11. kapitola

Zachovávať výmenu myšlienok

1, 2. Čo je výmena myšlienok a prečo je dôležitá?

VÝMENA myšlienok je viac ako iba hovorenie. Apoštol Pavol raz povedal: Ak poslucháč nerozumie vašim slovám, „v skutočnosti budete hovoriť do vzduchu“. (1. Korinťanom 14:9) Chápu tvoje deti, čo im hovoríš, a rozumieš naozaj, čo sa ti snažia povedať?

² Pravá výmena myšlienok znamená v skutočnosti oznamovanie myšlienok, nápadov a pocitov. Ak povieme, že láska je srdcom šťastného rodinného života, tak výmena myšlienok sa môže nazvať krvou života. Ak sa preruší výmena myšlienok medzi manželmi, nastanú ťažkosti; rovnako závažné, ak nie ešte závažnejšie je, ak prestane výmena myšlienok medzi rodičmi a deťmi.

MYSLIEŤ DOPREDU

3. V ktorom období života dieťaťa môžu rodičia očakávať ťažkosti, keď ide o výmenu myšlienok?

³ Výmena myšlienok medzi rodičmi a deťmi nie je najviac ohrozená v prvých rokoch života dieťaťa, ale v dospievaní — v čase puberty. Rodičia si to majú uvedomiť vopred. Bolo by nerealistické očakávať, že tieto roky prejdú bez ťažkostí iba preto, že v prvých rokoch bolo s deťmi pomerne málo problémov. Problémy istotne prídu, ale otvorená a účinná výmena myšlienok môže  podstatne prispieť k ich vyriešeniu alebo zmenšeniu. Rodičia, ktorí si to uvedomujú, musia byť prezieraví a predvídaví, lebo „lepšie je zakončenie nejakej veci ako jej začiatok“. — Kazateľ 7:8.

4. Musí mať každá výmena myšlienok v rodine formu rozhovoru? Vysvetli to.

⁴ Mnoho činiteľov prispieva k tomu, aby v rodine vznikla výmena myšlienok a aby sa stále udržiavala. Počas rokov si manžel a manželka môžu vypestovať takú hlbokú dôveru a také vzájomné porozumenie, že si môžu vymieňať myšlienky i bez slov; už pohľad, úsmev alebo dotyk rúk môžu za nich hovoriť viac ako celé knihy. Mali by sa preto snažiť vytvoriť rovnako pevný základ pre výmenu myšlienok so svojimi deťmi. Ešte kým dojča porozumie reči, poskytujú mu rodičia pocit bezpečia a lásky. Ako deti rastú, môže vzniknúť intenzívna výmena myšlienok, keď členovia rodiny spoločne pracujú, hrajú sa — a čo je ešte dôležitejšie — uctievajú Boha. Na udržanie takej výmeny myšlienok je však potrebné pravé úsilie a múdrosť.

POVZBUDZUJ DIEŤA, ABY SA VYJADROVALO

5–7. a) Prečo majú dávať rodičia pozor, aby nebránili dieťaťu v hovorení? b) Ako môžu rodičia učiť deti úctivosti a zdvorilosti?

⁵ Jedno staré príslovie hovorí: „Deti by sme mali vidieť, a nie počuť.“ Je to pravda — ale iba niekedy. Deti sa musia naučiť, že — ako hovorí Božie slovo — je „čas mlčať a čas hovoriť“. (Kazateľ 3:7) Ale deti si vyžadujú pozornosť a rodičia musia dávať pozor, aby deťom zbytočne  nebránili v ich prirodzených prejavoch. Neočakávaj, že malé dieťa bude reagovať na zážitky tak ako dospelý. Dospelý považuje jednotlivé udalosti iba za časť širokej panorámy života. Naproti tomu dieťa sa môže nejakou bezprostredne zaujímavou záležitosťou tak vzrušiť, a môže sa do nej tak zabrať, že takmer zabudne na všetko ostatné. Malé dieťa azda vbehne do izby a vzrušene rozpráva otcovi alebo matke dajakú príhodu. Keď rodičia podráždene prerušia dieťa a povedia: „Buď ticho!“, alebo povedia nahnevane niečo iné, nadšenie dieťaťa je preč. Zdalo by sa, že dieťa svojím rozprávaním toho veľa nepovie. Ale ak povzbudzuješ deti, aby sa prirodzene vyjadrovali, môžeš spôsobiť, že si v neskoršom živote nebudú nechávať pre seba veci, ktoré by si chcel a mal vedieť.

⁶ Úctivosť a zdvorilosť prispievajú k dobrej výmene myšlienok. Deti sa majú učiť, aby boli zdvorilé, a rodičia im v tom a aj v iných veciach majú dávať príklad. Karhanie asi bude potrebné, a keď to treba, musíme ho udeliť hoci aj prísne. (Príslovia 3:11, 12; 15:31, 32; Títovi 1:13) Avšak ak rodičia zo zvyku prerušujú deti, stále ich pri reči opravujú, alebo ich dokonca ponižujú a zosmiešňujú, tak sa deti pravdepodobne stiahnu — alebo sa obrátia na niekoho iného, keď budú chcieť niečo povedať. Čím je syn alebo dcéra starší, tým skôr sa to stane. Prečo by si sa raz večer nezamyslel nad tým, o čom si so synom alebo dcérou počas dňa hovoril? Potom sa spýtaj sám seba: Koľkokrát som vyjadril ocenenie, povzbudenie alebo pochvalu? Koľkokrát som naopak povedal niečo negatívne, čím som ich ponížil, čím som prejavil nespokojnosť, podráždenie  alebo hnev? Možno budeš prekvapený, keď sa raz v tomto smere sám preskúmaš. — Príslovia 12:18.

⁷ Rodičia musia často prejavovať trpezlivosť a sebaovládanie. Deti mávajú sklon k prudkosti. Vyhŕknu, čo im práve príde na myseľ, hoci pritom prerušia reč dospelých. Možno dieťa vyhrešiť. Ale niekedy je vari múdrejšie zdvorile dieťa vypočuť, a tým dať príklad sebaovládania, a potom po krátkej odpovedi dieťaťu prívetivo pripomenúť, že má byť zdvorilé a ohľaduplné. Aj tu je vhodná rada „byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve“. — Jakob 1:19.

8. Ako môžu rodičia povzbudzovať deti, aby prichádzali k nim pre radu?

⁸ Chceš, aby sa deti obracali na teba so svojimi problémami. Môžeš ich k tomu povzbudiť, keď im ukážeš, že ty tiež potrebuješ v živote vedenie a že sa musíš niekomu podriaďovať. Istý otec rozprával, ako pestuje dobrú výmenu myšlienok s deťmi, kým sú ešte malé:

„Skoro každý večer sa pred spaním s deťmi modlím. Obyčajne sú už v posteli a ja si kľaknem vedľa a objímem ich. Vyslovím modlitbu a deti často potom tiež vyslovia modlitbu. Nie je neobvyklé, že ma potom pobozkajú a povedia: ‚Ocko, mám ťa rád‘ a potom mi povedia, čo majú na srdci. V teple svojich postielok a v bezpečí otcovho objatia rozprávajú nejaký svoj osobný problém, v ktorom potrebujú pomoc, alebo jednoducho vyjadria svoju náklonnosť.“

Ak pred jedlom alebo pri iných príležitostiach vyslovuješ modlitby, ktoré nie sú naučené, ale vychádzajú zo srdca a prejavuje sa v nich pravý osobný vzťah k tvojmu nebeskému stvoriteľovi  a Otcovi, môžeš tým nesmierne prispieť k dobrému vzťahu so svojimi deťmi. — 1. Jána 3:21; 4:17, 18.

PRECHODNÉ ROKY

9. Čo sa dá povedať o problémoch a potrebách mladistvých v porovnaní s malými deťmi?

⁹ Dospievanie je prechodné obdobie, keď tvoj syn alebo dcéra už nie sú deťmi, ale ešte nie sú dospelými. Dospievajúci prechádzajú telesnými zmenami a tie majú vplyv na ich city. Problémy a potreby mladistvých sú iné ako u detí. Rodičia sa musia týmto problémom a potrebám prispôsobiť, lebo to, čo pomáhalo dieťaťu, nepomáha vždy mladistvému. Treba vysvetľovať viac dôvody, a na to je potrebná väčšia, nie menšia výmena myšlienok.

10. a) Prečo nestačí dospievajúcej mládeži jednoduché vysvetlenie o otázkach pohlavia? b) Ako môžu priviesť rodičia reč na záležitosti pohlavia?

¹⁰ Jednoduché vysvetlenia o otázkach pohlavia, ktoré si dal malému dieťaťu, nestačia už potrebám dospievajúcich. Cítia pohlavný pud, ale často sa pre rozpaky nespýtajú na to ani otca, ani matky. Rodičia tu musia prevziať iniciatívu, a to nie je ľahké, ak si nevytvorili a nevypestovali dobrú výmenu myšlienok, najmä ako dobrí spoločníci svojich detí v práci a pri hre. Prvý výron semena u chlapca a menštruácia u dievčaťa ich menej znepokojí, ak sú vopred poučení. (3. Mojžišova 15:16, 17; 18:19) Otec môže azda na prechádzke so synom zaviesť reč na masturbáciu a zmieniť sa, že väčšina mladých mužov má v tejto veci do istej miery problémy. Potom sa môže spýtať: „Čo si o tom myslíš ty?“ alebo „Je to pre teba problémom?“ Aj pri rodinnom  rozhovore sa dá porozprávať o problémoch mladistvých, a otec aj matka môžu dať radu nenúteným, ale otvoreným spôsobom.

ROZUMIEŤ POTREBÁM MLADÝCH

11. V čom sa líšia mladí od dospelých?

¹¹ „Získaj múdrosť; a so všetkým, čo získaš, získaj porozumenie.“ ​(Príslovia 4:7) Rodičia, buďte múdri v styku s mládežou; majte porozumenie pre ich city. Nezabúdajte, ako bolo vám, keď ste boli mladí. Pamätajte si tiež, že každý dospelý bol raz mladý a vie, aké to bolo, ale že žiaden mladý človek nevie, aké je to byť dospelým. Dospievajúci mladý človek nechce, aby sa s ním zaobchodilo ako s dieťaťom, ale ešte nie je dospelý a ešte nemá také záujmy, aké majú dospelí. Ešte stále je v ňom silná túžba pohrať sa a potrebuje na to trochu času.

12. Ako sa majú rodičia správať voči mladým podľa ich želania?

¹² Sú isté veci, ktoré mladí v tomto životnom období od rodičov obzvlášť očakávajú. Chcú sa stretnúť s pochopením; chcú viac ako kedy predtým, aby sa s nimi zaobchodilo ako s osobnosťou; chcú smernice a vedenie, ktoré sú dôsledné a primerané ich veku; veľmi si želajú cítiť, že sú potrební a uznávaní.

13. Ako môžu mladí reagovať na rodičovské obmedzenia a prečo?

¹³ Rodičia by nemali byť prekvapení, keď sa mladí začnú do istej miery vzpierať proti obmedzeniam. Je to preto, že mladí sú na ceste k samostatnosti a majú normálne prianie po väčšej slobode pohybu a rozhodovania. Bezmocné dojčatá sú stále odkázané na starostlivosť rodičov a malé deti potrebujú starostlivú ochranu. Ale  čím sú deti staršie, tým viac sa rozširuje pole ich pôsobnosti a zväzky mimo rodinného kruhu sa zväčšujú a upevňujú. Syn alebo dcéra azda hľadajú cestu k samostatnosti, a preto môže byť vzťah s nimi o niečo ťažší. Pre dobro svojich detí nesmú rodičia pripustiť, aby deti prehliadali alebo odmietali ich autoritu. Ak si však uvedomia, prečo nastáva také až znepokojujúce správanie, môžu sa múdro prispôsobiť a zachovať výmenu myšlienok.

14. Ako môžu mať rodičia v počínaní úspech, ak túži dieťa po väčšej nezávislosti?

¹⁴ Čo majú robiť rodičia, keď vidia, že syn či dcéra túžia po väčšej nezávislosti? Táto túžba je akoby v ruke stlačené pero. Ak sa náhle pustí, odletí neovládané nepredvídaným smerom. Ak ho držíš pevne pridlho, vyčerpáš sa, a pero zoslabne. Ale ak ho púšťaš zvoľna a kontrolovane, tak zostane na správnom mieste.

15. Čo ukazuje, že Ježiš vyrastal pod dozorom svojich rodičov?

¹⁵ Príklad takej kontrolovanej snahy po samostatnosti nájdeme u vyrastajúceho Ježiša. O jeho detských rokoch čítame v dejinnom zázname v Lukášovi 2:40: „Dieťatko rástlo a silnelo a bolo naplnené múdrosťou a malo Božiu priazeň.“ Jeho rodičia nepochybne mali v jeho vývoji hlavnú úlohu, lebo hoci bol dokonalý — nezískal múdrosť automaticky. Pravidelne vytvárali duchovné predpoklady pre jeho výchovu, ako to ukazuje správa ďalej. Keď mal Ježiš dvanásť rokov a jeho rodina bola v Jeruzaleme na slávnosti pesach, šiel do chrámu a zúčastnil sa tam rozhovoru s náboženskými učiteľmi. Rodičia zrejme dovolili svojmu dvanásťročnému synovi,  aby sa až do tej miery voľne pohyboval. Odišli z Jeruzalema a nevedeli, že tam zostal; možno si mysleli, že je s priateľmi alebo príbuznými, ktorí sa tiež vracali domov. O tri dni neskoršie ho našli v chráme pri starších, ktorých sa nesnažil poúčať, ale „počúval ich a vypytoval sa ich“. Matka mu vysvetlila, že si robili veľké starosti, a keď Ježiš odpovedal, že si myslel, že budú vedieť, kde je, keď budú chcieť odcestovať, neprejavil pritom neúctu. Hoci si Ježiš robil nárok na určitú slobodu pohybu, správa ďalej hovorí, že „naďalej sa im podriaďoval“ a ako mladistvý sa pridŕžal ich smerníc a obmedzení. Ďalej „robil pokroky v múdrosti a v telesnom raste a v priazni u Boha i u ľudí.“ — Lukáš 2:41–52.

16. Na čo majú myslieť rodičia, keď majú s mladistvými problémy?

¹⁶ Podobne by mali rodičia poskytnúť svojim dospievajúcim synom a dcéram istú mieru voľnosti, a to tým viac, čím sú starší; majú im prenechávať stále viac osobného rozhodovania pod rodičovským vedením a dohľadom. Ak nastanú ťažkosti a rodičia rozumejú príčinám, nebudú robiť z maličkostí veľké sporné otázky. Často sa mladí nebúria proti rodičom úmyselne, ale snažia sa iba získať istú mieru nezávislosti a nevedia, čo majú robiť. Tak sa môžu rodičia dopustiť chyby, ak napríklad vidia spornú otázku tam, kde nie je. Ak nie je vec priveľmi vážna, nechajte ju prejsť. Ak je však vážna, buďte pevní. ‚Neceďte komára‘, ani ‚ťavu neprehĺtajte‘. — Matúš 23:24.

17. O akých činiteľoch majú uvažovať rodičia, keď ukladajú dorastajúcim deťom obmedzenia?

¹⁷ Rodičia môžu prispieť k zachovaniu dobrého vzťahu s dospievajúcimi synmi a dcérami, ak  majú vyrovnaný názor na obmedzenia, ktoré im ukladajú. „Múdrosť zhora“ je síce „predovšetkým cudná“, ale tiež „rozumná“ a „plná milosrdenstva“, „nie je pokrytecká“. (Jakob 3:17) Biblia ukazuje, že niektoré veci sú celkom neprijateľné, ako kradnutie, smilstvo, modlárstvo a podobné ťažké previnenia. (1. Korinťanom 6:9, 10) Mnohé iné veci môžu byť správne alebo nesprávne podľa toho, ako veľmi sa im venujeme. Jedlo je dobré, ale ak jeme priveľa, staneme sa poživačnými. Rovnako je to s využívaním voľného času, napríklad s tancom, spoločenskými hrami, zábavami a podobnou činnosťou. Mnoho ráz nejde o to, čo sa robí, ale ako sa to robí a v akej spoločnosti. Neodsúdili by sme jedlo, ak máme v skutočnosti na mysli poživačnosť, ale podobne by rodičia nemali všeobecne odsúdiť dajakú činnosť mládeže, ak môžu mať nejaké námietky v skutočnosti iba proti tomu, že niektorí niečo robia extrémnou formou alebo v extrémnej miere, alebo proti určitým nežiadúcim okolnostiam, ktoré môžu nastať. — Porovnaj Kolosanom 2:23.

18. Ako majú rodičia varovať deti pred zlými stykmi?

¹⁸ Všetci mladí chcú mať priateľov. Iba máloktorí môžu byť označení ako „ideálni“, ale či nemajú aj tvoje vlastné deti slabosti? Azda by si chcel obmedziť ich styk s niektorými mladými ľuďmi, lebo sa ti zdá, že by mohol byť škodlivý. (Príslovia 13:20; 2. Tesaloničanom 3:13, 14; 2. Timotejovi 2:20, 21) Na iných mladých možno vidíš, čo sa ti páči a čo nepáči. Namiesto aby si svojim deťom celkom zakázal styk s niekým iba preto, že má isté slabosti, mal by si im vysvetliť, že si ceníš dobré vlastnosti ich priateľa, ale  súčasne by si ich mal upozorniť na jeho slabosti a povzbuď ich, aby naňho mali v tomto ohľade dobrý vplyv, lebo to môže byť na jeho trvalý úžitok.

19. Ako môžu rodičia pomôcť deťom v súlade so zásadou v Lukášovi 12:48, aby mali správny názor na slobodu?

¹⁹ Ak chceš pomôcť svojmu dospievajúcemu synovi alebo dcére, aby získali správny názor na väčšiu slobodu, môžeš im ukázať, že s väčšou slobodou je spojená tiež väčšia zodpovednosť. „Každému, komu bolo mnoho dané, od toho sa bude požadovať viac.“ ​(Lukáš 12:48) Čím viac prejavia deti vedomie zodpovednosti, tým viac im môžu rodičia dôverovať. — Galaťanom 5:13; 1. Petra 2:16.

AKO DÁVAŤ RADU A KARHAŤ

20. Čo je potrebné popri moci alebo autorite nad deťmi, aby neprestala výmena myšlienok?

²⁰ Ak ti niekto radí, ale nepozná tvoje stanovisko, cítiš, že jeho rada je nerealistická. Ak má moc, aby ťa prinútil plniť požiadavky, budeš to asi odmietať ako nespravodlivé. Rodičia by mali myslieť na to, že „srdce s porozumením je to, ktoré vyhľadáva poznanie“ a „muž s poznaním posilňuje moc“. (Príslovia 15:14; 24:5) Môžeš mať moc nad svojimi deťmi, ale ak ju posilňuje poznanie a porozumenie, budú tvoje rozhovory s nimi pôsobivejšie. Ak karháš mladých ľudí a pritom nemáš pre nich porozumenie, môže vzniknúť „generačná priepasť“ a výmena myšlienok skončí.

21. Ako sa majú rodičia správať voči deťom, ktoré sa dopustili ťažkého previnenia?

²¹ Čo urobíš, ak sa dostane tvoje dieťa do ťažkostí, ak sa dopustí vážnej chyby alebo vykoná  nejaký zlý čin, a teba to celkom prekvapí? Nikdy by si nemal prehliadnuť nesprávne konanie. (Izaiáš 5:20; Malachiáš 2:17) Uvedom si však, že tvoj syn alebo dcéra teraz potrebujú viac ako kedy predtým pochopenie, pomoc a skúsené vedenie. Môžeš povedať asi tak ako Boh Jehova: ‚Poď a napravme veci medzi nami; situácia je vážna, ale nie beznádejná.‘ (Izaiáš 1:18) Výbuchy hnevu alebo ostré odsúdenie môžu zničiť výmenu myšlienok. Veľmi veľa mladých ľudí, ktorí sa dostali na zlú cestu, povedali: ‚Nemohol som hovoriť s rodičmi, boli by zúrili.‘ V Efezanom 4:26 sa hovorí: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte.“ Ovládaj svoje city, keď počúvaš, čo ti syn alebo dcéra chcú povedať. Ak budeš pozorne počúvať, lepšie prijmú tvoju radu.

22. Prečo rodičia nemajú nikdy vzbudiť dojem, že sa vzdali svojich detí?

²² Možno, že nejde o jednu udalosť, ale o rad ťažkostí, alebo o počínanie, v ktorom sa prejavuje nejaká nežiadúca charakterová črta. Hoci je karhanie nevyhnutné, rodičia nesmú nikdy ani slovom ani inak vzbudiť v dieťati dojem, že sa ho vzdávajú. Z tvojej zhovievavosti bude zrejmé, akú máš hlbokú lásku. (1. Korinťanom 13:4) Nepotieraj zlo zlom, ale bojuj proti nemu dobrom. (Rimanom 12:21) Ak je mladý človek pred inými ponižovaný tým, že je označovaný ako „leňoch“, „spurný“, „ničomník“ alebo ako „beznádejný prípad“, pôsobí to iba škodu. Láska sa nevzdáva nádeje. (1. Korinťanom 13:7) Mladý človek môže zájsť tak ďaleko, že sa začne dopúšťať zločinov a opustí domov. Aj keď to rodičia v žiadnom prípade neschvaľujú, môžu mu nechať otvorenú cestu k návratu. Ako? Tým, že mu  ukážu, že nezavrhujú jeho, ale jeho spôsob konania. Môžu mu ďalej prejavovať dôveru, že má dobré vlastnosti a že dúfajú, že tieto vlastnosti zvíťazia. Ak sa to stane, bude sa môcť vrátiť domov ako stratený syn v Ježišovom podobenstve, a to s istotou, že ak sa vráti pokorne, neuvítajú ho tvrdo ani chladne. — Lukáš 15:11–32.

POCIT OSOBNEJ HODNOTY

23. Prečo je dôležité, aby mladiství cítili, že sú cennými členmi rodiny?

²³ Všetci ľudia potrebujú uznanie. Chcú byť prijatí a schválení a mať pocit, že niekam patria. Ak má byť človek uznávaný a schválený, nemôže byť prirodzene veľmi nezávislý. Musí sa pohybovať v medziach správania, ktoré schválila skupina, ku ktorej patrí. Dospievajúci mladí ľudia majú potrebu patriť k rodine. Umožni im, aby cítili, že sú cennými členmi rodiny, že prispievajú k jej blahu a že sa tiež smú podieľať na niektorých rodinných plánoch a rozhodnutiach.

24. Čomu sa majú vyhnúť rodičia, aby jedno dieťa nezávidelo druhému?

²⁴ „Nestaňme sa sebeckými,“ hovorí apoštol, „tým, že by sme sa vzájomne popudzovali k súpereniu a vzájomne si závideli.“ ​(Galaťanom 5:26) Ak rodičia chvália deti za to, čo robia dobre, tak taký duch vôbec nevznikne; ak ich však nepriaznivo prirovnávajú k niekomu inému, koho dávajú za vzor, tak v deťoch vzbudia závisť alebo hnev. Apoštol povedal, že každý má ukázať „aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným“. (Galaťanom 6:4) Mladý človek chce byť  uznávaný za to, kým a čím je, a čo je schopný vykonať, a chce, aby ho rodičia milovali práve preto.

25. Ako môžu rodičia pomôcť deťom vypestovať si zmysel pre mravné hodnoty?

²⁵ Rodičia môžu pomôcť synovi alebo dcére, aby si vypestovali zmysel pre mravné hodnoty, ak ich vychovávajú tak, aby vo všetkých oblastiach života prijímali zodpovednosť. Vychovávali deti od malička, aby boli poctivé a pravdovravné a aby si správne počínali voči iným; na týchto skorších základoch môžu teraz stavať, keď im ukazujú, ako môžu uplatňovať tieto vlastnosti v ľudskej spoločnosti. K tomu patrí, aby sa mladí naučili zodpovednosti a spoľahlivosti v zamestnaní. Ježiš, ktorý ako mladý „pokračoval v múdrosti“, učil sa zrejme u svojho nevlastného otca Jozefa remeslu, lebo keď mal tridsať rokov a začal verejné dielo kráľovstva, označovali ho ľudia ako „tesára“. (Marek 6:3) Chlapci by sa mali zvlášť v mladosti naučiť, čo to znamená pracovať a uspokojiť zamestnávateľa alebo zákazníka, aj keď ide iba o jednoduché práce, ako napríklad o vybavovania. Majú vedieť, že usilovnou, vážnou a spoľahlivou prácou získajú sebaúctu i úctu a ocenenie iných; že tým nerobia česť iba svojim rodičom a celej rodine, ale ‚vo všetkom zdobia učenie nášho záchrancu, Boha‘. — Títovi 2:6–10.

26. Aký starý zvyk nám ukazuje, že dcéra bola cenným členom rodiny?

²⁶ Aj dcéry sa môžu učiť umeniu viesť domácnosť a vytvárať domov, a tým dosiahnu uznanie a chválu v rodine i mimo nej. Cenu, akú má dcéra pre rodinu, v biblických dobách znázornil zvyk,  že rodičia žiadali veno alebo cenu za nevestu, keď vydávali dcéru. To nepochybne chápali ako odškodnenie za stratu služby, ktorú preukazovala rodine. — 1. Mojžišova 34:11, 12; 2. Mojžišova 22:16.

27. Prečo sa má využiť príležitosť získať dobré školské vzdelanie?

²⁷ Príležitosti na získanie školského vzdelania majú mladí ľudia dobre využiť, aby boli vyzbrojení pre požiadavky života v prítomnom svete. Aj pre mladých ľudí platí napomenutie apoštola Pavla: „Nech sa však aj naši ľudia učia konať znamenité skutky [poctivé zamestnanie, Nová anglická biblia], aby uspokojili svoje naliehavé potreby a aby neboli neplodní.“ — Títovi 3:14.

BIBLICKÉ MRAVNÉ MERADLO JE OCHRANOU

28, 29. a) Akú radu nám dáva Biblia o spoločnosti? b) Ako môžu rodičia pomôcť deťom, aby sa riadili touto radou?

²⁸ Rodičia majú prirodzene starosť, keď okolnosti — azda okolie, v ktorom žijú, alebo škola, ktorú navštevujú — nútia deti, aby sa stýkali s mládežou, ktorá robí zlé veci, alebo si sama škodí. Rodičia si možno uvedomujú, aké pravdivé je biblické tvrdenie, že „zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“. Preto nie sú ochotní prijať argument prosiaceho dieťaťa: „Všetci ostatní to smú robiť. Prečo ja nesmiem?“ Asi to každý nesmie, ale aj keby to tak bolo, nie je to dostatočný dôvod, aby to robilo tvoje dieťa, ak je to zlé alebo nemúdre. „Nezáviď zlým ľuďom [alebo deťom] a neprejavuj žiadostivosť pripojiť sa k nim, lebo ich srdce stále uvažuje o plienení a ich vlastné pery stále hovoria o ťažkostiach. Múdrosťou sa  vybuduje domácnosť a dokáže sa ako pevne založená rozlišovacou schopnosťou.“ — 1. Korinťanom 15:33; Príslovia 24:1–3.

²⁹ Nemôžeš sám viesť svoje deti školou alebo životom. Avšak keď vedieš svoju domácnosť múdro, môžeš im dať ako vodidlo dobré mravné meradlá a správne zásady. „Slová múdrych sú ako volské bodce.“ ​(Kazateľ 12:11) Za starých čias boli bodce dlhé palice s ostrými špicami. Používali sa na bodanie zvierat, aby sa stále pohybovali v správnom smere. Božie múdre slová nás budú pridržiavať, aby sme sa pohybovali po správnej ceste, a keby sme zišli z cesty, aby nás svedomie bodalo a zmenili sme smer. Pre trvalé blaho svojich detí — pošli s nimi takú múdrosť. Oznám im ju slovami aj príkladom. Vštepuj im sústavu pravých hodnôt, a tvoje deti ich budú hľadať u druhých, ktorých si vyberú za osobných druhov. — Žalm 119:9, 63.

30. Ako môžu rodičia odovzdať deťom Bohom dané mravné meradlo?

³⁰ Pri tom všetkom si zapamätaj, že mravné hodnoty sa vštepujú omnoho ľahšie, ak je doma ovzdušie, kde sa tieto zásady rešpektujú a dodržiavajú. Zastávaj názory, aké chceš vštepiť svojim deťom. Buď si istý, že v tvojom domove, v rodinnom kruhu, nájdu tvoje deti porozumenie dospelých, lásku, odpustenie, bezpečnú mieru slobody a nezávislosti spolu so spravodlivosťou a slušnosťou, a že majú pocit schválenia a spolupatričnosti, ktorý potrebujú. Takým spôsobom im odovzdávaj Bohom dané mravné meradlo, aby sa ním riadili i mimo rodinného kruhu. Nemôžeš im dať lepšie dedičstvo. — Príslovia 20:7.

[Otázky]