Druhá kapitola

Daniel — kniha pred súdom

1, 2. Ako je kniha Daniel obvinená a prečo si myslíš, že je dôležité uvažovať o svedectvách na jej obhajobu?

PREDSTAV si, že si v súdnej sieni pri dôležitom súdnom procese. Stojí tam muž obvinený z podvodu. Žalobca trvá na tom, že ten muž je vinný. Ale obvinený má dlhoročnú povesť bezúhonnosti. Nechcel by si si vypočuť svedkov obhajoby?

² V podobnej situácii si, pokiaľ ide o biblickú knihu Daniel. Jej pisateľ bol muž známy svojou bezúhonnosťou. Kniha, ktorá nesie jeho meno, bola po tisícročia vo veľkej úcte. Predstavuje sa ako autentická história, ktorú napísal Daniel, hebrejský prorok, ktorý žil v siedmom a šiestom storočí pred n. l. Presná biblická chronológia ukazuje, že jeho kniha zahŕňa obdobie približne od roku 618 pred n. l. do roku 536 pred n. l., v ktorom bola dokončená. Ale táto kniha je obvinená. Niektoré encyklopédie a iné odborné publikácie naznačujú alebo priamo tvrdia, že ide o podvod.

3. Čo hovorí The New Encyclopædia Britannica o autentickosti knihy Daniel?

³ Napríklad The New Encyclopædia Britannica uznáva, že kniha Daniel bola kedysi „všeobecne považovaná za pravdivú históriu obsahujúcu pravé proroctvo“. Britannica však tvrdí, že v skutočnosti bol Daniel „napísaný v neskoršom čase národnej krízy — keď Židia znášali kruté prenasledovanie pod vládou [sýrskeho kráľa] Antiocha IV. Epifana“. Táto encyklopédia datuje túto knihu do rokov 167 až 164 pred n. l. To isté dielo tvrdí, že pisateľ knihy Daniel neprorokuje budúcnosť, ale jednoducho predkladá „udalosti, ktoré sú preňho už históriou, ako proroctvá o tom, čo sa stane v budúcnosti“.

4. Kedy sa začalo s kritikou knihy Daniel a čo živilo podobnú kritiku v nedávnych storočiach?

 ⁴ Odkiaľ pochádzajú takéto predstavy? Kritika knihy Daniel nie je ničím novým. Začal s ňou už v treťom storočí n. l. filozof Porfýrios, ktorý sa takisto ako mnohí iní v Rímskej ríši cítil ohrozený vplyvom kresťanstva. Napísal 15 kníh, aby podkopal toto „nové“ náboženstvo. Dvanásta kniha bola namierená proti knihe Daniel. Porfýrios vyhlásil túto knihu za podvrh napísaný nejakým Židom v druhom storočí pred n. l. Podobné útoky boli podniknuté v 18. a 19. storočí. Podľa vyšších kritikov a racionalistov proroctvo — predpovedanie budúcich udalostí — nie je možné. Daniel sa stal obľúbeným terčom. On i jeho kniha boli vlastne postavení pred súd. Kritici tvrdili, že majú dostatok dôkazov, že túto knihu nenapísal Daniel počas vyhnanstva Židov v Babylone, ale niekto iný o niekoľko storočí neskôr. * Také útoky sa natoľko rozmnožili, že jeden spisovateľ dokonca napísal obhajobu s názvom Daniel in the Critics’ Den (Daniel v jame kritikov).

5. Prečo je otázka autentickosti Daniela dôležitá?

⁵ Sú za sebaistými tvrdeniami kritikov dôkazy? Alebo dôkazy podporujú obhajobu? Ide tu o veľa. Nejde iba o povesť tejto starovekej knihy, ale aj o našu budúcnosť. Ak je kniha Daniel podvod, jej sľuby o budúcnosti ľudstva sú iba prázdnymi slovami. Ale ak obsahuje pravé proroctvá, nepochybne sa dychtivo budeš chcieť dozvedieť, čo znamenajú pre nás dnes. S týmto na pamäti preskúmajme niektoré útoky proti Danielovi.

6. Aké obvinenie je niekedy vznášané v súvislosti s históriou v Danielovi?

 ⁶ Všimnime si napríklad obvinenie, ktoré vzniesla The Encyclopedia Americana: „Mnohé historické podrobnosti zo skorších období [napríklad z obdobia babylonského vyhnanstva] sú [v Danielovi] veľmi skreslené.“ Je to naozaj tak? Pouvažujme postupne o troch údajných chybách.

PRÍPAD CHÝBAJÚCEHO PANOVNÍKA

7. a) Prečo Danielove zmienky o Balsazárovi robili dlho radosť kritikom Biblie? b) Ako sa to skončilo s predstavou, že Balsazár je iba fiktívna postava?

⁷ Daniel napísal, že Balsazár, „syn“ Nabuchodonozora, vládol v Babylone ako kráľ, keď bolo toto mesto dobyté. (Daniel 5:1, 11, 18, 22, 30) Kritici dlho napádali tento údaj, pretože Balsazárovo meno nebolo možné nájsť nikde inde mimo Biblie. Starovekí historici označovali za posledného z babylonských kráľov Nabonida, Nabuchodonozorovho nástupcu. A tak v roku 1850 Ferdinand Hitzig povedal, že Balsazár je očividne výplodom pisateľovej fantázie. Ale nepôsobí na teba Hitzigovo vyjadrenie ako trochu prenáhlené? Naozaj by neprítomnosť akejkoľvek zmienky o tomto kráľovi — zvlášť v období, o ktorom boli historické záznamy nepochybne skromné — dokazovala, že nikdy neexistoval? Tak či onak, v roku 1854 bolo v ruinách starovekého babylonského mesta Ur na území terajšieho južného Iraku vykopaných niekoľko malých hlinených valcov. Tieto klinopisné dokumenty kráľa Nabonida obsahovali aj modlitbu za „Bel-sar-ussura, môjho najstaršieho syna“. Aj kritici museli súhlasiť: toto bol Balsazár z knihy Daniel.

8. Ako sa dokázalo, že Danielov opis Balsazára ako panujúceho kráľa je správny?

⁸ No kritici i tak neboli spokojní. „To nič nedokazuje,“ napísal jeden z nich, H. F. Talbot. Tvrdil, že syn z tohto  nápisu mohol byť iba dieťaťom, kým Daniel ho predstavuje ako panujúceho kráľa. Ale iba rok po tom, ako boli publikované Talbotove poznámky, boli vykopané ďalšie klinopisné tabuľky, ktoré sa zmieňujú o tom, že Balsazár mal tajomníkov a služobníctvo. Teda nebol iba dieťaťom! Celú túto záležitosť nakoniec rozriešili ďalšie tabuľky, ktoré uvádzajú, že Nabonidus bol niekedy mimo Babylona celé roky. Tieto tabuľky tiež ukázali, že v takých obdobiach „zveril kraľovanie“ nad Babylonom svojmu najstaršiemu synovi (Balsazárovi). Vtedy bol Balsazár vlastne kráľom — spoluvládcom so svojím otcom. *

9. a) Ako to mohol Daniel myslieť, že Balsazár je synom Nabuchodonozora? b) Prečo sa kritici mýlia, keď tvrdia, že Daniel ani len nenaznačuje existenciu Nabonida?

⁹ Niektorí kritici, ešte stále nespokojní, sa ponosujú, že Biblia nenazýva Balsazára synom Nabonida, ale ho nazýva synom Nabuchodonozora. Niektorí trvajú na tom, že Daniel existenciu Nabonida ani len nenaznačuje. Ale po preskúmaní obidve tieto námietky padnú. Zdá sa, že Nabonidus sa oženil s Nabuchodonozorovou dcérou. Tak by sa Balsazár stal Nabuchodonozorovým vnukom. Ani hebrejský, ani aramejský jazyk nemá slová „starý otec“ a „vnuk“, a tak „syn“ môže znamenať aj „vnuk“, či dokonca „potomok“. (Porovnaj Matúša 1:1.) Okrem toho biblická správa pripúšťa možnosť označiť Balsazára za Nabonidovho syna. Keď bol Balsazár zhrozený zlovestným nápisom na stene, v zúfalstve ponúkol tretie miesto v kráľovstve komukoľvek, kto dokáže rozlúštiť tie slová. (Daniel 5:7) Prečo tretie miesto, a nie druhé? Táto ponuka naznačuje, že prvé a druhé miesto už boli obsadené.  A naozaj boli obsadené — Nabonidom a jeho synom Balsazárom.

10. Prečo je Danielova správa o babylonskej monarchii detailnejšia ako správy iných starovekých historikov?

¹⁰ Danielova zmienka o Balsazárovi teda nie je dôkazom „veľmi skreslenej“ histórie. Naopak, Daniel — i keď nepísal históriu Babylona — nám poskytuje detailnejší pohľad na babylonskú monarchiu než starovekí svetskí historici ako Herodotos, Xenofón a Béróssos. Ako to, že Daniel dokázal zaznamenať fakty, ktoré im unikli? Pretože bol tam, v Babylone. Jeho kniha je dielom očitého svedka, nie podvodníka z neskorších storočí.

KTO BOL DÁRIUS MÉDSKY?

11. Kto bol podľa Daniela Dárius Médsky a čo bolo o ňom povedané?

¹¹ Daniel podáva správu, že keď bol dobytý Babylon, začal vládnuť kráľ, ktorý sa volal „Dárius Médsky“ *. (Daniel 5:31) Dárius Médsky doteraz nebol nájdený podľa mena vo svetských alebo v archeologických zdrojoch. Preto The New Encyclopædia Britannica tvrdí, že tento Dárius je „fiktívnou postavou“.

12. a) Prečo by kritici Biblie mali vedieť dosť na to, aby kategoricky netvrdili, že Dárius Médsky nikdy neexistoval? b) Aká je jedna možnosť, pokiaľ ide o totožnosť Dária Médskeho, a aké doklady to naznačujú?

¹² Niektorí učenci sú opatrnejší. Napokon, kritici kedysi označili aj Balsazára za „fiktívnu“ postavu. V prípade Dária to nepochybne bude podobne. Klinopisné tabuľky už odhalili, že Cýrus Perzský neprijal titul „kráľ Babylona“ ihneď po dobytí Babylona. Jeden výskumník uvádza: „Nech už to bol ktokoľvek, kto mal titul ‚kráľ Babylona‘, bol vazalským kráľom podriadeným Cýrovi, a nie samotným Cýrom.“ Mohlo byť meno Dárius vládnym menom alebo titulom mocného médskeho úradníka, ktorý bol  poverený spravovať Babylon? Podľa niektorých Dárius mohol byť muž menom Gubaru. Cýrus ustanovil Gubarua za miestodržiteľa v Babylone a svetské záznamy potvrdzujú, že vládol so značnou mocou. Jedna klinopisná tabuľka hovorí, že ustanovil vicemiestodržiteľov nad Babylonom. Je zaujímavé, že Daniel uvádza, že Dárius ustanovil 120 satrapov, aby spravovali babylonské kráľovstvo. — Daniel 6:1.

13. Z akého logického dôvodu sa kniha Daniel o Dáriovi Médskom zmieňuje, kým svetské záznamy sa o ňom nezmieňujú?

¹³ Časom sa možno objavia priamejšie doklady presnej totožnosti tohto kráľa. Nech je to už akokoľvek, zdanlivé mlčanie archeológie v tomto ohľade je sotva dôvodom na označenie Dária za „fiktívnu“ postavu a ešte menej na odmietnutie celej knihy Daniel ako podvodnej. Oveľa rozumnejšie je pozerať sa na Danielovu správu ako na svedectvo očitého svedka, ktoré je podrobnejšie ako zachované svetské záznamy.

PANOVANIE JEHOJAKIMA

14. Prečo nie je žiadna nezrovnalosť medzi Danielom a Jeremiášom, pokiaľ ide o roky panovania kráľa Jehojakima?

¹⁴ V Danielovi 1:1 sa píše: „V treťom roku kraľovania judského kráľa Jehojakima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a začal ho obliehať.“ Kritici majú námietky proti tomuto textu, lebo sa zdá, že nie je v zhode s Jeremiášom, ktorý hovorí, že štvrtý rok Jehojakima bol prvým rokom Nabuchodonozora. (Jeremiáš 25:1; 46:2) Protirečil Daniel Jeremiášovi? Ďalšie informácie túto vec ľahko objasnia. Keď faraón Necho urobil v roku 628 pred n. l. Jehojakima kráľom, Jehojakim sa stal iba bábkou v rukách tohto egyptského vládcu. Bolo to približne tri roky predtým, ako Nabuchodonozor v roku 624 pred n. l. nastúpil na babylonský trón po svojom otcovi. Krátko nato (v roku 620 pred n. l.) Nabuchodonozor vtrhol do Judska a urobil Jehojakima vazalským kráľom  podriadeným Babylonu. (2. Kráľov 23:34; 24:1) Pre Žida žijúceho v Babylone by bol „tretí rok“ Jehojakima tretím rokom vazalskej služby tohto kráľa — vazalskej služby Babylonu. Daniel písal z tohto pohľadu. Jeremiáš však písal z pohľadu Židov žijúcich priamo v Jeruzaleme. Preto sa zmienil o Jehojakimovom kraľovaní v tom zmysle, že sa začalo vtedy, keď ho urobil kráľom faraón Necho.

15. Prečo je to slabý argument na napadnutie datovania uvedeného v Danielovi 1:1?

¹⁵ A tak táto údajná nezrovnalosť v skutočnosti iba prispieva k potvrdeniu toho, že Daniel napísal svoju knihu v Babylone, keď bol medzi židovskými vyhnancami. Uvedený argument proti knihe Daniel má však aj ďalšiu veľkú trhlinu. Pripomeňme si, že pisateľ Daniela mal knihu Jeremiáš zjavne k dispozícii, a dokonca sa o nej aj zmienil. (Daniel 9:2) Keby bol pisateľ knihy Daniel chytrým falšovateľom, ako to tvrdia kritici, riskoval by, že by protirečil takému uznávanému dokumentu, akým bola kniha Jeremiáš — a to hneď v prvom verši svojej knihy? Samozrejme, že nie!

VÝREČNÉ PODROBNOSTI

16, 17. Ako archeologické doklady podporujú Danielovu správu a) o tom, že Nabuchodonozor postavil náboženskú sochu, ktorú mal všetok jeho ľud uctievať? b) o Nabuchodonozorovom chvastavom postoji v súvislosti s jeho stavebnými projektmi v Babylone?

¹⁶ Obráťme teraz pozornosť od negatívnych stanovísk k pozitívnym. Pouvažujme o niektorých ďalších podrobnostiach v knihe Daniel, ktoré ukazujú, že jej pisateľ poznal dobu, o ktorej písal, z vlastnej skúsenosti.

¹⁷ Skutočnosť, že Daniel dôverne poznal drobné detaily o starovekom Babylone, je pôsobivým dôkazom autentickosti jeho správy. Napríklad Daniel 3:1–6 uvádza, že Nabuchodonozor postavil obrovskú sochu, ktorú mali všetci ľudia uctievať. Archeológovia našli ďalšie dôkazy,  že tento panovník sa usiloval dosiahnuť, aby sa jeho ľud viac zapájal do nacionalistických a náboženských praktík. Podobne Daniel zaznamenáva Nabuchodonozorov chvastavý postoj v súvislosti s jeho mnohými stavebnými projektmi. (Daniel 4:30) Až v dnešnej dobe archeológovia potvrdili, že za mnohými stavebnými dielami v Babylone bol skutočne Nabuchodonozor. A čo sa týka vychvaľovania sa, tento muž dokonca dával raziť svoje meno na tehly! Kritici Daniela nedokážu vysvetliť, ako ich údajný falšovateľ z čias Makabejcov (167–63 pred n. l.) mohol vedieť o takých stavebných projektoch — približne štyri storočia po ich uskutočnení a dávno predtým, ako ich archeológovia objavili.

18. Ako Danielova správa o rôznych formách trestov pod babylonskou vládou a pod perzskou vládou odzrkadľuje presnosť?

¹⁸ Kniha Daniel odhaľuje aj niektoré kľúčové rozdiely  medzi babylonskými a médo-perzskými zákonmi. Napríklad podľa babylonských zákonov traja Danielovi spoločníci boli hodení do ohnivej pece za to, že odmietli poslúchnuť kráľov príkaz. O desaťročia neskôr bol Daniel hodený do jamy levov za to, že odmietol poslúchnuť perzský zákon, ktorý bol proti jeho svedomiu. (Daniel 3:6; 6:7–9) Niektorí sa snažili odmietnuť správu o ohnivej peci ako legendu, ale archeológovia našli skutočný list zo starovekého Babylona, ktorý sa konkrétne zmieňuje o tejto forme trestu. Pre Médov a Peržanov však oheň bol posvätný. A tak používali iné hrozné formy trestov. Preto jama levov nie je prekvapením.

19. Aký rozdiel medzi babylonským a médo-perzským právnym systémom ukazuje kniha Daniel?

¹⁹ Objavuje sa aj ďalší rozdiel. Daniel ukazuje, že Nabuchodonozor mohol podľa svojich chúťok vydávať  i meniť zákony. Dárius nijako nemohol meniť ‚zákony Médov a Peržanov‘ — dokonca ani tie, ktoré sám vydal! (Daniel 2:5, 6, 24, 46–49; 3:10, 11, 29; 6:12–16) Historik John C. Whitcomb píše: „Staroveká história dosvedčuje tento rozdiel medzi Babylonom, kde zákon bol podriadený kráľovi, a Médo-Perziou, kde kráľ bol podriadený zákonu.“

20. Aké podrobnosti o Balsazárovej hostine odzrkadľujú skutočnosť, že Daniel poznal babylonské zvyky z vlastnej skúsenosti?

²⁰ Vzrušujúca správa o Balsazárovej hostine, ktorá je zaznamenaná v 5. kapitole Daniela, je bohatá na podrobnosti. Hostina sa zjavne začala bezstarostným jedením a hojným pitím, keďže sú tu viaceré zmienky o víne. (Daniel 5:1, 2, 4) Reliéfne diela zobrazujúce podobné hostiny ukazujú iba pitie vína. Je teda zjavné, že víno bolo na takých slávnostiach nesmierne dôležité. Daniel sa zmieňuje aj o tom, že na hostine boli prítomné aj  ženy — kráľove vedľajšie manželky a jeho konkubíny. (Daniel 5:3, 23) Archeológia podporuje túto podrobnosť o babylonskom zvyku. Pre Židov a Grékov v období Makabejcov bola predstava, že by mužov na nejakej hostine sprevádzali manželky, nepríjemná. Azda práve preto rané verzie gréckej Septuaginty vynechávajú v preklade Daniela zmienku o týchto ženách. * Ale údajný falšovateľ Daniela by bol žil v tej istej helenizovanej (gréckej) kultúre, a možno dokonca približne v tom istom období, keď vznikla Septuaginta!

21. Aké je najrozumnejšie vysvetlenie toho, že Daniel dôverne poznal časy babylonského vyhnanstva a vtedajšie zvyky?

²¹ Vzhľadom na takéto podrobnosti sa zdá takmer neuveriteľné, ako Britannica mohla o autorovi knihy Daniel napísať, že mal len „zbežné a nepresné“ vedomosti o období vyhnanstva. Ako by nejaký falšovateľ z neskorších storočí mohol tak dôverne poznať babylonské a perzské zvyky? Pamätaj tiež na to, že úpadok obidvoch týchto ríš nastal dávno pred druhým storočím pred n. l. Je zrejmé, že vtedy neboli žiadni archeológovia a Židia v tom čase sa nepýšili poznaním cudzích kultúr a histórie. Iba prorok Daniel, očitý svedok čias a udalostí, ktoré opísal, mohol napísať biblickú knihu, ktorá nesie jeho meno.

DOKAZUJÚ VONKAJŠIE ČINITELE, ŽE KNIHA DANIEL JE PODVRH?

22. Čo tvrdia kritici o mieste Daniela v kánone Hebrejských Písiem?

²² Jeden z najbežnejších argumentov proti knihe Daniel sa týka jej miesta v kánone Hebrejských Písiem. Starovekí rabíni usporiadali knihy Hebrejských Písiem do troch skupín: Zákon, Proroci a Spisy. Daniela nezaradili  medzi Prorokov, ale medzi Spisy. Podľa argumentácie kritikov to znamená, že táto kniha nemohla byť známa v čase, keď boli zhromaždené diela ostatných prorokov. Do skupiny Spisov bola zaradená údajne preto, že tie boli zhromaždené neskôr.

23. Ako sa pozerali na knihu Daniel starovekí Židia a ako to vieme?

²³ No nie všetci biblickí bádatelia súhlasia s tým, že starovekí rabíni rozdelili kánon takým pevným spôsobom alebo že Daniela vyňali z Prorokov. Ale aj keby rabíni naozaj zaradili Daniela medzi Spisy, dokazovalo by to, že táto kniha bola napísaná v neskoršom čase? Nie. Uznávaní učenci poukázali na viaceré dôvody, pre ktoré mohli rabíni vyňať Daniela z Prorokov. Mohli to urobiť napríklad preto, že ich táto kniha urážala, alebo preto, že samotného Daniela považovali za odlišného od ostatných prorokov v tom, že zastával svetský úrad v cudzej krajine. V každom prípade skutočne podstatné je toto: Židia v staroveku mali hlbokú úctu ku knihe Daniel a považovali ju za kánonickú. Okrem toho doklady poukazujú na to, že kánon Hebrejských Písiem bol uzavretý dávno pred druhým storočím pred n. l. Neskoršie dodatky jednoducho neboli dovolené, a to vrátane niektorých kníh napísaných v druhom storočí pred n. l.

24. Ako je apokryfná kniha Ekleziastikus používaná proti knihe Daniel a čo ukazuje, že táto argumentácia je chybná?

²⁴ Je iróniou, že jeden z týchto odmietnutých neskorších spisov sa používa ako argument proti knihe Daniel. Apokryfná kniha Ekleziastikus od Jezusa Ben Siracha bola zjavne zostavená okolo roku 180 pred n. l. Kritici radi poukazujú na to, že Daniel nie je zaradený do dlhého zoznamu spravodlivých mužov v tejto knihe. Usudzujú, že v tom čase nemohol byť Daniel známy. Tento argument je medzi učencami v značnej miere prijímaný. Ale uvažujme: Ten istý zoznam vynecháva Ezdráša a Mardochea  (obaja boli veľkými hrdinami v očiach poexilových Židov), dobrého kráľa Jehošafata, priameho muža Jóba a zo všetkých sudcov menuje iba Samuela. * Musíme odmietnuť všetkých týchto mužov ako fiktívne postavy len preto, že sú vynechaní v zozname, ktorý netvrdí, že je úplný, a ktorý sa nachádza v nekánonickej knihe? Už len pomyslenie na to je absurdné.

VONKAJŠIE SVEDECTVO V PROSPECH DANIELA

25. a) Ako dosvedčil pravosť Danielovej správy Josephus? b) Ako Josephova správa o Alexandrovi Veľkom a knihe Daniel zapadá do známej histórie? (Pozri druhú poznámku pod čiarou.) c) Ako jazykové doklady podporujú knihu Daniel? (Pozri stranu 26.)

²⁵ Zamerajme opäť pozornosť na pozitívne stanoviská. Bolo poukázané na to, že žiadna iná kniha Hebrejských Písiem nie je tak dobre potvrdená ako Daniel. Uveďme si príklad. Slávny židovský historik Josephus dosvedčuje jej autentickosť. Hovorí, že Alexander Veľký počas vojny proti Perzii v štvrtom storočí pred n. l. prišiel do Jeruzalema, kde mu kňazi ukázali odpis knihy Daniel. Alexander sám usúdil, že slová Danielovho proroctva, ktoré poukazujú naňho, sa týkajú jeho vojenského ťaženia proti Perzii. * Bolo to asi jeden a pol storočia predtým, ako bol podľa názoru kritikov vytvorený tento „podvrh“. Kritici, samozrejme, napadli Josepha v súvislosti s touto pasážou. Napadli ho aj preto, že sa zmienil o tom, že niektoré proroctvá z knihy Daniel sa splnili. Ako však poznamenal  historik Joseph D. Wilson, „[Josephus] pravdepodobne o tejto veci vedel viac než všetci kritici na svete“.

26. Ako podporili autentickosť knihy Daniel zvitky od Mŕtveho mora?

²⁶ Autentickosť knihy Daniel získala ďalšiu oporu, keď boli v jaskyniach Kumránu v Izraeli nájdené zvitky od Mŕtveho mora. Medzi nálezmi objavenými v roku 1952 sú prekvapujúco početné zvitky a fragmenty knihy Daniel. Najstarší je datovaný do konca druhého storočia pred n. l. V tom ranom čase kniha Daniel už teda bola dobre známa a všeobecne uznávaná. The Zondervan Pictorial Encyclopedia of the Bible uvádza: „Od datovania Daniela do obdobia Makabejcov treba teraz upustiť, ak nie pre iné, tak preto, že by zrejme nebol možný dostatočne dlhý interval medzi zostavením Daniela a jeho výskytom vo forme odpisov v knižnici makabejskej náboženskej sekty.“

27. Čo je najstarším dokladom toho, že Daniel bol skutočnou osobou, ktorá bola dobre známa v čase babylonského vyhnanstva?

²⁷ Existuje však aj oveľa staršie a spoľahlivejšie svedectvo o knihe Daniel. Jedným z Danielových súčasníkov bol prorok Ezechiel. Aj on slúžil ako prorok v čase babylonského vyhnanstva. Kniha Ezechiel sa viackrát menovite zmieňuje o Danielovi. (Ezechiel 14:14, 20; 28:3) Tieto zmienky ukazujú, že Daniel bol už za svojho života, v šiestom storočí pred n. l., známy ako spravodlivý a múdry muž hodný toho, aby bol spomínaný spolu s bohabojným Noachom a Jóbom.

NAJVÄČŠÍ SVEDOK

28, 29. a) Čo je najpresvedčivejším dôkazom zo všetkých, že kniha Daniel je autentická? b) Prečo by sme mali prijať Ježišovo svedectvo?

²⁸ Nakoniec však pouvažujme o najväčšom zo všetkých svedkov autentickosti Daniela — tým svedkom nebol nikto iný ako Ježiš Kristus. Ježiš sa vo svojej reči o posledných dňoch zmieňuje o „prorokovi Danielovi“  a o jednom z Danielových proroctiev. — Matúš 24:15; Daniel 11:31; 12:11.

²⁹ Ak by makabejská teória kritikov bola správna, musela by byť pravdivá aj jedna z nasledovných dvoch vecí. Buď bol Ježiš oklamaný týmto podvrhom, alebo nikdy nepovedal to, čo Matúš cituje ako jeho slová. Ani jedna z týchto možností neobstojí. Ak sa nemôžeme spoliehať na správu Matúšovho evanjelia, ako sa môžeme spoliehať na iné časti Biblie? Ak odstránime tieto vety, ktoré ďalšie slová odstránime zo stránok Svätých Písiem nabudúce? Apoštol Pavol napísal: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie... na nápravu vecí.“ ​(2. Timotejovi 3:16) Preto ak by Daniel bol podvodník, potom Pavol by bol ďalší! Mohol byť Ježiš oklamaný? Sotva. Žil v nebi, keď bola kniha Daniel písaná. Ježiš dokonca povedal: „Skôr ako bol Abrahám, bol som ja.“ ​(Ján 8:58) Zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, by práve Ježiš bol tým najkompetentnejším, od koho by sme si mali pýtať informácie o autentickosti Daniela. Ale nemusíme si ich pýtať. Ako sme videli, jeho svedectvo by sotva mohlo byť jasnejšie.

30. Ešte ako Ježiš potvrdil autentickosť knihy Daniel?

³⁰ Okrem toho Ježiš potvrdil autentickosť knihy Daniel v čase svojho krstu. Vtedy sa stal Mesiášom a splnil proroctvo z Daniela o 69 týždňoch rokov. (Daniel 9:25, 26; pozri 11. kapitolu tejto knihy.) Dokonca aj keby to, čo by sa dalo nazvať teóriou neskorého datovania, bolo pravdou, i tak by pisateľ Daniela poznal budúcnosť asi 200 rokov dopredu. Boh by, samozrejme, neinšpiroval nejakého falšovateľa, aby vyslovil pravdivé proroctvá pod falošným menom. Ježišovo svedectvo celým srdcom prijímajú ľudia, ktorí sú verní Bohu. I keby sa všetci odborníci a všetci kritici na svete postavili do šíku ako jeden muž,  aby odsúdili Daniela, Ježišovo svedectvo by dokázalo, že sa mýlia, lebo on je „verný a pravdivý svedok“. — Zjavenie 3:14.

31. Prečo mnohí kritici Biblie ešte stále nie sú presvedčení o autentickosti Daniela?

³¹ Mnohým kritikom Biblie ani toto svedectvo nestačí. Po dôkladnom zvážení tejto veci si človek nemôže nepoložiť otázku, či by akékoľvek množstvo dôkazov stačilo na ich presvedčenie. Jeden profesor z Oxfordskej univerzity napísal: „Iba odpoveďou na námietky sa nič nedosiahne, pokým zostáva pôvodný predsudok, že ‚nemôže existovať nadprirodzené proroctvo‘.“ Teda ich predsudok ich zaslepuje. Ale je to ich voľba — a ich škoda.

32. Čo nás čaká pri našom štúdiu Daniela?

³² A ako je to s tebou? Ak dokážeš pochopiť, že neexistuje žiaden skutočný dôvod na pochybovanie o autentickosti knihy Daniel, potom si pripravený na vzrušujúcu objavnú cestu. Zistíš, že príbehy v Danielovi sú strhujúce a proroctvá sú fascinujúce. A čo je ešte dôležitejšie, zistíš, že s každou kapitolou bude tvoja viera silnieť. Nebudeš nikdy ľutovať, že si Danielovmu proroctvu venoval dôkladnú pozornosť!

[Poznámky pod čiarou]

ČO SI ZISTIL?

• Z čoho je obvinená kniha Daniel?

• Prečo útoky kritikov proti knihe Daniel nie sú opodstatnené?

• Aké dôkazy podporujú autentickosť Danielovej správy?

• Čo je najpresvedčivejším dôkazom toho, že kniha Daniel je autentická?

[Otázky]

 [Rámček na strane 26]

Otázka jazyka

PÍSANIE knihy Daniel bolo dokončené okolo roku 536 pred n. l. Táto kniha bola napísaná v hebrejskom a aramejskom jazyku a je v nej aj niekoľko gréckych a perzských slov. Takáto zmes jazykov je neobvyklá, ale v Písme nie je ojedinelá. Aj biblická kniha Ezdráš bola napísaná v hebrejčine a aramejčine. Niektorí kritici však trvajú na tom, že pisateľ Daniela používal tieto jazyky takým spôsobom, ktorý dokazuje, že písal neskôr ako v roku 536 pred n. l. Často je citované tvrdenie jedného kritika, že použitie gréckych slov v Danielovi vyžaduje neskoré datovanie zostavenia tejto knihy. Tento kritik tvrdí, že hebrejčina také neskoré datovanie — až do druhého storočia pred n. l. — podporuje a aramejčina ho prinajmenšom pripúšťa.

Ale nie všetci jazykoví učenci s tým súhlasia. Niektorí odborníci uviedli, že Danielova hebrejčina je podobná Ezechielovej a Ezdrášovej hebrejčine a je odlišná od hebrejčiny neskorších apokryfných spisov, napríklad knihy Ekleziastikus. Pokiaľ ide o Danielovo používanie aramejčiny, pouvažujme o dvoch spisoch, ktoré sa našli medzi zvitkami od Mŕtveho mora. Sú takisto v aramejčine a datujú sa do prvého až druhého storočia pred n. l. — teda do času krátko po údajnom vyhotovení podvrhu Daniela. Učenci si však všimli výrazný rozdiel medzi aramejčinou v týchto spisoch a aramejčinou v Danielovi. Niektorí preto upozorňujú, že kniha Daniel musí byť o storočia staršia, než tvrdia jej kritici.

A ako je to s „problematickými“ gréckymi slovami v Danielovi? O niektorých z nich sa zistilo, že vôbec nie sú grécke, ale perzské! Jediné slová, ktoré sa stále považujú za grécke, sú názvy troch hudobných nástrojov. Naozaj si prítomnosť týchto troch slov vyžaduje, aby Danielovi bolo priradené neskoré datovanie? Nie. Archeológovia zistili, že grécka kultúra mala značný vplyv už niekoľko storočí predtým, ako sa Grécko stalo svetovou veľmocou. Okrem toho, keby kniha Daniel bola zostavená v druhom storočí pred n. l., keď všade prenikala grécka kultúra a grécky jazyk, obsahovala by vari iba tri grécke slová? Sotva. Pravdepodobne by ich obsahovala oveľa viac. Jazykové doklady teda v skutočnosti podporujú autentickosť Daniela.

 [Celostránkový obrázok na strane 12]

[Obrázky na strane 20]

(Dole) Valec z babylonského chrámu menovite uvádza kráľa Nabonida a jeho syna Balsazára

(Hore) V tomto nápise sa Nabuchodonozor vychvaľuje svojimi stavebnými projektmi

[Obrázok na strane 21]

Podľa Nabonidovej kroniky Cýrovo vojsko vstúpilo do Babylona bez boja

[Obrázky na strane 22]

(Vpravo) „Veršovaná správa o Nabonidovi“ uvádza, že Nabonidus zveril vládu svojmu prvorodenému

(Vľavo) Babylonský záznam o Nabuchodonozorovom vpáde do Judska