Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Sloboda, z ktorej sa tešia Jehovovi ctitelia

Sloboda, z ktorej sa tešia Jehovovi ctitelia

Piata kapitola

Sloboda, z ktorej sa tešia Jehovovi ctitelia

1, 2. a) Akú slobodu dal Boh prvému ľudskému páru? b) Uveď niektoré zo zákonov, ktoré usmerňovali konanie Adama a Evy.

KEĎ Jehova stvoril prvého muža a ženu, sloboda, z ktorej sa tešili, značne prevyšovala akúkoľvek slobodu, ktorú majú ľudia dnes. Ich domovom bol Raj, krásna záhrada Eden. Ich radosť zo života nenarúšali žiadne choroby, lebo mali dokonalú myseľ i telo. Nečakala ich smrť, tak ako čaká odvtedy každého. A neboli pritom ako roboty, ale mali úžasný dar slobodnej vôle, schopnosť sami sa rozhodovať. Aby sa však mohli ďalej tešiť z takejto úžasnej slobody, museli rešpektovať Božie zákony.

2 Uvažuj napríklad o fyzikálnych zákonoch, ktoré Boh stanovil. Samozrejme, tieto zákony nemuseli byť vyjadrené slovne, ale Adam a Eva boli vytvorení tak, že bolo pre nich prirodzené poslúchať ich. Chuť do jedla ich upozorňovala na potrebu jesť; smäd na potrebu piť; západ slnka na potrebu spať. Jehova im pridelil aj prácu. Táto úloha bola vlastne tiež zákonom, lebo usmerňovala ich konanie. Mali priviesť na svet deti, vládnuť nad mnohými formami života na zemi a rozširovať hranice Raja, až kým by nepokryl celú zemeguľu. (1. Mojžišova 1:28; 2:15) Aký príjemný a užitočný zákon to bol! Poskytoval im plne uspokojujúcu prácu a umožňoval im naplno využívať svoje schopnosti užitočným spôsobom. Adam a Eva mali tiež dostatočný priestor na vlastné rozhodnutia v tom, ako túto úlohu splnia. Čo viac by si mohol niekto priať?

3. Ako sa mohli Adam a Eva naučiť múdro využívať svoju slobodu rozhodovania?

3 Samozrejme, keď bola Adamovi a Eve daná výsada rozhodovať sa, neznamenalo to, že akékoľvek ich rozhodnutie povedie k dobrým výsledkom. Svoju slobodu rozhodovania mali využívať v rámci hraníc Božích zákonov a zásad. Ako ich mohli spoznať? Počúvaním svojho Tvorcu a pozorovaním jeho diel. Boh dal Adamovi a Eve potrebnú inteligenciu, aby vedeli uplatňovať to, čo sa naučili. Keďže boli vytvorení ako dokonalí, mali prirodzený sklon odrážať pri rozhodovaní Božie vlastnosti. Naozaj, keby si skutočne cenili to, čo pre nich Boh urobil, a keby sa mu chceli páčiť, záležalo by im na tom, aby tak konali. — 1. Mojžišova 1:26, 27; Ján 8:29.

4. a) Pripravil Adama a Evu príkaz nejesť ovocie jedného stromu o slobodu? b) Prečo to bola primeraná požiadavka?

4 Boh sa preto oprávnene rozhodol vyskúšať ich oddanosť voči nemu ako Životodarcovi, ako aj ich ochotu neprekročiť hranice, ktoré im stanovil. Jehova dal Adamovi tento príkaz: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:16, 17) O tomto zákone bola informovaná aj Eva, keď bola stvorená. (1. Mojžišova 3:2, 3) Pripravil ich tento zákaz o slobodu? Určite nie. Mali hojnosť chutného jedla každého druhu aj bez toho, že by jedli ovocie tohto jedného stromu. (1. Mojžišova 2:8, 9) Bolo len vhodné, aby uznali, že zem patrí Bohu, keďže ju stvoril. Boh teda mal právo dávať zákony, ktoré boli v súlade s jeho predsavzatím a ktoré boli ľudstvu na úžitok. — Žalm 24:1, 10.

5. a) Ako Adam a Eva prišli o svoju nádhernú slobodu? b) Čo vystriedalo slobodu, z ktorej sa Adam a Eva tešili, a ako sa to dotýka nás?

5 Čo sa však stalo? Jeden anjel, pobádaný sebeckou ctižiadosťou, zneužil svoju slobodnú vôľu a stal sa Satanom, čo znamená „Odporcom“. Zviedol Evu tak, že ju presvedčil o niečom, čo bolo v rozpore s Božou vôľou. (1. Mojžišova 3:4, 5) Adam sa k Eve v prestúpení Božieho zákona pripojil. Tým, že siahli na niečo, čo im nepatrilo, stratili svoju nádhernú slobodu. Ich pánom sa stal hriech, a ako ich Boh vopred varoval, napokon to viedlo k smrti. Tento hriech — prejavujúci sa vrodeným sklonom k nesprávnemu konaniu — odovzdali do dedičstva aj svojim potomkom. Hriech viedol tiež k slabosti prinášajúcej choroby, starnutie a smrť. Sklon k nesprávnemu konaniu, znásobený satanským vplyvom, viedol k vzniku ľudskej spoločnosti s históriou plnou nenávisti, zločinnosti, útlaku a vojen, ktoré si vyžiadali milióny životov. Aký je to rozdiel v porovnaní so slobodou, ktorú dal Boh ľudstvu na začiatku! — 5. Mojžišova 32:4, 5; Jób 14:1, 2; Rimanom 5:12; Zjavenie 12:9.

Kde možno nájsť slobodu

6. a) Kde možno nájsť pravú slobodu? b) O akej slobode hovoril Ježiš?

6 Vzhľadom na zlé podmienky, ktoré sú dnes všade okolo nás, nie div, že ľudia túžia po väčšej slobode. Ale kde možno nájsť pravú slobodu? Ježiš povedal: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ ​(Ján 8:31, 32) Táto sloboda nie je slobodou, v ktorú ľudia dúfajú, keď odmietajú jedného vládcu v prospech iného či jednu formu vlády v prospech druhej. Táto sloboda ide priamo ku koreňu ľudských problémov. Ježiš tu hovoril o oslobodení z područia hriechu. (Ján 8:24, 34–36) Preto ten, kto sa stáva pravým učeníkom Ježiša Krista, zažíva vo svojom živote pozoruhodnú zmenu — oslobodenie!

7. a) V akom zmysle môžeme byť oslobodení od hriechu už teraz? b) Čo musíme robiť, aby sme mali takúto slobodu?

7 To neznamená, že praví kresťania už dnes nepociťujú vplyv vrodeného sklonu k hriešnemu konaniu. Keďže zdedili hriech, stále musia proti nemu bojovať. (Rimanom 7:21–25) Ale ak človek naozaj žije v súlade s Ježišovým učením, už nie je otrokom hriechu. Hriech už nie je preňho akoby diktátorom, ktorého príkazy musí slepo poslúchať. Nie je už v zajatí takého spôsobu života, ktorému chýba zmysel a ktorý vyvoláva zlé svedomie. Teší sa z čistého svedomia pred Bohom, lebo predošlé hriechy sú mu odpustené na základe viery v Kristovu obeť. Hriešne sklony sa v ňom azda budú znovu ozývať, ale ak odmieta podľa nich konať, pretože pamätá na čisté Kristovo učenie, ukazuje, že hriech už nie je jeho pánom. — Rimanom 6:12–17.

8. a) V akých ohľadoch nám pravé kresťanstvo poskytuje slobodu? b) Aký postoj by sme mali mať k svetským vládcom?

8 Uvažuj, v akých ohľadoch sa ako kresťania tešíme zo slobody. Sme oslobodení od účinkov falošných náuk, z područia povier a z otroctva hriechu. Vznešené pravdy o stave mŕtvych a o vzkriesení nás oslobodili od neprimeraného strachu zo smrti. Poznanie, že nedokonalé ľudské vlády budú čoskoro nahradené Božím spravodlivým Kráľovstvom, nás oslobodzuje od beznádeje. (Daniel 2:44; Matúš 6:10) Takáto sloboda však neoprávňuje človeka na to, aby nerešpektoval vládne autority a ich zákony. — Títovi 3:1, 2; 1. Petra 2:16, 17.

9. a) Ako nám Jehova láskyplne pomáha, aby sme sa mohli v čo najväčšej miere tešiť zo slobody, ktorá je dnes ľuďom dostupná? b) Ako môžeme robiť múdre rozhodnutia?

9 Vďaka Jehovovi nemusíme až na základe pokusov a omylov prichádzať na to, aký je najlepší spôsob života. Jehova vie, ako sme vytvorení, čo nám prináša pravé uspokojenie a čo je na náš večný úžitok. Vie, aké myšlienky a konanie môžu zničiť náš vzťah k nemu i k našim blížnym a možno aj znemožniť nám vojsť do nového sveta. Láskyplne nás informuje o všetkých týchto veciach prostredníctvom Biblie a svojej viditeľnej organizácie. (Marek 13:10; Galaťanom 5:19–23; 1. Timotejovi 1:12, 13) Teda je len na nás, ako sa na základe slobodnej vôle, ktorú nám Boh dáva, rozhodneme na to zareagovať. Ak sme si na rozdiel od Adama vzali k srdcu, čo nám Biblia hovorí, budeme sa rozhodovať múdro. Ukážeme, že naším prvoradým záujmom v živote je dobrý vzťah k Jehovovi.

Túžba po inej slobode

10. O akú slobodu sa niektorí spomedzi Jehovových svedkov začali usilovať?

10 Občas niektorí mladí spomedzi Jehovových svedkov — ako aj iní, ktorí už nie sú takí mladí — zatúžia po inej slobode. Svet sa im možno zdá príťažlivý, a čím viac naň myslia, tým viac silnie ich túžba robiť niečo, čo nie je kresťanské, ale čo je vo svete populárne. Možno nemajú v úmysle užívať drogy, nadmerne piť či dopustiť sa smilstva. Ale začnú pestovať spoločenstvo s ľuďmi, ktorí nie sú pravými kresťanmi, a chcú byť v tejto spoločnosti prijímaní. Dokonca začnú napodobňovať ich reč a konanie. — 3. Jána 11.

11. Odkiaľ niekedy prichádza pokušenie konať to, čo je zlé?

11 Pokušenie zapliesť sa do nekresťanského konania niekedy prichádza aj zo strany niekoho, kto tvrdí, že slúži Jehovovi. Tak to bolo v prípade niektorých raných kresťanov a to isté sa môže stať aj v našich dňoch. Takíto ľudia často chcú robiť niečo, o čom si myslia, že im prinesie potešenie, ale čo je proti Božím zákonom. Povzbudzujú druhých, aby si dopriali trochu „zábavy“. ‚Sľubujú slobodu, zatiaľ čo sami sú otrokmi porušenosti.‘ — 2. Petra 2:19.

12. Aké smutné následky má konanie, ktoré je v rozpore s Božími zákonmi a zásadami?

12 Ovocie takejto takzvanej slobody je vždy zlé, lebo táto sloboda znamená neposlušnosť voči Božím zákonom. Napríklad nezákonné sexuálne vzťahy môžu viesť k citovému zmätku, chorobám, smrti, neželanému tehotenstvu a možno aj k rozpadu manželstva. (1. Korinťanom 6:18; 1. Tesaloničanom 4:3–8) Zneužívanie drog môže viesť k popudlivému správaniu, nezrozumiteľnej reči, zahmlenému zraku, závratom, dýchacím ťažkostiam, halucináciám i k smrti. Okrem toho môže vyvolať závislosť, ktorá môže viesť k zločinnosti s cieľom získať peniaze na tento návyk. Takmer rovnaké následky má zneužívanie alkoholu. (Príslovia 23:29–35) Tí, ktorí sa zapletú do takéhoto konania, si azda myslia, že sú slobodní, ale potom — keď je už príliš neskoro — zistia, že sa stali otrokmi hriechu. A akým krutým pánom je hriech! Ak o tom budeme uvažovať už teraz, pomôže nám to uchrániť sa pred takouto skúsenosťou. — Galaťanom 6:7, 8.

Kde sa začínajú problémy

13. a) Čo často vyvoláva túžby, ktoré vedú k problémom? b) Čí názor potrebujeme spoznať, aby sme pochopili, čo je „zlá spoločnosť“? c) V odpovediach na otázky uvedené za 13. odsekom zdôrazni Jehovov názor.

13 Zamysli sa, kde sa často problémy začínajú. Biblia vysvetľuje: „Každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech; a keď je hriech vykonaný, splodí smrť.“ ​(Jakub 1:14, 15) Čo vyvoláva túžbu? To, čo vchádza do mysle. Často je to výsledok spoločenstva s ľuďmi, ktorí neuplatňujú biblické zásady. Samozrejme, všetci vieme, že by sme sa mali vyhýbať „zlej spoločnosti“. (1. Korinťanom 15:33) Ale aká spoločnosť je zlá? Ako sa na to pozerá Jehova? Uvažovanie o nasledujúcich otázkach a vyhľadanie si uvedených biblických textov by nám malo pomôcť dospieť k správnym záverom.

Znamená skutočnosť, že niektorí ľudia sa javia ako slušní, že budú pre nás dobrou spoločnosťou? (1. Mojžišova 34:1, 2, 18, 19)

Mohla by ich reč, možno druh ich vtipov, naznačiť, či by sme mali patriť do ich dôvernej spoločnosti? (Efezanom 5:3, 4)

Ako sa Jehova cíti, keď sa rozhodneme pestovať dôverné spoločenstvo s ľuďmi, ktorí ho nemilujú? (2. Paralipomenon 19:1, 2)

Aj keď musíme pracovať alebo chodiť do školy s ľuďmi, ktorí nemajú rovnaké presvedčenie ako my, prečo musíme byť opatrní? (1. Petra 4:3, 4)

Pozeranie televízie a filmov, používanie internetu a čítanie kníh, časopisov a novín sú spôsoby pestovania spoločenstva s druhými. Akých materiálov z týchto zdrojov sa musíme vystríhať? (Príslovia 3:31; Izaiáš 8:19; Efezanom 4:17–19)

Čo hovorí Jehovovi naša voľba spoločníkov o tom, akými sme ľuďmi? (Žalm 26:1, 4, 5; 97:10)

14. Aká veľkolepá sloboda čaká tých, ktorí teraz verne uplatňujú rady Božieho Slova?

14 Boží nový svet je bezprostredne pred nami. Pod Božou nebeskou vládou Kráľovstva bude ľudstvo oslobodené od vplyvu Satana i celého jeho skazeného systému vecí. Poslušné ľudstvo bude postupne zbavené všetkých účinkov hriechu, vďaka čomu získa dokonalú myseľ i telo, takže sa bude môcť tešiť z večného života v Raji. Celé tvorstvo sa napokon bude tešiť zo slobody, ktorá je v úplnom súlade s ‚Jehovovým duchom‘. (2. Korinťanom 3:17) Má zmysel riskovať stratu toho všetkého tým, že by sme teraz nedbali na rady Božieho Slova? Keď budeme dnes múdro využívať našu kresťanskú slobodu, môžeme všetci jasne ukázať, že to, čo skutočne chceme, je „slávna sloboda Božích detí“. — Rimanom 8:21.

Otázky na záverečný rozhovor

• Z akej slobody sa tešil prvý ľudský pár? Ako to kontrastuje s tým, čo ľudstvo zažíva teraz?

• Akú slobodu majú praví kresťania? Ako sa odlišuje od toho, čo svet považuje za slobodu?

• Prečo je také dôležité vyhýbať sa zlej spoločnosti? Čie rozhodnutie, pokiaľ ide o to, čo je zlé, prijímame na rozdiel od Adama?

[Otázky]

[Obrázky na strane 46]

Božie Slovo varuje: „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“