Kapitola 36

Veľké mesto spustošené

 Videnie 12 — Zjavenie 18:1—19:10

Téma: Pád a zničenie Veľkého Babylonu; oznámenie Baránkovej svadby

Čas spĺňania: Od roku 1919 do času po veľkom súžení

1. Čo bude znakom toho, že sa začalo veľké súženie?

NEOČAKÁVANÝ, strašný, zdrvujúci — taký bude zánik Veľkého Babylonu! Bude to jedna z najkatastrofálnejších udalostí celých dejín a bude znamenať, že sa začalo „veľké súženie, aké nebolo od začiatku sveta až dosiaľ, áno, aké nikdy viac nebude“. — Matúš 24:21.

2. Ktorá ríša stále pretrvávala, i keď politické ríše striedali jedna druhú?

² Falošné náboženstvo už existuje veľmi dlho. Je tu nepretržite od čias krvilačného Nimróda, ktorý sa postavil na odpor Jehovovi a prinútil ľudí stavať vežu v Bábeli. Keď Jehova zmiatol jazyky týchto vzbúrencov a rozptýlil ich po celej zemi, niesli si so sebou aj svoje falošné náboženstvo. (1. Mojžišova 10:8–10; 11:4–9) Od tých čias zaznamenali dejiny vzostup a pád mnohých ríš, no babylonské náboženstvo ich všetky prežilo. Prijalo rôzne formy a podoby a stalo sa svetovou ríšou falošného náboženstva, tým prorokovaným Veľkým Babylonom. Jeho mimoriadne významnou časťou je kresťanstvo, ktoré vzniklo splynutím dávnych babylonských náuk s učeniami „kresťanských“ odpadlíkov. Keďže Veľký Babylon už existuje tak dlho, je pre mnohých ľudí priam nemožné uveriť, že by raz mohol byť zničený.

3. Ako potvrdzuje Zjavenie zánik falošného náboženstva?

³ Preto je mimoriadne vhodné, že Zjavenie potvrdzuje zánik falošného náboženstva vo dvoch podrobných opisoch jeho pádu a ďalších udalostí, ktoré povedú k jeho definitívnemu spustošeniu. Už sme ho videli ako veľkú pobehlicu, ktorú nakoniec zničia jej bývalí milenci z politického tábora. (Zjavenie 17:1, 15, 16) Teraz, v ďalšom videní, ho máme vidieť ako mesto, náboženský protiobraz starovekého Babylonu.

Veľký Babylon padá

4. a) Aké ďalšie videnie má Ján? b) Ako môžeme zistiť, kto je ten anjel a prečo je vhodné, aby práve on oznámil pád Veľkého Babylonu?

⁴ Ján pokračuje: „Po tomto som videl iného anjela zostupovať z neba s veľkou mocou; a zem bola osvietená jeho slávou. A zvolal silným hlasom a povedal: ‚Padol! Veľký Babylon padol.‘“ ​(Zjavenie 18:1, 2a) Už po druhý raz Ján počuje toto anjelské oznámenie. (Pozri Zjavenie 14:8.) Tentoraz je jeho význam zdôraznený veľkoleposťou nebeského anjela, ktorého sláva osvecuje celú zem. Kto to môže byť? Storočia predtým rozprával prorok Ezechiel o jednom nebeskom videní a povedal, že „zem žiarila jeho [Jehovovou] slávou“. (Ezechiel 43:2) Jediný anjel, ktorý mohol žiariť slávou porovnateľnou so slávou Jehovovou, je Pán Ježiš, ktorý je „odleskom [Božej] slávy a presným znázornením jeho bytosti“. (Hebrejom 1:3) V roku 1914 sa Ježiš stal nebeským Kráľom a odvtedy uplatňuje moc nad zemou ako Jehovov spolukráľ a spolusudca. Je teda vhodné, že práve on má oznámiť pád Veľkého Babylona.

5. a) Koho používa anjel pri oznamovaní pádu Veľkého Babylonu? b) Čo prišlo na kresťanstvo, keď sa začal súd nad tými, ktorí tvrdia, že sú „Božím domom“?

⁵ Koho používa anjel s veľkou mocou, aby oznámil ľudstvu túto neuveriteľnú novinu? Používa práve tie osoby, ktoré sa následkom pádu Babylonu stali slobodnými — ostatok pomazaných na zemi, Jánovu triedu. Od roku 1914 do roku 1918 tento ostatok veľmi trpel pod útlakom Veľkého Babylonu, avšak v roku 1918 začal Pán Jehova a jeho „posol [abrahámovskej] zmluvy“ Ježiš Kristus súdiť „Boží dom“ čiže tých, ktorí tvrdia, že sú kresťania. A tak bolo odpadlícke kresťanstvo podrobené skúmaniu. (Malachiáš 3:1; 1. Petra 4:17) Jeho obrovská krvná vina, ktorú si na seba naložilo počas prvej svetovej vojny, jeho spoluvina na prenasledovaní verných Jehovových svedkov a jeho babylonské náboženské dogmy mu v čase súdu len priťažia. Ani žiadna iná časť Veľkého Babylonu si nezaslúžila Božie schválenie. — Porovnaj s Izaiášom 13:1–9.

6. Prečo možno povedať, že v roku 1919 Veľký Babylon padol?

⁶ V roku 1919 bol už pád Veľkého Babylonu  dovŕšený a Božiemu ľudu sa otvorila cesta, aby bol, akoby za jediný deň, prepustený na slobodu a znovu privedený naspäť do svojej krajiny duchovného blahobytu. (Izaiáš 66:8) Boh Jehova a Ježiš Kristus, väčší Dárius a väčší Cýrus, usmerňovali v tomto roku udalosti tak, aby falošné náboženstvo už nemohlo držať Jehovov ľud v zajatí. Už mu nemohlo brániť slúžiť Jehovovi a oznamovať všetkým ľuďom — ktorí chcú počuť — že Veľký Babylon podobný pobehlici je odsúdený na zánik a prichádza čas ospravedlnenia Jehovovej zvrchovanosti. — Izaiáš 45:1–4; Daniel 5:30, 31.

7. a) Ako sa Jehova pozerá na Veľký Babylon, hoci v roku 1919 ešte nebol zničený? b) Aký účinok to malo na Boží ľud, že v roku 1919 Veľký Babylon padol?

⁷ Pravda, Veľký Babylon nebol v roku 1919 zničený, tak ako nebol zničený ani staroveký Babylon v roku 539 pred n. l., keď bol porazený vojskami Cýra Perzského. No z Jehovovho stanoviska táto organizácia už padla. Bol nad ňou vynesený rozsudok a čakalo ju už len vykonanie tohto rozsudku; z toho dôvodu falošné náboženstvo nemohlo ďalej držať Jehovov ľud v zajatí. (Porovnaj s Lukášom 9:59, 60.) Jehovov ľud bol prepustený, aby slúžil ako Pánov verný a rozvážny otrok a predkladal duchovný pokrm v pravý čas. Bol posúdený výrokom „Dobre si urobil“ a poverený, aby sa zase usilovne venoval Jehovovmu dielu. — Matúš 24:45–47; 25:21, 23; Skutky 1:8.

8. Akú udalosť oznamuje strážca z Izaiáša 21:8, 9 a koho prorocky znázornil tento strážca?

⁸ Už pred tisícročiami Jehova použil prorokov, aby predpovedali túto epochálnu udalosť. Izaiáš hovoril o strážcovi, ktorý „zvolal ako lev: ‚Na strážnej veži, ó, Jehova, stále stojím vo dne a celé noci som postavený na svojom strážnom stanovisku.‘“ Akú udalosť sa tento pozorovateľ dozvedá a oznamuje ju s odvahou podobnou odvahe leva? Ohlasuje: ‚Padol! Babylon padol, a [Jehova] zhodil všetky rytiny jeho bohov na zem!‘ (Izaiáš 21:8, 9) Tento strážca výborne prorocky znázornil bdelú Jánovu triedu, ktorá používa časopis Strážna veža a ďalšie teokratické publikácie na rozsiahle oznamovanie správy, že Babylon padol.

Úpadok Veľkého Babylonu

9, 10. a) Ako od prvej svetovej vojny upadá vplyv babylonského náboženstva? b) Ako opisuje mocný anjel stav Veľkého Babylonu po jeho páde?

⁹ Pád starovekého Babylona v roku 539 pred n. l. bol začiatkom dlhého úpadku, ktorý sa skončil jeho spustošením. Podobne od prvej svetovej vojny v celosvetovom meradle nápadne upadal vplyv babylonského náboženstva. V Japonsku bolo po skončení druhej svetovej vojny postavené mimo zákona šintoistické uctievanie cisára. V Číne kontroluje komunistická vláda všetky menovania do náboženských funkcií a všetku náboženskú činnosť. V protestantskej severnej Európe je väčšina ľudí ľahostajná k náboženstvu. A nadvláda rímskokatolíckej cirkvi je v poslednom čase v celej oblasti jej pôsobenia oslabená vnútornými rozkolmi a rozdielmi v názoroch. — Porovnaj s Markom 3:24–26.

¹⁰ Všetky tieto tendencie nepochybne patria k ‚vysychaniu rieky Eufrates‘, čo je prípravou na približujúci sa militaristický útok na Veľký Babylon. Toto ‚vysychanie‘ je zrejmé aj z pápežovho oznámenia z októbra 1986, že cirkev bude „zase musieť žobrať“, lebo má obrovský finančný deficit. (Zjavenie 16:12) Veľký Babylon je najmä od roku 1919 verejne odhaľovaný ako duchovná pustatina, ako to oznamuje i mocný anjel: „A stal sa bydliskom démonov a úkrytom každého nečistého výparu a úkrytom každého nečistého a nenávideného vtáka!“ ​(Zjavenie 18:2b) Zakrátko bude takouto pustatinou doslovne a bude práve tak bezútešne pustý, ako sú teraz pusté zrúcaniny Babylonu v Iraku. — Pozri aj Jeremiáša 50:25–28.

11. V akom zmysle sa Veľký Babylon stal „bydliskom démonov“ a ‚úkrytom nečistých výparov a nečistých vtákov‘?

 ¹¹ Slovo „démoni“ má tu asi ten istý význam ako výraz „démoni v podobe capov“ ​(seirim), ktorý používa pri opise padnutého Babylonu Izaiáš: „Istotne tam budú líhať tí, čo obchádzajú bezvodné kraje a ktorých domy sa naplnia výrmi. A budú tam bývať pštrosy a budú tam poskakovať démoni v podobe capov.“ ​(Izaiáš 13:21) To sa nemusí vzťahovať na doslovných démonov, skôr na chlpaté pustatinné zvieratá, ktorých výzor vyvoláva v pozorovateľoch predstavu, ktorú majú o démonoch. V rozvalinách Veľkého Babylonu sa v obraznom zmysle nachádza takáto zver i zatuchnutý, jedovatý vzduch (‚nečistý výpar‘) a nečisté vtáky, na znamenie toho, že je duchovne mŕtvy. Neponúka ľuďom žiadnu nádej na život. — Porovnaj s Efezanom 2:1, 2.

12. Ako zodpovedá situácia Veľkého Babylonu proroctvu z 50. kapitoly Jeremiáša?

¹² Jeho situácii presne zodpovedá aj proroctvo Jeremiáša: „‚Meč proti Chaldejcom,‘ je Jehovov výrok, ‚a proti obyvateľom Babylonu a proti jeho kniežatám a proti jeho múdrym... Na jeho vodách je spustošenie, a budú vysušené. Veď je to krajina rytín a pre ich strašlivé videnia počínajú si stále pomätene. Preto tí, čo obchádzajú bezvodné kraje, budú bývať s vyjúcimi zvieratami a budú tam bývať pštrosy; a už nikdy sa tam nebude bývať, ani on nezostane z pokolenia na pokolenie.‘“ Modlárstvo a ustavičné opakovanie modlitieb nemôže zachrániť Veľký Babylon pred odplatou, podobnou Božiemu zásahu proti Sodome a Gomore. — Jeremiáš 50:35–40.

Víno vzbudzujúce vášeň

13. a) Čo hovorí mocný anjel o rozsahu smilstva Veľkého Babylonu? b) Ktorá forma nemorálnosti, obvyklá v starovekom Babylone, je rozšírená aj vo Veľkom Babylone?

¹³ Mocný anjel potom obracia pozornosť na rozsiahle smilstvo Veľkého Babylonu, keď vyhlasuje: „Lebo pre víno hnevu jeho smilstva padli všetky národy za obeť a zemskí králi s ním smilnili a cestujúci obchodníci zeme zbohatli z moci jeho nehanebného prepychu.“ ​(Zjavenie 18:3) * Všetkým národom ľudstva naštepil dogmaticky svoje nečisté náboženské zvyky. Podľa historika Herodota v starovekom Babylone bolo náboženskou povinnosťou každého dievčaťa oddať sa v chráme nejakému mužovi a nechať sa pripraviť o panenstvo. Odpornú sexuálnu skazenosť možno vidieť ešte podnes na vojnou zničených budhistických sochách v Angkor Vate v Kampučii a v indických chrámoch v Khadžuráho, ktoré znázorňujú hinduistického boha Višnu v odpudzujúcich erotických scénach. Odhalenie nemravnosti televíznych evanjelistov v USA, ktoré otriaslo svetom v rokoch 1987 a 1988, a tiež odhalenie, že náboženské duchovenstvo vo veľkej miere pestuje homosexualitu, to všetko ukazuje, že  i kresťanstvo toleruje poburujúce výstrednosti doslovného smilstva. Ale v 20. storočí padli národy za obeť ešte vážnejšiemu druhu smilstva.

14.–16. a) Aký odsúdeniahodný nábožensko-politický vzťah sa vytvoril vo fašistickom Taliansku? b) Čo vyhlasovali biskupi rímskokatolíckej cirkvi, keď Taliansko napadlo Etiópiu?

¹⁴ Hovorili sme už o nedovolenom nábožensko-politickom vzťahu, ktorý v nacistickom Nemecku priviedol k moci Hitlera. Aj iné národy trpeli tým, že sa náboženstvo miešalo do svetských záležitostí. Napríklad 11. februára 1929 Mussolini a kardinál Gasparri podpísali Lateránsku dohodu, ktorou sa mesto Vatikán stalo zvrchovaným štátom. Pápež Pius XI. vyhlásil, že „vrátil Taliansko Bohu a Boha Taliansku“. Skutočne? Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo o šesť rokov, 3. októbra 1935. V ten deň zaútočilo Taliansko na Etiópiu, lebo je to vraj „barbarská krajina, v ktorej ešte stále pretrváva otroctvo“. Kto sa tu v skutočnosti zachoval barbarsky? A odsúdila azda katolícka cirkev Mussoliniho barbarstvo? Pápežove vyhlásenia boli nejasné, biskupi však hlasito žehnali ozbrojeným silám svojej talianskej „otčiny“. V knihe Vatikán vo veku diktátorov (angl.) uvádza Anthony Rhodes:

¹⁵ „Biskup z Udine v Taliansku v pastierskom liste z 19. októbra 1935 napísal: ‚Nie je ani aktuálne, ani vhodné vyjadrovať sa o tom, či je táto vec správna alebo nesprávna. Ako Taliani a ešte viac ako kresťania máme povinnosť prispieť k úspechu našich zbraní.‘ Dňa 21. októbra napísal biskup z Padovy: ‚V ťažkých hodinách, cez ktoré prechádzame, vás žiadame, aby ste verili našim štátnikom a našim ozbrojeným silám.‘ Biskup z Cremony 24. októbra posvätil množstvo plukových zástav a povedal: ‚Kiež Božie požehnanie spočíva na týchto vojakoch, ktorí na africkej pôde vydobyjú nové, plodné kraje pre talianskeho génia, a tak im prinesú rímsku a kresťanskú kultúru. Nech Taliansko znovu raz vystúpi ako kresťanský radca celého sveta.‘“

¹⁶ Etiópia bola násilne zabraná s požehnaním rímskokatolíckeho duchovenstva. Mohol by niekto z oných duchovných tvrdiť, že je, tak ako apoštol Pavol, ‚čistý od krvi všetkých ľudí‘? — Skutky 20:26.

17. Ako trpelo Španielsko tým, že jeho duchovenstvo neprekulo „svoje meče na radlice“?

¹⁷ K Nemecku, Taliansku a Etiópii pribudol ešte ďalší národ, ktorý sa stal obeťou smilstva Veľkého Babylonu — Španielsko. K vypuknutiu občianskej vojny v rokoch 1936–39 prispeli opatrenia, ktoré podnikla demokratická vláda na obmedzenie ohromnej moci rímskokatolíckej cirkvi. Na začiatku vojny sa katolícky fašistický vodca revolučných síl Franco označil za „kresťanského generalissima svätej križiackej vojny“ ​(El Generalissimo Cristianissimo de la Santa Cruzada), i keď po čase prestal tento titul používať. V bojoch zahynuli státisíce Španielov. Okrem toho, podľa triezveho odhadu, Francovi nacionalisti povraždili ešte 40 000 členov ľudového frontu, a tí zase pozabíjali 8 000 členov duchovenstva — mníchov, kňazov, mníšok a novicov. To je príšerná a tragická bilancia občianskej vojny, ktorá jasne ukazuje, aké je múdre dbať na Ježišove slová: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ ​(Matúš 26:52) Je to naozaj čosi ohavné, že sa kresťanstvo zúčastnilo na takomto hroznom krviprelievaní. Jeho duchovenstvo rozhodne neprekulo „svoje meče na radlice“. — Izaiáš 2:4.

Cestujúci obchodníci

18. Kto sú „cestujúci obchodníci zeme“?

¹⁸ Kto sú „cestujúci obchodníci zeme“? Dnes by sme ich akiste nazvali obchodnými magnátmi alebo veľkopodnikateľmi. To neznamená, že by bolo nesprávne venovať sa zákonnému obchodnému podnikaniu. Biblia dáva múdre rady tým, ktorí sa venujú obchodovaniu, ale varuje ich pred nepoctivosťou,  chamtivosťou a podobnými vlastnosťami. (Príslovia 11:1; Zechariáš 7:9, 10; Jakub 5:1–5) Prostriedkom k oveľa väčšiemu zisku je „zbožná oddanosť spolu so sebestačnosťou“. (1. Timotejovi 6:6, 17–19) Satanov svet sa však neriadi spravodlivými zásadami. Všade bujnie korupcia. Darí sa jej medzi duchovenstvom, v politike i vo svete obchodného veľkopodnikania. Oznamovacie prostriedky občas odkrývajú škandály, ako sú sprenevery zo strany vysokých vládnych úradníkov a nezákonný obchod so zbraňami.

19. Aké skutočnosti súvisiace s celým svetovým hospodárstvom vysvetľujú, prečo sa v Zjavení hovorí nepriaznivo o obchodníkoch zeme?

¹⁹ Každým rokom sa predá v medzinárodnom meradle za 1 000 000 000 000 dolárov zbraní, pričom na druhej strane stovky miliónov ľudí nemajú ani na najnevyhnutnejšie životné potreby. To je samo osebe veľmi zlé. No zdá sa, že zbrojenie je hlavnou oporou svetovej ekonomiky. V článku, ktorý vyšiel 11. apríla 1987 v londýnskom časopise Spectator, sa píše: „Ak vezmeme do úvahy len priamo zainteresované priemyselné odvetvia, pôjde v Spojených štátoch asi o 400 000 pracovných miest a v Európe o 750 000 pracovných miest. Zvláštne na tom je, že s rastom sociálnej a hospodárskej úlohy výroby zbraní praktická otázka, či tieto zbrane prinášajú výrobcom dobrú ochranu, ustúpila do pozadia.“ Predajom bômb a iných zbraní po celom svete, dokonca i prípadným nepriateľom, sa dosahujú obrovské zisky. Jedného dňa sa tieto bomby môžu obrátiť proti tým, ktorí ich predávali, a priniesť im ohnivú skazu. Aký to paradox! K tomu pristupuje ešte podplácanie, ktoré sa spája so zbrojárskym priemyslom. Podľa časopisu Spectator len v Spojených štátoch „stráca Pentagon každoročne nevysvetliteľným spôsobom zbrane a vojenskú výstroj za 900 miliónov dolárov“. Nemožno sa teda diviť, že sa v Zjavení hovorí nepriaznivo o obchodníkoch zeme.

20. Aký príklad je ukážkou toho, ako sa náboženstvo zaplieta do skazených obchodných praktík?

 ²⁰ Slávny anjel predpovedal, že náboženstvo bude mať veľký podiel na takýchto skazených obchodných praktikách. Príkladom je podiel Vatikánu na úpadku talianskej banky Ambrosiano v roku 1982. Prípad sa vliekol po celé osemdesiate roky spolu s nezodpovedanou otázkou: Kam sa peniaze podeli? Vo februári 1987 vydali milánski prokurátori zatykače na troch vatikánskych duchovných, medzi nimi jedného amerického arcibiskupa. Boli obvinení, že svojimi podvodmi mali podiel na bankrote tejto banky, ale Vatikán žiadosť o vydanie stíhaných osôb zamietol. Na základe starej zmluvy medzi Vatikánom a talianskou vládou taliansky Najvyšší odvolací súd v júli 1987 za búrlivých protestov zatykače anuloval.

21. Ako vieme, že Ježiš nemal v 1. storočí nič spoločné s pochybnými obchodnými praktikami, čo však vidíme dnes v babylonskom náboženstve?

²¹ Mal Ježiš niečo spoločné s pochybnými obchodnými praktikami svojich čias? Nemal. Nikdy nevlastnil dom či pozemok, lebo ‚nemal kam zložiť hlavu‘. Istý bohatý mladý predák dostal od Ježiša radu: „Predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným, a budeš mať poklad v nebesiach; poď a buď mojím nasledovníkom.“ To bol vynikajúci návrh, pretože mohol dotyčného priviesť k tomu, aby sa zbavil všetkých úzkostlivých starostí súvisiacich s obchodovaním. (Lukáš 9:58; 18:22) Naproti tomu babylonské náboženstvo je často nechutne spojené s veľkým obchodným podnikaním. Noviny Albany Times Union v roku 1987 oznámili, že finančný administrátor katolíckej arcidiecézy z Miami na Floride pripustil, že cirkev vlastní akcie spoločností, ktoré vyrábajú jadrové zbrane, mládeži neprístupné filmy a cigarety.

„Vyjdite z neho, ľud môj!“

22. a) Čo hovorí hlas z neba? b) Čo bolo v roku 537 pred n. l. a v roku 1919 n. l. príčinou radosti Božieho ľudu?

²² Nasledujúce Jánove slová poukazujú na ďalšie splnenie prorockého vzoru: „A počul som iný hlas z neba, ktorý povedal: ‚Vyjdite  z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán.‘“ ​(Zjavenie 18:4) Proroctvá Hebrejských písiem o páde starovekého Babylonu obsahujú aj príkaz, ktorý dal Jehova svojmu ľudu: „Dajte sa na útek zo stredu Babylonu.“ ​(Jeremiáš 50:8, 13) Aj dnes, v súvislosti s približujúcim sa spustošením Veľkého Babylonu, je Boží ľud dôrazne nabádaný, aby z neho utiekol. Príležitosť na uniknutie z Babylonu, ktorá nastala v roku 537 pred n. l., vyvolala u verných Izraelčanov veľkú radosť. Podobne prepustenie Božieho ľudu z babylonského zajatia v roku 1919 znamenalo pre tento ľud veľkú radosť. (Zjavenie 11:11, 12) Odvtedy nasledovali výzvu dať sa na útek milióny ďalších ľudí.

23. Akým spôsobom hlas z neba zdôraznil, že je naliehavé utiecť z Veľkého Babylonu?

²³ Je však naozaj také naliehavé utiecť z Veľkého Babylonu, zriecť sa členstva vo svetských náboženstvách a úplne sa oddeliť? Áno, je, pretože na túto odvekú náboženskú obludu, Veľký Babylon, musíme mať taký istý názor, aký má na ňu Boh. Boh ju bez prikrášľovania nepokryte označuje ako veľkú pobehlicu. Hlas z neba teraz poskytuje ďalšie vysvetlenie o tejto pobehlici: „Lebo jeho hriechy sa nahromadili až do neba a Boh si pripomenul jeho skutky nespravodlivosti. Splaťte mu tak, ako splácal on sám, a urobte mu dvakrát toľko, áno, dvojnásobne toho, čo urobil on; do pohára, do ktorého miešal nápoj, namiešajte mu nápoj dvojnásobne. Do akej miery sa sám oslavoval a žil v nehanebnom prepychu, do takej miery mu dajte trápenia a smútku. Lebo si stále hovorí v svojom srdci: ‚Sedím ako kráľovná a nie som vdova a nikdy neuvidím smútok.‘ Preto v jednom dni prídu jeho rany, smrť a smútok a hlad, a bude úplne spálený ohňom, lebo je silný Boh Jehova, ktorý ho odsúdil.“ — Zjavenie 18:5–8.

24. a) Čomu sa vyhne Boží ľud tým, že utečie z Veľkého Babylonu? b) Na akých hriechoch budú mať podiel tí, ktorí neutečú z Veľkého Babylonu?

²⁴ To sú veru ostré slová. Je teda potrebné konať. Jeremiáš svojho času pobádal Izraelčanov k činu týmito slovami: „Utečte zo stredu Babylonu... Veď je čas pomsty patriaci Jehovovi. Je spôsob konania, ktorým mu on odpláca. Vyjdite z jeho stredu, ľud môj, a každý zaobstarajte únik svojej duši pred žiarou Jehovovho hnevu.“ ​(Jeremiáš 51:6, 45) Dnes podobne napomína hlas z neba Boží ľud, aby utiekol z Veľkého Babylonu a nedostal z jeho rán. Teraz sa oznamujú Jehovove súdy nad týmto svetom, vrátane Veľkého Babylonu, ktoré sú ako rany. (Zjavenie 8:1 až 9:21; 16:1–21) Členovia Božieho ľudu sa musia oddeliť od falošného náboženstva, ak nechcú dostať z týchto rán a zahynúť s Veľkým Babylonom. Ak by zostali v jeho organizácii, podieľali by sa na jej hriechoch. Previnili by sa, tak ako ona, duchovným smilstvom a prelievaním krvi „všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. — Zjavenie 18:24; porovnaj s Efezanom 5:11; s 1. Timotejovi 5:22.

25. Ako vyšiel Boží ľud zo starovekého Babylonu?

²⁵ Ale ako má Boží ľud vyjsť z Veľkého Babylonu? V prípade starovekého Babylonu Židia museli vykonať doslovnú cestu z mesta Babylon späť do Zasľúbenej zeme. No bolo treba urobiť ešte viac. Izaiáš prorocky hovorí Izraelčanom: „Odvráťte sa, odvráťte sa, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa ničoho nečistého; vyjdite z jeho stredu, zachovajte sa čistí, vy, ktorí nosíte Jehovovo náčinie.“ ​(Izaiáš 52:11) Áno, Izraelčania museli opustiť všetky nečisté zvyky babylonského náboženstva, ktoré by mohli poškvrniť ich uctievanie Jehovu.

26. Ako poslúchli korintskí kresťania slová: ‚Vyjdite spomedzi nich a prestaňte sa dotýkať nečistého‘?

²⁶ Apoštol Pavol citoval Izaiášove slová vo svojom liste Korinťanom: „Nedajte sa nerovne spriahnuť s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou? Alebo aký  má podiel svetlo s tmou?... ‚Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa,‘ hovorí Jehova, ‚a prestaňte sa dotýkať nečistého.‘“ Korintskí kresťania nemuseli opustiť Korint, ak chceli poslúchnuť tento príkaz. Nesmeli však navštevovať nečisté chrámy falošného náboženstva a museli sa aj duchovne oddeliť od nečistých skutkov všetkých ctiteľov modiel. Takýmto spôsobom začal aj v roku 1919 Boží ľud utekať z Veľkého Babylonu a očisťovať sa od všetkých zvyškov nečistých náuk a zvykov. Tak sa stal spôsobilým slúžiť Bohu ako jeho očistený ľud. — 2. Korinťanom 6:14–17; 1. Jána 3:3.

27. Aká podobnosť je medzi súdmi nad starovekým Babylonom a súdmi nad Veľkým Babylonom?

²⁷ Pád starovekého Babylonu a nakoniec jeho spustošenie, to bol trest za jeho hriechy. „Veď jeho súd dosiahol až nebesia.“ ​(Jeremiáš 51:9) Podobne aj hriechy Veľkého Babylonu „sa nahromadili až do neba“, a Jehova sústredil na ne svoju pozornosť. Veľký Babylon sa previnil bezprávím, modlárstvom, nemravnosťou, utláčaním, lupičstvom a vraždením. Pád starovekého Babylonu bol do istej miery pomstou za to, čoho sa dopúšťal proti Jehovovmu chrámu a jeho pravým ctiteľom. (Jeremiáš 50:8, 14; 51:11, 35, 36) Pád Veľkého Babylonu a jeho konečné zničenie je takisto pomstou za to, čo po celé stáročia spôsoboval pravým ctiteľom Boha. Jeho definitívne zničenie je začiatkom ‚dňa pomsty od nášho Boha‘. — Izaiáš 34:8–10; 61:2; Jeremiáš 50:28.

28. Aké právne meradlo uplatní Jehova na Veľký Babylon a prečo?

²⁸ Podľa mojžišovského Zákona musel Izraelčan, ktorý okradol svojho súkmeňovca, zaplatiť ako náhradu najmenej dvojnásobok. (2. Mojžišova 22:1, 4, 7, 9) V prichádzajúcom zničení Veľkého Babylonu Jehova uplatní to isté právne meradlo. Veľký Babylon má dostať dvojnásobok toho, čo rozdal. Nebude mu prejavené nijaké milosrdenstvo, lebo on neprejavoval žiadne milosrdenstvo svojim obetiam. „Žil v nehanebnom prepychu“ a priživoval sa na národoch zeme. Teraz zažije utrpenie a zármutok. Staroveký Babylon sa nazdával, že jeho postavenie je absolútne bezpečné a pyšne vyhlasoval: „Nebudem sedieť ako vdova a nespoznám stratu detí.“ ​(Izaiáš 47:8, 9, 11) Aj Veľký Babylon sa cíti bezpečne. No jeho zničenie nastane veľmi rýchlo, akoby „v jednom dni“, pretože o ňom rozhodol Jehova, ktorý „je silný“!

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]

[Rámček na strane 263]

‚Králi zeme s ňou smilnili‘

V prvej polovici 19. storočia európski obchodníci pašovali do Číny veľké množstvá ópia. V marci 1839 sa čínske úrady pokúšali zastaviť nezákonný obchod, pričom u britských kupcov našli a zhabali 20 000 debien tejto drogy. To vyvolalo napätie medzi Veľkou Britániou a Čínou. Ako sa vzťahy medzi oboma štátmi neustále zhoršovali, niektorí protestantskí misionári nabádali Britániu, aby vstúpila do vojny. Uvádzame príklady ich výrokov:

„Radujem sa nad týmito ťažkosťami, lebo tuším, že anglická vláda sa možno rozzúri a Boh vo svojej moci odstráni priehrady, ktoré bránia Kristovmu evanjeliu preniknúť do Číny.“ — Henrietta Shucková, misionárka Južných baptistov.

Naostatok vypukla vojna, ktorá sa dnes nazýva ópiovou vojnou. Misionári povzbudzovali Britániu takýmito výrokmi:

„Cítim, že musím dnešný stav vecí považovať ani nie tak za vec týkajúcu sa ópia alebo Anglicka, ale skôr za veľký plán Prozreteľnosti, v ktorom má zloba človeka slúžiť jej cieľom milosrdenstva voči Číne, aby bol prelomený múr jej neprístupnosti.“ — Peter Parker, misionár kongregacionalistov.

Ďalší kongregacionalistický misionár, Samuel W. Williams, dodal: „Božiu ruku možno vidieť vo všetkom, čo sa tak podivuhodne stalo, a nepochybujeme, že Ten, ktorý povedal, že prinesie na zem meč, prišiel, a to aby rýchle zničil svojich nepriateľov a zriadil svoje kráľovstvo. Bude prevracať a prevracať, dokiaľ nenastolí Knieža Pokoja.“

O ukrutnom zabíjaní Číňanov napísal misionár J. Lewis Shuck: „Na také scény sa pozerám vždy ako na priame Pánove nástroje, ktorými odstraňuje odpad, čo bráni pokroku Božskej Pravdy.“

Kongregacionalistický misionár Elijah C. Bridgman dodal: „Boh často používal silné ramená občianskej moci, aby pripravil cestu Svojmu kráľovstvu... Činiteľ v týchto veľkých udalostiach je ľudský, riadiaca sila je božská. Veľký panovník všetkých národov použil Anglicko, aby potrestal a pokoril Čínu.“ — Citované z pojednania Stuarta Creightona Millera „Ciele a prostriedky“ ​(angl.), vydané v roku 1974 v publikácii Misionárske podnikanie v Číne a Amerike (angl., štúdia Harvardovej univerzity, redigoval John K. Fairbank).

[Rámček na strane 264]

„Cestujúci obchodníci zeme zbohatli“

„V období medzi rokom 1929 a vypuknutím druhej svetovej vojny rozhodol [Bernardino] Nogara [vatikánsky finančný administrátor], aby vatikánsky kapitál a vatikánski splnomocnenci pôsobili v najrôznejších oblastiach talianskej ekonomiky — najmä v elektrárenstve, v telefónnych spojoch, obchodných úveroch a bankovníctve, pri výstavbe malých železníc, výrobe poľnohospodárskeho náradia, cementu a umelých textilných vlákien. Mnohé z týchto podnikov priniesli očakávaný finančný zisk.

Nogara pohltil celý rad spoločností vrátane La Società Italiana della Viscosa, La Supertessile, La Società Meridionale Industrie Tessili a tiež La Cisaraion. Spojil ich v jednu spoločnosť, ktorú nazval CISA-Viscosa a dozor nad ňou zveril barónovi Francescovi Maria Oddassovi, jednému z najdôveryhodnejších vatikánskych laikov. Potom Nogara zariadil veci tak, aby novú spoločnosť prevzal najväčší taliansky výrobca textilu SNIA-Viscosa. Podiel Vatikánu na SNIA-Viscosa sa stále zväčšoval, a po čase ju Vatikán takmer úplne ovládol, o čom svedčí fakt, že barón Oddasso sa nakoniec stal jej viceprezidentom.

Takto Nogara prenikol do textilného priemyslu. Inými vhodnými spôsobmi prenikol do ďalších priemyselných odvetví, lebo používal množstvo podobných trikov. Tento nesebecký muž... vykonal pre oživenie talianskej ekonomiky pravdepodobne viac než ktorýkoľvek iný obchodník v talianskych dejinách... Benito Mussolini síce nikdy nedokázal vytvoriť ríšu, o ktorej sníval, ale umožnil Vatikánu a Bernardinovi Nogarovi založiť impérium celkom iného druhu.“ — Nino Lo Bello: Vatikánska ríša (angl.), s. 71–73.

To je len jeden príklad úzkej spolupráce medzi obchodníkmi zeme a Veľkým Babylonom. Nie div, že títo obchodníci budú smútiť, keď ich obchodný partner prestane existovať.

[Obrázok na strane 259]

Keď sa ľudia rozišli po celej zemi, niesli si so sebou babylonské náboženstvo

[Obrázky na strane 261]

Jánova trieda, ako strážca, ohlasuje, že Babylon padol

[Obrázok na strane 266]

Zrúcaniny starovekého Babylonu sú varovnou predzvesťou zničenia Veľkého Babylonu