Kapitola 6

Otváranie svätého tajomstva

1. Ako by sme mali reagovať na žiarivý obraz zaznačený v Zjavení 1:10–17?

VIDENIE vyvýšeného Ježiša naozaj vzbudzuje posvätnú bázeň. Keby sme vtedy boli divákmi spolu s apoštolom Jánom, boli by sme iste i my premožení tou žiarivou nádherou a takisto ako on padli by sme na tvár. (Zjavenie 1:10–17) Toto neprekonateľné inšpirované videnie bolo zachované preto, aby nás dnes podnietilo k činnosti. Mali by sme takisto ako Ján pokorne prejavovať ocenenie pre všetko, čo toto videnie znamená. Kiež máme vždy hlbokú úctu pred Ježišovým postavením, ktoré má ako na trón dosadený kráľ, veľkňaz a sudca. — Filipanom 2:5–11.

„Prvý a Posledný“

2. a) Akým titulom sa Ježiš predstavuje? b) Čo sa mieni tým, keď Jehova hovorí: „Som prvý a som posledný“? c) Na čo obracia pozornosť Ježišov titul „Prvý a Posledný“?

² No z našej posvätnej bázne by sa nemal stať chorobný strach. Ježiš upokojil Jána, ako o tom ďalej hovorí apoštol: „A položil na mňa pravú ruku a povedal: ‚Neboj sa. Ja som Prvý a Posledný a živý.‘“ ​(Zjavenie 1:17b, 18a) V Izaiášovi 44:6 Jehova správne opisuje svoje postavenie, ktoré má ako jediný všemohúci Boh. Hovorí tu: „Som prvý a som posledný, a okrem mňa niet nijakého Boha.“ * Keď sa Ježiš predstavuje titulom „Prvý a Posledný“, netvrdí tým, že je rovný Jehovovi, vznešenému Stvoriteľovi. Používa titul, ktorý mu oprávnene udelil Boh. V Izaiášovi Jehova vynáša výrok o jedinečnosti svojho postavenia, ktoré má ako pravý Boh. Je večným Bohom a okrem neho skutočne žiaden iný Boh neexistuje. (1. Timotejovi 1:17) V Zjavení hovorí Ježiš o titule, ktorý mu bol udelený, a obracia pozornosť na svoje jedinečné vzkriesenie.

3. a) V akom zmysle je Ježiš „Prvý a Posledný“? b) Čo sa mieni tým, že Ježiš má „kľúče smrti a hádesu“?

³ Ježiš bol totiž naozaj „prvý“ človek, ktorý bol vzkriesený pre nesmrteľný duchovný  život. (Kolosanom 1:18) Je taktiež „posledný“, koho osobne vzkriesil Jehova. Tak sa stáva ‚živým... a... žije po celú večnosť‘. Má nesmrteľnosť. V tom sa podobá svojmu nesmrteľnému Otcovi, ktorý je označovaný ako ‚živý Boh‘. (Zjavenie 7:2; Žalm 42:2) Ježiš je pre všetkých ostatných ľudí „vzkriesenie a život“. (Ján 11:25) V súlade s tým hovorí Jánovi: „Bol som mŕtvy, ale hľa, žijem po celú večnosť a mám kľúče smrti a hádesu.“ ​(Zjavenie 1:18b) Jehova mu dal právo a moc kriesiť mŕtvych. Preto Ježiš môže povedať, že má kľúče, ktorými môže otvoriť brány tým, čo sú spútaní smrťou a hádesom (svojím stavom v hrobe). — Porovnaj s Matúšom 16:18.

4. Aký príkaz Ježiš opakuje a kto má z neho úžitok?

⁴ Na tomto mieste Ježiš opakuje svoj príkaz, že Ján má videnie zapísať. Hovorí mu: „Zapíš, čo si videl a čo je a čo sa stane potom.“ ​(Zjavenie 1:19) Aké vzrušujúce veci oznámi ešte Ján na naše poučenie?

Hviezdy a svietniky

5. Ako Ježiš vysvetlil, čo znamená „sedem hviezd“ a „sedem svietnikov“?

⁵ Ján videl Ježiša uprostred siedmich zlatých svietnikov, so siedmimi hviezdami v pravej ruke. (Zjavenie 1:12, 13, 16) Teraz Ježiš vysvetľuje: „Čo sa týka svätého tajomstva siedmich hviezd, ktoré si videl na mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov: Sedem hviezd znamená anjelov siedmich zborov a sedem svietnikov znamená sedem zborov.“ — Zjavenie 1:20.

6. Čo je znázornené „siedmimi hviezdami“ a prečo boli posolstvá určené výslovne im?

⁶ „Hviezdy“ sú „anjeli siedmich zborov“. V Zjavení hviezdy niekedy symbolizujú doslovných anjelov. Ale Ježiš by sotva použil ľudského zapisovateľa na to, aby písal neviditeľným duchovným tvorom. „Hviezdy“ teda musia byť ľudskí dozorcovia čiže starší slúžiaci v zboroch, ktorí sú považovaní za Ježišových poslov. * Posolstvá sú určené týmto hviezdam, lebo ony nesú zodpovednosť za dozor nad Jehovovým stádom. — Skutky 20:28.

7. a) Z čoho vidno, že keď Ježiš oslovuje iba jedného anjela v každom zbore, neznamená to, že každý zbor má iba jedného staršieho? b) Koho v skutočnosti zobrazuje sedem hviezd v Ježišovej pravej ruke?

⁷ Ježiš hovorí iba o jednom „anjelovi“ v každom zbore. Má to znamenať, že každý zbor má iba jedného staršieho? Nie. Efezský zbor mal už v časoch Pavla viacerých starších, nie jedného. (Zjavenie 2:1; Skutky 20:17) V Jánových časoch, keď boli siedmim hviezdam  odoslané posolstvá, aby sa prečítali zborom, medzi nimi i zboru v Efeze, boli hviezdy zastúpené zrejme všetkými, ktorí slúžili v radách starších v Jehovovom pomazanom zbore. Podobne čítajú i dnešní dozorcovia svojim zborom listy od vedúceho zboru, ktorý sa skladá z pomazaných dozorcov slúžiacich pod Ježišovým vedením. Miestne rady starších sa majú neustále presviedčať o tom, či sa ich zbory riadia Ježišovými radami. Tieto rady sú samozrejme užitočné pre všetkých, čo sú spojení so zbormi, nie iba pre starších. — Pozri Zjavenie 2:11a.

8. Čo je vyjadrené tým, že sú starší v Ježišovej pravici?

⁸ Ježiš je hlavou zboru, a preto je namieste hovoriť o tom, že starší sú v jeho pravici, to jest pod jeho dozorom a vedením. (Kolosanom 1:18) Oni sú nižší pastieri a on je hlavný pastier. — 1. Petra 5:2–4.

9. a) Čo znázorňuje sedem svietnikov a prečo sú tu svietniky vhodným symbolom? b) Čo asi pripomenulo apoštolovi Jánovi toto videnie?

⁹ Sedem svietnikov je sedem zborov, ktorým je Jánova kniha Zjavenie určená; sú to zbory: v Efeze, v Smyrne, v Pergame, v Tyatíre, v Sardách, vo Filadelfii a v Laodicei. Prečo sú zbory znázornené svietnikmi? Lebo kresťania, či už ako jednotlivci, alebo kolektívne ako zbory, majú v tomto svete zahalenom temnotou nechávať ‚svietiť svoje svetlo pred ľuďmi‘. (Matúš 5:14–16) Svietniky patrili aj k vybaveniu Šalamúnovho chrámu. To, že boli zbory označené ako svietniky, zaiste pripomínalo Jánovi, že v obraznom zmysle je každý miestny zbor pomazaných „Božím chrámom“, miestom, kde má prebývať Boží duch. (1. Korinťanom 3:16) V protiobraze židovského chrámového usporiadania aj členovia zboru pomazaných slúžia ako „kráľovské kňazstvo“ vo veľkom Jehovovom duchovnom chrámovom usporiadaní, kde je Ježiš veľkňazom a kde Jehova osobne prebýva v nebeskej Najsvätejšej. — 1. Petra 2:4, 5, 9; Hebrejom 3:1; 6:20; 9:9–14, 24.

Veľké odpadnutie

10. Čo sa v roku 70 n. l. stalo so židovským systémom a jeho nekajúcnymi podporovateľmi?

¹⁰ Keď Ján písal Zjavenie, kresťanstvo existovalo už vyše 60 rokov. Na začiatku prežilo 40 rokov sústavného odporu zo strany judaizmu. Potom židovský systém utrpel smrteľný úder v roku 70 n. l. Vtedy Židia, ktorí nerobili pokánie, stratili ako národ svoju totožnosť, a prišli aj o modlársky zbožňovaný jeruzalemský chrám.

11. Prečo bolo také aktuálne, aby hlavný pastier varoval zbory pred vznikajúcimi tendenciami?

¹¹ Predtým však apoštol Pavol predpovedal, že i medzi pomazanými kresťanmi dôjde  k odpadnutiu. A z Ježišových posolstiev vidno, že v čase Jánovej staroby sa toto odpadnutie už rozmáhalo. Ján bol posledný z tých, ktorí pôsobili ako zábrana proti tomuto Satanovmu usilovnému pokusu skaziť semeno ženy. (2. Tesaloničanom 2:3–12; 2. Petra 2:1–3; 2. Jána 7–11) Bol teda vhodný čas na to, aby Jehovov hlavný pastier napísal starším v zboroch varovanie pred vznikajúcimi tendenciami a aby tých, ktorí majú správny stav srdca, povzbudil k pevnému postoju na strane spravodlivosti.

12. a) Ako sa v storočiach nasledujúcich po Jánovi rozvíjalo odpadnutie? b) Ako sa zrodilo kresťanstvo?

¹² Nevieme, ako zbory v roku 96 n. l. reagovali na Ježišovo posolstvo. No vieme, že po Jánovej smrti sa rýchle rozvinulo odpadnutie. „Kresťania“ prestali používať Jehovovo meno a vo svojich rukopisných Bibliách ho nahradili označením „Pán“ alebo „Boh“. Vo štvrtom storočí už bola rozšírená v zboroch falošná náuka o trojici. V tom období bola už prijímaná i myšlienka o nesmrteľnej duši. Napokon rímsky cisár Konštantín „kresťanstvo“ oficiálne schválil, a tak sa zrodilo takzvané kresťanstvo, v ktorom cirkev a štát spojili svoje sily a tisíc rokov panovali spoločne. Bolo ľahké stať sa „kresťanom“ nového druhu. Celé kmene prispôsobili svoje niekdajšie pohanské názory rôznym formám tohto náboženstva. Mnohí z vodcov kresťanstva sa stali utláčajúcimi politickými tyranmi a mečom vnucovali iným svoje odpadlícke názory.

13. Akým smerom sa vydali odpadnutí kresťania napriek Ježišovmu varovaniu pred sektárstvom?

¹³ Odpadnuté kresťanstvo načisto prehliadalo Ježišove slová siedmim zborom. Ježiš kedysi napomínal Efezanov, aby opäť získali lásku, ktorú mali na začiatku. (Zjavenie 2:4) Ale členovia kresťanstva, ktorí už neboli zjednotení v láske k Jehovovi, viedli medzi sebou kruté vojny a hrozným spôsobom sa navzájom prenasledovali. (1. Jána 4:20) Ježiš kedysi varoval zbor v Pergame pred sektárstvom. Ale už v druhom storočí sa objavili sekty, a dnešné kresťanstvo sa skladá z tisícov navzájom zápasiacich siekt a náboženských skupín. — Zjavenie 2:15.

14. a) Akou cestou sa vydali tí, ktorí tvrdili o sebe, že sú kresťania, hoci Ježiš varoval, že nikto nemá byť duchovne mŕtvy? b) Ako sa prejavilo to, že údajní kresťania nedbajú na Ježišovu výstrahu pred modlárstvom a nemravnosťou?

¹⁴ Ježiš kedysi varoval zbor v Sardách, aby nebol duchovne mŕtvy. (Zjavenie 3:1) No údajní kresťania, podobne ako napomínaní kresťania v Sardách, rýchlo zabudli na kresťanské skutky a o krátky čas poverili iba malú platenú triedu duchovenstva vykonávaním dôležitého diela hlásania. Ježiš varoval zbor v Tyatíre pred modlárstvom a smilstvom. (Zjavenie 2:20) No kresťanstvo otvorene schválilo používanie obrazov a podporuje i ľstivejšie spôsoby modlárstva v podobe nacionalizmu a hmotárstva. A proti nemravnosti sa niekedy síce káže, no stále je v širokom meradle trpená.

15. Čo ukazujú Ježišove slová siedmim zborom o cirkvách kresťanstva a čím sa ukázali byť duchovní kresťanstva?

¹⁵ A tak Ježišove slová siedmim zborom ukazujú, že všetky cirkvi kresťanstva úplne zlyhali a nie sú Jehovovým zvláštnym ľudom. Duchovní kresťanstva sú skutočne najvýznačnejšími členmi semena Satanovho. Apoštol Pavol hovorí o nich ako o „tom nezákonnom“, a predpovedal, že ich prítomnosť „je podľa Satanovho pôsobenia s každým mocným skutkom a lživými znameniami a predzvesťami a s každým nespravodlivým podvodom“. — 2. Tesaloničanom 2:9, 10.

16. a) Voči komu vodcovia kresťanstva prejavovali vždy mimoriadnu nenávisť? b) Čo sa dialo v kresťanstve počas stredoveku? c) Zmenila protestantská vzbura čiže reformácia odpadlícke spôsoby kresťanstva?

¹⁶ Vodcovia kresťanstva, náboženskí i svetskí, tvrdia síce, že sú pastiermi Božieho stáda, no vždy prejavovali mimoriadnu nenávisť voči každému, kto sa snažil povzbudiť ľudí k čítaniu Biblie, a tiež ku každému, kto  odhaľoval ich nebiblické spôsoby konania. Ján Hus a prekladateľ Biblie William Tyndale boli prenasledovaní a zomreli ako mučeníci. Vláda odpadnutia vyvrcholila v temnom stredoveku diabolskou katolíckou inkvizíciou. Tí, ktorí uvádzali do pochybnosti učenie alebo autoritu cirkvi, boli nemilosrdne potláčaní. Nespočítateľné tisíce takzvaných kacírov boli umučené na smrť alebo upálené na kole. Takto sa Satan snažil zaistiť, aby akékoľvek pravé semeno Božej organizácie podobnej žene bolo okamžite rozdrvené. Keď došlo k protestantskej vzbure čiže reformácii (od roku 1517), mnohé protestantské cirkvi prejavovali podobného ducha neznášanlivosti. Aj tieto cirkvi uvalili na seba krvnú vinu, lebo i ony mučili tých, ktorí sa usilovali byť verne oddaní Bohu a Kristovi. Vskutku, prelievala sa „krv svätých“. — Zjavenie 16:6; porovnaj s Matúšom 23:33–36.

Semeno vytrváva

17. a) Čo bolo predpovedané v Ježišovom podobenstve o pšenici a burine? b) Čo sa stalo v roku 1918 a kto bol v dôsledku toho zavrhnutý a kto ustanovený?

¹⁷ Ježiš vo svojom podobenstve o pšenici a burine predpovedal obdobie temna, ktoré malo nastať počas zvrchovaného panovania kresťanstva. Ale po všetky tie stáročia odpadnutia mali tu byť jednotliví kresťania podobní pšenici, praví pomazaní. (Matúš 13:24–29, 36–43) Keď potom v októbri 1914 nadišiel úsvit Pánovho dňa, boli stále na zemi praví kresťania. (Zjavenie 1:10) Zdá sa, že Jehova prišiel súdiť svoj duchovný chrám asi o tri a pol roka neskôr, v roku 1918, v sprievode Ježiša ako svojho ‚posla zmluvy‘. (Malachiáš 3:1; Matúš 13:47–50) Nadišiel čas, aby Pán s konečnou platnosťou zavrhol falošných kresťanov a ustanovil triedu ‚verného a rozvážneho otroka nad celým svojím majetkom‘. — Matúš 7:22, 23; 24:45–47.

18. Aká „hodina“ nadišla v roku 1914 a čo mal v tom čase robiť otrok?

¹⁸ Bol tiež čas, aby tento otrok venoval mimoriadnu pozornosť tomu, čo bolo napísané v Ježišových posolstvách siedmim zborom. To je zjavné z toho, čo sa v nich hovorí.  Ježiš hovorí napríklad o tom, že príde súdiť zbory, a v roku 1918 tento súd nadišiel. (Zjavenie 2:5, 16, 22, 23; 3:3) Hovorí, že bude chrániť filadelfský zbor „pred hodinou skúšky, ktorá má prísť na celú obývanú zem“. (Zjavenie 3:10, 11) Táto „hodina skúšky“ prichádza až s úsvitom Pánovho dňa v roku 1914, pretože vtedy bola vyskúšaná vernosť kresťanov voči Božiemu kráľovstvu, ktoré bolo zriadené. — Porovnaj s Matúšom 24:3, 9–13.

19. a) Čo zodpovedá obrazu siedmich zborov dnes? b) Akí ľudia sa vo veľkom počte pripojili k pomazaným kresťanom a prečo aj pre nich platia Ježišove rady a situácie, ktoré Ježiš opisuje? c) Ako by sme sa mali pozerať na Ježišove posolstvá siedmim zborom prvého storočia?

¹⁹ Teda Ježišove slová zborom majú svoje väčšie uplatnenie od roku 1914. V tomto rámci sedem zborov zobrazuje všetky zbory pomazaných kresťanov počas Pánovho dňa. A v priebehu posledných vyše päťdesiatich rokov sa k pomazaným kresťanom znázorneným Jánom pripojilo veľké množstvo veriacich, ktorí dúfajú, že budú navždy žiť na rajskej zemi. Aj pre nich v rovnakej miere platia rady, ktoré dáva oslávený Ježiš Kristus, a situácie, ktoré našiel v siedmich zboroch, keď prišiel, aby ich preskúmal. Lebo pre všetkých Jehovových služobníkov platí jedno a to isté meradlo spravodlivosti a vernosti. (2. Mojžišova 12:49; Kolosanom 3:11) Ježišove posolstvá siedmim maloázijským zborom prvého storočia teda nie sú len nejakou historickou zvláštnosťou. Znamenajú život alebo smrť pre každého z nás. Preto pozorne načúvajme Ježišovým slovám.

[Poznámky pod čiarou]

[Otázky]

[Rámček na strane 32]

Obdobie skúšok a súdenia

Približne v októbri roku 29 n. l. bol Ježiš v rieke Jordán pokrstený a pomazaný ako budúci kráľ. O tri a pol roka neskôr, v roku 33 n. l., prišiel do jeruzalemského chrámu a vyhnal tých, ktorí robili z neho jaskyňu lupičov. Zdá sa, že tomuto zodpovedá obdobie tri a pol roka odvtedy, ako bol Ježiš v nebesiach dosadený na trón, v októbri 1914, dovtedy, keď prišiel skúmať tých, ktorí tvrdili o sebe, že sú kresťania, a keď sa začal súd od Božieho domu. (Matúš 21:12, 13; 1. Petra 4:17) Začiatkom roku 1918 sa objavil veľký odpor proti činnosti Jehovovho ľudu súvisiacej s Kráľovstvom. Bolo to po celej zemi obdobie skúšok a tí, ktorí sa zľakli, boli nimi oddelení. V máji 1918 dalo duchovenstvo kresťanstva podnet na uväznenie úradníkov spoločnosti Strážna veža. No o deväť mesiacov boli títo muži prepustení a neskoršie boli falošné obvinenia, ktoré boli proti nim vznesené, stiahnuté. Organizácia Božieho ľudu, vyskúšaná a prečistená, od roku 1919 postupovala horlivo dopredu a oznamovala, že Jehovovo Kráľovstvo v rukách Krista Ježiša je jedinou nádejou ľudstva. — Malachiáš 3:1–3.

Keď Ježiš v roku 1918 začal svoje skúmanie, nad duchovenstvom kresťanstva bol nepochybne vynesený záporný rozsudok. Ono vyvolalo prenasledovanie Božieho ľudu, a nielen to — uvrhlo tiež na seba ťažkú krvnú vinu, lebo podporovalo krvavý zápas národov v prvej svetovej vojne. (Zjavenie 18:21, 24) Naostatok vložilo duchovenstvo svoje nádeje do ľuďmi vytvorenej Spoločnosti národov. Od roku 1919 kresťanstvo načisto stratilo Božiu priazeň, spolu s celou svetovou ríšou falošného náboženstva.

[Mapa na stranách 28, 29]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

EFEZ

SMYRNA

PERGAMON

TYATÍRA

SARDY

FILADELFIA

LAODICEA

[Obrázky na strane 31]

Náboženstvá kresťanstva uvrhli na seba ťažkú krvnú vinu, keď prenasledovali a zabíjali kresťanov, ktorí prekladali, čítali alebo dokonca len vlastnili Bibliu