10. kapitola

Hodnota láskyplnej výchovy

1. Čo je potrebné, ak sa majú deti naučiť poslúchať?

AK SÚ deti poslušné, láskavé a dobre vychované, nie je to náhoda. Vychováva a formuje ich príklad a usmerňovanie.

2. V čom odporujú názory mnohých detských psychológov radám Biblie?

² Mnohí detskí psychológovia hovoria: „Preč ruky od detí!“ Jeden z nich sa vyjadril: „Uvedomujete si, matky, že kedykoľvek bijete svoje deti, ukazujete tým, že ich nenávidíte?“ V Božom slove však čítame: „Kto zdržiava svoj prút, nenávidí svojho syna, ale kto ho miluje, ten ho vyhľadáva s kázňou.“ ​(Príslovia 13:24) Pred niekoľkými desaťročiami bol — najmä na Západe — zaplavený trh knihami o výchove detí a propagovala sa v nich teória, že sa dieťaťu má mnoho dovoliť. Psychológovia hovorili, že ukázňovanie vyvoláva v dieťati zábrany a bráni jeho vývoju. Už myšlienka na bitie dieťaťa bola pre nich hrozná. Ich teórie priamo odporujú rade Boha Jehovu. Jeho Slovo hovorí, že sa žne to, čo sa seje. (Galaťanom 6:7) Teraz sa už niekoľko desaťročí zasieva povoľnosť vo výchove. Aké to má následky?

3, 4. Aké následky má nedostatok správnej výchovy doma, a čo preto mnohí odporúčajú?

³ Rekordná žatva zločinov a násilností je dobre známa. Viac ako 50 percent ťažkých zločinov  v mnohých priemyselných krajinách zavinila zločinnosť mládeže. V niektorých častiach sveta sú školy pareniskom roztržiek, sporov, nadávok a oplzlostí, vandalizmu, prepadávania, vydieračstva, podpaľačstva, lúpeží, znásilňovania, zneužívania drog i vrážd. Zástupca zväzu učiteľov v istej väčšej krajine pripisuje problém výchovy tomu, že škola nezapôsobila na deti v ranom veku. Príčinu zločinnosti vidí v rozpade rodiny a v tom, že rodičia nie sú ochotní poskytnúť deťom rozumné pravidlá správania. V diele The Encyclopædia Britannica sa uvažuje o otázke, ‚prečo sa niektorí členovia rodiny stanú zločincami a iní nie‘. Hovorí sa tam: „Výchovné metódy v rodinách sú buď veľmi povoľné, alebo veľmi prísne, alebo veľmi nedôsledné. Americký prieskum ukázal, že asi 70 percent zločincov malo nezdravú výchovu.“

⁴ Tieto výsledky viedli v mnohých prípadoch k zmene názoru a k návratu k disciplíne.

PRÚT VÝCHOVY

5. Aký je názor Biblie na pľasnutie?

⁵ Pľasnutie môže dieťaťu zachrániť život, lebo Božie slovo hovorí: „Nezdržiavaj kázeň od chlapca. Ak ho biješ prútom, nezomrie. Sám by si ho mal biť prútom, aby si vyslobodil jeho dušu zo šeolu [hrobu].“ Alebo: „Pochabosť je priviazaná na srdci chlapca; prút kázne, ten ju vzdiali ďaleko od neho.“ ​(Príslovia 23:13, 14; 22:15) Ak leží rodičom na srdci blaho detí, nepripustia, aby sa im pre ľahostajnosť alebo slabosť výchova vymkla z rúk. Láska ich nabáda, aby múdro a poctivo niečo podnikli, keď je to potrebné.

6. Čo všetko zahŕňa výchova?

 ⁶ Výchovné prostriedky sa neobmedzujú iba na trestanie. Ukázňovanie v podstate znamená ‚poučovanie a výchova podľa určitého poriadku alebo v určitom rámci‘. Preto Príslovia 8:33 nehovoria ‚pociťujte kázeň‘, ale „počúvajte kázeň a zmúdrite“. Podľa 2. Timotejovi 2:24, 25 kresťan „má byť ku všetkým jemný, spôsobilý vyučovať, ktorý sa ovláda za zlých okolností a s miernosťou poúča tých, čo nie sú priaznivo naklonení“. Slovo „poúča“ sa tu prekladá z gréckeho slova pre kázeň. To isté slovo je preložené v Hebrejom 12:9: „Mávali sme otcov podľa nášho tela, ktorí nás káznili, a preukazovali sme im úctu. Nemáme sa omnoho viac podriaďovať Otcovi nášho duchovného života a žiť?“

7. Ako je užitočné karhanie, ktoré uplatňujú rodičia?

⁷ Rodičia, ktorí zanedbávajú výchovu, nezískajú si úctu detí, podobne ako vláda si nezíska úctu občanov, ak netresce bezprávie. Správne uplatňované karhanie dieťaťu dokazuje, že sa rodičia oň starajú. Prispieva to k pokoju v rodine, lebo „tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť“. (Hebrejom 12:11) Neposlušné, nevychované deti vyvolávajú v každej rodine podráždenú atmosféru, a také deti nie sú nikdy naozaj šťastné ani spokojné. „Trestaj svojho syna, a prinesie ti odpočinutie a dá tvojej duši mnoho potešenia.“ ​(Príslovia 29:17) Po pevnom, ale láskavom treste dieťa možno vidí veci inak; môže začať znovu a často je potom omnoho prístupnejšie. Káznenie naozaj „prináša pokojné ovocie“.

8. Ako môžu rodičia v láske karhať deti?

 ⁸ „Koho Jehova miluje, toho kázni.“ ​(Hebrejom 12:6) Tak si počínajú aj rodičia, ak im skutočne leží na srdci blaho detí. Karhanie má sprevádzať láska. Je prirodzené, že človek sa hnevá, keď urobí dieťa niečo zlé, ale Biblia ukazuje, že sa máme ‚ovládať za zlých okolností‘. (2. Timotejovi 2:24) Keď ochladne hnev, nezdá sa detský hriech až taký veľký: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev a je od neho pekné, ak prejde ponad priestupok.“ ​(Príslovia 19:11; pozri aj Kazateľ 7:8, 9.) Môžu tu byť poľahčujúce okolnosti: Možno je dieťa veľmi unavené alebo sa necíti dobre. Možno, že naozaj zabudlo, čo sa mu povedalo; či sa to nestáva aj dospelým? Aj keď sa ponad prehrešok nemá prejsť, karhanie nemá byť nekontrolovaným výbuchom alebo úderom, ktorým si odreagujú rodičia svoj hnev. S karhaním je spojené poučovanie, ale pri výbuchu hnevu sa dieťa nepoučí o sebaovládaní, ale o jeho nedostatku. Dieťa potom nemá pocit, že sa rodičia oň starajú, ako to má byť pri správne uplatňovanej disciplíne. Vyrovnanosť je preto bezpodmienečne potrebná a podporuje pokoj.

URČIŤ PEVNÉ HRANICE

9. Čo majú rodičia poskytovať deťom podľa Príslovia 6:20–23?

⁹ Rodičia majú dať deťom smernice. „Zachovávaj, syn môj, prikázania svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky. Stále si ich priväzuj na svoje srdce; uviaž si ich okolo hrdla. Keď sa budeš prechádzať, povedie ťa; keď si ľahneš, bude stáť nad tebou stráž; a keď sa prebudíš, bude sa o teba starať. Lebo prikázanie je lampou a zákon je  svetlom a výchovné karhania sú cestou života.“ Tieto rodičovské smernice majú viesť dieťa a chrániť ho, a vidno z nich starosť rodičov o jeho blaho a šťastie. — Príslovia 6:20–23.

10. Čo sa môže stať, ak rodičia neukázňujú svoje deti?

¹⁰ Otec, ktorý v tom sklame, nesie zodpovednosť. Éli, veľkňaz starého Izraela, pripustil, aby jeho synovia boli chamtiví, neúctiví a nemravní; vyjadril síce do istej miery, že s nimi nesúhlasí, ale nepodnikol nič, aby ich v zlom počínaní zastavil. Boh povedal: „Súdim jeho dom na neurčitý čas za previnenie, o ktorom vedel, lebo jeho synovia zvolávajú zlo na Boha, a on ich nepokáral.“ ​(1. Samuelova 2:12–17, 22–25; 3:13) Ak zanedbá svoje povinnosti matka, podobne žne hanbu: „Prút a karhanie dávajú múdrosť; ale chlapec [alebo dievča], ktorému je ponechaná voľnosť, spôsobí svojej matke hanbu.“ — Príslovia 29:15.

11. Prečo je potrebné, aby sa deťom vymedzili hranice?

¹¹ Deti potrebujú, aby im boli určené hranice. Bez nich sa necítia voľne. Keď ich poznajú a držia sa v nich, cítia sa časťou skupiny; patria k nej a sú ňou uznávaní, lebo plnia jej požiadavky. Ak majú mladí prílišnú voľnosť, cítia sa opustení a ponechaní sami na seba. Výsledky ukazujú, že deti potrebujú dospelých, ktorí majú pevnú predstavu o hraniciach, a tiež im ju oznámia. Deti musia poznať, že pre každého na zemi sú určené isté hranice, a že je to pre osobné šťastie a dobro. Zo slobody sa môžeme tešiť iba vtedy, keď iní uznávajú náš rozsah slobody a my ich. Kto prekročí svoje hranice, ‚škodil by svojmu bratovi a zasahoval v tomto do jeho práv‘. — 1. Tesaloničanom 4:6.

12. Prečo je dôležitá sebadisciplína a ako môžu rodičia pomôcť deťom, aby ju pestovali?

 ¹² Keď sa deti naučia, že porušovanie správnych hraníc prináša nejakú formu pokarhania, poznajú svoje vlastné hranice, a ak majú dôsledné rodičovské vedenie, vypestujú si osobnú disciplínu, ktorú potrebujú, aby mohli žiť uspokojujúcim životom. Buď sa ukáznime sami, alebo to urobí niekto iný. (1. Korinťanom 9:25, 27) Ak pestujeme vnútornú disciplínu a naučíme ju zachovávať aj deti, bude náš aj ich život šťastnejší a budeme mať menej problémov a zármutku.

13. Ktoré dôležité faktory majú brať rodičia do úvahy, keď dávajú svojim deťom smernice?

¹³ Smernice a obmedzenia uložené deťom majú im byť jasné, majú byť priame a spojené s milosrdnými ústupkami. Neočakávaj ani príliš mnoho, ani príliš málo. Ber ohľad na ich vek, lebo budú konať podľa neho. Neočakávaj od nich, že to budú malí dospelí. Apoštol povedal, že keď bol dieťa, konal ako dieťa. (1. Korinťanom 13:11) Ale ak sú raz určené rozumné pravidlá, a tvoje deti im rozumejú, uplatňuj ich okamžite a dôsledne. „Nech vaše slovo Áno znamená áno, vaše Nie nie.“ ​(Matúš 5:37) Deti si vážia rodičov, ktorí dodržiavajú slovo, ktorí sú dôslední a nie sú nevyspytateľní. Tak totiž cítia, že ich rodičia podporujú a že sa môžu na rodičov spoľahnúť, keď prídu ťažkosti a potrebujú pomoc. Keď sú rodičia čestní, a pritom dôsledne trescú nesprávne počínanie, získajú deti pocit bezpečia a stability. Deti chcú vedieť, na čom sú, a pri takých rodičoch to vedia.

14. Prečo majú zostať rodičia pevní, ak ich deti nechcú počúvnuť?

 ¹⁴ Je potrebná rozhodnosť zo strany rodičov, ak chcú byť dôslední, aj keď dieťa nemá chuť uposlúchnuť príkaz. Niektorí rodičia potom hrozia možnými trestami, púšťajú sa do neplodných hádok s dieťaťom, alebo sa ho snažia prinútiť k poslušnosti podplácaním. Často stačí celkom rozhodne povedať dieťaťu, že niečo musí urobiť, a to hneď. Keby dieťa chcelo prebehnúť cez ulicu pred prichádzajúcim autom, rodičia by mu istotne celkom jasnými slovami povedali, čo má robiť. Niekto k tejto téme povedal: „Skoro všetci rodičia prinútia deti, aby chodili do školy... aby si čistili zuby, neliezli na strechu, aby sa umývali, atď. Deti často na to nemajú chuť. Ale napriek tomu sa podrobia, lebo vedia, že to rodičia myslia vážne.“ Môžeš očakávať, že deti ‚si budú priväzovať na srdce‘ tvoje smernice a príkazy iba vtedy, keď budeš dôsledne vyžadovať, aby ich dodržiavali. — Príslovia 6:21.

15. Ako to pôsobí na deti, ak nie sú rodičia pri presadzovaní svojich príkazov dôslední?

¹⁵ Ak rodičia presadzujú svoje smernice iba tu a tam podľa svojej momentálnej nálady, alebo ak dlho čakajú, kým potrescú neposlušnosť, dodajú si deti odvahy a pokúsia sa o dajaký ďalší priestupok, aby videli, až pokiaľ smú ísť a čo si môžu dovoliť. Ak hneď nenasleduje trest, počínajú si deti ako dospelí, a odvážia sa konať nesprávne. „Pretože sa rozsudok za zlý skutok nevykoná rýchlo, srdce ľudských synov sa v nich úplne naklonilo ku konaniu zla.“ ​(Kazateľ 8:11) Preto hovor to, čo myslíš vážne, a mysli vážne to, čo hovoríš. Dieťa to spozná a uvedomí si, že nemá  zmysel špúliť pery ani odvrávať ani konať tak, ako by ťa považovalo za krutého a neláskavého.

16. Čo majú robiť rodičia, aby nedávali nerozumné príkazy?

¹⁶ K tomu je samozrejme potrebné, aby si premýšľal skôr, ako niečo povieš. Priveľmi rýchlo uložené pravidlá alebo príkazy sú často nerozumné. „Každý človek má byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve.“ ​(Jakob 1:19) Ak karhanie nie je čestné a dôsledné, zraňuje to prirodzený zmysel detí pre spravodlivosť a môžu začať pociťovať nenávisť.

DOHLIADAJ NA ICH ZÁBAVU

17. Aký názor na prácu a hranie majú deti postupne získať?

¹⁷ Hra je prirodzenou súčasťou detského života. (Zachariáš 8:5) Rodičia musia na to brať ohľad, kým postupne budia v dieťati ocenenie pre prácu a pocit pre zodpovednosť. Keď má dieťa vykonať nejaké povinnosti, má sa naučiť, že najprv je práca a potom hra.

18. Aký vplyv na deti môže mať spoločnosť?

¹⁸ Z niektorých detí sa stanú „deti ulice“ alebo sú doma prakticky cudzincami, lebo hľadajú zábavu inde. Ak je zlá spoločnosť, je aj výsledok zlý. (1. Korinťanom 15:33) Môže to byť samozrejme užitočné, ak sa dieťa stýka s cudzími deťmi, lebo tak získa väčšie porozumenie pre iných. Ale keď má priveľa cudzej spoločnosti alebo je bez dozoru, slabnú rodinné zväzky alebo sa celkom pretrhnú.

19. Na čo majú rodičia brať ohľad, keď uvažujú, či vytvárajú deťom príjemný domov?

¹⁹ Rodičia to prirodzene naprávajú tým, že vedú deti k disciplíne, ale mali by sa pýtať, čo  môžu urobiť, aby sa deťom stal domov príjemnejší; či s nimi trávia dosť času, či ich iba nepoúčajú alebo nekarhajú, ale či sú tiež vernými priateľmi a spoločníkmi svojich detí. Si obyčajne príliš zamestnaný, namiesto toho, aby si sa venoval deťom a hral sa s nimi? Premárnené príležitosti, keď môžeš niečo podniknúť spolu s dieťaťom, sa nikdy nevrátia. Čas plynie a dieťa nezostáva stáť, ale rastie a mení sa. Roky ubiehajú, a aj keď sa zdá, že to bolo včera, keď sa tvoj syn ako malé dieťa učil behať, naraz si uvedomíš, že sa stáva z neho mladý muž, a z tvojej malej dcérenky sa naraz stala mladá dáma. Iba ak sa snažíš o vyrovnanosť a ak užívaš svoj voľný čas disciplinovane, podarí sa ti nepremeškať príležitosti, ktoré ti poskytuje tento drahocenný čas — alebo sa ti podarí zabrániť tomu, aby sa ti deti už v ranom veku neodcudzili. — Príslovia 3:27.

20, 21. Akú zodpovednosť si majú uvedomiť rodičia, ak majú v byte televízor, a prečo?

²⁰ V krajinách, kde sa bežne trávi voľný čas pri televízii, treba azda stanoviť pre to určité hranice. Niektorí rodičia používajú televíziu ako vychovávateľku. Možno sa im to zdá praktické a lacné; ale v skutočnosti to môže byť veľmi nákladné. Televízne programy sú často plné násilia a sexu. Často vzniká dojem, že je správne riešiť problémy násilím; mimomanželské styky sa javia ako prijateľná časť každodenného života. Mnohé prieskumy ukázali, že sa tak ľudia, najmä mladí, môžu stať necitlivými voči takým spôsobom. Chceš, aby tvoje deti jedli zdravú potravu, nie skazenú. Ešte viac by si mal dbať na to, čím živia svoju myseľ. Ako to povedal Ježiš, potrava  nejde do nášho srdca, ale to, čo prijmeme do mysle, môže vstúpiť do srdca. — Marek 7:18–23.

²¹ Ak dávajú rodičia pozor, na aké filmy sa deti pozerajú a koľko času trávia pred obrazovkou, môže to mať na vývoj detí rozhodujúci vplyv. Televízia môže poskytnúť príjemnú zábavu a pôsobiť výchovne; ale nekontrolované sledovanie programov sa môže stať návykom a spotrebovať nesmierne množstvo času. Čas je život a časť tohto času môžeme použiť istotne užitočnejším spôsobom. Televízia totiž nahrádza činnosť iba pozorovaním. Nahrádza nielen telesnú činnosť, ale tiež čítanie a rozhovor. Rodina potrebuje výmenu myšlienok a spoločenstvo, a túto potrebu nemôže uspokojiť, ak všetci ticho sedíme v jednej miestnosti a pozeráme sa na televíziu. Ak sa deti priveľmi venujú televízii, mali by v nich rodičia pestovať záujem o inú činnosť — o zdravé hry, čítanie, spoločné rodinné akcie — a to zvlášť tým, že prevezmú sami iniciatívu a dávajú dobrý príklad.

PRI VEDENÍ K DISCIPLÍNE JE POTREBNÁ VÝMENA MYŠLIENOK

22. Prečo je dôležité, aby deti rozumeli slovám, ktoré používajú rodičia?

²² Istý otec rozprával svoj zážitok:

„Keď mal môj syn práve tri roky, predniesol som mu peknú kázeň o luhaní. Vysvetlil som mu, že Boh nenávidí luhárov a použil som Príslovia 6:16–19 a iné texty. Počúval a zdalo sa, že reaguje správne. Ale napriek tomu som mal pocit, že tomu celkom nerozumel. Spýtal som sa ho: ‚Vieš, čo je to lož?‘ Povedal: ‚Neviem.‘ Potom som sa vždy presviedčal, či rozumie  mojim slovám a či chápe, prečo je karhaný — alebo trestaný.“

23. Ako možno pomôcť deťom spoznať, či istý spôsob konania je správny?

²³ Kým sú deti ešte malé, možno stačí, keď rodičia povedia „Nie“, ak chcú niečo zakázať, napríklad že sa deti nemajú dotýkať horúcich kachieľ. Ale aj pri takých malých, jednoduchých varovaniach, majú byť uvedené dôvody. Môžeme jednoducho povedať, že kachle sú „horúce“ a že to „bolí“, keď sa ich dotkneme. Od začiatku objasňuj dieťaťu, že všetky zákazy sú iba na jeho dobro, a vyzdvihuj vlastnosti ako je láskavosť, ohľaduplnosť a láska. Pomôž dieťaťu spoznať, že tieto vlastnosti sú základom všetkých spravodlivých príkazov a zákazov. Vysvetli tiež, prečo isté počínanie vyjadruje alebo nevyjadruje tieto žiadúce vlastnosti. Keď to budeš robiť dôsledne, možno sa ti podarí zapôsobiť nielen na myseľ dieťaťa, ale aj na jeho srdce. — Matúš 7:12; Rimanom 13:10.

24. Prečo je potrebné, aby deti poslúchali autoritu?

²⁴ Postupne treba tiež vštepovať poslušnosť a úctu voči autorite. Už v prvom roku života sa ukáže, nakoľko je dieťa ochotné reagovať na požiadavky dospelých. Keď to dovolí duševný vývoj dieťaťa, objasni mu, že rodičia nesú pred Bohom zodpovednosť. To môže mať veľký vplyv na reakciu dieťaťa. Ak to neurobíš, môže si dieťa myslieť, že musí poslúchať rodičov iba preto, že sú väčší a silnejší. Ak naopak, rodičia pomôžu dieťaťu pochopiť, že mu nehovoria vlastné myšlienky, ale to, čo hovorí stvoriteľ a jeho Slovo, získajú ich rady a návody celkom zvláštny dôraz.  Môže to byť skutočne zdroj sily, keď sa v živote dieťaťa začnú objavovať problémy a začne poznávať, aké je ťažké pevne sa držať dobrých zásad pri pokušení alebo pod tlakom. — Žalm 119:109–111; Príslovia 6:20–22.

25. Ako môže rada z Prísloví 17:9 pomôcť rodičom, aby správne karhali deti?

²⁵ „Kto prikrýva priestupok, hľadá lásku, a ten, kto stále hovorí o veci, rozdeľuje dobrých známych.“ ​(Príslovia 17:9) To je pravdivé i vo vzťahu rodičov a detí. Keď bolo dieťa raz upozornené na chybu a chápe, prečo potrebuje pokarhanie, a to dostalo, potom sa musia rodičia riadiť láskou a nemajú stále hovoriť o priestupku. Nech sa stalo čokoľvek, ukáž dieťaťu jasne, že nenávidíš to zlo, a nie dieťa. (Júda 23) Dieťa má cítiť, že „dostalo svoj diel“, a časté narážky na tú vec by mohlo považovať za zbytočné ponižovanie. Mohlo by to viesť k odcudzeniu od rodičov a súrodencov. Ak majú rodičia dojem, že sa v dieťati vyvíja nejaká zlá črta, tak na to môžu zaviesť reč niekedy neskoršie. Potom iba nevypočítavaj skoršie skutky, ale radšej vysvetli, o aké zásady ide, ako sa majú uplatňovať, a prečo sú také dôležité pre trvalé šťastie.

RÔZNE SPÔSOBY USMERŇOVANIA

26. Prečo nereagujú všetky deti žiadúcim spôsobom na rovnaký druh výchovy?

²⁶ „Hlbšie zapôsobí káranie na toho, kto má porozumenie, ako sto rán na hlupáka.“ ​(Príslovia 17:10) Každé dieťa potrebuje iný spôsob výchovy. Treba brať ohľad na temperament a založenie každého dieťaťa. Dieťa, ktoré je veľmi citlivé,  nemusíme vždy trestať telesne, napríklad pľasnutím. Pri inom dieťati môže byť pľasnutie účinné. Alebo môže byť niektoré dieťa ako sluha opísaný v Prísloví 29:19, ktorý „sa nedá napraviť iba slovami, pretože rozumie, ale nevšíma si“. V takom prípade potrebuje dieťa telesný trest.

27. Ako pomohol istý otec svojmu chlapcovi, aby prestal čarbať na stenu?

²⁷ Istá matka rozpráva:

„Môj syn mal sotva dva roky, keď začal čarbať po stenách — malé červené čiarky nízko nad podlahou. Otec mu ich ukázal a spýtal sa chlapca, či to urobil. Malý sa naňho iba pozeral veľkými očami a nepovedal ani „áno“ ani „nie“. Nakoniec otec povedal: ‚Vieš, keď som bol taký malý ako ty, tiež som čarbal po stenách. Je to zábava, však?‘ Chlapcovi sa vyjasnila tvár, rozžiaril sa a začal nadšene rozprávať, aké to bolo zábavné. Vedel, že mu otecko rozumie! Otec mu však vysvetlil, že aj keď je to veľmi zábavné, múry tu nie sú na maľovanie. Nastala výmena myšlienok a toto dieťa už nepotrebovalo nič viac, iba niekoľko vysvetľujúcich slov.“

28. Ako sa môžu rodičia vyvarovať hádok s deťmi?

²⁸ Pri karhaní je dobré vysvetliť dieťaťu dôvody, aby sa poučilo; ale obyčajne nie je vhodné prieť sa s dieťaťom. Keď jedno dieťa nechcelo niečo urobiť, matka mu jednoducho povedala: „Keď to urobíš, pôjdeme do parku.“ To mal byť v ten deň pre chlapca zvláštny zážitok. Kým nebola prikázaná práca hotová, nebola zábava, nebola prechádzka. Keď sa matka prišla pozrieť a videla, že práca ešte nie je hotová, povedala: „Ešte nie si hotový? Pôjdeme, keď to urobíš.“ Nenadávala, ale dosahovala dobré výsledky.

29. Čo sa dá urobiť, aby dieťa pocítilo nežiadúce následky svojho zlého počínania?

 ²⁹ Keď cítia deti nežiadúce následky zlého počínania, môže im to pomôcť poznať, že správne zásady sú múdre. Urobilo dieťa neporiadok? Najsilnejším dojmom preň bude, keď musí samo po sebe upratať. Bolo neslušné alebo hrubé? Najlepšie mu azda pomôže polepšiť sa, keď sa musí ospravedlniť. Možno, že niečo rozbilo v zlosti. Ak je dieťa dosť veľké, môže sa od neho vyžadovať, aby si zarobilo peniaze a nahradilo rozbitú vec. Pri niektorých deťoch môžeme dosiahnuť žiadúce výsledky tým, že im z času na čas odoberieme isté prednosti. V kresťanskom zbore je odňatie priateľského spoločenstva spôsobom, ako priviesť priestupníka k zahanbeniu. (2. Tesaloničanom 3:6, 14, 15) Pri deťoch môže byť prechodné vylúčenie z rodinného spoločenstva pôsobivejšie ako bitie. Pravdaže extrémy, napríklad nepustiť dieťa domov, by nezodpovedali tomu, čo prikazuje láska. Nech používame akékoľvek metódy, treba deťom ukázať, že musia niesť následky svojho počínania. To ich naučí pocitu zodpovednosti.

VÝCHOVA V LÁSKE

30. Prečo je potrebná vyrovnanosť, ak rodičia určujú deťom smernice?

³⁰ ‚Uisti sa o dôležitejších veciach‘ a maj na mysli, že „múdrosť zhora je... rozumná“. (Filipanom 1:10; Jakob 3:17) Pamätaj na to, že v deťoch je energia, ktorá sa musí vybiť, a že dychtia po učení, skúmaní a skúšaní nových vecí. Prejavuj dobrú rozlišovaciu schopnosť a dobre vyberaj, keď im ukladáš obmedzenia alebo dávaš  pokyny. Rodičia musia nájsť správnu rovnováhu medzi tým, čo je a čo nie je dôležité. Keď si raz určil hranice, nechci kontrolovať každú maličkosť, ale dovoľ dieťaťu, aby sa slobodne a s dôverou pohybovalo vnútri týchto hraníc. (Príslovia 4:11, 12) Inak by sa deti ľahko mohli stať podráždené a „skľúčené“, a ty by si sa vyčerpával, keby si robil sporné otázky z vecí, ktoré nie sú vlastne dôležité. — Kolosanom 3:21.

31. Aký príklad týkajúci sa karhania dal Boh Jehova?

³¹ Preto, rodičia, ‚trestajte svojho syna [alebo dcéru] dokiaľ je nádej‘, ale robte to Božím spôsobom, v láske. Napodobňujte Jehovu: „Koho Jehova miluje, toho karhá, tak ako otec syna, v ktorom nachádza potešenie.“ Nech je vaše výchovné vedenie užitočné a milujúce, podobne ako to, ktorým pôsobí na nás náš stvoriteľ, lebo „výchovné karhania sú cestou života“. — Príslovia 19:18; 3:12; 6:23.

[Otázky]