13. kapitola

Neskoršie roky života

1, 2. a) Aké problémy môžu nastať, keď deti opustia domov? b) Ako sa niektorí snažia vysporiadať s problémami starnutia?

AK NIE je náš život naplnený nejakou telesnou alebo duševnou činnosťou, nudíme sa. Život sa nám zdá prázdny a začneme pociťovať nepokoj. Tento problém vzniká niekedy u manželov, ktorých deti už odrástli a opustili domov. V predošlých rokoch bol ich život naplnený rodičovskými povinnosťami. Teraz všetka táto činnosť náhle skončila spolu so zodpovednosťou za výchovu detí.

² Okrem toho dochádza počas rokov aj k telesným zmenám. Objavujú sa vrásky, začínajú šedivieť a rednúť vlasy, a prichádzajú bolesti a ťažkosti, čo sme nikdy predtým nepozorovali. Naozaj starneme. Niektorí ľudia nechcú vziať na vedomie tieto skutočnosti a zúfalo sa snažia dokázať, že sú rovnako mladí ako predtým. Náhle začínajú byť spoločensky veľmi aktívni — navštevujú jednu spoločnosť za druhou, alebo sa nadšene venujú športom. Touto horúčkovitou činnosťou si vyplňujú čas; ale prináša im to trvalé uspokojenie? Nadobudnú pocit, že sú naozaj potrební a že ich život má skutočne zmysel?

3. Čomu by sme sa mali vyhnúť v súvislosti s rekreačnou činnosťou, aj keď sama osebe môže prinášať radosť?

³ Rekreačná činnosť môže samozrejme prinášať radosť. A v neskorších rokoch života azda zistíš, že  teraz máš čas robiť veci, ktorým si sa nemohol venovať, keď boli deti malé. Ale ak v prvom rade hľadáš pôžitky, môžeš sa dostať do vážnych problémov. — 2. Timotejovi 3:4, 5; Lukáš 8:4–8, 14.

VERNOSŤ — KRÁSNA VLASTNOSŤ

4, 5. Aké následky to môže mať, ak si starší ľudia myslia, že musia dokázať, že sú ešte príťažliví pre druhé pohlavie?

⁴ V tomto životnom období sa mnohým ľuďom zdá, že musia dokázať, akí sú pre druhé pohlavie ešte príťažliví. V nejakej spoločnosti alebo pri inej príležitosti možno začínajú s niekým flirtovať. Najmä muži majú „pletky“ s mladšími ženami, a v prítomnej dobe „novej morálky“ aj mnohé ženy hľadajú sebaistotu v povrchných „pletkách“ mimo manželstva. Mnohí sú veľa rokov v manželstve, ale začínajú sa zahrávať s myšlienkou, že začnú „nový život“ s novým manželským partnerom. Možno sa snažia ospravedlniť tým, že poukazujú na chyby svojho manželského druha. Pritom obyčajne zľahčujú svoje vlastné nedostatky, vrátane svojej nevery voči manželskému partnerovi, aj voči správnym zásadám.

⁵ Snáď dokonca vedia, že Ježiš povedal: „Každý, kto sa rozvádza so svojou manželkou okrem dôvodu smilstva [porneia: hrubá pohlavná nemravnosť], a ožení sa s inou, cudzoloží.“ Hoci tu Ježiš ukázal, že nie je správne rozvádzať sa so svojím manželským partnerom „z akýchkoľvek dôvodov“, sú ochotní použiť pre rozvod akýkoľvek dôvod, ktorý dovoľuje svetský zákon. (Matúš 19:3–9) Potom vstupujú do manželstva s novým partnerom, často s tým, o koho sa zaujímali ešte skôr, ako si podali žiadosť o rozvod. Vedia síce, čo hovorí Božie slovo o takom počínaní, nahovárajú si  však, že Boh vo svojom veľkom milosrdenstve bude mať pre nich pochopenie.

6. Ako sa pozerá Boh Jehova na znevažovanie manželskej zmluvy?

⁶ Aby sme sa nedali zlákať takým nemorálnym zmýšľaním, mali by sme uvažovať o tom, čo povedal Jehova prostredníctvom svojho proroka Malachiáša izraelskému ľudu: „‚A toto... robíte, a tým sa Jehovov oltár pokrýva slzami, plačom a vzdychaním, takže už niet obrátenia k obetnému daru alebo zaľúbenia v čomkoľvek z vašej ruky. A povedali ste: „Prečo?“ Preto, že Jehova sám svedčí medzi tebou a manželkou tvojej mladosti, s ktorou si ty zaobchádzal zradne... Budete sa strážiť, pokiaľ ide o vášho ducha, a kiež nikto nezaobchádza zradne s manželkou svojej mladosti. Veď on nenávidí rozvod,‘ povedal Jehova, Boh Izraela.“ ​(Malachiáš 2:13–16) Áno, zradenie manželského druha a znevažovanie manželskej zmluvy Boh odsudzuje; poškodzujú vzťah k darcovi života.

7. Prečo znevažovanie manželskej zmluvy nemôže viesť k šťastiu?

⁷ Dá sa takýmto spôsobom nájsť cesta k lepšiemu životu? Ťažko. Akýkoľvek nový sobáš, uzavretý za takýchto okolností, spočíva na vratkých základoch. Kto si tak počína, dokazuje, že ani v spojení s najcennejším vzťahom nie je spoľahlivý. Taký človek možno našiel v osobnosti nového partnera niečo pútavé, čo jeho predchádzajúci manželský druh nemal. Išlo mu však pritom iba o jeho vlastné pôžitky, bez ohľadu na zármutok a žiaľ, ktorý tým spôsobil. To istotne nie je predpoklad šťastného manželstva.

8. Čo je v manželstve cennejšie ako telesná krása?

⁸ Manželská vernosť je oveľa cennejšia ako telesná krása. Telesná krása sa rokmi nevyhnutne  stráca, ale krása vernej oddanosti každým uplynutým rokom vzrastá. Snaha obšťastniť druhého a ochota klásť jeho záujmy pred vlastné záujmy môžu priniesť trvalé uspokojenie, lebo naozaj „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Skutky 20:35) Ak dvaja ľudia žijú spolu v manželstve mnoho rokov, rozprávajú si o svojich myšlienkach a pocitoch, spoločne pracujú, majú rovnaké ciele a nádeje v dobrých aj zlých časoch — a to všetko robia z lásky — potom sú naozaj spätí a žijú spoločným životom. Majú veľmi veľa spoločného — v duševnom, citovom i duchovnom ohľade. Romantická láska, ktorá ich azda pred sobášom zaslepovala voči chybám druhého, sa mení na hlboko precítenú oddanosť, ktorá oboch vedie k tomu, aby sa pozerali na nedostatky druhého ako na príležitosť poskytovať mu pomoc a zapĺňať medzery. Medzi nimi je opravdivá dôvera, pocit istoty, lebo vedia, že budú jeden pri druhom stáť, nech vznikne akýkoľvek problém. Je pre nich úplne prirodzené byť si navzájom verní. V Micheášovi 6:8 čítame: „Povedal ti, ó, pozemský človek, čo je dobré. A čo od teba Jehova vyžaduje, len aby si uplatňoval právo a miloval láskavosť a bol skromný, keď chodíš so svojím Bohom?“

DOSPELÉ DETI — NOVÝ VZŤAH

9–11. a) Je v súlade s Božím predsavzatím, aby vzťah medzi rodičmi a deťmi zostával po celý život rovnaký? b) Aký to má význam v prípade, keď rodičia azda poskytujú radu dospelým deťom? c) Ak už deti žijú v manželstve, čie postavenie hlavy by mali rešpektovať ich rodičia?

⁹ Aj keď muž a žena majú spolu zostať po celý život, stvoriteľ nezamýšľal takéto usporiadanie  pre rodičov a deti. Je pravda, že keď tvoje deti dorastali, potrebovali ťa každý deň. Nepotrebovali tvoju starostlivosť iba v telesnom ohľade, ale potrebovali aj duchovné vedenie. Keď ťa ihneď neposlúchli, azda si trval na istých veciach, ktoré im boli na úžitok. Keď si však zakladajú vlastné rodiny, v istom ohľade sa menia vzťahy medzi tebou a nimi. (1. Mojžišova 2:24) To neznamená, že sa zmenia voči nim tvoje city, ale nastáva presun zodpovednosti. Je treba, aby si zmenil spôsob zaobchádzania s nimi.

¹⁰ Niekedy ešte potrebujú radu. A je dôkazom múdrosti, ak prijímajú od rodičov dobrú radu, lebo oni majú viac životných skúseností. (Príslovia 12:15; 23:22) Avšak keď dávaš radu svojim synom a dcéram, ktorí sú už samostatní, tak je múdre urobiť to spôsobom, z ktorého vidno, že uznávaš, že sa musia rozhodovať sami.

¹¹ Veľmi dôležité je to vtedy, keď sú v manželstve. V niektorých krajinách je pevne zakorenený zvyk, že mladá manželka je pod dozorom svokry. V iných krajinách príbuzní oboch manželov veľmi ovplyvňujú záležitosti rodiny. Prináša to však pravé šťastie? Stvoriteľ rodiny vie, čo je najlepšie, a hovorí: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky.“ ​(1. Mojžišova 2:24) Zodpovednosť za rozhodovanie nemajú teraz rodičia manžela ani manželky, ale manžel. „Manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru,“ hovorí Božie slovo. (Efezanom 5:23) Ak budeš rešpektovať toto usporiadanie, pocítiš oveľa väčšiu radosť z toho, čo budeš robiť pre svoje dospelé deti a neskôr pre svoje vnúčatá.

 RADUJ SA Z TOHO, ČO ROBÍŠ PRE INÝCH

12. a) Ako by si mohli rodičia vzájomne prehlbovať svoju lásku, ak si už ich deti založili vlastnú domácnosť? b) Čo by mohli teraz robiť, aby mal ich život hlbší zmysel?

¹² Všetci by sme radi cítili, že náš život je užitočný a že má zmysel. Uspokojenie tejto potreby je dôležité pre tvoje vlastné blaho. Okrem tvojich detí je veľa iných ľudí, ktorým môžeš pomáhať. A čo tvoj vlastný manželský partner? Keď ti dorastali deti, sústreďovala sa na ne tvoja pozornosť. Teraz máš príležitosť robiť pre svojho manželského partnera oveľa viac. Môže vám to pomôcť prehĺbiť váš vzťah. Dobro však môžeš robiť nielen vo vlastnej rodine. Môžeš rozšíriť pole svojej pôsobnosti tým, že budeš pomáhať chorým susedom, budeš venovať čas osamelým ľuďom, alebo budeš podľa svojich možností hmotne podporovať tých, ktorí sa nezavinene dostali do núdze. (2. Korinťanom 6:11, 12) Biblia nám hovorí o Dorkas, žene, ktorá bola veľmi milovaná, lebo „oplývala dobrými skutkami a darmi milosrdenstva, ktoré dávala“ vdovám. (Skutky 9:36, 39) Biblia chváli tých, ktorí pomáhajú skľúčeným. (Príslovia 14:21) Podľa Biblie je podstatnou súčasťou uctievania, ktoré sa páči Bohu, „starať sa o siroty a vdovy v ich súžení“. (Jakob 1:27) Okrem toho Biblia povzbudzuje nás všetkých: „Nezabúdajme konať dobro a deliť sa o veci s inými, lebo také obete sa páčia Bohu.“ — Hebrejom 13:16.

13. Akú pohnútku musí mať ten, kto chce, aby jeho pomoc iným mala nejakú cenu?

¹³ Znamená to, že čisto ľudomilná činnosť je kľúčom k šťastiu? Ak to nerobíme s duchovnou pohnútkou, s prianím napodobňovať Božiu lásku,  môže viesť také naše konanie k márnosti. (1. Korinťanom 13:3; Efezanom 5:1, 2) Prečo? Lebo môže viesť ku sklamaniu, ak si niektorí ľudia nevážia tvoju láskavosť, alebo zneužívajú tvoju štedrosť.

14, 15. Ako sa stane život skutočne šťastným a uspokojujúcim?

¹⁴ Avšak keď človek skutočne venuje svoj život službe Bohu, pocíti najväčšie uspokojenie z poznania, že to, čo robí, sa páči jeho stvoriteľovi. A jeho možnosti pôsobiť iným dobro nie sú obmedzené jeho hmotnými prostriedkami. Má ‚slávne dobré posolstvo šťastného Boha‘, Jehovu, a má tiež prednosť zvestovať ho iným ľuďom. (1. Timotejovi 1:11) Z Biblie vie, ako sa možno vysporiadať s problémami súčasného života a akú nádhernú budúcnosť sľubuje Boh. A aká je to radosť, keď hovoríme s inými o takom dobrom posolstve a obraciame ich pozornosť na jeho pôvodcu, Boha Jehovu! Inšpirovaný pisateľ Žalmu 147:1 povedal: „Chváľte Jah, lebo je dobré hrať melódie nášmu Bohu; veď je to príjemné — chvála je vhodná.“

¹⁵ Ak rozumieme Jehovovej vôli o živote a ctíme ho za to, potom bude mať náš život naozaj zmysel. (Zjavenie 4:11) Nájdeš skutočné uspokojenie, keď budeš iným oznamovať biblické pravdy a budeš mať na tom plnú účasť podľa svojich možností. Hoci snáď tvoje deti už dospeli, môžeš sa tešiť z rastu „duchovných detí“. A keď uvidíš, ako rozvíjajú zrelú kresťanskú osobnosť, budeš sa cítiť ako apoštol Pavol, keď písal tým, ktorým predtým pomáhal: „Čo je našou nádejou alebo radosťou alebo korunou jasotu — nuž či nie ste  to naozaj vy?... Určite ste našou slávou a radosťou.“ — 1. Tesaloničanom 2:19, 20.

PRISPÔSOB SA, KEĎ SA ZMENIA OKOLNOSTI

16, 17. a) Čomu by sme sa mali vyhnúť, keď prichádzajú problémy? b) Čo môže niekomu pomôcť, aby nezostal sám pri prekonávaní nových problémov, aj keď smrťou stratí manželského druha?

¹⁶ Pravdaže, časom poväčšinou ľudia zistia, že nemôžu robiť toľko ako predtým. Potom sa musia prispôsobiť a byť ochotní urobiť nejaké zmeny. Ak nastanú zdravotné problémy, treba im venovať pozornosť. Je však múdre, aby bol človek vyrovnaný a aby sa nezameriaval na to, čo mu chýba, a pritom by prehliadol príležitosti, ktoré sa mu núkajú každý deň. Problémy budú, a ak sa dá niečo proti nim konštruktívne robiť, je múdre robiť to. Starosťami sa nič nedosiahne a samo prianie, aby sa niečo zmenilo, takisto nič nezlepší. Namiesto toho, aby si túžil po minulosti, chop sa príležitostí, ktoré máš teraz.

¹⁷ To platí aj pre neskoršie roky tvojho života, keď zostaneš opäť sám. Ak si mal šťastné manželstvo, určite si uchováš spomienky plné lásky. Život však ide ďalej a nastane čas urobiť zmeny. Stretneš sa s novými problémami, ale ak svojím spôsobom života prejavuješ vieru v Boha, nebudeš ich musieť riešiť sám. — Žalm 37:25; Príslovia 3:5, 6.

18–20. Čo môže prispieť k tomu, aby mal život zmysel aj v neskorších rokoch?

¹⁸ Napriek nepriaznivým stránkam života je veľa vecí, ktoré nám prinášajú radosť — dobrí priatelia, príležitosti, keď môžeme urobiť niečo pre iných, radosť z dobrého jedla,  nádherný západ slnka, spev vtákov. Aj keď už naše súčasné pomery nie sú ideálne, máme uistenie, že Boh urobí koniec zlu a že oslobodí ľudstvo od zármutku, starostí, chorôb a dokonca aj od smrti. — Zjavenie 21:4.

¹⁹ Je pravda, že človek, ktorý sa pozerá na život hlavne z materialistického hľadiska, často zistí, že jeho neskoršie roky sú veľmi prázdne. Pisateľ knihy Kazateľ opísal výsledky takého života slovami: „Všetko je márnosť“. (Kazateľ 12:8) O mužoch, ktorí mali vieru, ako Abrahám a Izák, však Biblia hovorí, že boli na konci svojho života ‚starí a spokojní‘. (1. Mojžišova 25:8; 35:29) V čom je rozdiel? Títo muži verili v Boha. Boli presvedčení, že v Bohom určenom čase budú mŕtvi opäť oživení, a tešili sa na čas, keď Boh zriadi spravodlivé panstvo pre celé ľudstvo. — Hebrejom 11:10, 19.

²⁰ Ani ty nedovoľ, aby ti tvoje súčasné problémy zastreli pohľad na mnoho dobrých vecí okolo, a na obdivuhodnú budúcnosť, ktorú Boh sľubuje svojim služobníkom. Tvoj život bude mať potom zmysel a každý deň ti prinesie uspokojenie, a to dokonca aj v neskorších rokoch.

[Otázky]

 [Obrázok na strane 176]

Čím viac dvaja spolu prežijú, tým sa viac stávajú jedným