Deviata kapitola

Sila nádeje na vzkriesenie

1. Akú vyhliadku by mali mŕtvi, keby neexistovala nádej na vzkriesenie?

STRATIL si smrťou niekoho milovaného? Bez vzkriesenia by neexistovala nádej, že by si ho mohol opäť niekedy vidieť. Zostal by v stave, ktorý Biblia opisuje slovami: „Mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole [hrobe], na mieste, na ktoré ideš.“ — Kazateľ 9:5, 10.

2. Akú úžasnú vyhliadku môžeme mať vďaka vzkrieseniu?

² Jehova prostredníctvom vzkriesenia milosrdne poskytuje nesmiernemu množstvu ľudí, ktorí zomreli, neoceniteľnú príležitosť vstať z mŕtvych a tešiť sa z večného života. Teda môžeš mať povzbudzujúcu nádej, že v Božom novom svete sa raz opäť stretneš so svojimi milovanými, ktorí zaspali v smrti. — Marek 5:35, 41, 42; Skutky 9:36–41.

3. a) V akých ohľadoch sa vzkriesenie ukázalo ako dôležité v uskutočňovaní Jehovovho predsavzatia? b) Zvlášť kedy je nádej na vzkriesenie pre nás zdrojom sily?

³ Vďaka vzkrieseniu nemusíme mať chorobný strach zo smrti. Jehova môže bez toho, že by to jeho verným služobníkom prinieslo trvalú škodu, nechať Satana, aby v snahe dokázať svoje zlomyseľné  tvrdenie, že „všetko, čo človek má, dá za svoju dušu“, zašiel až do krajnosti. (Jób 2:4) Ježiš zostal verný Bohu až do smrti, a preto ho Boh vzkriesil k nebeskému životu. Tak mohol predstúpiť pred nebeský trón svojho Otca a predložiť hodnotu svojej dokonalej ľudskej obete, ktorá zachraňuje život. Členovia „malého stáda“ ako spoludedičia s Kristom majú prostredníctvom vzkriesenia nádej, že budú spojení s Kristom v nebeskom Kráľovstve. (Lukáš 12:32) Pre ďalších existuje nádej na vzkriesenie k večnému životu na rajskej zemi. (Žalm 37:11, 29) Pre všetkých kresťanov je nádej na vzkriesenie zdrojom sily „nad to, čo je prirodzené“, keď stoja v skúškach zoči-voči smrti. — 2. Korinťanom 4:7.

Prečo je základom kresťanskej viery

4. a) V akom zmysle je vzkriesenie ‚základnou náukou‘? b) Ako sa svet vo všeobecnosti pozerá na vzkriesenie?

⁴ Ako sa píše v Hebrejom 6:1, 2, vzkriesenie je ‚základnou náukou‘. Patrí k základu viery, bez ktorého by sme sa nikdy nestali zrelými kresťanmi. (1. Korinťanom 15:16–19) No mysleniu sveta vo všeobecnosti je biblické učenie o vzkriesení cudzie. Stále viac ľudí, ktorým chýba duchovnosť, považuje za reálny len tento život. Preto sa v živote sústreďujú na vyhľadávanie pôžitkov. Členovia tradičných náboženstiev — kresťanských i nekresťanských — si zasa myslia, že majú nesmrteľnú dušu. No táto predstava je nezlučiteľná s biblickým učením o vzkriesení, lebo keby mali ľudia nesmrteľnú dušu, vzkriesenie by nebolo  potrebné. Snaha skĺbiť tieto dve predstavy vyvoláva v ľuďoch skôr zmätok než nádej. Ako môžeme pomôcť úprimným ľuďom, ktorí chcú spoznať pravdu?

5. a) Čo človek potrebuje vedieť, aby mohol pochopiť vzkriesenie? b) Ktoré biblické texty by si použil na vysvetlenie toho, čo je duša a aký je stav mŕtvych? c) Čo možno urobiť, ak niekto používa preklad Biblie, ktorý zastiera pravdu?

⁵ Aby mohli takíto ľudia pochopiť úžasné opatrenie vzkriesenia, musia najprv správne porozumieť, čo je duša a aký je stav mŕtvych. Človeku, ktorý je hladný po biblickej pravde, často stačí na objasnenie týchto vecí niekoľko biblických textov. (1. Mojžišova 2:7; Žalm 146:3, 4; Ezechiel 18:4) No niektoré moderné preklady Biblie, ako aj jej voľné preklady zastierajú pravdu o duši. Preto bude možno potrebné pouvažovať o vyjadreniach použitých v pôvodných jazykoch Biblie.

6. Ako by si mohol pomôcť niekomu pochopiť, čo je duša?

⁶ V tomto ohľade je mimoriadne cenný Preklad nového sveta, lebo dôsledne prekladá hebrejský výraz nefeš a zodpovedajúci grécky výraz psyché slovom „duša“. V dodatku tohto prekladu sú uvedené mnohé texty, v ktorých sa tieto výrazy nachádzajú. Mnohé iné preklady Biblie nie sú také dôsledné, pretože tieto pôvodné slová prekladajú nielen ako „duša“, ale aj ako „tvor“, „bytosť“, „osoba“ a „život“; a výraz „moja nefeš“ prekladajú ako „ja“ a „tvoja nefeš“ ako „ty“. Porovnanie iných prekladov Biblie s Prekladom nového sveta pomôže poctivému skúmateľovi uvedomiť si, že  v pôvodných jazykoch sa výrazy prekladané ako „duša“ vzťahujú tak na ľudí, ako aj na zvieratá. Tieto výrazy však nikdy nevyjadrujú myšlienku, že duša je niečo neviditeľné, nehmatateľné, čo môže pri smrti uniknúť z tela a pokračovať vo vedomej existencii niekde inde.

7. Ako by si z Biblie vysvetlil, aký je stav tých, ktorí sú v šeole? v hádese? v gehenne?

⁷ Preklad nového sveta je dôsledný aj v používaní slova „šeol“, ktoré je prepisom hebrejského výrazu še’ól, a v používaní slov „hádes“ pre grécky výraz haidés a „gehenna“ pre grécky výraz geenna. Šeol je ekvivalentom slova hádes. (Žalm 16:10; Skutky 2:27) Z Biblie jasne vidno, že výrazy šeol a hádes sa vzťahujú na všeobecný hrob ľudstva a sú spájané so smrťou, nie so životom. (Žalm 89:48; Zjavenie 20:13) Písma tiež poukazujú na možnosť návratu z tohto všeobecného hrobu prostredníctvom vzkriesenia. (Jób 14:13; Skutky 2:31) Naproti tomu tým, ktorí idú do gehenny, Biblia nedáva žiadnu nádej na budúci život, ale ani nikde nehovorí, že by duša v gehenne pokračovala vo vedomej existencii. — Matúš 10:28.

8. Ako môže správne pochopenie vzkriesenia ovplyvniť postoj a konanie človeka?

⁸ Po objasnení týchto vecí môžeme ľuďom pomôcť pochopiť, čo pre nich môže znamenať vzkriesenie. Môžu si začať ceniť Jehovovu lásku zjavnú z tohto úžasného opatrenia. Smútok tých, ktorí smrťou stratili niekoho blízkeho, môže byť zmiernený radostným očakávaním toho, že sa s ním v Božom novom svete  opäť stretnú. Pochopenie týchto vecí je tiež kľúčom k pochopeniu významu Kristovej smrti. Kresťania v prvom storočí si uvedomovali, že vzkriesenie Ježiša Krista je základom kresťanskej viery a otvára cestu ku vzkrieseniu ďalších. Horlivo kázali o Ježišovom vzkriesení a o nádeji, ktorú nám toto vzkriesenie dáva. Aj dnes sa tí, ktorí si cenia vzkriesenie, horlivo delia o túto drahocennú pravdu s ďalšími. — Skutky 5:30–32; 10:42, 43.

Použitie ‚kľúča od hádesu‘

9. Ako Ježiš používa „kľúče smrti a hádesu“ najprv?

⁹ Všetci, ktorí majú byť spolu s Kristom v nebeskom Kráľovstve, musia najprv zomrieť. Dobre však poznajú uistenie, ktoré dal Kristus slovami: „Bol som mŕtvy, ale hľa, žijem po celú večnosť a mám kľúče smrti a hádesu.“ ​(Zjavenie 1:18) Čo tým myslel? Upriamoval pozornosť na to, čo sám zažil. Aj on musel zomrieť. Ale Boh ho nenechal v hádese. Na tretí deň ho Jehova osobne vzkriesil k duchovnému životu a udelil mu nesmrteľnosť. (Skutky 2:32, 33; 10:40) Okrem toho mu Boh dal „kľúče smrti a hádesu“, aby ich použil na oslobodenie ďalších zo všeobecného hrobu ľudstva a od následkov adamovského hriechu. Vďaka tomu, že Ježiš vlastní tieto kľúče, môže vzkriesiť z mŕtvych aj svojich verných nasledovníkov. Najprv kriesi členov svojho zboru pomazaných duchom, ktorým dáva vzácny dar nesmrteľného života v nebi, tak ako ho dal Otec jemu. — Rimanom 6:5; Filipanom 3:20, 21.

10. Kedy prebieha vzkriesenie verných pomazaných kresťanov?

 ¹⁰ Kedy mali byť verní pomazaní kresťania kriesení do neba? Biblia naznačuje, že toto kriesenie sa už začalo. Apoštol Pavol vysvetlil, že pomazaní majú byť kriesení ‚počas Kristovej prítomnosti‘, ktorá sa začala v roku 1914. (1. Korinťanom 15:23) Keď verní pomazaní ukončia svoj pozemský beh teraz počas Kristovej prítomnosti, nemusia zostať v smrti do Pánovho návratu. Len čo zomrú, sú vzkriesení ako duchovné bytosti, teda sú „premenení, vo chvíli, v okamihu“. Akí sú šťastní, keďže dobré skutky, ktoré konali, „idú priamo s nimi“! — 1. Korinťanom 15:51, 52; Zjavenie 14:13.

11. Aké vzkriesenie čaká ľudí vo všeobecnosti a kedy sa začne?

 ¹¹ No vzkriesenie dedičov Kráľovstva k nebeskému životu nie je jediným vzkriesením. Skutočnosť, že toto vzkriesenie je v Zjavení 20:6 nazvané ‚prvým vzkriesením‘, naznačuje, že musí nasledovať aj ďalšie vzkriesenie. Tí, ktorí budú mať úžitok z tohto ďalšieho vzkriesenia, budú mať šťastnú vyhliadku na večný život na rajskej zemi. Kedy bude toto kriesenie prebiehať? Kniha Zjavenie ukazuje, že to bude po odstránení ‚zeme a neba‘ — súčasného skazeného systému s jeho vládnymi autoritami. Tento koniec starého systému je veľmi blízko. Potom sa v Božom stanovenom čase začne pozemské vzkriesenie. — Zjavenie 20:11, 12.

12. Kto bude patriť k verným mužom a ženám, ktorí budú vzkriesení k životu na zemi, a prečo je to vzrušujúca vyhliadka?

 ¹² Koho sa bude týkať pozemské vzkriesenie? Medzi vzkriesenými budú verní Jehovovi služobníci od raných čias, muži a ženy, ktorí pre svoju silnú vieru vo vzkriesenie „neprijali vyslobodenie nejakým výkupným“. Teda neurobili kompromis vo svojej rýdzosti pred Bohom v snahe vyhnúť sa predčasnej násilnej smrti. Akým potešením bude osobne ich spoznať a vypočuť si priamo od nich podrobnosti o udalostiach, o ktorých je v Biblii len stručná zmienka! K pozemskému životu bude vzkriesený medziiným aj Ábel, prvý verný svedok Jehovu; Enoch a Noach, nebojácni hlásatelia Božieho varovného posolstva pred potopou; Abrahám a Sára, ktorí pohostili anjelov; Mojžiš, prostredníctvom ktorého bol daný Zákon na vrchu Sinaj; odvážni proroci, ako bol Jeremiáš, ktorý videl zničenie Jeruzalema v roku 607 pred n. l.; a Ján Krstiteľ, ktorý počul, ako sám Boh označil Ježiša za svojho Syna. Okrem toho budú vzkriesení aj mnohí verní muži a ženy, ktorí zomreli počas týchto posledných dní súčasného zlého systému vecí. — Hebrejom 11:4–38; Matúš 11:11.

13, 14. a) Čo sa stane s hádesom a čo s mŕtvymi, ktorí sú v ňom? b) Kto všetko bude vzkriesený a prečo?

¹³ Časom budú okrem verných Božích služobníkov vzkriesení z mŕtvych aj iní, takže vo všeobecnom hrobe ľudstva nezostane nikto. To, do akej miery bude tento hrob vyprázdnený, vidno z rozsahu, v akom Ježiš použije ‚kľúč od hádesu‘ v prospech ľudstva.  Poukazuje na to videnie dané apoštolovi Jánovi, v ktorom Ján videl, ako je hádes ‚vrhnutý do ohnivého jazera‘. (Zjavenie 20:14) Čo to znamená? Znamená to, že hádes, všeobecný hrob ľudstva, bude úplne zničený. Prestane existovať, bude úplne vyprázdnený, pokiaľ ide o mŕtvych, pretože okrem vzkriesenia všetkých verných Jehovových ctiteľov Ježiš milosrdne privedie späť aj nespravodlivých. Božie Slovo nás uisťuje: „Nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ — Skutky 24:15.

¹⁴ Žiaden z týchto nespravodlivých nebude vzkriesený len preto, aby bol znovu odsúdený na smrť. V spravodlivých podmienkach, ktoré zavládnu na celej zemi pod Božím Kráľovstvom, im bude poskytovaná pomoc, aby uviedli svoj život do súladu s Jehovovými cestami. Videnie ukazuje, že bude otvorený „zvitok života“. Teda títo ľudia budú mať príležitosť dosiahnuť, aby bolo doň vložené aj ich meno. Budú „jednotlivo súdení podľa svojich skutkov“, ktoré budú konať po vzkriesení. (Zjavenie 20:12, 13) Tak sa z hľadiska konečného výsledku môže ich vzkriesenie ukázať ako „vzkriesenie života“, a nie nevyhnutne ako „vzkriesenie [nepriaznivého] súdu“. — Ján 5:28, 29.

15. a) Kto nebude vzkriesený? b) Ako by na nás malo vplývať poznanie pravdy o vzkriesení?

¹⁵ No nie všetci, ktorí kedy žili a zomreli, budú vzkriesení. Niektorí sa dopustili hriechov, ktoré nemožno odpustiť. Takí ľudia nie sú v hádese, ale v gehenne, kde podstúpili večné zničenie. K nim  budú patriť aj tí, čo budú zničení vo „veľkom súžení“, ktoré je už blízko. (Matúš 12:31, 32; 23:33; 24:21, 22; 25:41, 46; 2. Tesaloničanom 1:6–9) Preto hoci oslobodenie mŕtvych z hádesu je z Jehovovej strany prejavom nesmierneho milosrdenstva, nádej na vzkriesenie nie je dôvodom na domnienku, že na našom terajšom spôsobe života nezáleží. Tí, ktorí sa vedome búria proti Jehovovej zvrchovanosti, nebudú vzkriesení. Toto poznanie by nás malo podnecovať, aby sme prejavovali Bohu hlboké ocenenie za jeho nezaslúženú láskavosť tým, že budeme žiť podľa jeho vôle.

Posilnení nádejou na vzkriesenie

16. Ako môže byť nádej na vzkriesenie zdrojom veľkej sily?

¹⁶ Tí z nás, ktorí sa chopili nádeje na vzkriesenie, môžu z nej čerpať veľkú silu. Ak v súčasnosti cítime, že náš život sa blíži ku koncu, vieme, že nemôžeme donekonečna odďaľovať smrť — bez ohľadu na to, aké liečebné postupy využívame. (Kazateľ 8:8) Ak sme verne slúžili Jehovovi s jeho organizáciou, môžeme sa do budúcnosti pozerať s úplnou dôverou. Vieme, že prostredníctvom vzkriesenia sa v Božom stanovenom čase budeme opäť tešiť zo života. A aký úžasný život to bude! Podľa slov apoštola Pavla to bude ‚skutočný život‘. — 1. Timotejovi 6:19; Hebrejom 6:10–12.

17. Čo nám môže pomôcť zachovať si rýdzosť pred Jehovom?

¹⁷ Vďaka vedomiu, že existuje vzkriesenie, a poznaniu Toho, kto je pôvodcom tohto opatrenia, môžeme byť silní vo viere. Posilňuje nás to, aby sme zostali Bohu verní, aj keď sa nám násilnícki prenasledovatelia  vyhrážajú smrťou. Satan už dlho využíva strach z predčasnej smrti na to, aby držal ľudí v otroctve. Ale Ježiš nemal taký strach. Dokázal sa ako verný Jehovovi až do smrti. Svojou výkupnou obeťou poskytol prostriedok na oslobodenie ďalších od takéhoto strachu. — Hebrejom 2:14, 15.

18. Čo pomáha Jehovovým služobníkom budovať si vynikajúcu povesť v zachovávaní rýdzosti?

¹⁸ Jehovovi služobníci si vďaka svojej viere v opatrenie Kristovej obete i vo vzkriesenie vybudovali vynikajúcu povesť ako ľud, ktorý si zachováva rýdzosť. Aj pod tlakom dokázali, že ‚nemilujú svoje duše‘ viac než Jehovu. (Zjavenie 12:11) Počínajú si múdro a nezriekajú sa kresťanských zásad v snahe zachrániť si terajší život. (Lukáš 9:24, 25) Vedia, že aj keby teraz prišli o život, pretože lojálne podporujú Jehovovu zvrchovanosť, Jehova ich odmení vzkriesením. Máš aj ty takúto vieru? Budeš ju mať, ak budeš skutočne milovať Jehovu a ak si vezmeš k srdcu, čo znamená nádej na vzkriesenie.

Otázky na záverečný rozhovor

• Prečo človek potrebuje najprv porozumieť, čo je duša a aký je stav mŕtvych, aby mohol pochopiť vzkriesenie?

• Kto z mŕtvych bude privedený späť a ako by na nás malo toto poznanie vplývať?

• Ako nás posilňuje nádej na vzkriesenie?

[Otázky]

[Obrázok na stranách 84, 85]

Jehova sľubuje, že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých