Sporná otázka, ktorá sa nás všetkých dotýka
Šiesta kapitola
Sporná otázka, ktorá sa nás všetkých dotýka
1, 2. a) Akú spornú otázku nastolil Satan v Edene? b) Ako táto sporná otázka vyplynula z toho, čo povedal?
SI ZAPOJENÝ do najdôležitejšej spornej otázky, aká sa kedy ľudstva dotýkala. To, na ktorej strane budeš stáť, rozhodne o tvojej večnej budúcnosti. Táto otázka bola nastolená pri vypuknutí vzbury v Edene. Satan sa vtedy Evy opýtal: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ Eva odpovedala, že o jednom strome Boh povedal: „Nebudete z neho jesť... aby ste nezomreli.“ Potom Satan priamo obvinil Jehovu z luhania a povedal, že ani Evin, ani Adamov život nie je závislý od poslušnosti Bohu. Satan tvrdil, že Boh svojim tvorom odopiera niečo dobré — schopnosť určovať si v živote vlastné normy. Satan vyhlásil: „Boh... vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ — 1. Mojžišova 3:1–5.
2 Satan v podstate povedal, že pre ľudí by bolo lepšie, keby sa rozhodovali sami, než aby poslúchali Božie zákony. Tak spochybnil Boží spôsob vlády. Nastolil mimoriadne dôležitú spornú otázku týkajúcu sa Božej univerzálnej zvrchovanosti, teda Božieho práva vládnuť. Vznikla otázka, čo je pre ľudí lepšie: Jehovov spôsob vlády, alebo vláda, ktorá je od neho nezávislá? Jehova mohol Adama a Evu usmrtiť ihneď, ale tým by sa sporná otázka zvrchovanosti sotva uspokojivo vyriešila. Ponechaním dostatočného času na rozvoj ľudskej spoločnosti mohol Boh ukázať, k čomu vedie nezávislosť od neho a jeho zákonov.
3. Akú druhotnú spornú otázku vzniesol Satan?
3 Satanov útok na Jehovovo právo vládnuť sa neskončil tým, čo sa odohralo v Edene. Satan spochybnil aj vernosť ostatných tvorov voči Jehovovi. To sa stalo druhotnou spornou otázkou, ktorá s prvou úzko súvisí. Satanova výzva sa začala týkať nielen potomkov Adama a Evy, ale aj všetkých duchovných Božích synov, dokonca aj Jehovovho vrúcne milovaného prvorodeného Syna. Za dní Jóba Satan napríklad tvrdil, že tí, ktorí Jehovovi slúžia, to nerobia z lásky k Bohu a k jeho spôsobu vlády, ale zo sebeckých dôvodov. Tvrdil, že keby boli vystavení ťažkostiam, všetci by podľahli sebeckým túžbam. — Jób 2:1–6; Zjavenie 12:10.
Čo ukázali dejiny
4, 5. Čo dokázala história o človeku, ktorý riadi svoje kroky?
4 Dôležitým faktom v spornej otázke zvrchovanosti je, že Boh nestvoril ľudí tak, aby mohli žiť nezávisle od jeho vlády a dosiahnuť úspech. Na svoj úžitok boli vytvorení tak, že sú závislí od Božích spravodlivých zákonov. Prorok Jeremiáš uznal: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok. Naprávaj ma, ó, Jehova.“ (Jeremiáš 10:23, 24) Preto Božie Slovo nabáda: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ (Príslovia 3:5) Tak ako Boh stanovil fyzikálne zákony, ktorým sa ľudia musia podriaďovať, aby mohli žiť, rovnako stanovil aj morálne zákony, ktorých poslúchanie vedie k harmonickej spoločnosti.
5 Boh vedel, že ľudská rodina sa nikdy nemôže úspešne riadiť sama podľa seba bez jeho vlády. Ľudia v márnej snahe byť nezávislí od Božej vlády zaviedli rôzne politické, ekonomické a náboženské systémy. Odlišnosti neustále privádzali ľudí do vzájomného konfliktu, čo viedlo k násiliu, vojnám a smrti. „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ (Kazateľ 8:9) Presne to sa dialo počas celej ľudskej histórie. Ako bolo predpovedané v Božom Slove, zlí ľudia a podvodníci stále ‚postupujú od zlého k horšiemu‘. (2. Timotejovi 3:13) A v 20. storočí, hoci ľudstvo dosiahlo veľký pokrok v oblasti vedy a priemyslu, odohrali sa tiež najhoršie tragédie v histórii. Slová Jeremiáša 10:23 sa v hojnej miere potvrdili — ľudia neboli vytvorení tak, aby riadili vlastné kroky.
6. Ako Boh čoskoro ukončí nezávislosť ľudí od neho?
6 Dlhodobé tragické následky nezávislosti od Boha raz a navždy ukázali, že vláda ľudí nemôže byť nikdy úspešná. Božia vláda je jedinou cestou k šťastiu, jednote, zdraviu a životu. A Božie Slovo ukazuje, že Jehova čoskoro prestane tolerovať nezávislú ľudskú vládu. (Matúš 24:3–14; 2. Timotejovi 3:1–5) Zakrátko Boh zasiahne do ľudských záležitostí a presadí svoju vládu nad zemou. Biblické proroctvo uvádza: „Za dní tých kráľov [ľudských vlád, ktoré teraz existujú] zriadi nebeský Boh kráľovstvo [v nebi], ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud [už nikdy nebudú na zemi vládnuť ľudia]. Rozdrví a ukončí všetky tieto [súčasné] kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ — Daniel 2:44.
Prežiť do Božieho nového sveta
7. Kto prežije, keď Božia vláda ukončí vládu človeka?
7 Kto prežije, keď Božia vláda ukončí vládu človeka? Biblia odpovedá: „Priami [ktorí sa zastávajú Božieho práva vládnuť], tí budú bývať na zemi, a bezúhonní budú na nej ponechaní. Zlí [ktorí sa nezastávajú Božieho práva vládnuť], tí budú zo zeme odrezaní.“ (Príslovia 2:21, 22) Podobne aj žalmista uviedol: „Ešte chvíľku a zlého už nebude... Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — Žalm 37:10, 29.
8. Ako Boh úplne obháji svoju zvrchovanosť?
8 Po zničení Satanovho systému Boh zriadi svoj nový svet, v ktorom bude úplne odstránené ničivé násilie, vojny, chudoba, utrpenie, choroby i smrť — veci, ktoré držali ľudstvo v zovretí tisíce rokov. Biblia krásne opisuje požehnania pripravené pre poslušné ľudstvo: „Boh [im] zotrie... každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ (Zjavenie 21:3, 4) Boh prostredníctvom svojho nebeského Kráľovstva pod vládou Krista úplne obháji svoje právo byť naším Zvrchovaným Panovníkom. — Rimanom 16:20; 2. Petra 3:10–13; Zjavenie 20:1–6.
Ako sa postavili k spornej otázke
9. a) Ako sa tí, ktorí zostali verní Jehovovi, pozerali na Jehovovo slovo? b) Ako Noach dokázal svoju vernosť a aký úžitok môžeme mať z jeho príkladu?
9 Počas celej histórie žili muži a ženy viery, ktorí dokázali svoju vernosť Jehovovi ako Zvrchovanému Panovníkovi. Vedeli, že ich život závisí od toho, či ho budú počúvať a poslúchať. Takým človekom bol napríklad Noach. Boh preto Noachovi povedal: „Koniec každého tela prišiel predo mňa... Urob si koráb.“ Noach sa podriadil Jehovovmu pokynu. Ostatní ľudia v tých dňoch, hoci dostali varovanie, žili si po svojom, akoby sa nemalo stať nič nezvyčajné. Ale Noach staval obrovský koráb a stále kázal druhým o Jehovových spravodlivých cestách. Správa ďalej hovorí: „Noach tak urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ — 1. Mojžišova 6:13–22; Hebrejom 11:7; 2. Petra 2:5.
10. a) Ako sa Abrahám a Sára zastávali Jehovovej zvrchovanosti? b) Aký úžitok môžeme mať z príkladu Abraháma a Sáry?
10 Aj Abrahám a Sára boli znamenitým príkladom v tom, že sa zastávali Jehovovej zvrchovanosti, keď konali všetko, čo im Jehova prikázal. Žili v prosperujúcom chaldejskom meste Ur. Ale keď Jehova povedal Abrahámovi, aby išiel do inej krajiny, do takej, ktorú nepoznal, Abrahám „šiel... ako mu povedal Jehova“. Sára mala dovtedy nepochybne pohodlný život — mala domov, priateľov a príbuzných. No podriadila sa Jehovovi i svojmu manželovi a išla do kanaanskej krajiny, hoci nevedela, aké podmienky ju tam čakajú. — 1. Mojžišova 11:31–12:4; Skutky 7:2–4.
11. a) Za akých okolností sa Mojžiš zastával Jehovovej zvrchovanosti? b) Ako môže byť Mojžišov príklad pre nás užitočný?
11 Ďalším človekom, ktorý sa zastával Jehovovej zvrchovanosti, bol Mojžiš. A robil to za veľmi ťažkých okolností — keď stál zoči-voči egyptskému faraónovi. Nie že by bol Mojžiš sebaistým človekom. Naopak, pochyboval o svojej schopnosti dostatočne dobre sa vyjadrovať. Ale poslúchal Jehovu. S Jehovovou podporou a s pomocou svojho brata Árona opätovne prinášal Jehovovo slovo neústupnému faraónovi. Dokonca aj niektorí zo synov Izraela ostro kritizovali Mojžiša. Ale Mojžiš verne vykonal všetko, čo mu Jehova prikázal, takže jeho prostredníctvom bol Izrael oslobodený z Egypta. — 2. Mojžišova 7:6; 12:50, 51; Hebrejom 11:24–27.
12. a) Čo ukazuje, že vernosť Jehovovi znamená viac než len konať to, čo Boh dal zapísať? b) Ako nám môže pochopenie takejto vernosti pomôcť v uplatňovaní 1. Jána 2:15?
12 Tí, čo boli verní Jehovovi, si nemysleli, že jediné, čo sa od nich vyžaduje, je držať sa toho, čo dal Boh zapísať. Keď sa Putifárova manželka pokúšala zlákať Jozefa, aby mal s ňou cudzoložný pomer, neexistovalo žiadne písané prikázanie od Boha, ktoré by zakazovalo cudzoložstvo. Ale Jozef vedel o manželskom usporiadaní, ktoré Jehova zaviedol v Edene. Uvedomoval si, že pohlavné styky s manželkou iného muža by sa Bohu nepáčili. Jozef nechcel skúšať, do akej miery mu Boh dovolí konať ako Egypťania. Držal sa Jehovových ciest tak, že rozjímal o Božom zaobchádzaní s ľudstvom a potom svedomito uplatňoval to, čo pochopil ako Božiu vôľu. — 1. Mojžišova 39:7–12; Žalm 77:11, 12.
13. Ako sa ukázalo, že Diabol je luhár, v prípade a) Jóba? b) troch Hebrejov?
13 Tí, ktorí skutočne poznajú Jehovu, sa od neho neodvrátia ani v tvrdej skúške. Satan vyslovil obvinenie, že Jób — o ktorom sa Jehova vyjadroval veľmi pochvalne — by opustil Boha, keby stratil svoj veľký majetok alebo zdravie. Hoci Jób nevedel, prečo ho postihlo toľké nešťastie, dokázal, že Diabol je luhár. (Jób 2:9, 10) O stáročia neskôr sa Satan znovu pokúšal dokázať svoje tvrdenie, keď podnietil rozzúreného babylonského kráľa, aby sa vyhrážal trom mladým Hebrejom smrťou v ohnivej peci, ak sa nepoklonia pred sochou, ktorú postavil, a nebudú ju uctievať. Títo Hebreji, prinútení rozhodnúť sa medzi uposlúchnutím kráľovho príkazu a poslušnosťou Jehovovmu zákonu o modlárstve, dali pevne najavo, že slúžia Jehovovi a že Jehova je ich Zvrchovaným Panovníkom. Vernosť Bohu im bola drahšia ako prítomný život! — Daniel 3:14–18.
14. Ako môžeme napriek našej nedokonalosti dokázať, že sme Jehovovi naozaj verní?
14 Máme z takýchto príkladov usudzovať, že na to, aby bol človek verný Jehovovi, musí byť dokonalý alebo že ten, kto sa dopustí chyby, úplne zlyhal? V žiadnom prípade! Biblia nám hovorí, že aj Mojžiš občas zlyhal. Hoci Jehovovi sa to nepáčilo, nezavrhol ho. Aj apoštoli Ježiša Krista mali svoje slabosti. Jehova berie do úvahy našu zdedenú nedokonalosť a teší sa, keď v žiadnej oblasti vedome neprehliadame jeho vôľu. Ak sa pre nejakú slabosť zapletieme do nesprávneho konania, je dôležité, aby sme sa úprimne kajali a nezvykli si konať nesprávne. Tak ukážeme, že skutočne milujeme to, o čom Jehova hovorí, že je dobré, a nenávidíme to, čo označuje za zlé. Na základe našej viery, že Ježišova obeť má moc zmyť hriechy, sa môžeme tešiť z čistého postavenia pred Bohom. — Ámos 5:15; Skutky 3:19; Hebrejom 9:14.
15. a) Kto spomedzi všetkých ľudí si zachoval dokonalú rýdzosť pred Bohom a čo sa tým dokázalo? b) Akou pomocou je pre nás to, čo Ježiš vykonal?
15 No nemohlo by to byť tak, že dokonalá poslušnosť vo vzťahu k Jehovovej zvrchovanosti je u ľudí jednoducho nemožná? Odpoveď na túto otázku bola asi 4000 rokov „svätým tajomstvom“. (1. Timotejovi 3:16) Adam, hoci bol stvorený ako dokonalý, nedal dokonalý príklad v zbožnej oddanosti. Teda kto ho mohol dať? Istotne nik z jeho hriešneho potomstva. Jediným človekom, ktorý to mohol urobiť, bol Ježiš Kristus. (Hebrejom 4:15) To, čo Ježiš vykonal, dokázalo, že aj Adam, ktorý žil za priaznivejších okolností, si mohol zachovať dokonalú rýdzosť, keby bol chcel. Chyba nebola v Božom stvoriteľskom diele. Ježiš Kristus je preto príkladom, ktorý sa snažíme napodobňovať nielen v prejavovaní poslušnosti božskému zákonu, ale aj v osobnej oddanosti Jehovovi, Univerzálnemu Zvrchovanému Panovníkovi. — 5. Mojžišova 32:4, 5.
Aká je naša osobná odpoveď?
16. Prečo musíme byť neustále ostražití, pokiaľ ide o náš postoj k Jehovovej zvrchovanosti?
16 Sporná otázka univerzálnej zvrchovanosti sa dnes dotýka každého z nás. Ak sme otvorene dali najavo, že sme na Jehovovej strane, stali sme sa Satanovým terčom. Satan vyvíja tlak zo všetkých strán a bude to robiť až do konca tohto zlého systému vecí. Nesmieme poľaviť v ostražitosti. (1. Petra 5:8) Svojím konaním ukazujeme, na ktorej strane stojíme, tak v hlavnej spornej otázke Jehovovej zvrchovanosti, ako aj v druhotnej spornej otázke, ktorá sa týka rýdzosti pred Bohom v skúške. Nemôžeme si dovoliť považovať nelojálne konanie za nepodstatné iba preto, že je bežné vo svete. Ak si chceme zachovať rýdzosť, musíme vyvíjať úsilie držať sa Jehovových spravodlivých ciest v každej oblasti života.
17. Aký je pôvod lží a kradnutia a k čomu by nás to malo podnietiť?
17 Napríklad nemôžeme napodobňovať Satana, ktorý je „otec lži“. (Ján 8:44) Musíme byť pravdovravní vo všetkom. V Satanovom systéme mladí ľudia často nehovoria rodičom pravdu. Ale kresťanskí mladí tak nekonajú, čím vyvracajú Satanovo obvinenie, že Boží ľud sa v skúške vzdá svojej rýdzosti. (Jób 1:9–11; Príslovia 6:16–19) Aj niektoré obchodné praktiky by mohli človeka spájať skôr s ‚otcom lži‘ než s Bohom pravdy. Takým praktikám sa vyhýbame. (Micheáš 6:11, 12) Krádež sa takisto nedá ničím ospravedlniť — ani keď je človek v núdzi, ani keď okradne niekoho, kto je bohatý. (Príslovia 6:30, 31; 1. Petra 4:15) Aj keby tam, kde žijeme, bola krádež bežná alebo keby sme ukradli len nejakú maličkosť, je to v rozpore s Božími zákonmi. — Lukáš 16:10; Rimanom 12:2; Efezanom 4:28.
18. a) Akú skúšku bude musieť podstúpiť celé ľudstvo na konci Kristovej tisícročnej vlády? b) Aký zvyk by sme si mali vypestovať už teraz?
18 Satan a jeho démoni budú počas Kristovej tisícročnej vlády v priepasti, takže nebudú môcť vplývať na ľudstvo. Aká to bude úľava! No po tisíc rokoch budú na krátky čas uvoľnení. Satan i tí, ktorí ho budú nasledovať, budú vyvíjať tlak na obnovené ľudstvo zachovávajúce rýdzosť pred Bohom. (Zjavenie 20:7–10) Ako sa postavíme k spornej otázke univerzálnej zvrchovanosti, ak budeme mať výsadu žiť v tom čase? Keďže celé ľudstvo bude potom dokonalé, akýkoľvek skutok nelojálnosti bude vedomý a povedie k večnému zničeniu. Je životne dôležité, aby sme si už teraz vypestovali zvyk pozitívne reagovať na každé vedenie, ktoré nám Jehova poskytuje, či prostredníctvom svojho Slova, alebo prostredníctvom svojej organizácie! Takým konaním mu ako Univerzálnemu Zvrchovanému Panovníkovi prejavíme skutočnú oddanosť.
Otázky na záverečný rozhovor
• Aká významná sporná otázka sa nás všetkých dotýka? Ako sme boli do nej zapojení?
• Akým vynikajúcim spôsobom dokázali muži a ženy v staroveku svoju rýdzosť pred Jehovom?
• Prečo je životne dôležité, aby sme ctili Jehovu svojím konaním každý deň?
[Otázky]
