Konflikt medzi dvoma kráľmi
Trinásta kapitola
Konflikt medzi dvoma kráľmi
1, 2. Prečo by sme sa mali zaujímať o proroctvo, ktoré je zaznamenané v 11. kapitole Daniela?
DVAJA súperiaci králi sú v zovretí urputného boja o nadvládu. Ako roky plynú, raz jeden, raz druhý získava prevahu. Niekedy jeden kráľ zvrchovane vládne, zatiaľ čo druhý sa stáva nečinným, a sú aj obdobia bez akéhokoľvek konfliktu. Potom náhle prepukne ďalší boj a konflikt pokračuje. K aktérom tejto drámy patrí sýrsky kráľ Seleukos I. Nikátor, egyptský kráľ Ptolemaios Lagos, sýrska princezná a egyptská kráľovná Kleopatra I., rímski cisári Augustus a Tibérius a palmýrska kráľovná Zenóbia. Keď sa konflikt blíži ku koncu, zapája sa doň aj nacistické Nemecko, komunistický blok národov, anglo-americká svetová veľmoc, Spoločnosť národov a Organizácia Spojených národov. Vyvrcholením tohto konfliktu je udalosť, akú nepredvídal žiaden z týchto politických prvkov. Toto vzrušujúce proroctvo oznámil Jehovov anjel prorokovi Danielovi približne pred 2500 rokmi. — Daniel, 11. kapitola.
2 Aký vzrušený musel byť Daniel, keď počúval, ako mu anjel podrobne odhaľuje súperenie medzi dvoma prichádzajúcimi kráľmi! Táto dráma zaujíma aj nás, pretože zápas o moc medzi týmito dvoma kráľmi siaha až do našich dní. Keď uvidíme, ako dejiny dokazujú pravdivosť prvej časti tohto proroctva, posilní to našu vieru a dôveru, že aj posledná časť tejto prorockej správy sa určite splní. Keď budeme venovať pozornosť tomuto proroctvu, poskytne nám to jasný pohľad na to, kde sa nachádzame v prúde času. A posilní sa tým naše odhodlanie zostať v tomto konflikte neutrálnymi, zatiaľ čo budeme trpezlivo čakať na Boží zásah v náš prospech. (Žalm 146:3, 5) Preto veľmi pozorne počúvajme, čo Jehovov anjel hovorí Danielovi.
PROTI GRÉCKEMU KRÁĽOVSTVU
3. Koho podporoval anjel „v prvom roku Dária Médskeho“?
3 „A ja,“ povedal anjel, „ja som v prvom roku Dária Médskeho [539/538 pred n. l.] povstal ako posilňovateľ a ako pevnosť preňho.“ (Daniel 11:1) Hoci Dárius už nežil, anjel sa zmienil o jeho panovaní ako o počiatočnom bode prorockého posolstva. Práve tento kráľ prikázal, aby vytiahli Daniela z jamy levov. Okrem toho Dárius nariadil, aby sa všetci jeho poddaní báli Danielovho Boha. (Daniel 6:21–27) No tým, kvôli komu tento anjel povstal ako podporovateľ, nebol Dárius Médsky, ale anjelov spoločník Michael — knieža Danielovho ľudu. (Porovnaj Daniela 10:12–14.) Boží anjel poskytoval túto podporu, kým Michael zápasil s démonským kniežaťom Médo-Perzie.
4, 5. Kto boli predpovedaní štyria králi Perzie?
4 Boží anjel ďalej povedal: „Hľa, ešte povstanú traja králi pre Perziu a štvrtý nahromadí väčšie bohatstvo ako všetci ostatní. A ihneď ako zosilnie v svojom bohatstve, zburcuje všetko proti gréckemu kráľovstvu.“ (Daniel 11:2) Kto boli títo perzskí panovníci?
5 Prvými troma kráľmi boli Cýrus Veľký, Kambýses II. a Dárius I. Keďže Bardija (alebo možno mágsky pretendent Gaumata) panoval iba sedem mesiacov, proroctvo jeho krátke panovanie neberie do úvahy. V roku 490 pred n. l. sa tretí kráľ, Dárius I., po druhý raz pokúsil o vpád do Grécka. Peržania však boli pri Maratóne porazení na hlavu a stiahli sa do Malej Ázie. Hoci Dárius sa starostlivo pripravoval na ďalšie ťaženie proti Grécku, nedokázal ho už uskutočniť a o štyri roky zomrel. To bolo prenechané jeho synovi a nástupcovi, „štvrtému“ kráľovi, Xerxovi I. On bol kráľ Ahasver, ktorý sa oženil s Ester. — Ester 1:1; 2:15–17.
6, 7. a) Ako štvrtý kráľ ‚zburcoval všetko proti gréckemu kráľovstvu‘? b) Aký bol výsledok Xerxovho ťaženia proti Grécku?
6 Xerxes I. skutočne ‚zburcoval všetko proti gréckemu kráľovstvu‘ čiže proti nezávislým gréckym štátom ako skupine. Kniha The Medes and Persians—Conquerors and Diplomats (Médi a Peržania — dobyvatelia a diplomati) uvádza, že „Xerxes, pobádaný ambicióznymi dvoranmi, začal útok po súši i po mori“. Herodotos, grécky historik piateho storočia pred n. l., píše, že „žiadna iná výprava sa v porovnaní s touto nejaví ako významná“. Vo svojom zázname uvádza, že námorná sila „sa rovnala celkove 517 610 mužom. Počet pešiakov bol 1 700 000; počet jazdcov 80 000; k tomu treba pripočítať Arabov, ktorí jazdili na ťavách, a Líbyjčanov, ktorí bojovali na dvojkolesových vozoch, čo odhadujem na 20 000. Celkový počet pozemných a námorných síl spočítaných dohromady sa preto rovná 2 317 610 mužom.“
7 Xerxes I. nepočítal s ničím iným ako s úplným víťazstvom, keď v roku 480 pred n. l. viedol svoje obrovské vojsko proti Grécku. Peržania si poradili s gréckou zdržiavacou taktikou pri Termopylách a vyplienili Atény. Pri Salamíne ich však stihla hrozná porážka. Ďalšie grécke víťazstvo bolo dosiahnuté pri Platajach v roku 479 pred n. l. V nasledujúcich 143 rokoch žiaden zo siedmich kráľov, ktorí nastúpili na trón Perzskej ríše po Xerxovi, vojensky neprenikol do Grécka. Ale potom povstal v Grécku mocný kráľ.
VEĽKÉ KRÁĽOVSTVO ROZDELENÉ NA ŠTYRI
8. Ktorý „mocný kráľ“ povstal a ako začal ‚panovať s rozsiahlym panstvom‘?
8 „Istotne povstane mocný kráľ a bude panovať s rozsiahlym panstvom a bude konať podľa svojej vôle,“ povedal anjel. (Daniel 11:3) V roku 336 pred n. l. dvadsaťročný Alexander ‚povstal‘ ako kráľ Macedónie. A skutočne sa stal ‚mocným kráľom‘ — Alexandrom Veľkým. Alexander, poháňaný plánom svojho otca Filipa II., sa zmocnil perzských provincií na Strednom východe. Keď prešiel cez rieky Eufrat a Tigris, jeho 47 000 mužov rozptýlilo dvestopäťdesiattisícové vojsko Dareia III. pri Gaugaméle. Dareios potom ušiel a bol zavraždený, čo znamenalo koniec perzskej dynastie. Grécko sa stalo svetovou veľmocou a Alexander ‚panoval s rozsiahlym panstvom a konal podľa svojej vôle‘.
9, 10. Ako sa proroctvo o tom, že Alexandrovo kráľovstvo neprejde na jeho potomstvo, ukázalo ako pravdivé?
9 Alexandrovo panovanie nad svetom malo mať krátke trvanie, pretože Boží anjel dodal: „Keď povstane, jeho kráľovstvo sa rozbije a bude rozdelené smerom na štyri vetry nebies, ale nie jeho ďalšiemu potomstvu a nie podľa jeho panstva, s ktorým panoval; lebo jeho kráľovstvo bude vytrhnuté pre iných ako týchto.“ (Daniel 11:4) Alexander ešte nedovŕšil 33 rokov, keď ho v roku 323 pred n. l. v Babylone náhla choroba pripravila o život.
10 Alexandrova obrovská ríša neprešla na ‚jeho ďalšie potomstvo‘. Jeho brat Filip III. Arrhidaios panoval necelých sedem rokov a v roku 317 pred n. l. bol na podnet Olympiady, Alexandrovej matky, zavraždený. Alexandrov syn Alexander IV. panoval do roku 311 pred n. l., keď zomrel rukou Kassandra, jedného z vojvodcov svojho otca. Alexandrov nemanželský syn Hérakles sa pokúšal vládnuť v mene svojho otca, ale v roku 309 pred n. l. bol zavraždený. To znamenalo koniec Alexandrovej rodovej línie; ‚jeho panstvo‘ odišlo od jeho rodiny.
11. Ako bolo Alexandrovo kráľovstvo „rozdelené smerom na štyri vetry nebies“?
11 Po smrti Alexandra bolo jeho kráľovstvo „rozdelené smerom na štyri vetry“. Jeho mnohí vojvodcovia mali medzi sebou spory, keď sa snažili zmocniť území. Jednooký vojvodca Antigonos I. sa snažil ovládnuť celú Alexandrovu ríšu. Bol však zabitý v boji pri Ipse vo Frýgii. V roku 301 pred n. l. štyria z Alexandrových vojvodcov už mali moc nad obrovským územím, ktoré dobyl ich veliteľ. Kassandros vládol nad Macedóniou a Gréckom. Lysimachos ovládol Malú Áziu a Tráciu. Seleukos I. Nikátor si zaistil Mezopotámiu a Sýriu. A Ptolemaios Lagos sa zmocnil Egypta a Palestíny. V zhode s prorockým slovom bola veľká Alexandrova ríša rozdelená na štyri helenistické kráľovstvá.
OBJAVUJÚ SA DVAJA SÚPERIACI KRÁLI
12, 13. a) Ako sa počet helenistických kráľovstiev znížil zo štyroch na dve? b) Akú dynastiu založil v Sýrii Seleukos?
12 Kassandros zomrel niekoľko rokov po tom, čo sa dostal k moci, a v roku 285 pred n. l. sa európskej časti Gréckej ríše zmocnil Lysimachos. V roku 281 pred n. l. Lysimachos padol v boji proti Seleukovi I. Nikátorovi, čím Seleukovi prenechal vládu nad veľkou časťou ázijských území. V roku 276 pred n. l. nastúpil na macedónsky trón Antigonos II. Gonatas, vnuk jedného z Alexandrových vojvodcov. Po čase sa Macedónia stala závislou od Ríma a v roku 146 pred n. l. skončila ako rímska provincia.
13 Významné teraz boli už iba dve zo štyroch helenistických kráľovstiev — jedno pod vládou Seleuka I. Nikátora a druhé pod vládou Ptolemaia Laga. Seleukos založil v Sýrii seleukovskú dynastiu. K mestám, ktoré založil, patrila Antiochia — nové sýrske hlavné mesto — a prístavné mesto Seleucia. V Antiochii neskôr vyučoval apoštol Pavol a Ježišovi nasledovníci tam boli po prvý raz nazvaní kresťanmi. (Skutky 11:25, 26; 13:1–4) Seleukos bol v roku 281 pred n. l. zavraždený, ale jeho dynastia panovala až do roku 64 pred n. l., keď rímsky vojvodca Gnaeus Pompeius urobil zo Sýrie rímsku provinciu.
14. Kedy bola v Egypte založená ptolemaiovská dynastia?
14 Zo štyroch helenistických kráľovstiev malo najdlhšie trvanie kráľovstvo Ptolemaia Laga čiže Ptolemaia I., ktorý prijal kráľovský titul v roku 305 pred n. l. Ptolemaiovská dynastia, ktorú založil, vládla v Egypte, až kým v roku 30 pred n. l. nepodľahla Rímu.
15. Ktorí dvaja silní králi vyšli zo štyroch helenistických kráľovstiev a aký zápas začali?
15 Zo štyroch helenistických kráľovstiev teda vyšli dvaja silní králi — Seleukos I. Nikátor panujúci nad Sýriou a Ptolemaios I. panujúci nad Egyptom. Týmito kráľmi sa začal dlhý boj medzi „kráľom severu“ a „kráľom juhu“, ktorý je opísaný v 11. kapitole Daniela. Jehovov anjel sa o menách kráľov nezmienil, pretože totožnosť a národnosť týchto dvoch kráľov sa počas storočí mala meniť. Anjel vynechal zbytočné detaily a zmienil sa len o panovníkoch a udalostiach, ktoré majú vplyv na tento konflikt.
KONFLIKT SA ZAČÍNA
16. a) Od koho boli dvaja králi smerom na sever a na juh? b) Ktorí králi ako prví prevzali úlohu „kráľa severu“ a „kráľa juhu“?
16 Počúvaj! Jehovov anjel opisuje začiatok tohto dramatického konfliktu: „Zosilnie kráľ juhu, áno jeden z jeho [Alexandrových] kniežat; a [kráľ severu] získa nad ním prevahu a istotne bude panovať s rozsiahlym panstvom, väčším ako panovnícka moc tamtoho.“ (Daniel 11:5) Označenia „kráľ severu“ a „kráľ juhu“ sa vzťahujú na kráľov panujúcich severne a južne od Danielovho ľudu, ktorý v tom čase už bol oslobodený z babylonského zajatia a navrátený do judskej krajiny. Počiatočným „kráľom juhu“ bol Ptolemaios I., panovník Egypta. Jeden z Alexandrových vojvodcov, ktorý získal prevahu nad Ptolemaiom I. a panoval „s rozsiahlym panstvom“, bol sýrsky kráľ Seleukos I. Nikátor. Ten prevzal úlohu „kráľa severu“.
17. Pod nadvládou koho bola judská krajina na začiatku konfliktu medzi kráľom severu a kráľom juhu?
17 Na začiatku konfliktu bola judská krajina pod nadvládou kráľa juhu. Približne od roku 320 pred n. l. Ptolemaios I. vplýval na Židov, aby prišli do Egypta ako osadníci. V Alexandrii, kde Ptolemaios I. založil slávnu knižnicu, potom prekvitala židovská kolónia. Židia v Judsku zostali pod vládou ptolemaiovského Egypta, kráľa juhu, do roku 198 pred n. l.
18, 19. Ako v priebehu času vstúpili títo dvaja súperiaci králi do „vyrovnaného usporiadania“?
18 O týchto dvoch kráľoch anjel prorokoval: „Na konci niekoľkých rokov sa spolu spoja a dcéra kráľa juhu, tá príde ku kráľovi severu, aby vzniklo vyrovnané usporiadanie. Ona si však neuchová silu svojho ramena; a on neobstojí, ani jeho rameno; a bude vydaná ona, ona sama, a tí, čo ju priviedli, a ten, ktorý spôsobil jej narodenie, a ten, kto ju v tých časoch posilnil.“ (Daniel 11:6) Ako sa to odohralo?
19 Proroctvo si nevšímalo Antiocha I., syna a nástupcu Seleuka I. Nikátora, lebo ten neviedol nijakú rozhodujúcu vojnu proti kráľovi juhu. No jeho nástupca, Antiochos II., bojoval v dlhotrvajúcej vojne proti Ptolemaiovi II., synovi Ptolemaia I. Antiochos II. a Ptolemaios II. predstavovali kráľa severu a kráľa juhu. Antiochos II. mal za manželku Laodiku a mali syna, ktorý sa volal Seleukos II.; Ptolemaios II. mal dcéru, ktorá sa volala Berenika. V roku 250 pred n. l. títo dvaja králi vstúpili do „vyrovnaného usporiadania“. Aby Antiochos II. zaplatil za toto spojenectvo, rozviedol sa so svojou manželkou Laodikou a oženil sa s Berenikou, „dcérou kráľa juhu“. S Berenikou mal syna, ktorý sa stal dedičom sýrskeho trónu namiesto synov Laodiky.
20. a) Ako neobstálo Berenikino „rameno“? b) Ako bola vydaná Berenika, „tí, čo ju priviedli“, i „ten, kto ju posilnil“? c) Kto sa stal sýrskym kráľom po tom, čo Antiochos II. stratil „svoje rameno“ čiže svoju silu?
20 Berenikiným „ramenom“ čiže podporujúcou silou bol jej otec Ptolemaios II. Keď v roku 246 pred n. l. zomrel, Berenika si pred svojím manželom ‚neuchovala silu svojho ramena‘. Antiochos II. ju odvrhol, oženil sa znovu s Laodikou a ich syna vymenoval za svojho nástupcu. Berenika a jej syn boli podľa Laodikinho plánu zavraždení. Aj služobníkov, ktorí priviedli Bereniku z Egypta do Sýrie — ‚tých, čo ju priviedli‘ —, stihol zrejme ten istý koniec. Laodika dokonca otrávila Antiocha II., a tak ‚neobstálo‘ ani „jeho rameno“ čiže sila. Teda Berenikin otec — „ten, ktorý spôsobil jej narodenie“ — i jej sýrsky manžel — ktorý ju dočasne „posilnil“ — zomreli. A tak sa sýrskym kráľom stal Seleukos II., syn Laodiky. Ako na to všetko zareaguje ďalší ptolemaiovský kráľ?
KRÁĽ POMSTÍ VRAŽDU SVOJEJ SESTRY
21. a) Kto bol „jeden z výhonkov“ Berenikiných „koreňov“ a ako ‚povstal‘? b) Ako Ptolemaios III. ‚prišiel proti pevnosti kráľa severu‘ a získal nad ním prevahu?
21 Anjel povedal: „Jeden z výhonkov jej koreňov istotne povstane v svojom postavení a príde k vojenskej sile a príde proti pevnosti kráľa severu a istotne bude konať proti nim a získa prevahu.“ (Daniel 11:7) „Jeden z výhonkov“ rodičov čiže „koreňov“ Bereniky bol jej brat. Ten po smrti svojho otca ‚povstal‘ ako kráľ juhu, ako egyptský faraón Ptolemaios III. A hneď išiel pomstiť vraždu svojej sestry. Vypochodoval proti sýrskemu kráľovi Seleukovi II., ktorého Laodika použila na zavraždenie Bereniky a jej syna, a prišiel proti „pevnosti kráľa severu“. Ptolemaios III. sa zmocnil opevnenej časti Antiochie a usmrtil Laodiku. Postupujúc na východ cez územie kráľa severu, vyplienil Babyloniu a tiahol ďalej do Indie.
22. Čo priniesol Ptolemaios III. späť do Egypta a prečo si ‚nejaké roky udržiaval odstup od kráľa severu‘?
22 Čo sa stalo potom? Boží anjel nám hovorí: „A tiež príde do Egypta s ich bohmi a ich liatymi obrazmi a ich žiadúcimi predmetmi zo striebra a zo zlata a so zajatcami. A bude si nejaké roky udržiavať odstup od kráľa severu.“ (Daniel 11:8) Viac než 200 rokov predtým perzský kráľ Kambýses II. dobyl Egypt a odniesol si domov egyptských bohov, ‚ich liate obrazy‘. Ptolemaios III. vyplienil niekdajšie perzské kráľovské hlavné mesto Súzy, získal naspäť týchto bohov a vzal ich ako „zajatcov“ do Egypta. Okrem toho priniesol späť ako vojnovú korisť veľké množstvo ‚žiaducich predmetov zo striebra a zo zlata‘. A pretože musel potlačiť vzburu vo vlastnej krajine, ‚udržiaval si odstup od kráľa severu‘ a nespôsobil mu žiadne ďalšie škody.
SÝRSKY KRÁĽ SA ODPLÁCA
23. Prečo sa kráľ severu po príchode do kráľovstva kráľa juhu ‚vrátil na vlastnú pôdu‘?
23 Ako reagoval kráľ severu? Danielovi bolo povedané: „On naozaj vojde do kráľovstva kráľa juhu a vráti sa na vlastnú pôdu.“ (Daniel 11:9) Kráľ severu — sýrsky kráľ Seleukos II. — podnikol odvetný úder. Vošiel do „kráľovstva“ čiže do ríše egyptského kráľa juhu, ale utrpel porážku. Seleukos II. sa len s malým zvyškom svojho vojska ‚vrátil na vlastnú pôdu‘, keď sa okolo roku 242 pred n. l. stiahol do sýrskeho hlavného mesta Antiochie. Po jeho smrti nastúpil na trón jeho syn Seleukos III.
24. a) Čo sa stalo so Seleukom III.? b) Ako sýrsky kráľ Antiochos III. ‚prišiel a zaplavil a prešiel‘ územie kráľa juhu?
24 Čo bolo predpovedané o potomstve sýrskeho kráľa Seleuka II.? Anjel povedal Danielovi: „A jeho synovia, tí sa roznietia a naozaj zhromaždia zástup veľkých vojenských síl. A pri príchode istotne príde a zaplaví a prejde. Ale vráti sa a bude sa roznecovať celou cestou k svojej pevnosti.“ (Daniel 11:10) Panovanie Seleuka III. ukončila po necelých troch rokoch úkladná vražda. Po ňom na sýrsky trón nastúpil jeho brat Antiochos III. Tento syn Seleuka II. zhromaždil veľké vojsko do útoku proti kráľovi juhu, ktorým bol vtedy Ptolemaios IV. Nový sýrsky kráľ severu úspešne bojoval proti Egyptu a získal naspäť prístavné mesto Seleuciu, provinciu Koilé-Sýriu, mestá Týrus a Ptolemais a priľahlé mestečká. Porazil na hlavu vojsko kráľa Ptolemaia IV. a zmocnil sa mnohých judských miest. Na jar roku 217 pred n. l. Antiochos III. odišiel z Ptolemaisu a išiel na sever, „celou cestou k svojej pevnosti“ v Sýrii. No na dohľad už bola zmena.
NASTÁVA ZVRAT
25. Kde sa Ptolemaios IV. stretol v boji s Antiochom III. a čo bolo ‚vydané do ruky‘ egyptského kráľa juhu?
25 Tak ako Daniel, aj my s napätým očakávaním počúvame, čo Jehovov anjel predpovedá ďalej: „Kráľ juhu sa rozhorčí a bude musieť vyjsť a bojovať s ním, to znamená s kráľom severu; a istotne postaví veľký zástup a ten zástup bude naozaj vydaný do ruky tamtoho.“ (Daniel 11:11) Kráľ juhu, Ptolemaios IV., vytiahol so 75 000 vojakmi na sever proti nepriateľovi. Sýrsky kráľ severu, Antiochos III., zhromaždil „veľký zástup“ 68 000 mužov, aby sa proti nemu postavil. Tento „zástup“ bol však „vydaný do ruky“ kráľa juhu v boji pri pobrežnom meste Rafia neďaleko hraníc Egypta.
26. a) Aký „zástup“ bol odvedený kráľom juhu v bitke pri Rafii a aké boli podmienky mierovej dohody, ktorá tam bola uzavretá? b) Ako Ptolemaios IV. ‚nevyužil svoje silné postavenie‘? c) Kto sa stal ďalším kráľom juhu?
26 Proroctvo pokračuje: „A zástup bude istotne odvedený. Jeho srdce sa vyvýši a on naozaj spôsobí, že padnú desaťtisíce; ale svoje silné postavenie nevyužije.“ (Daniel 11:12) Ptolemaios IV., kráľ juhu, ‚odviedol‘ do hrobu 10 000 sýrskych pešiakov a 300 jazdcov a vzal ako väzňov 4000 mužov. Títo králi potom uzavreli dohodu, na základe ktorej si Antiochos III. ponechal svoje sýrske prístavné mesto Seleuciu, ale stratil Feníciu a Koilé-Sýriu. Srdce egyptského kráľa juhu sa pre toto víťazstvo ‚vyvýšilo‘, najmä proti Jehovovi. Judsko zostalo pod vládou Ptolemaia IV. Ten však po svojom víťazstve nad sýrskym kráľom severu ‚svoje silné postavenie nevyužil‘. Namiesto toho Ptolemaios IV. začal žiť zhýrale a jeho päťročný syn Ptolemaios V. sa stal ďalším kráľom juhu niekoľko rokov pred smrťou Antiocha III.
MUŽ VÝZNAMNÝCH ČINOV SA VRACIA
27. Ako sa kráľ severu „na konci čias“ vrátil, aby od Egypta získal späť územie?
27 Antiochos III. bol pre svoje významné činy nazvaný Antiochos Veľký. Anjel o ňom povedal: „Kráľ severu sa vráti a zoberie zástup väčší ako ten prvý; a na konci čias, niekoľkých rokov, príde, a to s veľkou vojenskou silou a s množstvom tovaru.“ (Daniel 11:13) Týmito „časmi“ bolo 16 alebo viac rokov po tom, čo Egypťania porazili Sýrčanov pri Rafii. Keď sa mladý Ptolemaios V. stal kráľom juhu, Antiochos III. sa s ‚väčším zástupom, ako bol ten prvý‘, vydal získať späť územia, ktoré stratil v boji s egyptským kráľom juhu. Preto spojil sily s macedónskym kráľom Filipom V.
28. Aké problémy mal mladý kráľ juhu?
28 Kráľ juhu mal problémy aj priamo vo svojom kráľovstve. „V tých časoch budú mnohí, ktorí povstanú proti kráľovi juhu,“ povedal anjel. (Daniel 11:14a) A mnohí skutočne ‚povstali proti kráľovi juhu‘. Mladý kráľ juhu popritom, že čelil vojskám Antiocha III. a jeho macedónskeho spojenca, čelil aj problémom doma v Egypte. Jeho poručník Agatokles, ktorý vládol v jeho mene, zaobchádzal s Egypťanmi arogantne, a preto sa mnohí búrili. Anjel dodal: „A synovia lupičov, ktorí patria k tvojmu ľudu, tí sa dajú uniesť, aby sa pokúsili uskutočniť nejaké videnie; a budú sa musieť potknúť.“ (Daniel 11:14b) Aj niektorí z Danielovho ľudu sa stali ‚synmi lupičov‘ čiže revolucionármi. No akékoľvek „videnie“, ktoré mali takíto Židia o skončení nadvlády pohanov nad ich domovinou, bolo falošné a oni mali zlyhať čiže ‚potknúť sa‘.
29, 30. a) Ako „ramená juhu“ podľahli útoku zo severu? b) Ako došlo k tomu, že kráľ severu ‚stál v krajine Okrasy‘?
29 Jehovov anjel ďalej predpovedal: „Kráľ severu príde a navŕši obliehací násyp a skutočne dobyje mesto s opevnením. A ramená juhu, tie neobstoja, ani ľud jeho vyberaných; a nebude sily obstáť. A ten, kto príde proti nemu, urobí podľa svojej vôle a nikto neobstojí pred ním. A postaví sa v krajine Okrasy a v jeho ruke bude vyhubenie.“ — Daniel 11:15, 16.
30 Vojská Ptolemaia V. čiže „ramená juhu“ podľahli útoku zo severu. Pri Panease (Cézarei Filipovej) Antiochos III. zahnal egyptského vojvodcu Skopasa a jeho 10 000 „vyberaných“ mužov do Sidonu, „mesta s opevnením“. Tam Antiochos III. ‚navŕšil obliehací násyp‘ a v roku 198 pred n. l. toto fénické prístavné mesto dobyl. Konal „podľa svojej vôle“, pretože vojská egyptského kráľa juhu nedokázali pred ním obstáť. Potom Antiochos III. vypochodoval proti Jeruzalemu, hlavnému mestu „krajiny Okrasy“, Judska. V roku 198 pred n. l. Jeruzalem a Judsko prešli spod nadvlády egyptského kráľa juhu pod nadvládu sýrskeho kráľa severu. A Antiochos III., kráľ severu, začal ‚stáť v krajine Okrasy‘. ‚V jeho ruke bolo vyhubenie‘ pre všetkých odporujúcich Židov i Egypťanov. Ako dlho bude môcť tento kráľ severu robiť, čo sa mu zapáči?
RÍM OBMEDZUJE MUŽA VÝZNAMNÝCH ČINOV
31, 32. Prečo kráľ severu nakoniec urobil s kráľom juhu mierové „vyrovnanie“?
31 Jehovov anjel nám dáva takúto odpoveď: „[Kráľ severu] obráti svoju tvár, aby prišiel so silou celého svojho kráľovstva, a príde vyrovnanie s ním; a bude konať účinne. A čo sa týka dcéry žien, bude mu dožičené, aby ju skazil. A ona neobstojí a nebude trvale jeho.“ — Daniel 11:17.
32 Kráľ severu, Antiochos III., ‚obrátil svoju tvár‘, aby ovládol Egypt „so silou celého svojho kráľovstva“. Nakoniec však urobil s Ptolemaiom V., kráľom juhu, mierové „vyrovnanie“. Požiadavky Ríma prinútili Antiocha III. zmeniť plán. Keď sa spolčil s macedónskym panovníkom Filipom V. proti mladistvému egyptskému kráľovi, aby sa zmocnili jeho území, poručníci Ptolemaia V. sa obrátili na Rím s prosbou o ochranu. Rím využil príležitosť rozšíriť sféru svojho vplyvu a demonštroval svoju silu.
33. a) Aké boli podmienky mieru medzi Antiochom III. a Ptolemaiom V.? b) Čo bolo účelom manželstva Kleopatry I. a Ptolemaia V. a prečo ten plán zlyhal?
33 Pod nátlakom Ríma Antiochos III. predložil kráľovi juhu mierové podmienky. Ale namiesto toho, že by sa vzdal dobytých území, ako to Rím požadoval, Antiochos III. plánoval, že ich len formálne presunie tak, že dá Ptolemaiovi V. za manželku svoju dcéru Kleopatru I. — „dcéru žien“. Ako veno jej mali byť dané provincie, ku ktorým patrilo aj Judsko, ‚krajina Okrasy‘. No pri uzavretí manželstva v roku 193 pred n. l. sýrsky kráľ nedovolil, aby tieto provincie prešli do rúk Ptolemaia V. Bolo to politické manželstvo s cieľom, aby bol Egypt podrobený Sýrii. Plán však zlyhal, pretože Kleopatra I. ‚nebola trvale jeho‘, ale neskôr sa postavila na stranu svojho manžela. Keď medzi Antiochom III. a Rimanmi vypukla vojna, Egypt sa postavil na stranu Ríma.
34, 35. a) K akým „pobrežiam“ obrátil tvár kráľ severu? b) Ako Rím ukončil „pohanu“ od kráľa severu? c) Ako Antiochos III. zomrel a kto sa stal ďalším kráľom severu?
34 Anjel, zmieňujúc sa o neúspechoch kráľa severu, dodal: „A on [Antiochos III.] obráti svoju tvár späť k pobrežiam a naozaj mnoho dobyje. A jeden veliteľ [Rím] bude musieť spôsobiť, že preňho [pre Rím] prestane pohana od neho, takže jeho pohana [pohana od Antiocha III.] nebude. [Rím] spôsobí, že sa obráti späť na tamtoho. A [Antiochos III.] obráti svoju tvár späť k pevnostiam svojej krajiny a istotne sa potkne [„a padne“, Reference Bible] a nebude nájdený.“ — Daniel 11:18, 19.
35 „Pobrežia“ boli pobrežia Macedónie, Grécka a Malej Ázie. V roku 192 pred n. l. vypukla vojna v Grécku, čo Antiocha III. podnietilo prísť do Grécka. Rímu sa nepáčilo, že sýrsky kráľ sa tam snaží zmocniť sa ďalších území, a preto mu oficiálne vyhlásil vojnu. Antiochos utrpel z rúk Rimanov porážku pri Termopylách a asi rok po prehratí bitky pri Magnésii v roku 190 pred n. l. sa musel vzdať všetkého v Grécku, v Malej Ázii a v oblastiach na západ od pohoria Taurus. Rím požadoval vysokú pokutu a zaistil si nadvládu nad sýrskym kráľom severu. Antiochos III., vyhnaný z Grécka a z Malej Ázie, stratil takmer celú svoju flotilu a ‚obrátil svoju tvár späť k pevnostiam svojej krajiny‘, Sýrie. Rimania ‚obrátili jeho pohanu zameranú proti nim späť na neho‘. Antiochos III. zomrel, keď sa v roku 187 pred n. l. snažil vylúpiť chrám v Elymaise v Perzii. Tak ‚padol‘ čiže zomrel a po ňom nastúpil na trón jeho syn Seleukos IV., ďalší kráľ severu.
KONFLIKT POKRAČUJE
36. a) Ako sa kráľ juhu snažil pokračovať v zápase, ale čo sa s ním stalo? b) Ako Seleukos IV. padol a kto po ňom nastúpil na trón?
36 Ptolemaios V. ako kráľ juhu sa snažil získať provincie, ktoré mal dostať ako Kleopatrino veno, ale jeho snahy ukončil jed. Po ňom nastúpil na trón Ptolemaios VI. A čo Seleukos IV.? Ten potreboval peniaze na zaplatenie vysokej pokuty, ktorú mal zaplatiť Rímu, a tak poslal svojho pokladníka Heliodora, aby sa zmocnil bohatstva, ktoré bolo údajne uchovávané v jeruzalemskom chráme. Heliodoros túžil po tróne, a preto Seleuka IV. zavraždil. Kráľ Eumenes z Pergamonu a jeho brat Attalos však dosadili na trón brata zavraždeného kráľa, Antiocha IV.
37. a) Ako sa Antiochos IV. snažil ukázať ako mocnejší než Jehova Boh? b) K čomu viedlo znesvätenie jeruzalemského chrámu Antiochom IV.?
37 Nový kráľ severu, Antiochos IV., sa snažil ukázať ako mocnejší než Boh, keď sa snažil vykoreniť Jehovovo usporiadanie uctievania. Staval sa na odpor voči Jehovovi a zasvätil jeruzalemský chrám Diovi čiže Jupiterovi. V decembri roku 167 pred n. l. bol na veľkom oltári na chrámovom nádvorí, kde sa predkladala Jehovovi každodenná zápalná obeť, postavený pohanský oltár. O desať dní bola na tomto pohanskom oltári prinesená obeť Diovi. Toto znesvätenie viedlo k židovskému povstaniu pod vedením Makabejcov. Antiochos IV. bojoval proti nim tri roky. V roku 164 pred n. l., na výročie znesvätenia, Júda Makabejský znovu zasvätil chrám Jehovovi a bol zavedený sviatok zasvätenia — Chanuka. — Ján 10:22.
38. Ako sa skončila vláda Makabejcov?
38 Makabejci pravdepodobne uzavreli dohodu s Rímom v roku 161 pred n. l. a v roku 104 pred n. l. zriadili kráľovstvo. Ale trenice medzi nimi a sýrskym kráľom severu pokračovali. Nakoniec bol požiadaný Rím, aby zasiahol. Rímsky vojvodca Gnaeus Pompeius sa v roku 63 pred n. l. po trojmesačnom obliehaní zmocnil Jeruzalema. V roku 39 pred n. l. rímsky senát ustanovil Herodesa — Edomitu — za kráľa Judey. Herodes sa v roku 37 pred n. l. zmocnil Jeruzalema a ukončil vládu Makabejcov.
39. Aký úžitok si mal z uvažovania o Danielovi 11:1–19?
39 Aké vzrušujúce je vidieť, ako sa prvá časť proroctva o konflikte dvoch kráľov do detailov splnila! A aké vzrušujúce je nahliadnuť do histórie zahŕňajúcej približne 500 rokov po tom, čo bolo Danielovi odovzdané prorocké posolstvo, a identifikovať panovníkov zaujímajúcich postavenie kráľa severu a kráľa juhu! Politická totožnosť týchto dvoch kráľov sa však mení, ako boj medzi nimi pokračuje v období, keď po zemi kráčal Ježiš Kristus, a siaha až do našich dní. Keď budeme porovnávať historický vývoj udalostí s pútavými podrobnosťami odhalenými v tomto proroctve, budeme môcť identifikovať týchto dvoch súperiacich kráľov.
ČO SI ZISTIL?
• Ktoré dve línie silných kráľov vyšli z helenistických kráľovstiev a aký zápas títo králi začali?
• Ako dvaja králi vstúpili do „vyrovnaného usporiadania“, ako predpovedal Daniel 11:6?
• Ako pokračoval konflikt medzi
Seleukom II. a Ptolemaiom III. (Daniel 11:7–9)?
Antiochom III. a Ptolemaiom IV. (Daniel 11:10–12)?
Antiochom III. a Ptolemaiom V. (Daniel 11:13–16)?
• Čo bolo účelom manželstva medzi Kleopatrou I. a Ptolemaiom V. a prečo ten plán zlyhal (Daniel 11:17–19)?
• Aký úžitok si mal z toho, že si venoval pozornosť Danielovi 11:1–19?
[Otázky]
[Tabuľka/obrázky na strane 228]
KRÁLI V DANIELOVI 11:5–19
Kráľ severu Kráľ juhu
Daniel 11:5 Seleukos I. Nikátor Ptolemaios I.
Daniel 11:6 Antiochos II. Ptolemaios II.
(manželka Laodika) (dcéra Berenika)
Daniel 11:7–9 Seleukos II. Ptolemaios III.
Daniel 11:10–12 Antiochos III. Ptolemaios IV.
Daniel 11:13–19 Antiochos III. Ptolemaios V.
(dcéra Kleopatra I.) Nástupca:
Nástupcovia: Ptolemaios VI.
Seleukos IV.
a Antiochos IV.
[Obrázok]
Minca zobrazujúca Ptolemaia II. a jeho manželku
[Obrázok]
Seleukos I. Nikátor
[Obrázok]
Antiochos III.
[Obrázok]
Ptolemaios VI.
[Obrázok]
Ptolemaios III. a jeho nástupcovia postavili tento chrám Hóra v Idfu v Hornom Egypte
[Mapa/obrázky na stranách 216, 217]
(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)
Označenia „kráľ severu“ a „kráľ juhu“ sa vzťahujú na kráľov panujúcich severne a južne od krajiny Danielovho ľudu
MACEDÓNIA
GRÉCKO
MALÁ ÁZIA
IZRAEL
LÍBYA
EGYPT
ETIÓPIA
SÝRIA
Babylon
ARÁBIA
[Obrázok]
Ptolemaios II.
[Obrázok]
Antiochos Veľký
[Obrázok]
Kamenná doska s oficiálnymi výnosmi vydanými Antiochom Veľkým
[Obrázok]
Minca zobrazujúca Ptolemaia V.
[Obrázok]
Brána Ptolemaia III. v Karnaku v Egypte
[Celostránkový obrázok na strane 210]
[Obrázok na strane 215]
Seleukos I. Nikátor
[Obrázok na strane 218]
Ptolemaios I.
