Šiesta kapitola

Rozuzlenie tajomstva veľkého stromu

1. Čo sa stalo kráľovi Nabuchodonozorovi a aké otázky preto vznikajú?

JEHOVA dovolil kráľovi Nabuchodonozorovi, aby sa stal svetovládcom. Nabuchodonozor ako panovník Babylona mal veľké bohatstvo, prepychové jedlá a veľkolepý palác — všetko, čo si v hmotnom ohľade želal. Ale náhle bol pokorený. Duševne sa pomiatol a správal sa ako zviera! Bol vyhnaný od kráľovského stola a zo svojho kráľovského sídla a žil na poliach a jedol trávu ako býk. Čo viedlo k tomuto nešťastiu? A prečo by nás to malo zaujímať? — Porovnaj Jóba 12:17–19; Kazateľa 6:1, 2.

KRÁĽ VELEBÍ NAJVYŠŠIEHO

2, 3. Čo želal kráľ Babylona svojim poddaným a ako sa pozeral na Najvyššieho Boha?

² Nabuchodonozor krátko po svojom uzdravení z úplného duševného zrútenia rozposlal do celej svojej ríše pozoruhodnú správu o tom, čo sa stalo. Jehova inšpiroval proroka Daniela, aby uchoval presný záznam týchto udalostí. Začína sa týmito slovami: „Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, národnostným skupinám a jazykom, ktoré bývajú na celej zemi: Kiež vzrastie váš pokoj. Považujem za dobré vám oznámiť, aké znamenia a divy učinil so mnou Najvyšší Boh. Aké nádherné sú jeho znamenia a aké mocné sú jeho divy! Jeho kráľovstvo je kráľovstvom na neurčitý čas a jeho panovanie je z pokolenia na pokolenie.“ — Daniel 4:1–3.

 ³ Nabuchodonozorovi poddaní ‚bývali na celej zemi‘ — jeho ríša zaberala väčšinu sveta zahrnutého do biblického záznamu. Kráľ o Danielovom Bohu povedal: „Jeho kráľovstvo je kráľovstvom na neurčitý čas.“ Ako nádherne velebili tieto slová Jehovu po celej Babylonskej ríši! A bolo to už druhý raz, čo Nabuchodonozorovi bolo ukázané, že jedine Božie Kráľovstvo je večné a stojí „na neurčité časy“. — Daniel 2:44.

4. Ako sa začali diať Jehovove „znamenia a divy“ v spojitosti s Nabuchodonozorom?

⁴ Aké „znamenia a divy“ vykonal „Najvyšší Boh“? Začali sa kráľovou osobnou skúsenosťou, ktorú vyrozprával týmito slovami: „Ja, Nabuchodonozor, som bol v pohode v svojom dome a kvitol som v svojom paláci. Tu som videl sen a začal vo mne budiť strach. A na mojej posteli ma začali ľakať obrazy v mysli a videnia mojej hlavy.“ ​(Daniel 4:4, 5) Čo babylonský kráľ urobil v súvislosti s týmto znepokojujúcim snom?

5. Ako sa pozeral Nabuchodonozor na Daniela a prečo?

⁵ Nabuchodonozor zvolal babylonských mudrcov a sen im porozprával. Ale ako len zlyhali! Vôbec nedokázali podať jeho výklad. Správa dodáva: „Nakoniec prišiel predo mňa Daniel, ktorého meno je podľa mena môjho boha Baltazár a v ktorom je duch svätých bohov; a povedal som pred ním, aký to bol sen.“ ​(Daniel 4:6–8) Danielovo dvorné meno bolo Baltazár a falošným božstvom, ktoré kráľ nazval ‚môj boh‘, mohol byť buď Bel, alebo Nebo, alebo Marduk. Keďže Nabuchodonozor bol polyteista, považoval Daniela za niekoho, v kom je „duch svätých bohov“. A pretože Daniel mal postavenie prefekta nad všetkými babylonskými mudrcmi, kráľ sa o ňom zmienil ako o ‚hlavnom z kňazov pestujúcich mágiu‘. (Daniel 2:48; 4:9; porovnaj Daniela  1:20.) Verný Daniel, samozrejme, nikdy neopustil uctievanie Jehovu, aby pestoval mágiu. — 3. Mojžišova 19:26; 5. Mojžišova 18:10–12.

OBROVSKÝ STROM

6, 7. Ako by si opísal to, čo Nabuchodonozor videl vo svojom sne?

⁶ Aký bol obsah desivého sna babylonského kráľa? „A vídal som na svojej posteli videnia svojej hlavy,“ povedal Nabuchodonozor, „a hľa, strom uprostred zeme, ktorého výška bola obrovská. Strom vyrástol a zosilnel a jeho výška, tá nakoniec dosiahla po nebesia, a bolo ho vidieť na najvzdialenejší koniec celej zeme. Jeho lístie bolo pekné a jeho ovocie hojné a pre všetkých bolo na ňom potravy. Pod ním si hľadalo tieň poľné zviera a na jeho ratolestiach bývali nebeskí vtáci a živilo sa z neho každé telo.“ ​(Daniel 4:10–12) Nabuchodonozor mal údajne rád veľké cédre Libanona, chodil sa na ne pozerať a nejaké si aj priviezol do Babylona ako stavebné drevo. Ale nikdy nevidel nič také, ako bol strom v jeho sne. Ten zaujímal popredné postavenie „uprostred zeme“, bolo ho vidieť na celej zemi a bol taký plodný, že poskytoval potravu pre každé telo.

⁷ Ale to ešte nebolo všetko, pokiaľ ide o sen, lebo Nabuchodonozor dodal: „Vídal som ďalej vo videniach svojej hlavy na posteli, a hľa, z nebies zostupoval strážca, áno, svätý. Hlasno volal a hovoril toto: ‚Zotnite strom a osekajte mu ratolesti. Straste jeho lístie a rozptýľte jeho plody. Nech utečie spod neho zviera a z jeho ratolestí vtáci. Jeho peň však nechajte v zemi, dokonca so železnými a medenými pásmi, uprostred poľnej trávy; a nech ho zmáča nebeská rosa a jeho podiel nech je so zvieraťom uprostred zemského rastlinstva.‘“ — Daniel 4:13–15.

8. Kto bol „strážca“?

 ⁸ Babylončania mali vlastnú náboženskú predstavu o dobrých a zlých duchovných tvoroch. Ale kto bol tento „strážca“ či strážny z neba? Keďže je nazvaný „svätý“, bol to spravodlivý anjel zastupujúci Boha. (Porovnaj Žalm 103:20, 21.) Predstav si, aké otázky museli trápiť Nabuchodonozora. Prečo mal byť tento strom zoťatý? Čo sa tým dosiahne, keď sa pomocou železných a medených pásov zabráni, aby jeho peň rástol? A na čo poslúži samotný peň?

9. Čo v podstate povedal strážca a aké otázky to vyvoláva?

⁹ Nabuchodonozor bol určite úplne zmätený, keď počul ďalšie strážcove slová: „Nech sa zmení jeho srdce z ľudského a nech mu je dané zvieracie srdce a nech nad ním prejde sedem časov. Tá vec je z výnosu strážcov a tá prosba je z výroku svätých, aby poznali žijúci ľudia, že Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva a že ho dáva tomu, komu chce, a dosadzuje nad ním dokonca najponíženejšieho z ľudstva.“ ​(Daniel 4:16, 17) Peň stromu nemá ľudské srdce, ktoré by bilo v jeho vnútri. Teda ako môže byť pňu stromu dané zvieracie srdce? Čo je „sedem časov“? A ako to všetko súvisí s panovaním v „kráľovstve ľudstva“? Nabuchodonozor to určite chcel vedieť.

ZLÁ SPRÁVA PRE KRÁĽA

10. a) Čo môžu symbolizovať stromy v reči Biblie? b) Čo je znázornené veľkým stromom?

¹⁰ Keď si Daniel vypočul sen, na okamih užasol a potom dostal strach. Nabuchodonozor ho nabádal, aby sen vysvetlil, a tak prorok povedal: „Ó, môj pane, kiež sen platí na tých, čo ťa nenávidia, a jeho výklad na tvojich protivníkov. Strom, ktorý si videl, ktorý vyrástol a zosilnel... to si ty, ó, kráľu, lebo si vyrástol a zosilnel  a tvoja nádhera vyrástla a dosiahla nebesia a tvoje panovanie po najvzdialenejšie konce zeme.“ ​(Daniel 4:18–22) V Písmach môžu stromy symbolizovať jednotlivcov, vládcov a kráľovstvá. (Žalm 1:3; Jeremiáš 17:7, 8; Ezechiel, 31. kapitola) Nabuchodonozor, podobne ako obrovský strom v jeho sne, „vyrástol a zosilnel“ ako hlava svetovej veľmoci. Ale veľký strom znázorňuje „panovanie po najvzdialenejšie konce zeme“ zahŕňajúce celé kráľovstvo ľudstva. Preto symbolizuje Jehovovu univerzálnu zvrchovanosť, najmä vo vzťahu k zemi. — Daniel 4:17.

11. Ako kráľov sen ukázal, že kráľ zažije ponižujúcu zmenu?

¹¹ Nabuchodonozora čakala ponižujúca zmena. Daniel, poukazujúc na taký vývoj udalostí, dodal: „Pretože kráľ zbadal strážcu, áno, svätého, ako zostupuje z nebies, ktorý tiež hovoril: ‚Zotnite strom a skazte ho. Nechajte však v zemi peň, ale so železnými a medenými pásmi, uprostred poľnej trávy, a nech ho zmáča nebeská rosa a nech je jeho podiel s poľnými zvieratami, kým nad ním neprejde sedem časov,‘ toto je výklad, ó, kráľu, a môjho pána, kráľa, postihne výnos Najvyššieho.“ ​(Daniel 4:23, 24) Na odovzdanie tohto posolstva mocnému kráľovi bola určite potrebná odvaha!

12. Čo malo postihnúť Nabuchodonozora?

¹² Čo malo Nabuchodonozora postihnúť? Predstav si jeho reakciu, keď Daniel dodal: „Odoženú ťa od ľudí a budeš bývať s poľnými zvieratami a budú i tebe dávať jesť rastliny ako býkom; a bude ťa máčať nebeská rosa a prejde nad tebou sedem časov, kým nespoznáš, že Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva a že ho dáva tomu, komu chce.“ ​(Daniel 4:25) Nabuchodonozora zjavne ‚odoženú od ľudí‘ dokonca jeho dvorní úradníci. Budú sa však oňho starať súcitní pastieri? Nie, lebo Boh  vyhlásil, že bude bývať s „poľnými zvieratami“ a jesť rastliny.

13. Čo sen o strome ukázal o tom, čo sa stane s Nabuchodonozorovým postavením svetovládcu?

¹³ Práve tak ako bol zoťatý strom, Nabuchodonozor mal byť zbavený panovania nad svetom — ale iba na istý čas. Daniel vysvetlil: „Pretože povedali, aby peň stromu bol ponechaný, tvoje kráľovstvo bude pre teba isté potom, keď spoznáš, že panujú nebesia.“ ​(Daniel 4:26) V Nabuchodonozorovom sne bolo dovolené, aby peň zoťatého stromu pretrval, i keď bol spútaný, aby nemohol rásť. Podobne mal pretrvať „peň“ babylonského kráľa, i keď mu malo byť na „sedem časov“ znemožnené prosperovať. Nabuchodonozorovo postavenie svetovládcu sa malo podobať spútanému pňu stromu. Malo byť spoľahlivo držané, kým neprejde nad ním sedem časov. Jehova sa postaral, aby počas toho obdobia nikto nevystriedal Nabuchodonozora ako jediného vládcu Babylona, i keď jeho syn Evil-merodach možno slúžil zaňho ako zastupujúci vládca.

14. Na čo nabádal Daniel Nabuchodonozora?

¹⁴ Vzhľadom na to, čo bolo o Nabuchodonozorovi predpovedané, Daniel ho odvážne nabádal: „Preto kiež sa ti zdá moja rada dobrá, ó, kráľu, a odstráň svoje hriechy spravodlivosťou a svoje neprávosti tým, že budeš prejavovať milosrdenstvo chudobným. Azda nastane predĺženie tvojho blahobytu.“ ​(Daniel 4:27) Ak by sa bol Nabuchodonozor odvrátil od svojho hriešneho konania vyznačujúceho sa útlakom a pýchou, azda by sa veci zmenili v jeho prospech. Napokon, asi dve storočia predtým sa Jehova rozhodol zničiť obyvateľov asýrskeho hlavného mesta Ninive, ale neurobil to, lebo kráľ Ninive a jeho poddaní sa kajali. (Jonáš 3:4, 10; Lukáš  11:32) A čo pyšný Nabuchodonozor? Zmení svoje počínanie?

POČIATOČNÉ SPLNENIE SNA

15. a) Aký postoj Nabuchodonozor naďalej prejavoval? b) Čo odhaľujú nápisy o Nabuchodonozorových aktivitách?

¹⁵ Nabuchodonozor zostal pyšný. Dvanásť mesiacov po svojom sne o strome sa prechádzal po streche paláca a vychvaľoval sa: „Či nie je toto Veľký Babylon, ktorý som sám postavil pre kráľovský dom v sile svojej moci a na dôstojnosť svojho majestátu?“ ​(Daniel 4:28–30) Babylon (Bábel) založil Nimród, ale lesk mu dodal Nabuchodonozor. (1. Mojžišova 10:8–10) V jednom zo svojich klinopisných nápisov sa vystatuje: „Ja som Nebukadrecar, kráľ Babylona, obnoviteľ Esagily a Ezidy, syn Nabopolasara... Spevnil som opevnenia Esagily a Babylona a založil som meno môjho panovania naveky.“ ​(Archaeology and the Bible od Georgea A. Bartona, 1949, strany 478–479) Ďalší nápis sa zmieňuje približne o 20 chrámoch, ktoré Nabuchodonozor zrenovoval alebo prebudoval. „Za vlády Nabuchodonozora,“ uvádza The World Book Encyclopedia, „sa Babylon stal jedným z najveľkolepejších miest starovekého sveta. Vo svojich záznamoch sa len zriedkavo zmieňoval o svojich vojenských aktivitách, ale písal o svojich stavebných projektoch a o tom, akú pozornosť venoval bohom Babylonie. Nabuchodonozor pravdepodobne postavil babylonské visuté záhrady, jeden zo siedmich divov starovekého sveta.“

16. Ako mal byť Nabuchodonozor pokorený?

¹⁶ Hoci sa pyšný Nabuchodonozor vychvaľoval, mal byť pokorený. Inšpirovaná správa hovorí: „Ešte mal kráľ to slovo v ústach, keď padol z nebies hlas: ‚Tebe  sa hovorí, ó, kráľ Nabuchodonozor: „Kráľovstvo odišlo od teba, a dokonca ťa odháňajú od ľudstva a budeš bývať s poľnými zvieratami. Aj tebe budú dávať jesť rastliny ako býkom a prejde nad tebou sedem časov, kým nespoznáš, že Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva a že ho dáva tomu, komu chce.“‘“ — Daniel 4:31, 32.

17. Čo sa stalo pyšnému Nabuchodonozorovi a v akých okolnostiach sa zakrátko ocitol?

¹⁷ Nabuchodonozor ihneď stratil rozum. Bol odohnaný od ľudí a jedol rastliny ‚ako býky‘. Bol ďaleko, medzi poľnými zvieratami, a určite to nebolo tak, že by nečinne posedával v tráve akoby v raji, tešiac sa deň čo deň z osviežujúceho vánku. V novodobom Iraku, kde sa nachádzajú ruiny Babylona, sa pohybujú teploty od 50 stupňov Celzia v letných mesiacoch po teploty klesajúce značne pod bod mrazu v zimnom období. Nabuchodonozorove dlhé, strapaté vlasy, ktoré boli neudržiavané a vystavené nepriazni počasia, vyzerali ako orlie perie a jeho nestrihané nechty na prstoch rúk a nôh boli ako vtáčie pazúry. (Daniel 4:33) Aké to bolo pokorenie pre tohto pyšného svetovládcu!

18. Čo sa počas siedmich časov udialo v spojitosti s babylonským trónom?

¹⁸ V Nabuchodonozorovom sne bol veľký strom zoťatý a jeho kmeň bol spútaný preto, aby sa mu na sedem časov zabránilo rásť do výšky. Podobne Nabuchodonozor „bol zvrhnutý z trónu svojho kráľovstva“, keď ho Jehova zasiahol šialenstvom. (Daniel 5:20) Tak sa zmenilo srdce tohto kráľa zo srdca človeka na srdce býka. Boh však Nabuchodonozorovi rezervoval jeho trón do času, kým sa neskončí sedem časov. Zatiaľ čo Evil-merodach pôsobil zrejme ako dočasná hlava  vlády, Daniel slúžil ako ‚vládca nad celou babylonskou správnou oblasťou a hlavný prefekt nad všetkými babylonskými mudrcmi‘. Jeho traja hebrejskí spoločníci sa naďalej podieľali na spravovaní záležitostí tej oblasti. (Daniel 1:11–19; 2:48, 49; 3:30) Títo štyria vyhnanci očakávali, že Nabuchodonozor sa vráti na trón ako duševne zdravý kráľ, ktorý sa poučil, že „Najvyšší je Panovníkom v kráľovstve ľudstva a že ho dáva tomu, komu chce“.

NABUCHODONOZOROV NÁVRAT

19. Čo si babylonský kráľ uvedomil, keď mu Jehova vrátil duševné zdravie?

¹⁹ Na konci siedmich časov Jehova obnovil Nabuchodonozorovi duševné zdravie. Potom tento kráľ uznal Najvyššieho Boha a povedal: „Na konci tých dní som ja, Nabuchodonozor, zodvihol svoje oči k nebesiam a začalo sa mi vracať moje porozumenie; a žehnal som Najvyššieho a chválil a oslavoval som Toho, ktorý žije na neurčitý čas, lebo jeho panovanie je panovaním na neurčitý čas a jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie. A všetci obyvatelia zeme sú považovaní iba za nič a on koná podľa svojej vôle uprostred nebeského vojska a obyvateľov zeme. A nejestvuje nikto, kto môže zadržať jeho ruku, alebo kto môže povedať: ‚Čo robíš?‘“ ​(Daniel 4:34, 35) Áno, Nabuchodonozor si uvedomil, že Najvyšší je skutočne Zvrchovaným Panovníkom v kráľovstve ľudstva.

20, 21. a) Akú obdobu malo odstránenie kovových obručí obopínajúcich kmeň stromu zo sna v tom, čo sa stalo Nabuchodonozorovi? b) Čo Nabuchodonozor uznal? Stal sa preto ctiteľom Jehovu?

²⁰ Keď sa Nabuchodonozor vrátil na svoj trón, bolo to, akoby boli odstránené kovové obruče obopínajúce kmeň stromu zo sna. Nabuchodonozor o svojom  návrate povedal: „Vtedy sa mi začalo vracať moje porozumenie a k dôstojnosti môjho kráľovstva sa mi začal vracať môj majestát a môj jas; a dokonca ma začali dychtivo hľadať moji vysokí kráľovskí úradníci a moji šľachtici a bol som znovu nastolený do svojho kráľovstva a bola mi pridaná mimoriadna veľkosť.“ ​(Daniel 4:36) Ak niektorí dvorní úradníci predtým opovrhovali pomäteným kráľom, teraz ho ‚dychtivo hľadali‘ a úplne sa mu podriaďovali.

²¹ Aké „znamenia a divy“ vykonal Najvyšší Boh! Nemalo by nás prekvapovať, že babylonský kráľ po svojom návrate povedal: „Teraz ja, Nabuchodonozor, chválim a vyvyšujem a oslavujem nebeského Kráľa, lebo všetky jeho diela sú pravda a jeho cesty sú právo a pretože je schopný ponížiť tých, čo chodia v pýche.“ ​(Daniel 4:2, 37) Uznaním tejto skutočnosti sa však Nabuchodonozor nestal nežidovským ctiteľom Jehovu.

EXISTUJÚ SVETSKÉ DOKLADY?

22. S akou chorobou niektorí stotožňujú Nabuchodonozorovo šialenstvo, ale čo by sme si mali uvedomiť, pokiaľ ide o príčinu jeho stavu nepríčetnosti?

²² Niektorí stotožňujú Nabuchodonozorovo šialenstvo s lykantropiou. Jeden lekársky slovník hovorí: „LYKANTROPIA... z [lykos], lupus, vlk; [anthropos], homo, človek. Týmto pomenovaním bola označená choroba ľudí, ktorí si myslia, že sú premenení na nejaké zviera, a napodobňujú hlas alebo rev toho zvieraťa a jeho zjav či jeho správanie. Títo jednotlivci si zvyčajne predstavujú, že sú premenení na vlka alebo na psa, alebo na mačku; niekedy aj na býka, ako to bolo v prípade Nabuchodonozora.“ ​(Dictionnaire des sciences  médicales, par une société de médicins et de chirurgiens, Paríž 1818, zväzok 29, strana 246) Príznaky lykantropie sú podobné príznakom Nabuchodonozorovho pomäteného stavu šialenstva. No keďže o jeho duševnej chorobe bolo rozhodnuté božským výnosom, nemožno ju konkrétne stotožniť s nejakou známou chorobou.

23. Aké svetské svedectvo existuje o Nabuchodonozorovej duševnej chorobe?

²³ Učenec John E. Goldingay uvádza v súvislosti s Nabuchodonozorovým šialenstvom a jeho návratom niekoľko podobných údajov. Hovorí napríklad: „Jeden zlomkovitý klinopisný text sa zjavne zmieňuje o nejakej duševnej poruche Nabuchodonozora a možno aj o tom, že zanedbával a opustil Babylon.“ Goldingay uvádza dokument nazvaný „Babylonský Jób“ a hovorí, že tento dokument „svedčí o treste od Boha, o chorobe, pokorení, hľadaní výkladu desivého sna, o tom, že bol povalený ako strom a daný preč, o jedení trávy, strate porozumenia, o tom, že bol ako vôl, že Marduk naňho zosielal dážď, o zohyzdení nechtov, raste vlasov a o spútaní a neskoršom navrátení do pôvodného postavenia, za čo chváli boha“.

SEDEM ČASOV, KTORÉ NÁS OVPLYVŇUJÚ

24. a) Čo symbolizuje veľký strom zo sna? b) Čo bolo zadržané na sedem časov a ako sa to stalo?

²⁴ Nabuchodonozor, znázornený veľkým stromom, symbolizoval vládu nad svetom. Pamätaj však, že ten strom predstavuje oveľa väčšiu vládu a zvrchovanosť, než akú mal babylonský kráľ. Symbolizuje univerzálnu zvrchovanosť Jehovu, „nebeského Kráľa“, najmä vzhľadom na zem. Predtým ako bol Jeruzalem zničený Babylončanmi, kráľovstvo sústredené v tomto  meste, v ktorom Dávid a jeho dedičia sedeli na „Jehovovom tróne“, reprezentovalo Božiu zvrchovanosť vzhľadom na zem. (1. Paralipomenon 29:23) Sám Boh túto zvrchovanosť zoťal a spútal v roku 607 pred n. l., keď použil Nabuchodonozora na zničenie Jeruzalema. Uplatňovanie božskej zvrchovanosti nad zemou prostredníctvom kráľovstva v rodovej línii Dávida bolo zadržané na sedem časov. Ako dlho trvalo týchto sedem časov? Kedy sa začali a čo vyznačilo ich koniec?

25, 26. a) Ako dlho trvalo „sedem časov“ v Nabuchodonozorovom prípade a prečo tak odpovedáš? b) Kedy a ako sa začalo „sedem časov“ vo väčšom splnení?

²⁵ Počas Nabuchodonozorovho šialenstva ‚mu samotné vlasy narástli dlhé ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry‘. (Daniel 4:33) Trvalo to viac než sedem dní alebo sedem týždňov. Rôzne preklady to podávajú ako „sedem časov“ a alternatívami sú „ustanovené (pevne vymedzené) časy“ alebo „časové obdobia“. (Daniel 4:16, 23, 25, 32) Variantom v starej gréčtine (v Septuaginte) je „sedem rokov“. Židovský historik prvého storočia Josephus považoval tých „sedem časov“ za „sedem rokov“. (Antiquities of the Jews [Židovský starovek], 10. kniha, 10. kapitola, 6. odsek) Aj niektorí hebrejskí učenci považujú tieto „časy“ za „roky“. Ako „sedem rokov“ je tento výraz preložený v An American Translation, v Today’s English Version a v preklade Jamesa Moffatta.

²⁶ Nabuchodonozorových „sedem časov“ zjavne znamenalo sedem rokov. Rok v proroctve má v priemere 360 dní čiže 12 mesiacov po 30 dňoch. (Porovnaj Zjavenie 12:6, 14.) A tak kráľových „sedem časov“ čiže sedem rokov bolo 360 dní krát 7 čiže 2520 dní. Ale  ako je to s väčším splnením jeho sna? Prorockých „sedem časov“ trvalo oveľa dlhšie ako 2520 dní. Naznačili to Ježišove slová: „Jeruzalem budú šliapať národy, kým sa nenaplnia ustanovené časy národov.“ ​(Lukáš 21:24) Toto ‚šliapanie‘ sa začalo v roku 607 pred n. l., keď bol Jeruzalem zničený a predobrazné Božie kráľovstvo v Judsku prestalo pôsobiť. Kedy sa šliapanie malo skončiť? V ‚časoch obnovenia všetkých vecí‘, keď sa božská zvrchovanosť nad zemou bude opäť prejavovať prostredníctvom symbolického Jeruzalema, Božieho Kráľovstva. — Skutky 3:21.

27. Prečo by si povedal, že sedem časov, ktoré sa začali v roku 607 pred n. l., sa neskončilo po 2520 doslovných dňoch?

²⁷ Keby sme od zničenia Jeruzalema v roku 607 pred n. l. počítali 2520 doslovných dní, dostali by sme sa iba k roku 600 pred n. l., ktorý nemal nijaký biblický význam. Ani v roku 537 pred n. l., keď už oslobodení Židia boli naspäť v Judsku, nebola prejavená Jehovova zvrchovanosť na zemi, lebo Zorobábel, dedič Dávidovho trónu, nebol ustanovený za kráľa, ale len za miestodržiteľa perzskej provincie Judsko.

28. a) Aké pravidlo treba uplatniť na 2520 dní prorockých „siedmich časov“? b) Ako dlho trvalo prorockých „sedem časov“ a ktoré dátumy vyznačujú ich začiatok a koniec?

²⁸ Keďže „sedem časov“ je prorockých, musíme na týchto 2520 dní uplatniť biblické pravidlo „deň za rok“. Toto pravidlo je uvedené v proroctve o obliehaní Jeruzalema Babylončanmi. (Ezechiel 4:6, 7; porovnaj 4. Mojžišovu 14:34.) „Sedem časov“ vlády pohanských mocností nad zemou bez zasahovania zo strany Božieho Kráľovstva teda trvalo 2520 rokov. Začali sa vyľudnením Judska a Jeruzalema v siedmom lunárnom mesiaci (15. tišri) roku 607 pred n. l. (2. Kráľov 25:8,  9, 25, 26) Od tohto momentu do roku 1 pred n. l. je 606 rokov. Zvyšných 1914 rokov siaha odvtedy po rok 1914 n. l. Teda „sedem časov“ čiže 2520 rokov sa skončilo 15. tišri čiže 4./5. októbra 1914.

29. Kto je ‚najponíženejší z ľudstva‘ a čo urobil Jehova, aby ho dosadil na trón?

²⁹ V tom roku sa naplnili „ustanovené časy národov“ a Boh dal vládu ‚najponíženejšiemu z ľudstva‘ — Ježišovi Kristovi —, ktorého jeho nepriatelia považovali za takého nízkeho, že ho dokonca dali pribiť na kôl. (Daniel 4:17) Jehova uvoľnil symbolické železné a medené obruče obopínajúce „kmeň“ jeho zvrchovanosti, aby dosadil na trón mesiášskeho Kráľa. Najvyšší Boh tak dovolil, aby z kmeňa vyrástol kráľovský „výhonok“ ako prejav božskej zvrchovanosti nad zemou prostredníctvom nebeského Kráľovstva v rukách Dávidovho najväčšieho Dediča, Ježiša Krista. (Izaiáš 11:1, 2; Jób 14:7–9; Ezechiel 21:27) Za tento požehnaný zvrat udalostí a za rozuzlenie tajomstva veľkého stromu sme Jehovovi nesmierne vďační.

ČO SI ZISTIL?

• Čo symbolizoval veľký strom v Nabuchodonozorovom sne?

• Čo postihlo Nabuchodonozora v počiatočnom splnení jeho sna o strome?

• Čo uznal Nabuchodonozor, keď zažil splnenie svojho sna?

• Ako dlho trvalo „sedem časov“ vo väčšom splnení prorockého sna o strome a kedy sa začali a kedy sa skončili?

[Otázky]

 [Celostránkový obrázok na strane 83]

 [Celostránkový obrázok na strane 91]