9. kapitola

Vychovávať deti od najútlejšieho veku

1–4. Čo ukazuje, že malé dieťa má úžasnú schopnosť učiť sa?

MYSEĽ novorodeniatka sa často prirovnáva k nepopísanému listu. V skutočnosti prijíma myseľ mnoho dojmov, ešte keď je dieťa v materskom tele. Niektoré povahové črty sú nezmeniteľne vryté na základe dedičnosti. Ale od okamihu narodenia je dieťa veľmi vnímavé na učenie. Namiesto aby sme myseľ dieťaťa prirovnávali k jednotlivým listom, bolo by lepšie hovoriť o celej knižnici, ktorá čaká, aby sa naplnila informáciami.

² Mozog dieťaťa pri narodení váži iba štvrtinu váhy mozgu dospelého človeka. Ale mozog rastie tak rýchlo, že už o dva roky dosiahne tri štvrtiny svojej konečnej váhy. Intelektuálny vývoj tomu zodpovedá. Vedci sa domnievajú, že inteligencia dieťaťa vzrastie v prvých štyroch rokoch života toľko, ako v nasledujúcich trinástich. Niektorí dokonca tvrdia, že „veci, ktoré sa naučí dieťa do svojho piateho roku, patria k najťažším, s akými sa kedy stretne“.

³ Základné pojmy ako vpravo, vľavo, hore a dolu, prázdny a plný, podobne ako pochopenie rôznych veľkostí a váh, sa nám zdajú ako niečo celkom samozrejmé. Ale dieťa sa musí tieto a mnohé ďalšie pojmy naučiť. Do mysle dieťaťa musia sa natrvalo vštepiť aj základné pojmy reči.

 ⁴ Ovládanie reči sa označuje ako „intelektuálne azda najťažší výkon, aký sa požaduje od človeka“. Ak si sa už niekedy snažil naučiť novú reč, budeš s tým vari súhlasiť. Ty máš aspoň výhodu, že poznáš funkciu reči. Malé dieťa ju však nepozná, a predsa môže základné pojmy reči pochopiť a použiť. Deti sa môžu v útlom veku ľahko naučiť aj dva jazyky, ak žijú v dvojjazyčnom dome alebo dvojjazyčnom kraji. Inteligencia je teda tu a iba čaká, aby sa rozvíjala.

ZAČNI S VÝCHOVOU HNEĎ!

5. Kedy sa má začať s výchovou dieťaťa?

⁵ Apoštol Pavol pripomenul v liste svojmu druhovi Timotejovi, že poznal Sväté písma „od útleho detstva“. (2. Timotejovi 3:15) Múdri rodičia spoznajú, že dieťa má prirodzený hlad po učení. Deti sú dobrí pozorovatelia; majú oči a uši všade. Či sú si toho rodičia vedomí alebo nie, malé dieťa stále prijíma informácie, hromadí ich, pridáva k nim nové a robí uzávery. Ak si nedajú rodičia pozor, môže sa už dojča pozoruhodne rýchlo naučiť, ako na nich pôsobiť podľa svojich želaní. Napomenutie Božieho slova platí už od narodenia: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“ ​(Príslovia 22:6) V prvých rokoch sa dieťa prirodzene učí, ako sa prejavuje láska, lebo sa mu poskytuje milujúca starostlivosť a náklonnosť. Ale súčasne musí byť podľa potreby napomínané — láskavo ale pevne.

6. a) Ako je najlepšie hovoriť s dieťaťom? b) Aký postoj máme zaujať k množstvu otázok, ktoré dieťa kladie?

⁶ Nehovor s dojčaťom „detskou rečou“, ale jednoduchou rečou dospelých, lebo tú sa má naučiť. Keď sa malé dieťa učí rozprávať, zahrnie  ťa otázkami: „Prečo prší? Odkiaľ som prišiel? Kde sú hviezdy vo dne? Čo to robíš? Prečo je to? Načo je to?“ Nekonečný rad otázok! Počúvaj ich, lebo otázky sú pre dieťa najlepší prostriedok na učenie. Keď ho budeš potláčať, môžeš brzdiť jeho duševný rozvoj.

7. Ako sa dá najlepšie odpovedať na detské otázky a prečo?

⁷ Spomeň si však, čo povedal apoštol Pavol: „Keď som bol dieťa, hovorieval som ako dieťa, myslieval som ako dieťa, uvažoval som ako dieťa.“ ​(1. Korinťanom 13:11) Odpovedaj na otázky ako najlepšie vieš, ale jednoducho a krátko. Keď sa dieťa spýta: „Prečo prší?“, nechce žiadnu zložitú, podrobnú odpoveď. Azda sa uspokojí, keď odpovieš: „Mraky sú plné vody a keď sú priveľmi ťažké, padá voda dolu.“ Sústredenosť dieťaťa je obmedzená a čoskoro sa obráti na iné veci. Podobne ako dávaš dieťaťu mlieko, kým nedospeje, aby mohlo jesť tuhú potravu, dávaj mu jednoduché informácie, kým nebude môcť porozumieť podrobnejšej odpovedi. — Porovnaj Hebrejom 5:13, 14.

8, 9. Čo sa dá urobiť, aby sa dieťa postupne naučilo čítať?

⁸ Poučovanie má byť postupné. Ako už bolo povedané, Timotej bol oboznámený s Písmami od najútlejšieho detstva. Medzi jeho prvé spomienky na detstvo zrejme patrilo aj to, ako bol poučovaný z Biblie. Istotne ho poučovali postupne, podobne ako dnešný otec alebo matka by začali učiť dieťa čítať. Čítaj dieťaťu. Keď je ešte celkom malé, vezmi ho na kolená, objím ho a čítaj príjemným hlasom. Bude mať hrejivý pocit bezpečia a radosti, a čítanie bude príjemným zážitkom, bez ohľadu na to, koľko z toho porozumie. Neskoršie ho môžeš naučiť abecedu, azda formou hry. Potom tvor  slová, a konečne zostavuj slová do viet. Pokiaľ je to možné, postupuj tak, aby učenie robilo dieťaťu radosť.

⁹ Istí manželia napríklad nahlas čítali svojmu trojročnému dieťaťu a pritom ukazovali prstom na každé slovo, aby ho dieťa mohlo sledovať. Pri niektorých slovách urobili prestávku a dieťa muselo doplniť nasledujúce slovo, ako „Boh“, „Ježiš“, „človek“, „strom“. Postupne pribúdalo slov, ktoré vedelo prečítať, a ako štvorročné vedelo čítať väčšinu slov. S čítaním je spojené písanie; najprv jednotlivé písmená a potom celé slová. Dieťa pociťuje vzrušenie, keď vie napísať svoje meno!

10. Prečo je múdre pomôcť každému dieťaťu, aby si rozvíjalo svoje schopnosti?

¹⁰ Každé dieťa je iné a má vlastnú osobnosť. Treba mu pomáhať, aby sa rozvíjalo podľa svojich osobných zdedených schopností a nadania. Ak vychovávate každé dieťa, aby si rozvíjalo svoje zdedené sily a schopnosti, nemusí druhým deťom závidieť ich výkony. Každé dieťa má byť milované a má sa ceniť pre to, čím je. Keď mu pomáhaš premáhať alebo potláčať zlé sklony, nesnaž sa vtlačiť svoje dieťa do vopred určenej formy. Radšej ho veď, aby čo najlepšie používalo svoje dobré charakterové črty.

11. Prečo je nemúdre porovnávať v nepriaznivom zmysle jedno dieťa s druhým?

¹¹ Rodičia môžu vzbudiť v dieťati ducha sebeckého súťaženia, ak zdôrazňujú jeho nadradenosť alebo nedostatočnosť v porovnaní s inými deťmi. Malé deti prejavujú už zavčasu v živote znaky vrodeného sebectva, ale spočiatku sú im cudzie predstavy o spoločenskom postavení, nadradenosti alebo vlastnej dôležitosti. Preto mohol Ježiš uviesť  dieťa ako príklad, keď karhal svojich učeníkov za to, že pri istej príležitosti prejavili ctižiadosť a záujem o to, aby boli osobne dôležití. (Matúš 18:1–4) Preto daj pozor, aby si neprirovnával jedno dieťa k druhému v nepriaznivom zmysle. Dieťa to môže pochopiť ako zavrhnutie. Spočiatku sa bude cítiť zranené, a ak takéto počínanie bude pokračovať, začne pravdepodobne pociťovať nepriateľstvo. Ak sa mu ukazuje, že je nadradené, môže sa stať pyšné a neobľúbené. Tvoja láska a tvoje uznanie nemá nikdy závisieť od toho, aké je dieťa v porovnaní s inými. Rozmanitosť je krásna. V orchestri sú najrôznejšie nástroje, a predsa všetky spoločne hrajú harmonicky. Rôzne osobnosti dodávajú rodinnému kruhu na príchuti a zaujímavosti, a ak sa všetci riadia podľa dobrých zásad stvoriteľa, neporuší sa tým harmónia.

POMÁHAJ SVOJMU DIEŤAŤU DUCHOVNE RÁSŤ

12. Ktoré skutočnosti u dospelých ukazujú, že dieťa potrebuje správne vedenie?

¹² Biblia hovorí: „Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jeremiáš 10:23) Ľudia majú väčšinou opačný názor. Preto odmietajú božské vedenie, prijímajú ľudské vedenie, a idú z jednej ťažkosti do druhej a nakoniec sa ukáže, že Boh má predsa len pravdu. Boh Jehova hovorí, že je cesta, ktorá sa zdá človeku priama, ale jej koniec je cesta smrti. (Príslovia 14:12) Ľudia išli dlho po ceste, ktorá sa im zdala priama a tá viedla k vojnám, hladu, chorobám a k smrti. Ak sa cesta, ktorá sa zdá dospelému, skúsenému človeku priama, končí smrťou, ako inak sa môže končiť cesta, ktorá sa zdá dieťaťu priama? Ak nepatrí kráčajúcemu  mužovi, aby riadil svoj krok, ako si môže riadiť svoju životnú cestu dieťa, ktoré sa batolí? Stvoriteľ poskytuje v svojom Slove poučenie tak rodičom, ako aj deťom.

13, 14. Ako môžu rodičia poučovať deti v súlade s napomenutím v 5. Mojžišovej 6:6, 7?

¹³ Rodičom Boh hovorí: „Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú na tvojom srdci; a budeš ich vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ ​(5. Mojžišova 6:6, 7) Rodičia majú poskytovať poučenie v každom čase, kedykoľvek sa naskytne príležitosť. Ak rodina spoločne raňajkuje — aj keď mnohí sa ráno ponáhľajú, aby prišli zavčasu do práce alebo do školy — vyjadrenie vďaky za pokrm obráti myšlienky na stvoriteľa, a možno sa zmieniť ešte o iných veciach, ktoré majú duchovnú cenu pre rodinu. Azda zostane ešte čas porozprávať sa o dennej práci alebo o škole a dať dobrú radu k problémom, ktoré pravdepodobne priniesie deň. Pred spaním, ‚keď si ľahneš‘, môže byť pre malé deti šťastná chvíľa, keď im rodičia venujú zvláštnu pozornosť. Rozprávky na dobrú noc môžu pre malých znamenať veľmi mnoho a môžu byť dobrým prostriedkom na poučenie. Biblia je plná látky, ktorá potrebuje iba trochu vynachádzavosti a citu zo strany rodičov, aby sa z nej mohli deti veľmi radovať. Osobné zážitky z tvojho života nájdu u tvojich detí mimoriadnu odozvu a môžeš ich tým mnoho naučiť. Aj keď sa zdá byť ťažké nájsť stále nové príbehy, ktoré by sa dali rozprávať, často zistíš, že dieťa chce počuť to isté znovu a znovu. Keď si urobíš čas, uvidíš, že výmena  myšlienok s tvojimi deťmi bude omnoho otvorenejšia. Modlitba s deťmi pred spaním prispeje veľmi zavčasu k spojeniu s Bohom, ktorý ich najlepšie môže viesť a chrániť. — Efezanom 3:20; Filipanom 4:6, 7.

¹⁴ Nech si kdekoľvek, či ‚sedíš v dome‘, alebo ‚ideš po ceste‘, vždy máš možnosť učiť dieťa zaujímavým a účinným spôsobom. Niekedy je to možné na spôsob hry. Istí manželia použili túto metódu, aby pomohli deťom pripomenúť si myšlienky, o ktorých sa hovorilo na biblickom zhromaždení:

„Raz večer sme vzali so sebou malého šesťročného chlapca, ktorý obyčajne na zhromaždeniach nedával pozor. Keď sme išli do sály, povedal som: ‚Budeme sa hrať hru. Na ceste domov uvidíme, či si budeme pamätať piesne, ktoré sa spievali, a hlavné myšlienky zo zhromaždenia.‘ Keď sme išli domov, boli sme veľmi prekvapení. Najmenší chlapec, ktorý bol obyčajne nepozorný, dostal ako prvý príležitosť rozprávať a spomenul si na mnoho myšlienok. Naše deti pripojili svoje komentáre a nakoniec sme prišli na rad my, dospelí. Nebola to pre nich práca, ale hra.“

15. Ako možno povzbudiť dieťa, aby zlepšilo svoje výkony?

¹⁵ Keď dieťa vyrastá, učí sa vyjadrovať myšlienky, maľovať, konať prácu, hrať na nejaký hudobný nástroj. Cíti, že niečo vykonalo. Jeho výkon je určitým spôsobom časťou jeho samého. Je to niečo celkom osobné. Keď sa pozrieš na jeho prácu a povieš: „Dobre si to urobil,“ bude nadšené. Ak nájdeš niečo na jeho práci, čo môžeš úprimne pochváliť, bude sa cítiť povzbudené. Keď ho skritizuješ bez uváženia, pravdepodobne ochabne  a stratí odvahu. Ak je to treba, polož mu nejakú otázku o jeho práci, ale nesmieš vzbudiť dojem, že jeho výkon odmietaš. Namiesto aby si napríklad vzal kresbu a opravil ju, môžeš na inom kúsku papiera ukázať, ako sa to dá urobiť lepšie. Tak bude mať možnosť opraviť svoju kresbu, ak bude chcieť. Keď ho povzbudíš v úsilí, podporíš jeho rast; keď ho skritizuješ, môžeš v ňom vyvolať skľúčenosť, takže to už nebude chcieť ďalej skúšať. Zásada v Galaťanom 6:4 je vhodná aj na deti: „Ale nech dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.“ Dieťa potrebuje povzbudenie najmä pri svojich prvých pokusoch. Ak je práca na jeho vek dobrá, pochváľ ho! Ak nie je, pochváľ jeho úsilie a povzbuď ho, aby to skúsilo ešte raz. Veď ani behať nezačalo na prvý pokus.

AKO TO MÁM VYSVETLIŤ SVOJMU DIEŤAŤU?

16. Ak vezmeme do úvahy to, čo hovorí Biblia, ako máme odpovedať dieťaťu, keď kladie otázky o pohlaví?

¹⁶ Na otázky svojho dieťaťa odpovedáš a povzbudzuješ ho, aby sa obracalo na teba. Ale naraz sa ťa spýta na záležitosti pohlavia. Odpovedáš otvorene, alebo sú tvoje odpovede vyhýbavé? Povieš napríklad, že nový braček alebo sestrička boli kúpení v nemocnici? Chceš dať presnú informáciu, alebo necháš deti, aby dostali zlé alebo nesprávne odpovede od väčších detí, možno dokonca v dajakej oplzlej súvislosti? Biblia hovorí celkom otvorene o mnohých veciach, ktoré súvisia s pohlavným životom alebo s pohlavnými orgánmi. (1. Mojžišova 17:11; 18:11; 30:16, 17; 3. Mojžišova 15:2) Keď Boh prikazoval svojmu ľudu, aby sa schádzal tam,  kde sa číta jeho Slovo, povedal: „Zhromaždi ľud, mužov a ženy a malých... aby počúvali a aby sa učili.“ ​(5. Mojžišova 31:12) Tak malé deti počuli niektoré z týchto odkazov vo vážnej, dôstojnej atmosfére, a nie na spôsob „pouličných rečí“.

17–19. Ako možno dávať postupné vysvetlenia o veciach pohlavia?

¹⁷ Vysvetlenie o pohlaví nie je v skutočnosti také ťažké, ako sa mnohí rodičia nazdávajú. Deti sa zaujímajú o svoje telo veľmi skoro a objavia pritom rôzne jeho časti. Ty im povieš, ako sa volajú: ruky, nohy, nos, brucho, zadoček, úd, pošva. Malé dieťa nie je v rozpakoch, ak ty náhle nezmeníš hlas a pohlavné orgány rýchlo neprejdeš. Rodičia sa často obávajú, že budú musieť všetko vysvetliť, keď sa začne dieťa vypytovať. Dieťa však kladie iba také otázky, aké zodpovedajú stupňu jeho vývoja. Treba, aby si iba v rôznych stupňoch jeho vývoja používal vhodné výrazy a podal jednoduché, všeobecné vysvetlenie.

¹⁸ Jedného dňa napríklad dostaneš otázku: „Odkiaľ prichádzajú malé deti?“ Na ňu môžeš jednoducho odpovedať: „Rastú v svojich mamičkách.“ Obyčajne je to všetko, čo zatiaľ treba. Neskoršie sa ťa môže dieťa spýtať: „Ako sa dostane dieťa von?“ „Pre to je zvláštny otvor.“ To zatiaľ obyčajne stačí.

¹⁹ O niečo neskoršie príde otázka: „Ako vznikne dieťa?“ Môžeš odpovedať: „Otecko a mamička chcú mať dieťatko. Oteckovo semeno stretne vaječnú bunku v mamičkinom tele a dieťa začne rásť, podobne ako semienko v pôde vyrastie v kvetinu alebo strom.“ Je to teda rozprávka na pokračovanie a každá časť stačí zatiaľ na uspokojenie dieťaťa. Neskoršie sa môže dieťa spýtať: „Ako sa dostane oteckovo semeno do mamičky?“ Môžeš  jednoducho odpovedať: „Vieš, ako vyzerá chlapec. Má pohlavný úd. Dievča má preň v svojom tele vhodný otvor. Tak sa semeno dostane do mamičkinho tela. Jehova urobil ľudí tak, aby dieťa mohlo vzniknúť a rásť v mamičkinom tele a aby sa nakoniec narodilo.“

20. Prečo je dobré, aby funkciu pohlaví vysvetlili deťom rodičia?

²⁰ Také poctivé vysvetlenie je istotne lepšie ako vymyslené historky alebo zahováranie, z ktorého dieťa môže získať dojem, že na tejto veci je niečo neslušné. (Porovnaj Títovi 1:15.) Je tiež lepšie, keď dieťa počuje skutočnosti od rodičov, ktorí môžu súčasne vysvetliť, prečo majú mať deti iba manželia, ktorí sa milujú a berú na seba zodpovednosť, že budú svoje dieťatko milovať a starať sa oň. Tak sa o tomto námete hovorí na zdravej, duchovnej úrovni, a nie v rámci, ktorý by budil dojem, že to, čo súvisí s pohlavím, je nečisté.

NAJDÔLEŽITEJŠIE POUČENIE O ŽIVOTE

21. K čomu majú deti sklon, a prečo je teda dôležité, aby im rodičia dávali dobrý príklad?

²¹ Ježiš raz prirovnal ľudí svojej doby k deťom, „sediacim na trhoviskách, ktoré volajú na svojich spoluhráčov a hovoria: ‚Hrali sme vám na flaute, ale vy ste netancovali; nariekali sme, ale vy ste sa nebili v zármutku.‘“ ​(Matúš 11:16, 17) Deti pri hraní napodobňovali dospelých, ich slávnosti a smútočné obrady. Deti majú prirodzený sklon napodobňovať, a preto príklad rodičov hrá pri výchove veľkú úlohu.

22. Ako môže pôsobiť správanie rodičov na deti?

²² Od narodenia sa dieťa učí od teba — nielen to, čo hovoríš, ale aj ako to hovoríš; učí sa tónu, akým  hovoríš so samotným dieťaťom, so svojím manželským druhom a s inými ľuďmi. Pozoruje, ako si navzájom počínajú rodičia, aj ako sa správajú voči ostatným členom rodiny a návštevníkom. Svojím príkladom môžeš začať učiť dieťa omnoho dôležitejšie veci ako je chodenie, rátanie alebo abeceda. Môžeš tým položiť základ pre poznanie a porozumenie, ktoré vedie k pravému šťastiu v živote. Tvoj príklad môže urobiť dieťa vnímavým pre spravodlivé meradlá, kým nebude natoľko veľké, aby mohlo dostať poučenie slovami alebo čítaním.

23, 24. K čomu musia byť rodičia ochotní, ak chcú, aby deti zodpovedali určitým meradlám?

²³ „Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha ako milované deti a ďalej choďte v láske,“ napomínal kresťanov apoštol Pavol. Krátko predtým vysvetlil, čo to znamená napodobňovať Boha, keď napísal: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč spolu so všetkým zlom. Ale staňte sa voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťajte, podobne ako aj vám Boh ochotne odpustil prostredníctvom Krista. Staňte sa preto napodobňovateľmi Boha ako milované deti...“ ​(Efezanom 4:31, 32; 5:1, 2) Ak hlasy, ktoré počuje dieťa, alebo skutky, ktoré vidí, v ňom vzbudzujú dojem podráždenej atmosféry, a ak napríklad počuje hlasné a prenikavé hovorenie, ufňukané sťažnosti, pozoruje nadutosť alebo výbuchy hnevu, tak získa dojmy, ktoré sa dajú ťažko odstrániť. Ale ak si voči všetkým prívetivý a ohľaduplný a zastávaš sa vysokých mravných meradiel a dobrých zásad, tak bude mať dieťa sklon napodobňovať ťa v tom. Rob tak, ako chceš, aby konalo tvoje dieťa a buď taký, aké chceš mať svoje deti.

 ²⁴ Rodičia nemajú mať dva druhy zásad, jedny, o ktorých by rozprávali, a iné pre praktický život; jedny pre svoje deti a iné pre seba. Čo je platné, ak povieš deťom, aby neluhali, ale sám luháš? Ak ty sám nedodržiavaš, čo si im sľúbil, môžeš očakávať, že deti budú dodržiavať sľuby, ktoré dali tebe? Ako sa majú deti učiť úcte, keď rodičia nie sú navzájom úctiví? Ak dieťa nikdy nevidí otca alebo matku prejaviť pokoru, ako sa môže stať pokora jeho meradlom? Je veľmi nebezpečné, ak rodičia vyvolávajú v svojom dieťati predstavu, že majú vždy pravdu. Dieťa potom môže získať dojem, že všetko, čo robia rodičia, je správne — aj keď pre svoju nedokonalosť a hriešnosť robia niečo zlé. Kto niečo hovorí, ale nerobí podľa toho, je ako pokryteckí farizeji, o ktorých Ježiš vyhlásil: „Konajte a zachovávajte všetko, čo vám hovoria, ale nekonajte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale nekonajú.“ Rodičia, preto ak nechcete mať v rodine malých farizejov, nebuďte sami veľkými farizejmi! — Matúš 23:3.

25. Ako treba poučovať deti o láske?

²⁵ Deti sa najskôr naučia láske tým, že ju pozorujú, a tým, že lásku prijímajú, a učia sa ju dávať. Láska sa nedá kúpiť. Rodičia môžu zasypávať deti darmi, ale láska je predovšetkým duchovnou záležitosťou, vecou srdca a nie peňaženky. Samotné dary nemôžu nikdy nahradiť pravú lásku. Kto sa snaží kúpiť si lásku, znevažuje ju. Mal by si deťom dávať viac ako iba hmotné dary, totiž dávať zo seba: svoj čas, svoju silu, svoju lásku. Akou mierou dávaš, takou ti bude odplatené. (Lukáš 6:38) O našej láske k Bohu sa hovorí v 1. Jána 4:19: „My však milujeme, lebo on prvý miloval nás.“

26, 27. Ako sa môžu deti naučiť, že dávanie pôsobí radosť?

 ²⁶ Deti sa môžu učiť dávaniu tým, že prijímajú. Možno im pomôcť, aby poznali radosť z dávania, slúženia a z toho, že sa delia. Pomôž im poznať, že dávanie spôsobí šťastie — nech už dávajú tebe, iným deťom alebo dospelým ľuďom. Dospelí často nechcú prijať darčeky od detí, lebo sa mylne domnievajú, že prejavujú lásku, keď povedia deťom, aby si nechali darčeky, ktoré im chceli dať. Istý muž povedal:

„Obyčajne som odmietol, keď mi dieťa ponúklo niečo zo svojich sladkostí. Nazdával som sa, že som láskavý, keď si nevezmem to, čo má dieťa rado. Ale keď som odmietol a povedal dieťaťu, aby si všetko nechalo, netešilo sa, ako som očakával. A tak som spoznal, že som odmietol jeho štedrosť, jeho darček, i samotné dieťa. Potom som už také darčeky vždy prijímal, aby som dieťaťu umožnil poznať radosť z dávania.“

²⁷ V jednej rodine chceli rodičia pomôcť svojmu malému synčekovi, aby bol taký, o akom sa píše v 1. Timotejovi 6:18, aby bol ‚štedrý, ochotný deliť sa‘. Preto keď prichádzali na zhromaždenie, kde sa konalo biblické štúdium, vzali peniaze, ktoré chceli venovať, a dali ich synovi, aby ich vhodil do schránky. Tým mu vštepovali, aké je dôležité podporovať duchovné záležitosti a prispievať na krytie hmotných potrieb, ktoré môžu byť s tým spojené.

28, 29. Ako sa môžu deti naučiť, že je dôležité ospravedlniť sa?

²⁸ Ak sa správne poučenie doprevádza dobrým príkladom, môžu sa deti naučiť milovať a byť veľkorysými, a podobne sa môžu tiež naučiť ospravedlniť sa, ak je to potrebné. Istý otec rozprával:  „Keď urobím v styku s deťmi dajakú chybu, priznám ju. Krátko im vysvetlím, prečo som túto chybu urobil a že som sa mýlil. Potom sa aj im zdá ľahšie priznať sa mi, keď ony urobia chybu, lebo vedia, že nie som dokonalý a budem mať pre ne pochopenie.“ Tu je názorný príklad: Cudzí človek navštívil istú rodinu a otec mu predstavoval jednotlivých členov. Návštevník o tom neskoršie rozprával:

„Všetci prítomní boli predstavení, a potom vošiel do izby malý usmievavý chlapec. Otec povedal: ‚A to je náš najmladší syn — a práve s košeľou zašpinenou od zaváraniny.‘ Chlapcov úsmev zmizol a v jeho tvári sa objavil urazený výraz. Keď otec videl, že mu z rozpakov takmer vyhŕkli slzy, rýchlo ho objal a povedal: ‚To som nemal povedať; je mi to ľúto.‘ Chlapec chvíľu vzlykal a potom odišiel z izby. Ale onedlho sa vrátil s úsmevom ešte žiarivejším a v novej čistej košeli.“

²⁹ Takou pokorou sa istotne prehĺbi náklonnosť dieťaťa. Neskoršie mu pravdaže, môže niektorý z rodičov vysvetliť, ako sa dá získať vyvážený názor na veľké a malé životné problémy. Môže pomôcť deťom, aby sa naučili nebrať drobné veci priveľmi vážne, aby sa vedeli zasmiať samy zo seba a aby neočakávali dokonalosť od iných, lebo tiež nechcú, aby ju iní očakávali od nich.

POSKYTNI DEŤOM MERADLÁ PRAVÝCH HODNÔT

30–32. Prečo majú rodičia začať už veľmi zavčasu pomáhať deťom, aby poznali pravé hodnoty života?

³⁰ Mnohí rodičia dnes nemajú istotu v tom, ktoré sú pravé hodnoty života. Preto mnohé deti vôbec nedostanú žiadne meradlá hodnôt. Niektorí rodičia  dokonca pochybujú, či majú právo utvárať názory svojich detí. Ak to však neurobia rodičia, urobia to iné deti, susedia, kino alebo televízia. Rodičia sa boja generačných konfliktov, vzbury mladých, drog, novej morálky a sexuálnej revolúcie. Ale v skutočnosti je osobnosť dieťaťa už dostatočne vyvinutá skôr, ako v jeho živote vzniknú tieto problémy.

³¹ Istý vedecký časopis uvádza, že „najväčšia časť osobnosti jedinca sa vytvorí v predškolských rokoch. Je všeobecne známe, že deti v predškolskom veku sú neobyčajne prístupné vplyvu a sú tvárne... Zistili sme, že vplyvy a zážitky z detstva pôsobia trvalé a často nezmeniteľné rysy správania.“

³² Zlé črty sa môžu zmeniť, ale iný vedec vysvetlil, čo sa stane, keď sa v tomto smere premárnia cenné roky: „Dieťa zostáva tvárne počas prvých siedmich rokov, ale čím ďalej čakáte, tým radikálnejšie treba zmeniť jeho okolie — a pravdepodobnosť zmeny je každým rokom menšia.“

33. Vymenuj najdôležitejšie pojmy, ktoré sa majú deti naučiť?

³³ Malé deti sa musia naučiť mnohé základné pojmy, ale najdôležitejšia je predstava o tom, čo je pravdivé a čo je nepravdivé, čo je správne a čo zlé. Keď písal apoštol Pavol efezským kresťanom, nabádal ich, aby získali presné poznanie: „Aby sme už neboli deťmi, ktoré sú zmietané ako na vlnách a unášané sem a tam každým vetrom učenia, úskočnosťou ľudí a prefíkanosťou vo vymýšľaní omylov. Ale tým, že hovoríme pravdu, vyrastajme láskou vo všetkom, v toho, ktorý je hlavou, Krista.“ ​(Efezanom 4:13–15) Ak rodičia nepomáhajú  deťom od malička, aby pestovali lásku k pravde a k poctivosti, aby milovali to, čo je správne a dobré, potom deti zostanú bezbranné voči nepravde a zlu. Predškolské roky často uplynú skôr, ako si to rodičia uvedomia. Nepremárni ich; využi týchto niekoľko prvých, dôležitých, tvárnych rokov svojich detí, aby si im dal meradlá pravých hodnôt. Môžeš si tým ušetriť v neskorších rokoch mnoho zármutku. — Príslovia 29:15, 17.

34. Prečo sú dôležité trvalé meradlá a aký je najlepší zdroj takých meradiel?

³⁴ „Scéna tohto sveta sa mení,“ napísal inšpirovaný apoštol, a to istotne platí tak na meradlá hmotných vecí, ako i na duchovné a mravné hodnoty. (1. Korinťanom 7:31) Vo svete je málo stálosti. Rodičia musia uznať, že ako nedokonalí ľudia sa môžu aj v tomto ohľade dopustiť chýb. Ak im leží na srdci blaho ich detí, a myslia na ich budúce šťastie, poskytnú im meradlá, ktoré sú naozaj trvalé. Môžu to robiť tak, že im od detstva vštepujú, že kedykoľvek vznikne dajaká otázka alebo treba riešiť nejaký problém, majú sa obrátiť na Božie slovo, Bibliu, kde nájdu jednoznačné a užitočné odpovede. Bez ohľadu na to, ako sa za istých okolností niekedy zdá byť život zmätený a temný, Božie slovo bude vždy ‚lampou ich nohám a svetlom na ich chodníku‘. — Žalm 119:105.

35. Aká dôležitá je výchova detí?

³⁵ Považuj detstvo za najlepšie obdobie, keď máš príležitosť vštepovať svojim deťom meradlá hodnôt, na ktoré sa budú môcť spoliehať po celý život. Žiadna kariéra nie je väčšia, žiadna práca nie je dôležitejšia ako výchova vlastných detí. Začni s tým ihneď po narodení, už v dojčenskom veku!

[Otázky]

 [Obrázok na strane 117]

Urob z učenia príjemný zážitok