Kapitola 25

Oživenie dvoch svedkov

1. K čomu mocný anjel vyzýva Jána?

KÝM s konečnou platnosťou pominie druhé beda, mocný anjel vyzýva Jána, aby sa zúčastnil na inom prorockom znázornení, tentoraz v súvislosti s chrámom. (Zjavenie 9:12; 10:1) Ján o tom hovorí: „A dostal som trstinu podobnú prútu, keď povedal: ‚Vstaň a zmeraj svätyňu Božieho chrámu a oltár a tých, ktorí v nej uctievajú.‘“ — Zjavenie 11:1.

Chrámová svätyňa

2. a) Ktorá chrámová svätyňa mala trvať až do našich čias? b) Kto je veľkňazom chrámovej svätyne a čo je jej Najsvätejšou?

² Chrám, ktorý sa tu spomína, nemôže byť ani jedným z doslovných chrámov v Jeruzaleme, pretože posledný z týchto chrámov zničili Rimania v roku 70 n. l. No apoštol Pavol objasnil, že ešte pred týmto zničením sa objavila iná chrámová svätyňa, ktorá mala trvať až do našich čias. Išlo o veľký duchovný chrám, ktorý bol naplnením prorockých symbolov, ktoré poskytoval svätostánok a neskôr chrámy vystavané v Jeruzaleme. Tento chrám je ‚pravý stan, ktorý postavil Jehova, a nie človek‘, a jeho veľkňazom je Ježiš, o ktorom Pavol hovorí, že sa už „posadil po pravici trónu Majestátu v nebesiach“. Najsvätejšia tohto chrámu je miestom Jehovovej prítomnosti v samotnom nebi. — Hebrejom 8:1, 2; 9:11, 24.

3. Čo bolo vo svätostánku znázornené a) oponou oddeľujúcou Najsvätejšiu od Svätej? b) obeťami zvierat? c) obetným oltárom?

³ Apoštol Pavol vysvetľuje, že opona svätostánku, ktorá oddeľovala Najsvätejšiu od oddelenia Svätej, znázorňuje Ježišovo telo. Keď Ježiš obetoval svoj život, táto opona sa roztrhla na dvoje, čím bolo dané najavo, že Ježišovo telo už neprekáža jeho vstupu do Jehovovej prítomnosti v nebi. Na základe Ježišovej obete pomazaní nižší kňazi, ktorí zomrú vo vernosti, majú tiež v patričnom čase prísť do neba. (Matúš 27:50, 51; Hebrejom 9:3; 10:19, 20) Pavol tiež zdôraznil, že ustavičné obete zvierat v stánku uctievania poukazovali na budúcu jednu Ježišovu obeť jeho dokonalého ľudského života. Obetný oltár na nádvorí bol znázornením Jehovovho opatrenia, aby mohla byť na základe jeho vôle prijatá Ježišova obeť na prospech „mnohých“ — tak pomazaných, ako neskôr aj iných oviec — „na záchranu tých, ktorí ho vrúcne očakávajú“. — Hebrejom 9:28; 10:9, 10; Ján 10:16.

4. Čo bolo symbolizované a) Svätou a b) vnútorným nádvorím?

⁴ Z tejto Bohom inšpirovanej informácie môžeme vyvodiť záver, že Svätá vo svätostánku symbolizuje svätý stav, v ktorom sa nachádzal Kristus a po ňom aj pomazaní členovia kráľovského kňazstva skupiny 144 000, kým sú na zemi, prv než vstúpia cez „oponu“. (Hebrejom 6:19, 20; 1. Petra 2:9) To je pekným znázornením toho, že týchto pomazaných prijal Boh za svojich duchovných synov, tak ako uznal za svojho Syna Ježiša po jeho krste v Jordáne roku 29 n. l. (Lukáš 3:22; Rimanom 8:15) A čo vnútorné nádvorie, jediná časť stánku uctievania, ktorú mohli pozorovať nekňazskí Izraelčania a kde  sa prinášali obete? To je znázornením stavu dokonalosti človeka Ježiša, v ktorom bol spôsobilý obetovať svoj život za ľudstvo. Je aj znázornením spravodlivého postavenia svätých, v ktorom sa nachádzajú jeho pomazaní nasledovníci, kým sú na zemi, lebo takéto postavenie je im pripočítané na základe Ježišovej obete. * — Rimanom 1:7; 5:1.

Meranie chrámovej svätyne

5. Aký význam malo v proroctvách hebrejských Písiem a) meranie Jeruzalema? b) meranie chrámu, o ktorom mal videnie Ezechiel?

⁵ Jánovi je povedané, aby ‚zmeral svätyňu Božieho chrámu a oltár a tých, ktorí v nej uctievajú‘. Čo to znamená? V proroctvách Hebrejských Písiem podobné meranie dávalo záruku, že sa bude postupovať podľa práva na základe Jehovových dokonalých meradiel. V dňoch zlého kráľa Manašeho prorocké meranie Jeruzalema potvrdilo nezmeniteľný rozsudok, že toto mesto má byť zničené. (2. Kráľov 21:13; Plač 2:8) Neskôr však, keď Jeremiáš videl meranie Jeruzalema, bolo to potvrdením toho, že mesto bude znovu postavené. (Jeremiáš 31:39; pozri aj Zechariáša 2:2–8.) Podobne i rozsiahle a podrobné meranie chrámu, svedkom ktorého bol vo videní Ezechiel, bolo pre židovských vyhnancov v Babylone zárukou, že v ich vlasti bude obnovené pravé uctievanie. Bolo taktiež pripomienkou, že Izrael, pokiaľ ide o jeho chyby, bude musieť aj naďalej zodpovedať svätým Božím meradlám. — Ezechiel 40:3, 4; 43:10.

6. Znamením čoho bol príkaz daný Jánovi, aby zmeral chrámovú svätyňu a kňazov, ktorí v nej uctievajú? Vysvetli to.

⁶ Podľa toho Jánovi daná výzva, aby zmeral svätyňu chrámu a v nej uctievajúcich kňazov, je znamením, že nič nemôže zabrániť splneniu Jehovových predsavzatí pokiaľ ide o chrámové usporiadanie a tých, ktorí sú s tým spojení, a že vyvrcholenie týchto predsavzatí sa blíži. A teraz, keď všetky veci boli položené pod nohy mocného Jehovovho anjela, nadišiel čas, aby bol ‚vrch domu Jehovovho pevne založený nad vrcholkom vrchov‘. (Izaiáš 2:2–4) Po všetkých stáročiach odpadlíctva kresťanstva musí byť vyvýšené čisté uctievanie Jehovu. A je tu aj čas, aby Ježišovi verní bratia, ktorí zomreli, boli vzkriesení do ‚Svätej svätých‘. (Daniel 9:24; 1. Tesaloničanom 4:14–16; Zjavenie 6:11; 14:4) A poslední zapečatení ‚otroci nášho Boha‘, ktorí ešte sú na zemi, musia byť meraní podľa božských meradiel, aby boli ako duchom splodení Boží synovia, spôsobilí pre svoje trvalé miesto v chrámovom usporiadaní. Dnešná Jánova trieda si plne uvedomuje tieto sväté meradlá a je rozhodnutá vyhovieť im. — Zjavenie 7:1–3; Matúš 13:41, 42; Efezanom 1:13, 14; porovnaj s Rimanom 11:20.

Šliapanie nádvoria

7. a) Prečo nemal Ján merať nádvorie? b) Kedy bolo sväté mesto šliapané 42 mesiacov? c) Ako sa prejavilo, že sa duchovenstvo kresťanstva po 42 mesiacoch nedržalo Jehovových spravodlivých meradiel?

⁷ Ján dostal zákaz merať nádvorie. Prečo? Sám o tom hovorí: „Ale nádvorie, ktoré je mimo chrámovej svätyne vyhoď von a nemeraj ho, lebo bolo dané národom a budú šliapať nohami sväté mesto štyridsaťdva mesiacov.“ ​(Zjavenie 11:2) Už sme zistili, že vnútorné nádvorie znázorňuje spravodlivé postavenie duchom splodených kresťanov žijúcich na zemi. Ako uvidíme, odkazuje sa tu na doslovných 42 mesiacov, od decembra 1914 do júna 1918, keď všetci, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, boli podrobení prísnej skúške. Budú sa počas týchto vojnových rokov držať spravodlivých Jehovových meradiel? Väčšinou sa ich nedržali. Duchovenstvo kresťanstva ako celok postavilo pred poslušnosť voči  božskému zákonu nacionalizmus. Vo vojne, ktorá prebiehala najmä v kresťanstve, duchovenstvo svojimi kázňami na oboch stranách hnalo mladých mužov do zákopov. Milióny ľudí boli pobité. Do roku 1918, keď začal súd od Božieho domu, boli do krviprelievania zapojené už i Spojené štáty americké, a duchovenstvo celého kresťanstva si privodilo krvnú vinu, ktorá ešte stále volá po božskej pomste. (1. Petra 4:17) Bolo natrvalo a nezvratne odvrhnuté. — Izaiáš 59:1–3, 7, 8; Jeremiáš 19:3, 4.

8. Čo si mnohí bádatelia Biblie uvedomili počas prvej svetovej vojny, čo však nechápali plne?

⁸ A čo malá skupina bádateľov Biblie? Tí, čo k nej patrili, mali byť okamžite v roku 1914 meraní podľa toho, či sa držia Božích meradiel? Nie, aj oni museli byť vyskúšaní takisto ako všetci, ktorí sa uprostred kresťanstva vyhlasujú za kresťanov. Boli ‚vyhodení von a daní národom‘, aby boli ťažko skúšaní a prenasledovaní. Mnohí z nich si uvedomili, že nesmú ísť zabíjať svojich blížnych, no nechápali ešte plne, čo znamená kresťanská neutralita. (Micheáš 4:3; Ján 17:14, 16; 1. Jána 3:15) Pod tlakom zo strany národov niektorí sa dopustili kompromisu.

9. Čo je sväté mesto, ktoré šliapali národy, a kto zastupuje na zemi toto mesto?

⁹ Ale ako sa splnilo to, že národy šliapali nohami sväté mesto? Očividne sa to nevzťahuje na Jeruzalem, ktorý bol zničený vyše 25 rokov pred napísaním Zjavenia. Svätým mestom bude skôr Nový Jeruzalem, neskoršie opisovaný v Zjavení, ktorý je teraz na zemi predstavovaný ostatkom pomazaných kresťanov na vnútornom chrámovom nádvorí. Časom sa i oni stanú časťou veľkého  mesta. Keď sú šliapaní oni, je to také isté, ako keby bolo šliapané samotné to mesto. — Zjavenie 21:2, 9–21.

Dvaja svedkovia

10. Čo majú robiť verní Jehovovi svedkovia, kým sú šliapaní?

¹⁰ I keď boli títo verní šliapaní, neprestali byť vernými Jehovovými svedkami. Proroctvo preto ďalej hovorí: „‚Spôsobím, aby moji dvaja svedkovia prorokovali oblečení vo vrecovine tisícdvestošesťdesiat dní.‘ Tých znázorňujú dva olivovníky a dva svietniky a stoja pred Pánom zeme.“ — Zjavenie 11:3, 4.

11. Čo to pre verných pomazaných kresťanov znamenalo, že majú prorokovať „vo vrecovine“?

¹¹ Títo verní pomazaní kresťania museli mať vytrvalosť, lebo mali prorokovať „vo vrecovine“. Čo to znamenalo? V biblických časoch bola vrecovina často symbolom smútenia. Obliekali si ju na znamenie hlbokého smútku alebo skľúčenosti. (1. Mojžišova 37:34; Jób 16:15, 16; Ezechiel 27:31) Vrecovina bola spojená s trúchlivými posolstvami skazy alebo zármutku, ktoré ohlasovali Boží proroci. (Izaiáš 3:8, 24–26; Jeremiáš 48:37; 49:3) Nosenie vrecoviny mohlo vyjadrovať pokoru alebo pokánie v súvislosti s božským varovaním. (Jonáš 3:5) To, že títo dvaja svedkovia boli oblečení do vrecoviny, zrejme vyjadruje, že pokorne a vytrvalo oznamovali Jehovove súdy. Boli svedkami, ktorí ohlasovali deň pomsty, ktorá prinesie smútenie i národom. — 5. Mojžišova 32:41–43.

12. Prečo sa zdá, že obdobie, keď sväté mesto malo byť šliapané, je doslovné?

¹² Jánova trieda mala toto posolstvo zvestovať počas presne stanoveného obdobia: 1 260 dní alebo 42 mesiacov, rovnako dlhý čas, ako bol čas šliapania svätého mesta. Zdá sa, že toto obdobie je doslovné, lebo je vyjadrené dvoma rôznymi spôsobmi, najprv v mesiacoch, potom v dňoch. Okrem toho, vyznačené triapolročné obdobie v Pánovom dni naozaj bolo, a to na začiatku, a ťažké skúsenosti Božieho ľudu vtedy zodpovedali udalostiam, o ktorých toto proroctvo hovorí — od decembra 1914 do júna 1918. (Zjavenie 1:10) Čo sa týka Jehovovho súdu nad kresťanstvom a nad svetom, hlásalo sa posolstvo „vrecoviny“.

13. a) Aký význam má to, že pomazaní kresťania boli zobrazení ako dvaja svedkovia? b) Ktoré Zechariášovo proroctvo sa pripomína tým, že Ján nazýva dvoch svedkov ‚dvoma olivovníkmi a dvoma svietnikmi‘?

¹³ Tí, čo hlásali, boli zobrazení ako dvaja svedkovia, čo slúžilo na potvrdenie, že ich posolstvo je presné a dobre podložené. (Porovnaj s 5. Mojžišovou 17:6; s Jánom 8:17, 18.) Ján ich nazýva „dva olivovníky a dva svietniky“ a hovorí, že „stoja pred Pánom zeme“. To je zjavný odkaz na proroctvo Zechariáša, ktorý videl sedemramenný svietnik a dva olivovníky. Zechariášovi bolo povedané, že dva olivovníky znázorňujú ‚dvoch pomazaných‘, to jest miestodržiteľa Zorobábela a veľkňaza Jozuu, „ktorí stoja vedľa Pána celej zeme“. — Zechariáš 4:1–3, 14.

14. a) Čo vyjadrovalo Zechariášovo videnie dvoch olivovníkov? b) Čo mali pomazaní kresťania zažiť počas prvej svetovej vojny?

¹⁴ Zechariáš žil v čase znovuvýstavby a jeho videnie dvoch olivovníkov znamenalo, že Zorobábel a Jozua budú požehnaní Jehovovým duchom, aby mohli posilňovať ľud v práci. Videnie svietnikov pripomínalo Zechariášovi, aby ‚nepohŕdal dňom malých vecí‘, pretože Jehovove predsavzatia mali byť vyplnené „‚nie vojenskou silou, ani mocou, ale mojím duchom,‘ povedal Jehova vojsk.“ ​(Zechariáš 4:6, 10; 8:9) Malá hŕstka kresťanov, ktorá počas prvej svetovej vojny vytrvalo prinášala ľudstvu svetlo pravdy, mala byť podobne použitá i pri diele obnovy. Aj oni mali byť zdrojom povzbudenia, a hoci ich bolo málo, mali sa naučiť spoliehať na Jehovovu silu a nepohŕdať dňom malých začiatkov.

15. a) Čo pripomína to, že pomazaní kresťania boli opísaní ako dvaja svedkovia? Vysvetli to. b) Aké znamenia majú robiť títo dvaja svedkovia?

 ¹⁵ To, že boli opísaní ako svedkovia, nám pripomína aj scénu premenenia. V tomto videní videli traja apoštoli Ježiša v jeho kráľovskej sláve, v sprievode Mojžiša a Eliáša. To bolo predobrazom, ktorý akoby v tieňovom obryse vyjadril, ako sa Ježiš v roku 1914 posadí na svoj slávny trón, aby dovŕšil dielo predznamenané týmito dvoma prorokmi. (Matúš 17:1–3) Vzhľadom na to je výstižné, keď sú dvaja svedkovia teraz videní, ako konajú znamenia pripomínajúce činy Mojžiša a Eliáša. Ján o nich napríklad hovorí: „A ak im chce niekto uškodiť, vyjde oheň z ich úst a pohltí ich nepriateľov; a keby im azda niekto chcel uškodiť, musí byť zabitý týmto spôsobom. Tí majú moc zavrieť nebo, aby nepršalo v dňoch ich prorokovania.“ — Zjavenie 11:5, 6a.

16. a) Čím nám znamenie týkajúce sa ohňa, pripomína čas, keď bola v Izraeli uvedená do pochybnosti právomoc Mojžiša? b) Ako duchovenstvo kresťanstva počas prvej svetovej vojny bojovalo proti bádateľom Biblie a podnecovalo k tomu, aby im boli robené ťažkosti, a ako sa to obrátilo proti nemu samému?

¹⁶ To nám pripomenie čas, keď bola v Izraeli uvedená do pochybnosti autorita Mojžiša. Prorok vyslovil ohnivé slová súdu a Jehova zničil buričov, a to tak, že dvesto päťdesiati boli strávení doslovným ohňom z neba. (4. Mojžišova 16:1–7, 28–35) Podobne odporovali vodcovia kresťanstva bádateľom Biblie, a hovorili o nich, že neabsolvovali žiadne vysoké teologické školy. Ale Boží svedkovia mali vyššie dôkazy o tom, že sú kazateľmi: dôkazom boli mierni ľudia, ktorí dbali na ich biblické posolstvo. (2. Korinťanom 3:2, 3) V roku 1917 bádatelia Biblie vydali knihu Ukončené tajomstvo, mocný komentár k Zjaveniu a Ezechielovi. Zatým nasledovalo rozšírenie desiatich miliónov výtlačkov štvorstránkového traktátu Mesačník bádateľov Biblie s hlavným článkom nazvaným „Pád Babylonu — prečo musí kresťanstvo trpieť — konečný výsledok“. Rozhnevané duchovenstvo v Spojených štátoch využilo vojnovú hystériu ako zámienku na  zákaz knihy. V iných krajinách bola kniha Ukončené tajomstvo scenzúrovaná. Ale Boží služobníci odpovedali ohnivou publikáciou, štvorstránkovým traktátom s názvom Zvesti kráľovstva. Pánov deň postupoval a ďalšie publikácie poukazovali, že kresťanstvo duchovne zlyhalo. — Porovnaj s Jeremiášom 5:14.

17. a) Za akých okolností nastalo v časoch Eliáša sucho a kedy zostúpil oheň? b) Ako vyšiel oheň z úst dvoch svedkov a v akom zmysle nastalo sucho?

¹⁷ A čo v tejto súvislosti môžeme povedať o Eliášovi? Tento prorok vyhlásil za dní izraelských kráľov, že príde sucho ako prejav Jehovovej nevôle nad Izraelčanmi uctievajúcimi Baala. Sucho naozaj prišlo a trvalo tri a pol roka. (1. Kráľov 17:1; 18:41–45; Lukáš 4:25; Jakub 5:17) Keď neskôr neverný kráľ Achaziáš vyslal vojakov, aby donútili Eliáša dostaviť sa do prítomnosti kráľa, prorok zvolal oheň z neba, aby vojakov strávil. Až keď vojenský dôstojník prejavil náležitú úctu k jeho postaveniu proroka, Eliáš súhlasil, že ho bude sprevádzať pred kráľa. (2. Kráľov 1:5–16) Podobne i pomazaný ostatok medzi rokmi 1914–1918 odvážne upozorňoval na duchovné sucho v kresťanstve a varoval pred ohnivým súdom pri ‚príchode veľkého a bázeň vzbudzujúceho Jehovovho dňa‘. — Malachiáš 4:1, 5; Ámos 8:11.

18. a) Akú moc dostali dvaja svedkovia a v čom sa to podobá moci, ktorú dostal Mojžiš? b) Ako títo dvaja svedkovia odhalili kresťanstvo?

¹⁸ O týchto dvoch svedkoch Ján ďalej hovorí: „A majú moc nad vodami, aby ich obrátili na krv, a aby bili zem ranami  každého druhu, kedykoľvek chcú.“ ​(Zjavenie 11:6b) Keď Jehova chcel prehovoriť faraóna, aby prepustil Izraelčanov, použil Mojžiša, aby bil utláčajúci Egypt ranami, vrátane tej, pri ktorej sa voda zmenila na krv. Ešte po stáročiach si filištínski nepriatelia Izraela dobre pamätali Jehovove skutky proti Egyptu, a zvolali: „Kto nás zachráni z ruky toho majestátneho Boha? To je ten Boh, ktorý v pustatine udrel Egypt pobitím každého druhu [„pohromami“, Heger].“ ​(1. Samuelova 4:8; Žalm 105:29) Mojžiš znázornil Ježiša, ktorý mal právomoc vynášať božské súdy nad náboženskými vodcami svojej doby. (Matúš 23:13; 28:18; Skutky 3:22) A Kristovi bratia, dvaja svedkovia, počas prvej svetovej vojny poukázali na to, že „vody“, ktoré kresťanstvo predkladá svojim stádam, sú smrtonosné.

Dvaja svedkovia sú zabití

19. Čo sa deje podľa správy Zjavenia, keď dvaja svedkovia končia svoje svedectvo?

¹⁹ Rana, ktorá dopadla na kresťanstvo, bola taká tvrdá, že po 42 mesiacoch, čo dvaja svedkovia prorokovali vo vrecovine, kresťanstvo využilo svoj svetský vplyv, aby ich dalo ‚zabiť‘. Ján píše: „A keď dokončia svoje svedectvo, divé zviera, ktoré vystupuje z priepasti, bude s nimi bojovať a zvíťazí nad nimi a zabije ich. A ich mŕtvoly budú na širokej ceste veľkého mesta, ktoré sa v duchovnom zmysle nazýva Sodoma a Egypt, kde bol aj ich Pán pribitý na kôl. Ľudia a kmene a jazyky a národy sa budú pozerať na ich mŕtvoly tri a pol dňa a nedovolia uložiť ich mŕtvoly do hrobky. A obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a tešiť a budú si navzájom posielať dary, lebo tí dvaja proroci trápili obyvateľov zeme.“ — Zjavenie 11:7–10.

20. Čo je „divé zviera, ktoré vystupuje z priepasti“?

²⁰ Toto je prvé z 37 miest v Zjavení, kde sa spomína akési divé zviera. Týmto a inými zvieratami sa časom budeme zaoberať podrobne. Zatiaľ stačí, aby sme si povedali, že „divé zviera, ktoré vystupuje z priepasti“, je Satanom vytvorený politický systém vecí. * — Porovnaj so Zjavením 13:1; s Danielom 7:2, 3, 17.

21. a) Ako využili náboženskí nepriatelia situáciu počas vojny proti dvom svedkom? b) Čo je vyjadrené tým, že mŕtve telá dvoch svedkov neboli pochované? c) Ako sa treba pozerať na obdobie tri a pol dňa? (Pozri poznámku pod čiarou.)

²¹ Od roku 1914 do roku 1918 národy viedli prvú svetovú vojnu. Vlastenecké cítenie bolo rozjatrené a túto situáciu využili na jar roku 1918 náboženskí nepriatelia dvoch svedkov.  Ovplyvňovali štátnu súdnu moc takým spôsobom, aby zodpovední zvestovatelia Biblickej a traktátnej spoločnosti boli uväznení na základe falošného obvinenia z protištátnej činnosti. Ich verných spolupracovníkov to zarazilo. Činnosť Kráľovstva takmer ustala. Vyzeralo to, akoby dielo hlásania bolo mŕtve. V biblických dobách bolo prejavom veľkej nevážnosti, ak niekto nebol pochovaný do pamätnej hrobky. (Žalm 79:1–3; 1. Kráľov 13:21, 22) Teda keby dvaja svedkovia zostali nepochovaní, znamenalo by to veľkú potupu. V horúcom palestínskom podnebí by mŕtve telá voľne ležiace na ulici po troch a pol doslovných dňoch iste začali zapáchať. * (Porovnaj s Jánom 11:39.) Táto podrobnosť v proroctve poukazuje teda na to, že dvaja svedkovia mali vytrpieť potupu. Tým, ktorí boli uväznení, bolo dokonca odopreté prepustenie na záruku, keď ich prípady boli v odvolacom konaní. Boli vydaní napospas verejnosti, a to dosť dlho, aby sa obyvateľom „veľkého mesta“ stali zápachom. Ale čo bolo tým „veľkým mestom“?

22. a) Čo je veľké mesto? b) Ako sa verejná tlač pripojila k duchovenstvu v jasaní nad umlčaním dvoch svedkov? (Pozri rámček.)

²² Ján nám poskytuje určité záchytné body, aby sme tomu mohli porozumieť. Hovorí, že v tomto meste bol Ježiš pribitý na mučenícky kôl. Okamžite nám príde na myseľ Jeruzalem. Hovorí však tiež, že toto veľké mesto sa nazýva Sodoma a Egypt. Doslovný Jeruzalem bol raz označený ako Sodoma, a to pre jeho nečisté zvyky. (Izaiáš 1:8–10; porovnaj s Ezechielom 16:49, 53–58.) A Egypt, prvá svetová veľmoc, sa na niektorých miestach objavuje ako obraz terajšieho svetového systému vecí. (Izaiáš 19:1, 19; Joel 3:19) Veľké mesto teda  znázorňuje akýsi poškvrnený „Jeruzalem“, ktorý tvrdí, že uctieva Boha, ale stal sa nečistým a hriešnym ako Sodoma a takým ako Egypt, časťou terajšieho satanského svetového systému vecí. Zobrazuje kresťanstvo, novodobý náprotivok neverného Jeruzalema, organizáciu, ktorej členovia mali nemálo dôvodov jasať, keď sa im podarilo umlčať znepokojujúce zvestovanie dvoch svedkov.

Znovu ožili!

23. a) Čo sa deje s dvoma svedkami po tri a pol dňoch a ako to pôsobí na ich nepriateľov? b) Kedy v novej dobe dochádza k splneniu Zjavenia 11:11, 12 a Ezechielovho proroctva o tom, že Jehova dýchne na údolie suchých kostí?

²³ Verejná tlač sa pripojila k duchovenstvu v zosmiešňovaní Božieho ľudu. V istých novinách sa hovorilo: „Je skoncované s Ukončeným tajomstvom.“ Nič však nemohlo byť ďalej od pravdy. Dvaja svedkovia nezostali mŕtvi. Čítame: „A po tri a pol dňoch vstúpil do nich duch života od Boha a postavili sa na nohy, a na tých, ktorí ich zbadali, padol veľký strach. A počuli silný hlas z neba, ktorý im hovoril: ‚Poďte sem hore.‘ A vystúpili do neba v oblaku a ich nepriatelia ich zbadali.“ ​(Zjavenie 11:11, 12) Zažili teda čosi podobné tomu, čo sa stalo so suchými kosťami v údolí, ktoré vo videní navštívil Ezechiel. Jehova dýchol na tieto suché kosti a ony ožili, čo bolo obrazom znovuzrodenia izraelského národa po 70 rokoch zajatia v Babylone. (Ezechiel 37:1–14) Obe proroctvá, z Ezechiela a zo Zjavenia, sa podivuhodne splnili v novej dobe, v roku 1919, keď Jehova obnovil svojich ‚zosnulých‘ svedkov, aby kypeli životom.

24. Kedy dvaja svedkovia ožili a aký účinok to malo na ich náboženských prenasledovateľov?

²⁴ To bol pre prenasledovateľov otras! Mŕtve telá dvoch svedkov náhle ožili a boli  opäť činné. Bola to horká pilulka, ktorú muselo duchovenstvo zhltnúť, tým viac, že i kresťanskí kazatelia, ktorí sa podľa ich plánov mali dostať do väzenia, boli opäť slobodní a neskôr boli úplne zbavení obvinenia. Otras musel byť ešte väčší, keď v septembri 1919 bádatelia Biblie usporiadali zjazd v Cedar Point, Ohio, USA. Krátko predtým prepustený prezident Biblickej a traktátnej spoločnosti J. F. Rutherford vyburcoval účastníkov zjazdu svojou prednáškou „Zvestujme kráľovstvo“, založenou na Zjavení 15:2 a Izaiášovi 52:7. Tí, ktorí patrili k Jánovej triede, začali opäť „prorokovať“ čiže verejne zvestovať. Stále im pribúdalo síl, a oni nebojácne odhaľovali pokrytectvo kresťanstva.

25. a) Kedy bolo dvom svedkom povedané: „Poďte sem hore,“ a ako sa to stalo? b) Akým otriasajúcim dojmom zaúčinkovalo na veľké mesto oživenie dvoch svedkov?

²⁵ Kresťanstvo sa mnoho ráz snažilo zopakovať svoje víťazstvo z roku 1918. Uchyľovalo sa k akciám luzy, k manipuláciám so zákonmi, k zatýkaniu, aj k popravám — ale márne. Po roku 1919 bola už preň duchovná sféra dvoch svedkov nedostupná. Tým totiž v onom roku Jehova povedal: „Poďte sem hore.“ A oni vystúpili na vyvýšené duchovné miesto, kde ich mohli ich nepriatelia vidieť, ale nemohli sa ich dotknúť. Ján opisuje, ako otriasajúco zapôsobilo ich oživenie na veľké mesto. „A v tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie a desatina mesta padla; sedemtisíc osôb bolo zabitých zemetrasením a ostatní sa zdesili a vzdali slávu nebeskému Bohu.“ ​(Zjavenie 11:13) V náboženskej sfére došlo skutočne k veľkému otrasu. Zdalo sa, že vodcom tradičných cirkví uhýba zem pod nohami, keď sa oživení kresťania pustili do práce. Jedna desatina ich mesta, obrazne povedané 7 000 osôb, bola tak dôkladne zasiahnutá, až bolo možné povedať, že boli zabití.

26. Koho znázorňuje „desatina mesta“ a „sedemtisíc“ zo Zjavenia 11:13? Vysvetli to.

²⁶ Výraz „desatina mesta“ pripomína Izaiášovo proroctvo o starovekom Jeruzaleme. Desatina tu mala ako sväté semeno prežiť zničenie mesta. (Izaiáš 6:13) Podobne počet 7 000 pripomína Eliášov pocit, že len on sám zostal v Izraeli verný. Jehova mu však povedal, že je tam ešte 7 000 takých, ktorí sa neklaňajú pred Baalom. (1. Kráľov 19:14, 18) V prvom storočí napísal apoštol Pavol, že týchto 7 000 znázorňovalo ostatok Židov, ktorí reagovali na dobré posolstvo o Kristovi. (Rimanom 11:1–5) Tieto texty nám pomáhajú pochopiť, že „sedem tisíc“ a „desatina mesta“ v Zjavení 11:13 sú tí, ktorí poslúchajú dvoch oživených svedkov a opúšťajú hriešne veľké mesto. Pre kresťanstvo akoby umreli. Ich mená sú vyňaté z jeho členských matrík. Pre kresťanstvo už neexistujú. *

27, 28. a) Ako ‚ostatní vzdali slávu nebeskému Bohu‘? b) Čo muselo uznať duchovenstvo kresťanstva?

²⁷ A ako ‚ostatní [z kresťanstva]... vzdali slávu nebeskému Bohu‘? Rozhodne nie tým, že by opustili svoje odpadlícke náboženstvo a stali sa Božími služobníkmi. Skôr to bude tak, ako to vysvetľuje Vincentov Rozbor slov v Novom Zákone (angl.), keď rozoberá výraz „vzdali slávu nebeskému Bohu“. Hovorí sa tu: „Týmto vyjadrením nie je označené ani obrátenie, ani pokánie, ani vďakyvzdanie, ale uznanie, čo je jeho obvyklý zmysel v Písme. Porovnaj Jozua vii, 19 (Sept.). Ján ix, 24; Skutky xii, 23; Rim. iv, 20.“ Aj keď sa to kresťanstvu nepáči, musí uznať, že Boh bádateľov Biblie vykonal veľký skutok, keď ich oživil pre kresťanskú činnosť.

²⁸ Je možné, že duchovenstvo to uznáva iba v duchu, samo pre seba. Rozhodne nikto z tejto skupiny verejne neuznal Boha dvoch  svedkov. Ale Jehovovo proroctvo dané skrze Jána nám pomáha pochopiť, čo bolo v ich srdciach, a uvedomiť si, aký pokorujúci otras zažili v roku 1919. „Sedem tisíc“ opustilo kresťanstvo, ktoré sa zo všetkých síl snažilo podržať si svoje ovce. Odvtedy bolo duchovenstvo nútené uznať, že Boh Jánovej triedy je mocnejší než jeho boh. V neskorších rokoch si to malo uvedomiť ešte jasnejšie, pretože z jeho stáda mali odísť ešte mnohí iní, čo je akoby ozvenou slov, ktoré vyslovil ľud, keď Eliáš zvíťazil nad Baalovými ctiteľmi na vrchu Karmel: „Jehova je pravý Boh! Jehova je pravý Boh!“ — 1. Kráľov 18:39.

29. Čo podľa Jánových slov rýchlo prichádza a aký ďalší otras čaká kresťanstvo?

²⁹ Ale počúvajme! Ján nám hovorí: „Druhé beda pominulo. Hľa, tretie beda rýchlo prichádza.“ ​(Zjavenie 11:14) Ak je kresťanstvo otrasené tým, čo sa deje doteraz, čo bude robiť, keď bude oznámené tretie beda, keď zatrúbi na svojej trúbke siedmy anjel a keď bude nakoniec ukončené sväté Božie tajomstvo? — Zjavenie 10:7.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Rámček na strane 168]

Radosť a jasanie zo Zjavenia 11:10

Vo svojej knihe Kňazi ponúkajú zbrane (angl.) vydanej v roku 1933 poukazuje Rey H. Abrams na odpor duchovenstva proti knihe Ukončené tajomstvo, ktorú vydala Spoločnosť Strážna veža. Rozpráva o tom, ako sa duchovenstvo snažilo zbaviť sa bádateľov Biblie a ich „presvedčovania, ktoré je ako mor“. To viedlo k súdnemu konaniu, ktoré malo za následok odsúdenie J. F. Rutherforda a jeho siedmich spoločníkov na dlhoročné väzenie. Dr. Abrams k tomu dodáva: „Rozbor celého prípadu vedie k záveru, že za hnutím za vyhladenie russellovcov stáli pôvodne cirkvi a kňazstvo. Vo februári 1918 sa proti nim a ich publikáciám, predovšetkým proti Ukončenému tajomstvu, začalo systematické ťaženie v Kanade. Podľa novín Tribune, ktoré vychádzajú vo Winnipegu... panoval názor, že o potlačenie ich knihy sa postarali priamo ‚predstavitelia duchovenstva‘.“

Dr. Abrams pokračuje: „Keď vydavatelia náboženskej tlače dostali správu o rozsudkoch na dvadsať rokov, prejavili radosť prakticky v každej z týchto publikácii, už či veľkej alebo malej. Nenašiel som nijaké sústrastné slová v žiadnom ortodoxnom náboženskom časopise. ‚Nemôže byť pochýb,‘ vyhlásil Upton Sinclair, že ‚prenasledovanie... vzniklo čiastočne preto, že vyvolali nenávisť „ortodoxných“ náboženských organizácií.‘ Čo sa nepodarilo spojenému úsiliu cirkví, to za ne teraz zrejme úspešne ukončili vlády.“ Spisovateľ cituje potupné komentáre celého radu náboženských publikácií a potom, keď spomína, že odvolací súd rozhodnutie zrušil, poznamenáva: „Tento súdny výrok bol v cirkvách prijatý tichom.“

[Obrázok na strane 163]

Ján meria duchovný chrám — pomazané kňazstvo musí zodpovedať meradlám

[Obrázky na strane 165]

Obnovovacie práce, ktoré konali Zorobábel a Jozua, znázorňovali, že v Pánovom dni nastane medzi Jehovovými svedkami po malých začiatkoch veľký vzrast. Priestory v newyorskom Brooklyne, napríklad i tie, ktoré sú na obrázku, museli byť veľmi rozšírené, aby mohli spĺňať požiadavky, ktoré boli na ne kladené.

[Obrázky na strane 166]

Ohnivé súdne posolstvá oznamované dvoma svedkami boli predznamenané prorockým dielom Mojžiša a Eliáša

[Obrázky na strane 169]

Podobne ako suché kosti z 37. kapitoly Ezechiela boli oživení dvaja svedkovia pre dnešné dielo zvestovania