1. kapitola

Nájsť kľúč k rodinnému šťastiu

1, 2. Ktoré znamenité veci môže poskytnúť zdravý rodinný život? Aké otázky preto môžu vzniknúť?

ČLOVEK potrebuje šťastie, a túto potrebu môže v mnohých ohľadoch uspokojiť rodinný kruh. Tu môžeme nájsť to, po čom všetci celkom prirodzene túžime: pocit, že nás niekto potrebuje, že si nás niekto váži a že nás miluje. Vrelý vzťah v rodine môže obdivuhodným spôsobom splniť tieto túžby. Môže vytvoriť ovzdušie dôvery, vzájomného porozumenia a súcitu. Domov sa potom stáva skutočným útočišťom pred ťažkosťami a problémami, ktoré možno pozorovať vonku. Deti sa môžu cítiť bezpečne a v plnej miere sa môže rozvíjať ich osobnosť.

² Taký rodinný život by zodpovedal našej predstave. Nič z toho však neprichádza automaticky. Ako môžeme dosiahnuť tento cieľ? Prečo dnes na mnohých miestach na svete vzniká v rodinnom živote toľko vážnych problémov? V čom spočíva rozdiel medzi šťastným a nešťastným manželstvom, medzi jednotnou rodinou, v ktorej vládne vrelé ovzdušie, a medzi rodinou rozdelenou, ktorej atmosféra je chladná?

3. Čo ukazujú historické skutočnosti o tom, aká je dôležitá rodina?

³ Ak sa hlboko zaujímaš o blaho a úspech svojej rodiny, tak máš na to istotne dobrý dôvod. V knihe The World Book Encyclopedia (1973) je podané vysvetlenie o dôležitosti rodinného usporiadania:

 „Rodina je najstaršia ľudská inštitúcia. Z mnohých hľadísk je to inštitúcia najdôležitejšia. Je to najzákladnejšia jednotka spoločnosti. Celé civilizácie prežili alebo zmizli, podľa toho, či rodinný život bol silný alebo slabý.“

4, 5. Aké nežiadúce názory možno pozorovať v mnohých rodinách?

⁴ Koľko dnešných rodín však úzko spája pevné puto lásky? Koľko ľudí sa teší z vrelého ovzdušia, ktoré vzniká vzájomnými prejavmi láskavosti, vďačnosti a veľkorysosti? Koľko ľudí poznalo, aké pravdivé je príslovie: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“?

⁵ V dnešnej dobe sa po celej zemi šíri úplne odlišný duch. Prevláda síce v západnom svete, ale preniká aj do Orientu a na iné miesta, kde v skorších dobách bol rodinný život celkom stabilný. Prevládajú bežné názory: ‚Rob si čo chceš, a nech sa každý stará sám o seba.‘ ‚Vedenie k disciplíne je zastarané; nech si deti vyberú svoju vlastnú cestu.‘ ‚Neposudzuj, čo je správne alebo nesprávne.‘ V stále väčšom počte krajín znepokojivo pribúda rozvodov a vzrastá zločinnosť mládeže a nemravnosť dospelých. Psychológovia, psychiatri, duchovenstvo aj iní poradcovia dávajú najrôznejšie rady. Mnohí z týchto radcov však nepodporujú jednotu rodiny, ale namiesto toho sa zmierili s nemravnosťou, alebo ju dokonca odporúčajú ako prostriedok proti pocitu márnosti. Výsledky týchto rád sú zlé, čo iba potvrdzuje pravdivosť príslovia: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude tiež žať.“

DEJINY PODPORUJÚ RODINNÉ USPORIADANIE

6. Aké udalosti v starovekom Grécku a Ríme poukazujú na význam rodiny?

⁶ Poučenie o význame rodiny, ktoré získavame z dejín, si zasluhuje vážnu pozornosť. Historik Will  Durant v druhom diele svojich The Story of Civilization (Dejín civilizácie) opisuje rozpad rodiny v starovekom Grécku a hovorí: „Vnútorný rozklad gréckej civilizácie bol hlavnou príčinou porážky, ktorú utrpelo Grécko od Ríma.“ Potom ukazuje, že sila Ríma spočívala v rodine, ale keď sa vplyvom sexuálnej nemravnosti rodinné usporiadanie rozpadlo, tiež nastal úpadok ríše.

7. Prečo sa v Rímskej ríši niektorí ľudia tešili zo šťastného rodinného života, kým iní museli bojovať s ťažkými problémami?

⁷ Dejiny v skutočnosti potvrdzujú staroveký výrok: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ Dejiny však tiež ukazujú, že existuje zdroj, ktorý prevyšuje ľudskú múdrosť a poskytuje návod, podľa ktorého sa môže rodine dobre dariť. Dejepisci ukazujú, že v dobe rozpadu Rímskej ríše bol „rodinný život Židov príkladný a malé kresťanské obce, vyznačujúce sa zbožnosťou a slušnosťou, boli tŕňom v oku pohanského sveta, ktorý túžil po rozkošiach.“ ​(Dejiny civilizácie, zväzok 3, str. 366, angl.) Prijímali vedenie z iného zdroja, totiž z Biblie. Podľa toho, ako dôsledne uplatňovali rady z Božieho slova, tešili sa zo zdravého a pokojného rodinného života. To vyvolávalo v úpadkovom rímskom svete pocity viny.

8. Prečo si Biblia zaslúži našu pozornosť pri riešení rodinných problémov? (Žalm 119:100–105)

⁸ Príslovia, citované v predchádzajúcich odsekoch, pochádzajú takisto z Biblie. V tejto knihe nachádzame výrok Ježiša Krista o tom, že je väčšie šťastie v dávaní ako v prijímaní, slová inšpirovaného apoštola Pavla, ktorý povedal, že budeme žať to, čo zasievame, a vyhlásenie Božieho proroka Jeremiáša o tom, že mužovi ani nepatrí, aby riadil svoje kroky. (Skutky 20:35; Galaťanom 6:7; Jeremiáš 10:23) Tieto biblické zásady sa osvedčili ako pravdivé. Ježiš tiež  povedal: „Predsa však múdrosť dokáže, že je spravodlivá, svojimi skutkami.“ ​(Matúš 11:19) Ak biblická rada skutočne pomáha pri riešení rodinných problémov, tak si tiež istotne zaslúži, aby sme jej s úctou venovali pozornosť.

9, 10. a) Prečo dobré návrhy a prirodzená náklonnosť samy osebe nestačia na to, aby sa človek mohol tešiť zo šťastného rodinného života? b) Čo iné je ešte potrebné? (Zjavenie 4:11)

⁹ V dnešnej dobe existujú tisíce publikácií, zaoberajúcich sa manželstvom a rodinným životom. Väčšina z nich obsahuje aspoň niektoré užitočné informácie, a predsa sa rodinný život aj naďalej rozpadá. Preto treba niečo viac, niečo, čo dáva silu, aby sme vedeli odolávať tlaku, ktorý teraz ohrozuje rodinný kruh. Prirodzená náklonnosť medzi manželom a manželkou a medzi rodičmi a deťmi poskytuje silu. Ale ukazuje sa, že ani to nestačí udržať rodinu v čase krízy. Čo teda ešte potrebujeme?

¹⁰ Nestačí iba zmysel pre zodpovednosť a oddanosť manželskému druhovi alebo deťom či rodičom. Popritom je potrebný ešte väčší pocit zodpovednosti voči tomu, o kom Biblia hovorí ako o ‚Otcovi, ktorému každá rodina v nebi a na zemi vďačí za svoje meno‘. Je to pôvodca manželstva a rodinného života, stvoriteľ ľudstva, Boh Jehova. — Efezanom 3:14, 15.

BOŽÍ ZÁUJEM O RODINNÉ USPORIADANIE

11–13. Aké je Božie predsavzatie so Zemou a s ľudskou rodinou?

¹¹ Boh Jehova pozná potreby ľudstva a želá si, aby sme boli šťastní. Preto nám dáva rady, týkajúce sa rodinného života. Z jeho záujmu o rodiny vidieť však ešte vznešenejšie predsavzatie. Biblia nám vysvetľuje toto predsavzatie. Ukazuje, že Zem nevznikla iba náhodou. Ani my sme nevznikli náhodou. Boh  Jehova stvoril Zem s predsavzatím, aby jestvovala navždy a aby bola trvale obývaná. Prorok Izaiáš zaznamenal: „On, ktorý ju pevne založil, ktorý ju nestvoril len tak nadarmo, ktorý ju utvoril, aby bola obývaná.“ — Izaiáš 45:18.

¹² Na uskutočnenie tohto predsavzatia stvoril Boh prvú ľudskú dvojicu a povedal ľuďom, aby si založili rodinu: „Stvoril ich mužského a ženského rodu. A Boh ich požehnal a Boh im povedal: ‚Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem.‘“ ​(1. Mojžišova 1:27, 28) Podľa Božieho predsavzatia bolo tiež treba, aby oni a ich potomkovia poslúchali Boha a aby sa starali o zem. V 1. Mojžišovej 2:15 čítame: „Boh Jehova vzal človeka a usadil ho v záhrade Eden, aby ju obrábal a staral sa o ňu.“ Nakoniec mala byť celá zemeguľa ako záhrada. Ľudská rodina, rozšírená po celej zemi, sa mala starať o zem a užívať jej bohatstvo, a to malo ľuďom poskytovať nekonečné príležitosti, aby sa učili a aby nachádzali uspokojenie v tom, že budú používať svoje schopnosti.

¹³ Dnes žije na zemi viac ako 5 miliárd ľudí, ale toto množstvo nespĺňa Jehovovo predsavzatie so zemou. Väčšina ľudí ho neposlúcha a nestará sa o zem. Naopak, ničia zem, znečisťujú ovzdušie, vodu aj pôdu. Boh v súlade so svojím predsavzatím predpovedal nielen to, že také počínanie ukončí, ale povedal tiež, že budú „zničení tí, ktorí ničia zem“. — Zjavenie 11:18.

OTÁZKY, NA KTORÉ POTREBUJEME NÁJSŤ ODPOVEDE

14. Prečo sa môžeme spoliehať na to, že Božie predsavzatie s rodinným životom nezlyhá?

¹⁴ Božie predsavzatie so zemou a rodinným životom nezlyhá. Boh vyhlasuje: „Také bude moje slovo,  vychádzajúce z mojich úst. Nevráti sa ku mne bez výsledkov, ale istotne urobí to, v čom som mal potešenie.“ ​(Izaiáš 55:11) Boh založil rodinné usporiadanie a ukázal ľuďom, ako má pôsobiť. Jeho smernice odpovedajú na skutočne dôležité otázky o rodinnom živote — otázky, z ktorých niektoré sú možno závažné aj pre teba.

15–17. a) Ktoré otázky o rodinnom živote považuješ za skutočne dôležité? b) Prečo je dobré nájsť na tieto otázky uspokojujúce odpovede?

¹⁵ Napríklad: Ako sa dá nájsť vhodný manželský druh? Ako sa dá v manželstve dosiahnuť dohoda vo vážnych problémoch? Ak sa dvaja spolu radia, sú na tom lepšie ako jeden, ale kto má po takej porade urobiť rozhodnutie? Ako si môže manžel získať úctu svojej manželky a prečo je to preňho dôležité? Prečo potrebuje manželka lásku svojho manžela a čo má robiť, aby ju získala?

¹⁶ Ako uvažuješ o deťoch? Niekto ich pokladá za symbol určitého spoločenského postavenia, vidí v nich lacnú pracovnú silu alebo istý druh starobného poistenia; iní ich považujú za bremeno. Biblia ich však označuje za požehnanie. Podľa čoho sa pozná, či ním sú? A kedy sa má začať s výchovou? Treba ich karhať? Ak áno, ako veľmi a akým spôsobom? Musí byť v rodine generačná priepasť? Alebo ju možno nejako preklenúť? Alebo ešte lepšie, možno vôbec zabrániť jej vzniku?

¹⁷ Uspokojivé odpovede na tieto otázky veľmi prispejú k šťastiu tvojej rodiny. Ak nájdeš na tieto otázky odpoveď, získaš dôveru, že existuje niekto, kto má neprekonateľnú moc, láskavosť a múdrosť, a že sa naňho môžeš obrátiť kedykoľvek bude treba, a získať od neho pre svoju rodinu vedenie k šťastiu, ktoré sa nikdy neskončí.

[Otázky]

 [Celostránkový obrázok na strane 4]