Kapitola 43

Žiarivé mesto

Videnie 16 — Zjavenie 21:9—22:5

Téma: Opis Nového Jeruzalema

Čas spĺňania: Po veľkom súžení a vrhnutí Satana do priepasti

1, 2. a) Kam vedie anjel Jána, aby videl Nový Jeruzalem, a aký protiklad tu vidíme? b) Prečo je to veľkolepým vyvrcholením Zjavenia?

V JEDNOM z predošlých videní jeden anjel vzal Jána do pustatiny a ukázal mu Veľký Babylon. Teraz jeden z tej istej skupiny anjelov vedie Jána na vysoký vrch. A Ján vidí čosi úplne opačné. Nie je tu nečisté, nemravné mesto, akým bola babylonská pobehlica, ale Nový Jeruzalem — čistý, duchovný, svätý —, a zostupuje z neba. — Zjavenie 17:1, 5.

² Ani pozemský Jeruzalem nemal nikdy takú slávu ako tento nebeský. Ján hovorí: „A prišiel jeden z tých siedmich anjelov, ktorí mali sedem misiek plných siedmich posledných rán, a rozprával sa so mnou a povedal: ‚Poď sem, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku.‘ A odniesol ma v moci ducha k veľkému a vysokému vrchu a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem zostupujúce z neba od Boha a majúce Božiu slávu.“ ​(Zjavenie 21:9–11a) Z tohto výhodného miesta na nebotyčnom vrchu Ján pozoruje nádherné mesto so všetkými jeho krásnymi podrobnosťami. Ľudia viery dychtivo očakávali jeho príchod už od chvíle, keď ľudstvo upadlo do hriechu a smrti. Teraz je konečne tu! (Rimanom 8:19; 1. Korinťanom 15:22, 23; Hebrejom 11:39, 40) Je to nádherné duchovné mesto pozostávajúce zo 144 000 verných a oddaných osôb, ktoré si zachovali rýdzosť. Žiaria svojou svätosťou a zrkadlia slávu samotného Jehovu. Toto je veľkolepé vyvrcholenie Zjavenia!

3. Ako Ján opisuje krásu Nového Jeruzalema?

³ Nový Jeruzalem priam uchvacuje svojou krásou: „Jeho žiara bola ako najvzácnejší drahokam, ako jaspis žiariaci ako čistý krištáľ. Malo veľký a vysoký múr a malo  dvanásť brán a pri tých bránach dvanásť anjelov a boli tam napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. Na východe boli tri brány a na severe tri brány a na juhu tri brány a na západe tri brány. Mestský múr mal tiež dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.“ ​(Zjavenie 21:11b–14) Je výstižné, že prvý dojem, ktorý Ján zaznamenáva, je dojem trblietavého jasu. Nový Jeruzalem, skvejúci sa ako nevesta, je pre Krista primeranou manželkou. Žiari, ako sa od neho aj očakáva, veď ho stvoril „Otec nebeských svetiel“. — Jakub 1:17.

4. Z čoho vidno, že Nový Jeruzalem nie je telesným izraelským národom?

⁴ Na jeho dvanástich bránach sú napísané mená dvanástich kmeňov Izraela. Toto symbolické mesto teda pozostáva zo 144 000, ktorí boli zapečatení „z každého kmeňa synov Izraela“. (Zjavenie 7:4–8) V súlade s tým sú na základných kameňoch mená 12 Baránkových apoštolov. Áno, Nový Jeruzalem nie je telesným izraelským národom, ktorý bol postavený na 12 Jakobových synoch. Je to duchovný Izrael, ktorý stojí na ‚apoštoloch a prorokoch‘. — Efezanom 2:20.

5. Čo znamená „veľký a vysoký múr“ Nového Jeruzalema, a skutočnosť, že ku každému vchodu sú postavení anjeli?

⁵ Symbolické mesto má obrovský múr. V staroveku sa mestské múry budovali z bezpečnostných dôvodov, ako ochrana proti nepriateľom. „Veľký a vysoký múr“ Nového Jeruzalema ukazuje, že je v duchovnom bezpečí. Nikdy nevojde do neho žiaden nepriateľ spravodlivosti, nikto nečistý ani nikto nečestný. (Zjavenie 21:27) Ale pre tých, ktorým je dovolené vojsť, je vstup do tohto nádherného mesta ako vstup do raja. (Zjavenie 2:7) Keď bol Adam vyhnaný z prvotného raja, Boh postavil pred tento raj cherubínov, aby nemohli do neho vstúpiť nečistí ľudia. (1. Mojžišova 3:24) Tak boli postavení anjeli aj ku každému vchodu do svätého mesta Jeruzalema, aby zaisťovali duchovné bezpečie mesta. V posledných dňoch anjeli skutočne chránia zbor pomazaných kresťanov, ktorý sa stáva Novým Jeruzalemom, pred babylonským poškvrnením. — Matúš 13:41.

Meranie mesta

6. a) Ako Ján opisuje meranie mesta a čo z toho vyplýva? b) Ako sa dá vysvetliť, že použitá miera je „podľa ľudskej miery a zároveň anjelskej“? (Pozri pozn. pod čiarou.)

⁶ Ján pokračuje vo svojej správe: „A ten, ktorý sa so mnou rozprával, držal ako mieru zlatú trstinu, aby zmeral mesto a jeho veľké brány a jeho múr. A mesto je štvorhranné a jeho dĺžka je rovnaká ako šírka. A zmeral mesto trstinou, dvanásťtisíc štádií; jeho dĺžka a šírka a výška sú rovnaké. Zmeral tiež jeho múr, stoštyridsaťštyri lakťov, podľa ľudskej miery a zároveň anjelskej.“ ​(Zjavenie 21:15–17) Keď bola meraná chrámová svätyňa, bolo to zárukou, že sa splnia Jehovove predsavzatia s ňou. (Zjavenie 11:1) Teraz anjel meria Nový Jeruzalem, a z toho vyplýva, že Jehovove predsavzatia s týmto slávnym mestom sú nemenné. *

7. Čo je pozoruhodné na rozmeroch mesta?

⁷ Je to naozaj pozoruhodné mesto. Dokonalá kocka s dĺžkou obvodu 12 000 štádií (asi 2 200 km) obklopená múrom vysokým 144 lakťov čiže 64 metrov. Také rozmery by nemohlo mať žiadne doslovné mesto. Jeho rozloha by bola asi 14-krát väčšia ako rozloha novodobého Izraela a týčilo by sa do výšky takmer 560 kilometrov. Ján dostal zjavenie v znameniach. Čo nám teda hovoria o nebeskom Novom Jeruzaleme tieto rozmery?

8. Čo to znamená, že mesto a) má múry vysoké 144 lakťov? b) meria 12 000 štádií? c) má tvar dokonalej kocky?

⁸ Múry vysoké 144 lakťov nám pripomínajú, že mesto pozostáva zo 144 000 osôb  prijatých za duchovných Božích synov. Číslo 12, ktoré sa vyskytuje v rozmere mesta — 12 000 štádií, pričom dĺžka, šírka i výška sú rovnaké —, sa používa v biblických proroctvách v súvislosti s organizáciou obrazne. Nový Jeruzalem je teda jedinečne rozvrhnuté organizačné usporiadanie, ktoré má uskutočniť Božie večné predsavzatie. Nový Jeruzalem spoločne s kráľom Ježišom Kristom je Jehovovou kráľovskou organizáciou. Všimnime si ďalej tvar mesta: dokonalá kocka. V Šalamúnovom chráme bola dokonalou kockou Najsvätejšia, v ktorej bola symbolicky znázornená Jehovova prítomnosť. (1. Kráľov 6:19, 20) Je teda naozaj výstižné, že Nový Jeruzalem, ktorý osvecuje sláva samotného Jehovu, Ján vidí ako dokonalú, obrovskú kocku. Všetky miery mesta sú v dokonalej harmónii. Je to mesto bez nepravidelností a nedostatkov. — Zjavenie 21:22.

Cenné stavebné materiály

9. Ako Ján opisuje materiál, z ktorého je mesto postavené?

⁹ Ján ďalej pokračuje vo svojom opise: „Múr bol vystavaný z jaspisu a mesto bolo z rýdzeho zlata ako čisté sklo. Základy mestského múru boli ozdobené drahokamami každého druhu: prvý základ bol jaspis, druhý zafír, tretí chalcedon, štvrtý smaragd, piaty sardonyx, šiesty sardius, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topas, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. Dvanásť brán bolo dvanásť perál; každá z brán bola urobená z jednej perly. A široká mestská ulica bola z rýdzeho zlata, ako priezračné sklo.“ — Zjavenie 21:18–21.

10. Čo to znamená, že mesto je postavené z jaspisu, zlata a ‚drahokamov každého druhu‘?

¹⁰ Mesto je skutočne vybudované z nádherného materiálu. Namiesto bežne používaných pozemských stavebných materiálov, ako je hlina alebo kameň, čítame o jaspise, čistom zlate a o ‚drahokamoch každého druhu‘. Aký výstižný opis nebeských stavebných materiálov! Nič by nemohlo byť nádhernejšie. Staroveká truhla zmluvy bola pokrytá čistým zlatom, a v Biblii je tento kov často použitý na znázornenie dobrých a cenných vecí. (2. Mojžišova 25:11; Príslovia 25:11; Izaiáš 60:6, 17) Tu však je celý Nový Jeruzalem — i jeho široká ulica — „z rýdzeho zlata, ako priezračné sklo“, čo znázorňuje nepredstaviteľnú krásu a skutočnú hodnotu.

11. Čím je zaistené, že tí, z ktorých pozostáva Nový Jeruzalem, budú žiariť najvyšším jasom duchovnej čistoty?

 ¹¹ Žiaden ľudský tavič by nemohol vyrobiť také rýdze zlato. Ale Jehova je vynikajúci Prečisťovateľ. Posadil sa ako „prečisťovač a čistič striebra“ a prečisťuje jednotlivých verných členov duchovného Izraela „ako zlato a ako striebro“, a tak z nich odstraňuje každú nečistotu. Jedine tí, čo boli do číročista prečistení, budú nakoniec tvoriť Nový Jeruzalem. Takto Jehova buduje mesto zo živého stavebného materiálu, ktorý žiari najvyššou duchovnou čistotou. — Malachiáš 3:3, 4.

12. Čo je vyjadrené tým, že a) základy mesta sú ozdobené dvanástimi drahokamami? b) každá mestská brána je perlou?

¹² Nádherné sú aj základy mesta, lebo sú ozdobené dvanástimi drahokamami. To nám pripomína starovekého židovského veľkňaza, ktorý v dňoch, keď sa konali obrady, nosil efod ozdobený 12 rozličnými drahokamami, takmer tými istými, ktoré tu opisuje Zjavenie. (2. Mojžišova 28:15–21) To určite nie je súhra náhod. Skôr ide o zdôraznenie kňazskej úlohy Nového Jeruzalema, v ktorom je Ježiš, veľký veľkňaz, „lampou“. (Zjavenie 20:6; 21:23; Hebrejom 8:1) Aj požehnania Ježišovej veľkňazskej služby prúdia k ľudstvu cez Nový Jeruzalem. (Zjavenie 22:1, 2) Dvanásť mestských brán, z ktorých každá je nádhernou perlou, pripomína Ježišovo podobenstvo, v ktorom je Kráľovstvo prirovnané k veľmi cennej perle. Všetci, ktorí vstupujú týmito bránami, museli preukázať pravé ocenenie pre duchovné hodnoty. — Matúš 13:45, 46; porovnaj s Jóbom 28:12, 17, 18.

Mesto svetla

13. Čo ďalej hovorí Ján o Novom Jeruzaleme a prečo mesto nepotrebuje žiaden doslovný chrám?

¹³ V časoch Šalamúna sa nad Jeruzalemom týčil chrám vybudovaný na najvyššie položenom mieste mesta, na vrchu Mória, ležiacom na severnej strane mesta. Ale ako je to s Novým Jeruzalemom? Ján hovorí: „A chrám som v ňom nevidel, lebo Boh Jehova, Všemohúci, je jeho chrámom, a aj Baránok.  A mesto nepotrebuje, aby naň svietilo slnko alebo mesiac, lebo ho osvietila Božia sláva a jeho lampou bol Baránok.“ ​(Zjavenie 21:22, 23) Naozaj nie je potrebné, aby sa tu staval doslovný chrám. Chrám starovekých Izraelčanov bol iba modelom. Skutočnosť zodpovedajúca tomuto modelu, veľký duchovný chrám, existuje odvtedy, ako Jehova v roku 29 n. l. pomazal Ježiša za veľkňaza. (Matúš 3:16, 17; Hebrejom 9:11, 12, 23, 24) Ak je chrám, musí byť aj kňazská trieda, ktorá Jehovovi prináša obete v prospech ľudí. Tými kňazmi sú všetci, ktorí sú časťou Nového Jeruzalema. (Zjavenie 20:6) A veľká obeť, Ježišov dokonalý ľudský život, bola prinesená raz navždy. (Hebrejom 9:27, 28) Navyše všetci, čo žijú v tomto meste, môžu každý osobne dosiahnuť prístup k Jehovovi.

14. a) Prečo Nový Jeruzalem nepotrebuje, aby naň svietilo slnko alebo mesiac? b) Čo predpovedá Izaiášovo proroctvo o Jehovovej univerzálnej organizácii a ako sa to týka Nového Jeruzalema?

¹⁴ Keď Jehovova sláva prechádzala okolo Mojžiša na vrchu Sinaj, začala Mojžišova tvár žiariť tak jasne, že si ju musel pred ostatnými Izraelčanmi zakryť. (2. Mojžišova 34:4–7, 29, 30, 33) Dokážeme si vôbec predstaviť jas mesta, ktoré je trvale osvetlené Jehovovou slávou? V takom meste by nemohla byť noc. Nepotrebovalo by ani doslovné slnko a mesiac. Večne by vyžarovalo svetlo. (Porovnaj s 1. Timotejovi 6:16.) Nový Jeruzalem je zaliaty práve takýmto žiarivým jasom. Táto nevesta a jej ženích, kráľ, sa stávajú hlavným mestom Jehovovej univerzálnej organizácie — jeho „ženy“, „Jeruzalema hore“ —, o ktorom prorokoval Izaiáš: „Slnko sa viac neukáže byť pre teba svetlom vo dne a mesiac ti už nebude svietiť jasom. A Jehova sa ti stane na neurčito trvajúcim svetlom a tvoj Boh tvojou krásou. Tvoje slnko už nebude zapadať, ani z tvojho mesiaca nebude ubúdať; veď Jehova sa ti stane na neurčito trvajúcim svetlom a dni tvojho smútenia budú vyplnené.“ — Izaiáš 60:1, 19, 20; Galaťanom 4:26.

Svetlo pre národy

15. Ktoré slová Zjavenia hovoriace o Novom Jeruzaleme sa podobajú proroctvu Izaiáša?

¹⁵ Ten istý prorok predpovedal: „A národy  istotne pôjdu k tvojmu svetlu a králi k jasu tvojej žiary.“ ​(Izaiáš 60:3) Zjavenie ukazuje, že tieto slová sa budú vzťahovať aj na Nový Jeruzalem: „A národy budú chodiť prostredníctvom jeho svetla a králi zeme vnesú doň svoju slávu. A jeho veľké brány sa nebudú cez deň zatvárať a noci tam nebude. A vnesú doň slávu a česť národov.“ — Zjavenie 21:24–26.

16. Kto sú „národy“, ktoré budú chodiť prostredníctvom svetla Nového Jeruzalema?

¹⁶ Kto sú tieto „národy“, ktoré budú kráčať vo svetle Nového Jeruzalema? Sú to ľudia, ktorí kedysi patrili k národom tohto zlého sveta a ktorí reagujú na svetlo vysielané prostredníctvom tohto nádherného nebeského mesta. Vyniká medzi nimi veľký zástup, ktorý už vyšiel „zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ a uctieva Boha dňom i nocou spoločne s Jánovou triedou. (Zjavenie 7:9, 15) Keď Nový Jeruzalem zostúpi z neba a Ježiš použije kľúče od smrti a hádesu, aby mohol vzkriesiť mŕtvych, pripoja sa k tomuto zástupu ďalšie milióny ľudí. To budú tí, ktorí vyjdú „z národov“ a začnú milovať Jehovu a jeho Syna pripodobneného Baránkovi, manžela Nového Jeruzalema. — Zjavenie 1:18.

17. Kto sú „králi zeme“, ktorí ‚vnesú svoju slávu‘ do Nového Jeruzalema?

¹⁷ A kto sú „králi zeme“, ktorí „vnesú doň svoju slávu“? Nie sú to doslovní králi zeme ako skupina, lebo tí kráčajú do zničenia, keďže v Armagedone bojujú proti Božiemu kráľovstvu. (Zjavenie 16:14, 16; 19:17, 18) Mohli by týmito kráľmi byť niektorí vysoko postavení ľudia z národov, ktorí sa pripájajú k veľkému zástupu? Alebo to budú vzkriesení králi, ktorí sa v novom svete podriadia Božiemu kráľovstvu? (Matúš 12:42) Sotva, lebo sláva takých kráľov bola väčšinou svetská a už dávno vybledla. Preto ‚kráľmi zeme‘, ktorí vnesú svoju slávu do „Nového Jeruzalema“, musí byť 144 000 tých, ktorí boli ‚kúpení z každého kmeňa a jazyka a ľudu a národa‘, aby vládli ako králi s Baránkom, Ježišom Kristom. (Zjavenie 5:9, 10; 22:5) Slávu, ktorú dostali od Boha, vnášajú do mesta, aby tak prispeli k jeho väčšiemu jasu.

18. a) Kto bude vylúčený z Nového Jeruzalema? b) Komu sa dovolí vojsť do mesta?

¹⁸ Ján pokračuje: „Určite však doň nevstúpi nič nesväté ani nikto, kto koná nejakú ohavnosť a nejakú lož; vstúpia iba tí, čo sú zapísaní v Baránkovom zvitku života.“ ​(Zjavenie 21:27) K Novému Jeruzalemu nemôže patriť nič, čo je poškvrnené Satanovým svetom. Napriek tomu, že jeho brány sú stále otvorené, nebude doň môcť vstúpiť nikto, „kto koná nejakú ohavnosť a nejakú lož“. V tomto meste nebudú nijakí odpadlíci ani nijakí členovia Veľkého Babylonu. Úsilie každého, kto by sa pokúsil znesvätiť toto mesto tým, že by chcel skaziť jeho budúcich členov, dokým sú ešte na zemi, bude zmarené. (Matúš 13:41–43) Do Nového Jeruzalema vojdú iba tí, ktorí „sú zapísaní v Baránkovom zvitku života“, teda 144 000. * — Zjavenie 13:8; Daniel 12:3.

Rieka vody života

19. a) Ako bude podľa Jánovho opisu ľudstvo žehnané prostredníctvom Nového Jeruzalema? b) V ktorom období tečie „rieka vody života“ a ako to vieme?

¹⁹ Žiarivý Nový Jeruzalem prináša ľudstvu veľkolepé požehnania. O tom sa Ján dozvedá ďalej: „A ukázal mi rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu z Božieho a Baránkovho trónu prostriedkom jeho širokej cesty.“ ​(Zjavenie 22:1, 2a) Kedy sa to deje, v ktorom období táto „rieka“ tečie? Keďže vyteká „z Božieho a Baránkovho trónu“, mohlo by to byť od začiatku Pánovho dňa v roku 1914. Vtedy nastala udalosť ohlásená zatrúbením siedmej trúbky a veľkolepým oznámením: „Teraz prišla záchrana a moc a kráľovstvo nášho Boha a právomoc jeho  Krista.“ ​(Zjavenie 11:15; 12:10) V čase konca duch a nevesta pozývajú ľudí so správnym sklonom srdca, aby si vzali zadarmo vodu života. Voda z tejto rieky bude takým ľuďom ďalej prístupná až do konca tohto systému a aj potom, v novom svete, keď Nový Jeruzalem ‚zostúpi z neba od Boha‘. — Zjavenie 21:2.

20. Z čoho vidno, že voda života je už do určitej miery dostupná?

²⁰ Životodarná voda tu nie je ponúkaná ľudstvu prvý raz. Keď bol na zemi Ježiš, hovoril o vode, ktorá sprostredkúva večný život. (Ján 4:10–14; 7:37, 38) Čoskoro bude Ján počuť láskavé pozvanie: „Duch a nevesta hovoria: ‚Príď!‘ A každý, kto počuje, nech povie: ‚Príď!‘ A každý, kto je smädný, nech príde; každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ ​(Zjavenie 22:17) Toto pozvanie zaznieva už dnes, čo ukazuje, že určité množstvo vody života možno dostať už teraz. Ale v novom svete budú tieto vody tiecť od Božieho trónu cez Nový Jeruzalem ako skutočná rieka.

21. Čo znázorňuje „rieka vody života“ a ako prispieva k nášmu porozumeniu Ezechielovo videnie tejto rieky?

²¹ Čo je tou „riekou vody života“? Doslovná voda je látka nevyhnutne potrebná pre každý živý organizmus. Človek môže prežiť, ak je niekoľko týždňov bez potravy, ale bez vody by zomrel asi za týždeň. Voda je aj prostriedkom na čistenie a je veľmi dôležitá pre zdravie. Voda života teda musí znázorňovať čosi, čo je nevyhnutne potrebné pre život a zdravie ľudstva. Aj prorok Ezechiel dostal videnie ‚rieky vody života‘ a v jeho videní rieka vytekala z jeruzalemského chrámu a tiekla do Mŕtveho mora. Potom sa stal zázrak! Soľou nasýtená voda bez života sa zmenila na sladkú vodu, v ktorej sa hemžili ryby. (Ezechiel 47:1–12) Vo videní rieka vracia život čomusi, čo predtým bolo mŕtve. To je potvrdením, že rieka vody života znázorňuje Božie opatrenie prostredníctvom Ježiša Krista, aby bol „mŕtvemu“ ľudskému rodu vrátený dokonalý ľudský život. Táto rieka je „čistá ako krištáľ“, čo ukazuje, že Božie opatrenia sú čisté a sväté. Je to niečo celkom iné, ako skrvavené, smrtonosné „vody“ kresťanstva. — Zjavenie 8:10, 11.

22. a) Odkiaľ rieka vyteká a prečo je to výstižné? b) S čím súvisí voda života a čo ďalej ešte zahrnuje táto symbolická rieka?

²² Rieka vyteká z „Božieho a Baránkovho trónu“. To je výstižné, lebo základom Jehovových životodarných opatrení je výkupná obeť, a túto obeť zaobstaral Jehova, a to preto, lebo „tak veľmi... miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) K vode života patrí aj Božie slovo, o ktorom sa v Biblii hovorí ako o vode. (Efezanom 5:26) Voda života však zahŕňa nielen pravdu, ale aj všetky ostatné Jehovove opatrenia spočívajúce na Ježišovej obeti, ktoré majú oslobodiť poslušných ľudí od hriechu a smrti a dať im večný život. — Ján 1:29; 1. Jána 2:1, 2.

23. a) Prečo je výstižné, že rieka vody života tečie stredom širokej cesty Nového Jeruzalema? b) Ktorý božský sľub daný Abrahámovi sa splní, keď bude voda života tiecť prúdom?

²³ V priebehu tisícročného panstva sú dobrodenia výkupného plne uplatňované prostredníctvom kňazstva Ježiša a jeho 144 000 nižších kňazov. Je teda výstižné, že rieka vody života tečie stredom širokej cesty Nového Jeruzalema. Tento Nový Jeruzalem pozostáva z duchovného Izraela, ktorý spoločne s Ježišom tvorí pravé semeno Abraháma. (Galaťanom 3:16, 29) A tak to, že voda života v hojnosti preteká stredom širokej cesty tohto symbolického mesta, znamená, že „všetky národy zeme“ budú mať bohatú príležitosť žehnať sa prostredníctvom Abrahámovho semena. Jehovov sľub Abrahámovi sa splní v celom rozsahu. — 1. Mojžišova 22:17, 18.

Stromy života

24. Čo teraz vidí Ján po oboch stranách rieky vody života a čo to znázorňuje?

²⁴ V Ezechielovom videní sa voda zmenila  na bystrinu a prorok videl, ako po oboch jej stranách rastú všetky druhy ovocných stromov. (Ezechiel 47:12) Čo vidí Ján? Hovorí: „A na jednej a na druhej strane rieky boli stromy života, ktoré prinášali dvanásť úrod ovocia a vydávali svoje ovocie každý mesiac. A lístie stromov bolo na liečenie národov.“ ​(Zjavenie 22:2b) Tieto „stromy života“ musia takisto znázorňovať časť Jehovových opatrení, pomocou ktorých daruje poslušnému ľudstvu večný život.

25. Aké láskavé opatrenia robí Jehova pre vďačných ľudí, ktorí budú žiť v celosvetovom raji?

²⁵ Jehova robí naozaj láskavé opatrenia pre ľudí, ktorí dokážu prejaviť ocenenie. Nielenže si budú môcť naberať z občerstvujúcich vôd, ale budú si môcť aj natrhať najrozličnejšie výživné plody z týchto stromov. Keby sa len boli naši prarodičia uspokojili s podobným „žiadúcim“ ovocím, ktorým boli zaopatrení v edenskom raji! (1. Mojžišova 2:9) Ale tu, v celosvetovom raji, sa Jehova postaral, aby lístie z týchto symbolických stromov poslúžilo „na liečenie národov“. * Hojivé pôsobenie týchto symbolických listov vysoko prevyšuje akýkoľvek liek, či už rastlinný, alebo iný, ktorý máme k dispozícii dnes, a privedie veriace ľudstvo k duchovnej i telesnej dokonalosti.

26. Čo ešte môžu znázorňovať stromy života a prečo?

²⁶ K týmto stromom, dobre zavlažovaným riekou, môže patriť aj 144 000 členov Baránkovej manželky. Pokým sú na zemi, aj oni pijú z Božích opatrení pre život skrze Ježiša Krista. Je zaujímavé, že títo Ježišovi bratia splodení duchom sú v proroctve označení za ‚veľké stromy spravodlivosti‘. (Izaiáš 61:1–3; Zjavenie 21:6) Priniesli už veľa duchovného ovocia na Jehovovu chválu. (Matúš 21:43) V priebehu tisícročného panstva budú sprostredkovávať dobrodenia vyplývajúce z výkupného, ktoré budú slúžiť na „liečenie národov“ z hriechu a smrti. — Porovnaj s 1. Jána 1:7.

Už nebude noc

27. Ktoré ďalšie požehnania spomína Ján v súvislosti s tými, ktorí budú mať prednosť vojsť do Nového Jeruzalema, a prečo sa hovorí, že tam už „nebude žiadna kliatba“?

²⁷ Určite nejestvuje nádhernejšia prednosť, než smieť vojsť do Nového Jeruzalema. Skúsme si to predstaviť — tí, ktorí boli bezvýznamnými a nedokonalými ľuďmi, budú nasledovať Ježiša do neba a stanú sa súčasťou takého nádherného usporiadania! (Ján 14:2) Ján nám umožňuje urobiť si predstavu o požehnaniach, ktoré im budú dané. Hovorí: „A už tam nebude žiadna kliatba. Ale v meste bude Boží a Baránkov trón a jeho otroci mu budú preukazovať svätú službu; a uvidia jeho tvár a jeho meno bude na ich čelách.“ ​(Zjavenie 22:3, 4) Keď sa izraelské kňazstvo skazilo, postihla ho Jehovova kliatba. (Malachiáš 2:2) Ježiš vyhlásil, že neverný jeruzalemský „dom“ bol zanechaný. (Matúš 23:37–39) Ale v Novom Jeruzaleme „nebude [už] žiadna kliatba“. (Porovnaj so Zechariášom 14:11.) Všetci jeho obyvatelia boli na zemi podrobení ohnivým skúškam, zvíťazili v nich a ‚obliekli si neporušiteľnosť a nesmrteľnosť‘. Jehova vie o nich, tak ako vedel aj o Ježišovi, že nikdy neodpadnú. (1. Korinťanom 15:53, 57) Bude tu aj „Boží a Baránkov trón“, čím bude postavenie mesta zaistené na celú večnosť.

28. Prečo majú členovia Nového Jeruzalema napísané na čelách Božie meno a aká vzrušujúca vyhliadka je pred nimi?

²⁸ Všetci budúci členovia tohto nebeského mesta sú Božími „otrokmi“, takisto ako Ján. Ako takí majú na svojich čelách zreteľne napísané Božie meno, čo znamená, že ich majiteľom je Boh. (Zjavenie 1:1; 3:12) Považujú to za neoceniteľnú prednosť, že smú prinášať svätú službu ako časť Nového Jeruzalema. Keď bol Ježiš na zemi, dal  predpokladaným budúcim vládcom vzrušujúci sľub: „Šťastní sú tí čistého srdca, lebo uvidia Boha.“ ​(Matúš 5:8) Akí šťastní budú títo otroci, že budú môcť osobne vidieť a uctievať Jehovu!

29. Prečo Ján hovorí o nebeskom Novom Jeruzaleme, že „noci tam nebude“?

²⁹ Ján pokračuje: „Ani noci tam nebude, ani nepotrebujú svetlo lampy, ani nemajú slnečné svetlo, lebo Boh Jehova vyšle na nich svetlo.“ ​(Zjavenie 22:5a) Staroveký Jeruzalem, ako každé iné mesto na zemi, bol vo dne závislý od slnečného svetla a v noci od svetla mesiaca alebo umelého osvetlenia. Ale v nebeskom Novom Jeruzaleme nebude také osvetlenie potrebné. Mesto osvieti samotný Jehova. Slovo „noc“ tu môže byť použité aj v prenesenom význame, a znamenalo by potom nepriazeň Jehovu alebo odlúčenosť od neho. (Micheáš 3:6; Ján 9:4; Rimanom 13:11, 12) V nádhernej, žiarivej prítomnosti všemohúceho Boha nikdy nemôže byť taká noc.

30. Ako Ján uzatvára toto veľkolepé videnie a o čom nás Zjavenie uisťuje?

³⁰ V bezprostrednom závere celého veľkolepého videnia Ján hovorí o týchto Božích otrokoch: „A budú vládnuť ako králi po celú večnosť.“ ​(Zjavenie 22:5b) Pravda, na konci tisíc rokov budú už v plnom rozsahu uplatnené dobrodenia výkupného a Ježiš predstaví svojmu Otcovi dokonalý ľudský rod. (1. Korinťanom 15:25–28) Nevieme, aké ďalšie zámery má Jehova, pokiaľ ide o Ježiša a 144 000. Zjavenie nás však uisťuje, že ich výsadná svätá služba Jehovovi bude trvať po celú večnosť.

Šťastlivé vyvrcholenie Zjavenia

31. a) Akým vyvrcholením je videnie Nového Jeruzalema? b) Čo prinesie Nový Jeruzalem iným verným ľuďom?

³¹ Splnenie videnia o Novom Jeruzaleme, Baránkovej neveste, je šťastlivým vyvrcholením, na ktoré sa v Zjavení sústreďuje pozornosť, a to je aj skutočne vhodné. Všetci Jánovi spolukresťania z prvého storočia, ktorým pôvodne bola táto kniha určená, sa tešili na to, že vojdú do toho mesta ako nesmrteľní duchovní spoluvládcovia s Ježišom Kristom. Ostatok pomazaných kresťanov, ktorý je doteraz na zemi, má rovnakú nádej. Zjavenie teda postupuje k svojmu veľkolepému vyvrcholeniu, až kým úplná nevesta nebude spojená s Baránkom. Potom bude prostredníctvom Nového Jeruzalema použitý v prospech ľudstva výsledok Ježišovej vykupujúcej obete, a tak nakoniec všetci verní vojdú do večného života. Tak bude mať nevesta, Nový Jeruzalem, ako verná pomocníčka svojho ženícha a kráľa, po celú večnosť podiel na vytvorení spravodlivej novej zeme — a to všetko na slávu nášho Zvrchovaného Pána Jehovu. — Matúš 20:28; Ján 10:10, 16; Rimanom 16:27.

32, 33. Čo sme sa dozvedeli zo Zjavenia a akú úprimnú reakciu by to malo v nás vyvolať?

³² Prežívame teraz veľkú radosť, keď sa blížime k záveru našej úvahy o knihe Zjavenie. Dozvedeli sme sa o zmarení posledných snáh Satana a jeho semena a o definitívnom uskutočnení Jehovových spravodlivých súdov. Veľký Babylon musí navždy úplne zaniknúť a spolu s ním aj všetky ostatné beznádejne skazené prvky Satanovho sveta. Samotný Satan a jeho démoni budú vrhnutí do priepasti a neskôr zničení. Z nebies bude vládnuť s Kristom Nový Jeruzalem, pričom bude prebiehať vzkriesenie a súd, a potom príde čas, keď sa ľudstvo privedené napokon k dokonalosti bude tešiť z večného života na rajskej zemi. Ako živo vykresľuje Zjavenie všetky tieto udalosti! Ako veľmi to posilňuje naše odhodlanie ‚oznamovať večné dobré posolstvo ako radostnú zvesť každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu‘ na zemi! (Zjavenie 14:6, 7) Venuješ sa plne tomuto veľkému dielu?

³³ So srdcom naplneným vďačnosťou sústreďme sa teraz na záverečné slová Zjavenia.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]