Ôsma kapitola

Zachránený z tlám levov!

1, 2. a) Ako Dárius Médsky zorganizoval svoju rozšírenú ríšu? b) Opíš povinnosti a právomoc satrapov.

BABYLON padol! Jeho nádhera svetovej veľmoci trvajúca storočie vyhasla za niekoľko hodín. Začínala sa nová éra — éra Médov a Peržanov. Dárius Médsky ako následník Balsazárovho trónu teraz stál pred náročnou úlohou zorganizovať svoju rozšírenú ríšu.

² Jednou z prvých úloh, ku ktorým Dárius pristúpil, bolo vymenovanie 120 satrapov. Panuje názor, že tí, ktorí slúžili v tejto funkcii, boli niekedy vyberaní spomedzi kráľových príbuzných. Rozhodne však každý satrapa vládol nad väčšou či menšou časťou ríše. (Daniel 6:1) K povinnostiam satrapu patrilo vyberať dane a odosielať poplatok kráľovskému dvoru. Hoci podliehal pravidelnej kontrole vykonávanej cestujúcim zástupcom kráľa, mal značnú právomoc. Jeho titul znamenal „ochranca Kráľovstva“. Satrapa bol vo svojej provincii považovaný za vazalského kráľa s takmer absolútnou mocou.

3, 4. Prečo Dárius prejavoval priazeň Danielovi a do akého postavenia ho tento kráľ vymenoval?

³ Akú úlohu bude mať Daniel v tomto novom usporiadaní? Pošle teraz Dárius Médsky tohto starého židovského proroka, ktorý má už vyše 90 rokov, na odpočinok? Rozhodne nie! Dárius si nepochybne uvedomil, že Daniel presne predpovedal pád Babylona a že taká predpoveď si vyžadovala nadľudskú rozpoznávaciu schopnosť. Okrem toho Daniel mal desaťročia skúseností v zaobchádzaní s rôznymi komunitami vyhnancov  v Babylone. Dárius mal v úmysle udržať si pokojné vzťahy so svojimi novopodmanenými poddanými. Preto určite chcel mať pri tróne niekoho s takou múdrosťou a s takými skúsenosťami, aké mal Daniel. Ale v akom postavení?

⁴ Bolo by dosť prekvapujúce, keby Dárius vymenoval židovského vyhnanca Daniela za satrapu. Len si však predstav ten rozruch, keď Dárius oznámil svoje rozhodnutie urobiť Daniela jedným z troch vysokých úradníkov, ktorí budú dozerať nad satrapmi! A nielen to. Daniel sa „stále vyznamenával“ a preukázal sa ako lepší ako jeho kolegovia vysokí úradníci. Našiel sa v ňom skutočne „mimoriadny duch“. Dárius mu dokonca hodlal dať postavenie ministerského predsedu. — Daniel 6:2, 3.

5. Ako určite reagovali ostatní vysokí úradníci a satrapovia na Danielovo vymenovanie a prečo?

⁵ Ostatní vysokí úradníci a satrapovia určite kypeli hnevom. Nedokázali zniesť myšlienku, že by Daniel — ktorý nebol ani Médom, ani Peržanom, ani členom kráľovskej rodiny — mal postavenie s právomocou nad nimi! Ako by Dárius mohol povýšiť cudzinca do takého významného postavenia a obísť svojich krajanov, ba aj svoju rodinu? Taký krok sa určite javil ako nespravodlivý. Okrem toho satrapovia zrejme považovali Danielovu rýdzosť za nevítanú prekážku ich úplatkárskych a skazených praktík. Ale vysokí úradníci a satrapovia sa v súvislosti s touto vecou neodvážili zájsť za Dáriom. Veď Dárius mal Daniela vo veľkej úcte.

6. Ako sa vysokí úradníci a satrapovia snažili poškodiť Danielovu povesť a prečo bolo toto úsilie márne?

⁶ Preto títo žiarliví štátni úradníci zosnovali sprisahanie. Snažili sa „nájsť nejakú zámienku proti Danielovi  ohľadom kráľovstva“. Mohlo by byť niečo chybné v tom, ako vykonával zverené úlohy? Bol nečestný? Vysokí úradníci a satrapovia nedokázali nájsť nijakú nedbalosť ani nič skazené na tom, ako si Daniel plnil svoje povinnosti. Uvažovali takto: „Na tomto Danielovi nenájdeme vôbec nijakú zámienku, musíme ju nájsť proti nemu iba v zákone jeho Boha.“ A tak títo nečestní muži zosnovali sprisahanie. Mysleli si, že tým s Danielom raz a navždy skoncujú. — Daniel 6:4, 5.

USKUTOČNENIE VRAŽEDNÉHO SPRISAHANIA

7. Aký návrh dali vysokí úradníci a satrapovia kráľovi a akým spôsobom to urobili?

⁷ Za Dáriom prišiel zástup vysokých úradníkov a satrapov, ktorí „vošli... ako dav“. Aramejský výraz, ktorý je tu použitý, nesie myšlienku búrlivého rozruchu. Títo muži zjavne vyvolali dojem, že chcú Dáriovi predložiť veľmi naliehavú vec. Možno usudzovali, že bude menej pravdepodobné, že bude mať k ich návrhu otázky, ak svoj návrh presvedčivo predložia ako niečo, čo si vyžaduje okamžité konanie. Preto išli priamo k veci. Povedali: „Všetci vysokí úradníci kráľovstva, prefekti a satrapovia, vysokí kráľovskí úradníci a miestodržitelia sa spolu poradili, že vydajú kráľovské ustanovenie a presadia zákaz, že keď ktokoľvek počas tridsiatich dní predloží prosebnú žiadosť nejakému bohu alebo človeku okrem teba, ó, kráľu, má byť hodený do jamy levov.“ * — Daniel 6:6, 7.

8. a) Prečo sa navrhnutý zákon zdal Dáriovi príťažlivý? b) Čo bolo skutočnou pohnútkou vysokých úradníkov a satrapov?

 ⁸ Historické záznamy potvrdzujú, že mezopotámski králi boli bežne považovaní za božských a ako takí boli uctievaní. Preto tento návrh nepochybne Dáriovi polichotil. Možno videl aj jeho praktickú stránku. Pamätaj na to, že pre tých, ktorí bývali v Babylone, bol Dárius cudzinec a prišelec. Tento nový zákon by poslúžil na potvrdenie jeho postavenia kráľa a povzbudil by davy ľudí žijúcich v Babylone, aby sa prihlásili k lojálnosti novému režimu a k jeho podpore. Ale vysokým úradníkom a satrapom pri navrhovaní tohto výnosu vôbec nešlo o kráľovo blaho. Ich skutočnou pohnútkou bolo, že chceli chytiť Daniela do pasce, lebo vedeli, že má vo zvyku trikrát denne sa modliť pred otvorenými oknami svojej izby na streche.

9. Prečo nový zákon nepredstavoval problém pre väčšinu Nežidov?

⁹ Mohlo spôsobiť toto obmedzenie modlitieb problém všetkým náboženským komunitám v Babylone? Nemuselo to tak byť, najmä preto, že zákaz mal trvať iba mesiac. Navyše, len málo Nežidov by považovalo za kompromis, keby sa vo svojom uctievaní zamerali na nejaký čas na človeka. Jeden biblický učenec poznamenáva: „Uctievanie kráľa nekládlo žiadne zvláštne požiadavky na najmodlárskejší z národov; preto keď bol Babylončan vyzvaný vzdať dobyvateľovi — Dáriovi Médskemu — poctu, aká patrí bohu, ochotne na túto požiadavku pristúpil. Iba Žida takáto požiadavka pohoršovala.“

10. Ako sa Médi a Peržania pozerali na zákon stanovený ich kráľom?

¹⁰ Nech už to bolo akokoľvek, Dária jeho návštevníci nabádali, aby ‚vydal to ustanovenie a podpísal ten spis, aby nebolo zmenené, podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa neruší‘. (Daniel 6:8) Na starovekom Východe  bola vôľa kráľa často považovaná za absolútnu. Tak sa zvečňovala predstava, že kráľ je neomylný. Dokonca i zákon, ktorý mohol spôsobiť smrť nevinných ľudí, musel zostať v platnosti!

11. Ako Daniela postihne Dáriov výnos?

¹¹ Dárius bez toho, že by myslel na Daniela, výnos podpísal. (Daniel 6:9) Tým nevedomky podpísal rozkaz na vykonanie popravy úradníka, ktorého si najviac cenil. Áno, Daniela ten výnos určite postihne.

DÁRIUS MUSÍ VYNIESŤ NEPRIAZNIVÝ ROZSUDOK

12. a) Čo urobil Daniel, len čo sa dozvedel o novom zákone? b) Kto Daniela sledoval a prečo?

¹² Daniel sa zakrátko dozvedel o zákone obmedzujúcom modlitbu. Ihneď vošiel do svojho domu a išiel do svojej izby na streche, kde boli okná otvorené smerom k Jeruzalemu. * Tam sa začal modliť k Bohu, „ako to pravidelne robil predtým“. Možno si myslel, že je sám, ale sprisahanci ho sledovali. Náhle sa „nahrnuli dnu“, nepochybne rovnako rozrušene, ako keď prišli za Dáriom. Teraz to videli na vlastné oči — Daniel ‚prosil a úpenlivo žiadal priazeň od svojho Boha‘. (Daniel 6:10, 11) Vysokí úradníci a satrapovia mali všetky dôkazy, ktoré potrebovali, aby obvinili Daniela pred kráľom.

13. Čo Danielovi nepriatelia oznámili kráľovi?

¹³ Danielovi nepriatelia sa prefíkane opýtali Dária: „Či si azda nepodpísal zákaz, že ktokoľvek počas tridsiatich dní vznesie prosebnú žiadosť k nejakému bohu alebo človeku okrem teba, ó, kráľu, má byť hodený do jamy levov?“ Dárius odpovedal: „Tá vec je pevne stanovená podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa neruší.“  Sprisahanci teraz rýchlo prešli k veci. „Daniel, ktorý je z judských vyhnancov, nedbal na teba, ó, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, ale trikrát denne predkladá svoju prosebnú žiadosť.“ — Daniel 6:12, 13.

14. Zrejme prečo sa vysokí úradníci a satrapovia zmienili o Danielovi ako o jednom „z judských vyhnancov“?

¹⁴ Je významné, že vysokí úradníci a satrapovia sa zmienili o Danielovi ako o niekom, kto je „z judských vyhnancov“. Zrejme chceli zdôrazniť, že tento Daniel, ktorého Dárius povýšil do takého významného postavenia, nie je v skutočnosti nič viac než židovský otrok. Boli presvedčení, že preto istotne nie je vyňatý spod tohto zákona — bez ohľadu na to, čo si o ňom kráľ myslí!

15. a) Ako zareagoval Dárius na správu, ktorú mu priniesli vysokí úradníci a satrapovia? b) Ako ešte dali vysokí úradníci a satrapovia najavo, že opovrhujú Danielom?

¹⁵ Vysokí úradníci a satrapovia možno očakávali, že kráľ ich za ich chytrú detektívnu prácu odmení. Ak to tak bolo, zakrátko mali byť prekvapení. Dárius bol správou, ktorú mu priniesli, veľmi znepokojený. Nerozhneval sa na Daniela ani ho hneď neposlal do jamy levov, ale strávil celý deň úsilím oslobodiť ho. Jeho snahy sa však ukázali ako márne. Sprisahanci sa zanedlho vrátili a v súlade so svojím nehanebným postojom žiadali Danielovu krv. — Daniel 6:14, 15.

16. a) Prečo mal Dárius úctu k Danielovmu Bohu? b) V čo Dárius dúfal v súvislosti s Danielom?

¹⁶ Dárius cítil, že v tejto veci nemá na výber. Zákon nebolo možné zrušiť a Danielov „priestupok“ nebolo možné prepáčiť. Všetko, čo Dárius mohol Danielovi povedať, bolo toto: „Tvoj Boh, ktorému slúžiš so stálosťou, ťa sám vyslobodí.“ Zdá sa, že Dárius mal úctu k Danielovmu Bohu. Bol to Jehova, kto dal Danielovi schopnosť predpovedať pád Babylona. Okrem toho  Boh dal Danielovi aj ‚mimoriadneho ducha‘, čím sa odlišoval od ostatných vysokých úradníkov. Dárius možno vedel o tom, že ten istý Boh pred desaťročiami oslobodil troch mladých Hebrejov z ohnivej pece. Kráľ pravdepodobne dúfal, že Jehova teraz Daniela oslobodí, keďže on, Dárius, nemohol zrušiť zákon, ktorý podpísal. Daniel bol teda hodený do jamy levov. * Potom „bol prinesený kameň a umiestnený na otvor jamy a kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatným prsteňom svojich šľachticov, aby sa v Danielovom prípade nič nezmenilo“. — Daniel 6:16, 17.

DRAMATICKÝ ZVRAT UDALOSTÍ

17, 18. a) Čo ukazuje, že Dárius bol skľúčený situáciou Daniela? b) Čo sa stalo, keď sa kráľ na druhý deň ráno vrátil k jame levov?

¹⁷ Skľúčený Dárius sa vrátil do svojho paláca. Neboli k nemu privedení hudobníci, lebo vôbec nemal náladu na zábavu. Celú noc bdel na lôžku a postil sa. „Spánok, ten utiekol od neho.“ Na svitaní sa Dárius ponáhľal k jame levov. Smutným hlasom zavolal: „Ó, Daniel, sluha živého Boha, bol tvoj Boh, ktorému slúžiš so stálosťou, schopný vyslobodiť ťa od levov?“ ​(Daniel 6:18–20) Na svoje prekvapenie — a úplnú úľavu — dostal odpoveď!

¹⁸ „Ó, kráľu, ži ďalej až na neurčité časy.“ Týmto úctivým pozdravom dal Daniel najavo, že voči kráľovi neprechováva pocity nepriateľstva. Uvedomoval si, že skutočným pôvodcom jeho prenasledovania nie je Dárius, ale závistliví vysokí úradníci a satrapovia. (Porovnaj Matúša 5:44; Skutky 7:60.) Daniel ďalej povedal: „Môj  Boh poslal svojho anjela a zavrel tlamy levom, a tie ma nezahubili, keďže sa našla vo mne nevinnosť pred ním; a tiež pred tebou, ó, kráľu, som neurobil nijaký skutok, ktorý ubližuje.“ — Daniel 6:21, 22.

19. Ako bol Dárius podvedený a zmanipulovaný vysokými úradníkmi a satrapmi?

¹⁹ Ako museli tieto slová bodať Dáriovo svedomie! Celý čas vedel, že Daniel neurobil nič, za čo by si zaslúžil byť hodený do jamy levov. Dárius dobre vedel, že vysokí úradníci a satrapovia sa sprisahali, aby dali Daniela usmrtiť, a že zmanipulovali kráľa, aby dosiahli svoje sebecké ciele. Tvrdením, že „všetci vysokí úradníci kráľovstva“ odporučili vydanie výnosu, naznačovali, že sa o tej veci radili aj s Danielom. Dárius sa týmito nečestnými mužmi bude zaoberať neskôr. Najprv však dáva príkaz, aby vytiahli Daniela z jamy levov. Daniel zázračne neutrpel ani jediné škrabnutie! — Daniel 6:23.

20. Čo sa stalo s Danielovými zlomyseľnými nepriateľmi?

²⁰ Keď už bol Daniel v bezpečí, Dárius sa venoval ďalšej veci. „Kráľ prikázal a priviedli tých telesne schopných mužov, ktorí obžalovali Daniela, a hodili do jamy levov ich, ich synov a ich manželky; a ešte sa nedostali ani na dno jamy, keď sa ich zmocnili levy, a rozdrvili im všetky kosti.“ * — Daniel 6:24.

21. Aký rozdiel v zaobchádzaní s rodinnými príslušníkmi previnilcov bol medzi mojžišovským Zákonom a zákonmi niektorých starovekých kultúr?

²¹ Usmrtenie nielen sprisahancov, ale aj ich manželiek a detí sa môže zdať nerozumne tvrdé. Naproti tomu Zákon, ktorý dal Boh prostredníctvom proroka Mojžiša, uvádzal: „Otcovia nemajú byť usmrtení kvôli deťom  a deti nemajú byť usmrtené kvôli otcom. Každý má byť usmrtený za svoj vlastný hriech.“ ​(5. Mojžišova 24:16) Ale v niektorých starovekých kultúrach nebolo nezvyčajné, že v prípadoch závažných zločinov boli spolu s previnilcom popravení aj jeho rodinní príslušníci. Možno sa to robilo preto, aby sa rodinní príslušníci nemohli neskôr usilovať o pomstu. Tento čin proti rodinám vysokých úradníkov a satrapov však rozhodne nezapríčinil Daniel. Daniel bol pravdepodobne rozrušený nešťastím, ktoré priviedli títo zlí muži na svoje rodiny.

22. Aké nové vyhlásenie vydal Dárius?

²² Intrigánski vysokí úradníci a satrapovia boli mŕtvi. Dárius vydal vyhlásenie, v ktorom sa hovorilo: „Vyšlo odo mňa nariadenie, že v každom panstve môjho kráľovstva sa majú ľudia triasť pred Danielovým Bohom a báť sa ho. Je totiž živý Boh a Ten, ktorý pretrváva na neurčité časy, a jeho kráľovstvo nebude skazené a jeho panstvo je navždy. Zachraňuje a oslobodzuje a koná znamenia a divy v nebesiach a na zemi, lebo vyslobodil Daniela z laby levov.“ — Daniel 6:25–27.

SLÚŽ BOHU SO STÁLOSŤOU

23. Aký príklad dal Daniel v spojitosti so svojou svetskou prácou a ako môžeme byť takí ako on?

²³ Daniel dal výborný príklad všetkým novodobým Božím služobníkom. Jeho správanie bolo vždy bezúhonné. Vo svojej svetskej práci „bol dôveryhodný a vôbec sa na ňom nenašla nijaká nedbalosť alebo niečo skazené“. (Daniel 6:4) Podobne kresťan by mal byť vo svojom zamestnaní usilovný. To neznamená byť v zamestnaní bezohľadný a dychtivo sa usilovať o hmotné bohatstvo alebo šliapať po druhých, šplhajúc sa za vyšším postavením. (1. Timotejovi 6:10) Písma od kresťana vyžadujú,  aby si plnil svoje svetské záväzky čestne a celou dušou „ako pre Jehovu“. — Kolosanom 3:22, 23; Títovi 2:7, 8; Hebrejom 13:18.

24. Ako Daniel dokázal, že nerobí kompromisy vo veci uctievania?

²⁴ Daniel sa vo svojom uctievaní nedopúšťal kompromisov. Jeho zvyk modliť sa bol verejne známy. Okrem toho vysokí úradníci a satrapovia dobre vedeli, že Daniel berie svoje uctievanie vážne. Boli presvedčení, že sa bude svojho zvyku držať aj vtedy, keď to bude zákonom zakázané. Aký výborný príklad pre dnešných kresťanov! Aj oni majú povesť ľudí, ktorí kladú uctievanie Boha na prvé miesto. (Matúš 6:33) To by malo byť očividné tým, ktorí sa prizerajú, lebo Ježiš svojim nasledovníkom prikázal: „Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše znamenité skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ — Matúš 5:16.

25, 26. a) K akému záveru by niektorí možno dospeli v súvislosti s Danielovým počínaním? b) Prečo Daniel považoval zmenu svojho zvyku za kompromis?

²⁵ Niektorí by možno povedali, že Daniel sa mohol vyhnúť prenasledovaniu, keby sa tých 30 dní modlil k Jehovovi potajme. Napokon, na to, aby nás Boh počul, sa nevyžaduje žiadna zvláštna poloha tela ani žiadne zvláštne miesto. Boh dokáže postrehnúť aj rozjímanie srdca. (Žalm 19:14) Napriek tomu Daniel akúkoľvek zmenu vo svojom zvyku považoval za kompromis. Prečo?

²⁶ Keďže Danielov zvyk modliť sa bol dobre známy, aké posolstvo by odovzdal, keby ho zrazu prerušil? Je celkom možné, že pozorovatelia by usúdili, že Daniel sa bojí človeka a že kráľov výnos vytlačil Jehovov zákon. (Žalm 118:6) Daniel však svojím konaním dal najavo, že jeho výlučná oddanosť patrí Jehovovi. (5. Mojžišova  6:14, 15; Izaiáš 42:8) Daniel, samozrejme, týmto svojím konaním neopovrhoval neúctivo kráľovým zákonom. Ale ani sa nezhrbil tak, že by sa dopustil kompromisu. Jednoducho pokračoval v modlitbách vo svojej izbe na streche, „ako to pravidelne robil“ pred vydaním kráľovho výnosu.

27. Ako Jehovovi služobníci dnes môžu byť takí ako Daniel a) v  podriadenosti nadriadeným vrchnostiam? b) v poslúchaní Boha ako vládcu viac ako ľudí? c) v snahe žiť v pokoji so všetkými ľuďmi?

²⁷ Boží služobníci dnes sa z Danielovho príkladu môžu poučiť. Zostávajú ‚podriadení nadriadeným vrchnostiam‘ a poslúchajú zákony krajiny, v ktorej žijú. (Rimanom 13:1) Ale keď sú ľudské zákony v rozpore s Božími zákonmi, Jehovov ľud zaujíma postoj Ježišových apoštolov, ktorí odvážne povedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29) Takým konaním kresťania nepodporujú vzbury. Jednoducho ich snahou je žiť v pokoji so všetkými ľuďmi, aby „mohli ďalej žiť pokojným a tichým životom v plnej zbožnej oddanosti“. — 1. Timotejovi 2:1, 2; Rimanom 12:18.

28. Ako Daniel slúžil Jehovovi „so stálosťou“?

²⁸ Dárius pri dvoch príležitostiach povedal, že Daniel slúži Bohu „so stálosťou“. (Daniel 6:16, 20) Aramejský koreň slova preloženého ako „stálosť“ znamená „pohybovať sa v kruhu“. Naznačuje to predstavu nepretržitého kolobehu čiže niečoho, čo je ustavičné. Práve taká bola Danielova rýdzosť. Držala sa predvídateľného vzoru. Neboli pochybnosti o tom, čo Daniel urobí, keď bude v skúškach, či už veľkých, alebo malých. Bude pokračovať v konaní, pre aké sa pevne rozhodol už pred desaťročiami — v konaní vyznačujúcom sa lojálnosťou a vernosťou Jehovovi.

29. Ako môžu mať Jehovovi služobníci dnes úžitok z Danielovho verného počínania?

 ²⁹ Dnešní Boží služobníci chcú nasledovať Danielov spôsob konania. Apoštol Pavol nabádal všetkých kresťanov, aby uvažovali o príklade bohabojných mužov dávnych čias. Tí vierou „konali spravodlivosť, dostávali sľuby“ a — čo je zjavne zmienka o Danielovi — „zapchávali tlamy levom“. Ako Jehovovi služobníci dnes prejavujme vieru a stálosť ako Daniel a „s vytrvalosťou bežme preteky, ktoré sú nám predložené“. — Hebrejom 11:32, 33; 12:1.

[Poznámky pod čiarou]

ČO SI ZISTIL?

• Prečo sa Dárius Médsky rozhodol používať Daniela vo vysokom postavení?

• Aké nečestné sprisahanie zosnovali vysokí úradníci a satrapovia? Ako Jehova zachránil Daniela?

• Čo si sa naučil, keď si venoval pozornosť Danielovmu príkladu vernosti?

[Otázky]

 [Celostránkový obrázok na strane 114]

 [Celostránkový obrázok na strane 121]

[Obrázok na strane 127]

Daniel slúžil Jehovovi „so stálosťou“. Slúžiš tak aj ty?