Jehovovým služobníkom, ktorí nie sú časťou jeho systému. — 2. Korinťanom 4:4; Zjavenie 12:12.

15. a) K čomu smerujú všetky národy a na čo Jehovovi svedkovia dbajú, aby sa vyhli tomuto údelu? b) Prečo je také dôležité byť oddelený od sveta?

¹⁵ Jehovovi služobníci sú šťastní, že nie sú časťou sveta, lebo všetky národy sveta smerujú k svojmu koncu v Armagedone. (Daniel 2:44; Zjavenie 16:14, 16; 19:11–21) My sa tomuto údelu vyhneme, lebo zostávame od sveta oddelení. Ako jednotný ľud na celej zemi sme lojálni Božiemu nebeskému Kráľovstvu. Tým, že nie sme časťou sveta, sme, pravdaže, vystavení z jeho strany posmechu a prenasledovaniu. No už veľmi skoro sa to skončí, lebo tento súčasný zlý svet pod Satanovou vládou bude navždy zničený. Naproti tomu tí, ktorí slúžia Jehovovi, budú žiť navždy v spravodlivom novom svete pod Božím Kráľovstvom. — 2. Petra 3:10–13; 1. Jána 2:15–17.

Otázky na záverečný rozhovor

• Ako Ježiš ukázal, čo znamená ‚nebyť časťou sveta‘?

• Ako sa raní kresťania stavali a) k duchu sveta, b) k svetským vládcom a c) k plateniu daní?

• Ako Jehovovi svedkovia v súčasnosti dokazujú svoju kresťanskú neutralitu?

[Otázky]

 [Obrázok na strane 165]

Ježiš povedal, že ani on, ani jeho nasledovníci „nie sú časťou sveta“