Kapitola 30

„Veľký Babylon padol!“

1. Čo oznamuje druhý anjel a čo je Veľký Babylon?

JE HODINA Božieho súdu! Preto načúvajme božskému posolstvu: „A nasledoval iný, druhý anjel a hovoril: ‚Padol! Veľký Babylon padol, ten, ktorý prinútil všetky národy piť z vína hnevu svojho smilstva!‘“ ​(Zjavenie 14:8) Po prvý raz, nie však naposledy, Zjavenie obracia pozornosť na Veľký Babylon. Neskôr, v 17. kapitole, ho bude opisovať ako chlipnú neviestku. O koho tu ide? Je to, ako uvidíme, celosvetová ríša, je nábožná, a je to Satanov podvodný systém, ktorý používa v boji proti semenu Božej ženy. (Zjavenie 12:17) Veľký Babylon je celosvetová ríša falošného náboženstva. Zahŕňa všetky náboženstvá, v ktorých sa zachovávajú náuky a obyčaje starovekého Babylonu a ktoré prejavujú jeho ducha.

2. a) Ako sa babylonské náboženstvo rozptýlilo do všetkých oblastí zeme? b) Čo je najvýznamnejšou zložkou Veľkého Babylonu a kedy povstala táto zložka ako mocná organizácia?

² Pred vyše 4 000 rokmi Jehova práve v Babylone zmiatol jazyky ľudí, ktorí tam chceli stavať vežu. Po celej zemi sa rozptýlili rôzne náboženské skupiny a poroznášali so sebou odpadlícke náboženské názory a zvyky, ktoré sú až podnes základom väčšiny náboženstiev. (1. Mojžišova 11:1–9) Veľký Babylon je náboženskou súčasťou Satanovej organizácie. (Porovnaj s Jánom 8:43–47.) Najvýznamnejšou časťou Veľkého Babylonu je dnes odpadlícke kresťanstvo, ktoré sa objavilo v štvrtom storočí po Kristovi ako  mocná, nezákonná organizácia s vlastnými článkami viery a vonkajšími okázalosťami, ktoré nevychádzajú z Biblie, ale poväčšinou z babylonského náboženstva. — 2. Tesaloničanom 2:3–12.

3. Prečo možno povedať, že Veľký Babylon padol?

³ Možno sa teraz spýtaš: ‚Prečo anjel oznamuje, že Veľký Babylon padol, keď náboženstvá ešte stále majú na zemi silný vplyv?‘ Pozrime sa, čo sa stalo po roku 539 pred n. l., keď padol staroveký Babylon. Izrael bol oslobodený a vrátil sa do svojej vlasti, a obnovil tam pravé uctievanie. Takto je i obnovenie duchovného Izraela v roku 1919 do žiarivého duchovného rozkvetu trvajúceho a šíriaceho sa až dodnes dôkazom, že v tom roku padol Veľký Babylon. Nemá už moc obmedzovať Boží ľud. Okrem toho mu i vo vlastných radoch vznikajú veľké problémy. Od roku 1919 sa veľmi poukazuje na jeho skazenosť, nepoctivosť a nemravnosť. Vo väčšej časti Európy chodieva do kostola už len veľmi málo ľudí a v mnohých socialistických krajinách sa náboženstvo považuje za „ópium ľudu“. Veľký Babylon upadol do nemilosti všetkých milovníkov pravdy Božieho slova a teraz čaká, kým naň takpovediac príde rad a bude proti nemu vykonaný Jehovov spravodlivý rozsudok.

Hanebný pád Babylonu

4.–6. Ako sa stalo, že „Veľký Babylon... prinútil všetky národy piť z vína hnevu svojho smilstva“?

⁴ Teraz podrobnejšie preskúmajme  okolnosti súvisiace s potupným pádom Veľkého Babylonu. Anjel hovorí, že „Veľký Babylon... prinútil všetky národy piť z vína hnevu svojho smilstva“. Čo to znamená? Tento výrok sa týka dobývania. Ukáže nám to príklad z Jeremiáša, kde Jehova hovorí Jeremiášovi: „Vezmi tento pohár vína zúrivého hnevu z mojej ruky a dáš piť z neho všetkým národom, ku ktorým ťa posielam. A budú piť a roztrasú sa sem a tam a budú si počínať ako pomätenci pre meč, ktorý posielam medzi nich.“ ​(Jeremiáš 25:15, 16) V šiestom a siedmom storočí pred n. l. Jehova použil staroveký Babylon, aby vylial symbolický pohár súženia, ktorý mali piť mnohé národy vrátane odpadnutého Júdu, takže i jeho vlastný ľud bol vzatý do vyhnanstva. Potom prišiel na rad Babylon, aby padol, lebo jeho kráľ sa vyvýšil nad Jehovu, „Pána nebies“. — Daniel 5:23.

⁵ Veľký Babylon tiež podnikal dobyvateľské výpravy, ale tie boli väčšinou ľstivejšie. „Prinútil všetky národy piť“ tým, že používal úskoky, aké používa prostitútka, a dopúšťal sa s nimi náboženského smilstva. Zlákal politických panovníkov, aby s ním uzavreli priateľstvo a utvorili s ním zväzky. Pomocou náboženských lákadiel sledoval politický, obchodný a hospodársky útlak. Podnecoval náboženské prenasledovanie, náboženské vojny a križiacke výpravy, ale aj národné vojny, a to z čisto politických a obchodných dôvodov. A tieto vojny posväcoval vyhláseniami, že si ich želá Boh.

⁶ Podiel náboženstva na vojnách a politike 20. storočia je všeobecne známy — či už sú to japonskí šintoisti, hindovia v Indii, budhisti vo Vietname, „kresťania“ v Severnom Írsku a v Latinskej Amerike, a takisto iní — vrátane vojenských kňazov, ktorí v druhej svetovej vojne na oboch stranách povzbudzovali mladých mužov k vzájomnému zabíjaniu. Klasickým príkladom koketérie  Veľkého Babylonu je jeho účasť na španielskej občianskej vojne v rokoch 1936–39, v ktorej bolo zabitých najmenej 600 000 ľudí. Toto krvipreliatie vyprovokovali podporovatelia katolíckeho duchovenstva a ich spojenci sčasti z toho dôvodu, že legálna španielska vláda ohrozovala bohatstvo a postavenie cirkvi.

7. Kto bol hlavným terčom útokov Veľkého Babylonu a aké metódy používal Babylon v tomto smere?

⁷ Veľký Babylon je náboženskou časťou Satanovho semena, a preto hlavným cieľom jeho útokov vždy bola Jehovova „žena“, „Jeruzalem hore“. V prvom storočí sa jasne ukázalo, že semenom ženy je zbor pomazaných kresťanov. (1. Mojžišova 3:15; Galaťanom 3:29; 4:26) Veľký Babylon sa snažil zo všetkých síl dobyť tento mravne čistý zbor, a to tak, že ho zvádzal k duchovnému smilstvu. Apoštol Pavol i apoštol Peter varovali, že mnohí podľahnú a dôjde k veľkému odpadnutiu. (Skutky 20:29, 30; 2. Petra 2:1–3) Ježišovo posolstvo siedmim zborom ukázalo, že na sklonku Jánovho života Veľký Babylon dosiahol určité pokroky vo svojej snahe o skazenie zborov. (Zjavenie 2:6, 14, 15, 20–23) Ježiš však objasnil, pokiaľ bude Veľkému Babylonu dovolené zájsť.

Pšenica a burina

8, 9. a) Čo vyjadrovalo Ježišovo podobenstvo o pšenici a burine? b) Čo sa stalo, „keď ľudia spali“?

⁸ V podobenstve o pšenici a burine hovoril Ježiš o človeku, ktorý zasial na pole výborné semeno. Ale „keď ľudia spali“, prišiel nepriateľ a nasial tam burinu. A tak bola pšenica skrytá v burine. Ježiš vysvetlil svoje podobenstvo slovami: „Rozsievač znamenitého semena je Syn človeka, pole je svet, znamenité semeno sú synovia kráľovstva, ale burina sú synovia toho zlého a nepriateľ, ktorý ju zasial, je Diabol.“ Potom vysvetlil, že bude dovolené, aby pšenica a burina rástli spolu až do „záveru systému vecí“, keď anjeli  „zozbierajú“ symbolickú burinu. — Matúš 13:24–30, 36–43.

⁹ Stalo sa to, pred čím varovali apoštoli Pavol a Peter. „Keď ľudia spali“ — či už to bolo potom, ako zaspali v smrti apoštoli, alebo vtedy, keď boli kresťanskí dozorcovia ospalí pri strážení Božieho stáda — babylonské odpadlíctvo vypučalo priamo uprostred zboru. (Skutky 20:31) O krátky čas burina čo do množstva ďaleko prevýšila pšenicu. Pšenicu už nebolo vidieť. Po celé stáročia sa mohlo zdať, že semeno ženy úplne zaniká v naberaných sukniciach Veľkého Babylonu.

10. Čo sa stalo najneskôr v 70. rokoch 19. storočia a ako na to reagoval Veľký Babylon?

¹⁰ Najneskôr v 70. rokoch 19. storočia začali pomazaní kresťania vyvíjať rázne úsilie, aby sa oddelili od nemravných spôsobov konania Veľkého Babylonu. Opustili falošné náuky, ktoré kresťanstvo prevzalo z pohanstva, a statočne používali Bibliu pri svojom oznamovaní, že v roku 1914 sa skončia časy pohanov. Hlavný nástroj Veľkého Babylonu, duchovenstvo kresťanstva, odporoval tomuto burcovaniu k obnove pravého uctievania. V priebehu prvej svetovej vojny využil vojnovú hystériu a pokúsil sa vyhubiť túto malú skupinu verných kresťanov. V roku 1918, keď bola činnosť verných takmer úplne potlačená, sa zdalo, že Veľký Babylon mal úspech. Zdalo sa, že nad nimi zvíťazil.

11. K čomu viedol pád starovekého Babylonu?

¹¹ Ako sme už uviedli, v roku 539 pred n. l. došlo ku katastrofálnemu pádu pyšného mesta Babylonu, ktoré vtedy úplne stratilo moc. V tom čase bolo počuť volanie: „Padol! Babylon padol!“ Veľké sídlo svetovej ríše padlo do rúk médoperzského vojska pod velením Cýra Veľkého. Hoci mesto samotné dobytie prežilo, pád jeho moci bol skutočnosťou a viedol k tomu, že jeho židovskí zajatci boli prepustení. Vrátili sa do Jeruzalema, aby tam obnovili čisté uctievanie. — Izaiáš 21:9; 2. Paralipomenon 36:22, 23; Jeremiáš 51:7, 8.

12. a) V akom zmysle možno v našom storočí povedať, že padol Veľký Babylon? b) Čo je dôkazom, že Jehova úplne zavrhol kresťanstvo?

¹² V našom storočí takisto počuť volanie, že Veľký Babylon padol. Dočasný úspech babylonského kresťanstva z roku 1918 sa v roku 1919 zmenil na pravý opak, keď bol duchovným vzkriesením obnovený pomazaný ostatok, Jánova trieda. Veľký Babylon padol v tom zmysle, že už nedržal v zajatí nikoho z Božieho ľudu. Kristovi pomazaní bratia sa ako kobylky vyrojili z priepasti, pripravení konať. (Zjavenie 9:1–3; 11:11, 12) Boli novodobým „verným a rozvážnym otrokom“ a Pán ich ustanovil nad celým svojím pozemským majetkom. (Matúš 24:45–47) To, že boli takto používaní, bolo dôkazom toho, že Jehova načisto zavrhol kresťanstvo, i keď tvrdilo, že ono ho zastupuje na zemi. Bolo obnovené čisté uctievanie a bola otvorená cesta, aby sa dokončilo dielo zapečatenia ostatku zo 144 000 — zostávajúcich zo semena ženy, odvekej nepriateľky Veľkého Babylonu. To všetko bolo predzvesťou konečnej porážky satanskej náboženskej organizácie.

Vytrvalosť pre svätých

13. a) Čo oznamuje tretí anjel? b) Aký súd vynáša Jehova nad tými, ktorí prijímajú označenie divého zvieraťa?

¹³ Teraz hovorí tretí anjel. Načúvajme! „A nasledoval ich iný anjel, tretí, hovoriac silným hlasom: ‚Ak niekto uctieva divé zviera a jeho obraz a prijme znak na svoje čelo alebo na ruku, bude tiež piť z vína Božieho hnevu, ktoré je vyliate nezriedené do pohára jeho hnevu.‘“ ​(Zjavenie 14:9, 10a) Zjavenie 13:16, 17 ukázalo, že tí, ktorí neuctievajú obraz divého zvieraťa, budú počas Pánovho dňa trpieť, ba budú aj zabíjaní. Teraz sa dozvedáme, že Jehova sa  rozhodol súdiť tých, ktorí ‚majú tento znak, meno divého zvieraťa, alebo číslo jeho mena‘. Budú donútení piť trpký ‚pohár hnevu‘ Jehovovho. Čo to bude pre nich znamenať? V roku 607 pred n. l., keď Jehova prinútil Jeruzalem piť ‚jeho pohár zúrivého hnevu‘, postihlo toto mesto „plienenie a rozvrat a hlad a meč“ z rúk Babylončanov. (Izaiáš 51:17, 19) Podobne, keď budú tí, čo uctievajú modly v podobe zemských politických mocí a ich obrazu, Spojených národov, donútení piť pohár Jehovovho hnevu, bude to pre nich znamenať katastrofu. (Jeremiáš 25:17, 32, 33) Budú úplne zničení.

14. Čo musia ctitelia divého zvieraťa podstúpiť ešte predtým, než budú zničení, a ako to opisuje Ján?

¹⁴ Ale prv než sa to stane, budú musieť tí, ktorí majú znamenie zvieraťa, podstúpiť mučivé účinky Jehovovho neschválenia. Anjel hovorí o ctiteľoch divého zvieraťa a jeho obrazu takto: „A bude mučený ohňom a sírou pred očami svätých anjelov a pred očami Baránka. A dym ich múk vystupuje po celú večnosť a vo dne v noci nemajú odpočinok tí, ktorí uctievajú divé zviera a jeho obraz, ani ten, kto prijíma znak jeho mena.“ — Zjavenie 14:10b, 11.

15, 16. Čo znamenajú slová ‚oheň a síra‘ v Zjavení 14:10?

¹⁵ Túto zmienku o ohni a síre považovali niektorí za dôkaz existencie pekelného ohňa. Ale nazretím do jedného podobného proroctva zistíme, aký je skutočný význam týchto slov v tejto súvislosti. Kedysi za dní Izaiáša Jehova varoval edomský národ, že bude potrestaný za svoje nepriateľstvo k Izraelčanom. Povedal: „Ich bystriny sa premenia na smolu a ich prach na síru; a ich krajina bude ako horiaca smola. Nebude uhasená v noci ani vo dne; na neurčitý čas bude stúpať jej dym. Z pokolenia na pokolenie bude vyschnutá; po celú večnosť ňou nebude nikto prechádzať.“ — Izaiáš 34:9, 10.

¹⁶ Bol azda Edom zvrhnutý do nejakého mýtického pekelného ohňa, aby navždy zhorel? To iste nie. Tento národ úplne zmizol zo scény sveta, ako keby bol úplne strávený ohňom a sírou. Konečným výsledkom potrestania nebolo večné trápenie, ale „prázdnota a... pustota... nič.“ ​(Izaiáš 34:11, 12) Živo to vyjadruje ‚dym stúpajúci na neurčitý čas‘. Keď zhorí dom, z popola vychádza dym ešte aj potom, keď už zhasli plamene, a z toho okoloidúci zisťujú, že tu bol ničivý požiar. Boží ľud až dodnes čerpá poučenie zo zničenia Edomu. Takto ‚dym jeho požiaru‘ symbolicky vystupuje doteraz.

17, 18. a) Čo sa stane s tými, ktorí prijímajú označenie divého zvieraťa? b) Čím sú ctitelia divého zvieraťa mučení? c) Čo to znamená, že „dym ich múk vystupuje po celú večnosť“?

¹⁷ Aj tí, ktorí majú znamenie divého zvieraťa, budú úplne zničení akoby ohňom. Neskôr proroctvo ukazuje, že ich mŕtve telá zostanú nepochované a zjedia ich zvieratá a vtáci. (Zjavenie 19:17, 18) Z toho je jasné, že nebudú doslovne navždy mučení. Sú ‚mučení ohňom a sírou‘ v tom zmysle, že oznamovanie pravdy ich odhaľuje a upozorňuje na prichádzajúci Boží rozsudok. Preto ohovárajú Boží ľud a kde len je možné, ľstivo prehovárajú politické divé zviera, aby Jehovových svedkov prenasledovalo, dokonca zabíjalo. Keď situácia vyvrcholí, budú títo odporcovia zničení akoby ohňom a sírou. Potom bude ‚dym ich múk vystupovať po celú večnosť‘ v tom zmysle, že Boží súd nad nimi bude slúžiť ako meradlo, pre prípad, že by ešte niekedy bola uvedená do pochybnosti Jehovova oprávnená zvrchovanosť. Táto sporná otázka bude vyriešená raz navždy.

¹⁸ Kto dnes predkladá takéto mučivé posolstvo? Spomeňme si na symbolické kobylky, ktoré majú právomoc trápiť ľudí, ktorí nemajú na čele Božiu pečať. (Zjavenie 9:5)  Ako vidno, mučiteľmi sú tu, pod anjelským vedením, práve symbolické kobylky. Sú také vytrvalé, že „vo dne v noci nemajú odpočinok tí, ktorí uctievajú divé zviera a jeho obraz, ani ten, kto prijíma znak jeho mena“. A potom, naostatok po ich zničení, bude po celú večnosť stúpať „dym ich múk“, monumentálny dôkaz ospravedlnenia Jehovovej zvrchovanosti. Kiež vytrvá Jánova trieda až do tohto úplného ospravedlnenia. Anjel končí slovami: „Tu to znamená vytrvalosť pre svätých, pre tých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a Ježišovu vieru.“ — Zjavenie 14:12.

19. Prečo sa od svätých očakáva vytrvalosť a ako čerpajú silu z toho, čo píše Ján?

¹⁹ Áno, „vytrvalosť pre svätých“ znamená, že s výlučnou oddanosťou uctievajú Jehovu prostredníctvom Ježiša Krista. Ich posolstvo nie je populárne. Vyvoláva odpor, prenasledovanie, dokonca mučeníctvo. No sú posilnení tým, čo Ján píše ďalej: „A počul som hlas z neba, ktorý povedal: ‚Píš: Šťastní sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v spojení s Pánom. Áno, hovorí duch, nech si odpočinú od svojich namáhavých prác, lebo veci, ktoré robili, idú priamo s nimi.“ — Zjavenie 14:13.

20. a) Ako zodpovedá sľub, ktorý uvádza Ján, Pavlovmu proroctvu o Ježišovej prítomnosti? b) Aká zvláštna prednosť je sľúbená pomazaným, ktorí zomierajú po Satanovom vyhnaní z neba?

²⁰ Tento sľub zodpovedá Pavlovmu proroctvu o Ježišovej prítomnosti: „Tí, čo sú mŕtvi v spojení s Kristom, vstanú prví. Potom my žijúci [tí z pomazaných, ktorí dožijú do Pánovho dňa], budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch, aby sme sa stretli s Pánom vo vzduchu.“ ​(1. Tesaloničanom 4:15–17) Po vyhnaní Satana z neba boli najprv vzkriesení tí, ktorí boli mŕtvi v jednote s Kristom. (Porovnaj so Zjavením 6:9–11.) Potom je sľúbená zvláštna prednosť pomazaným, ktorí zomierajú počas Pánovho dňa. Ich vzkriesenie k duchovnému životu v nebi je okamžité, „v okamihu“. (1. Korinťanom 15:52) To je naozaj úžasné! A ich spravodlivé skutky ďalej pokračujú v nebeskej ríši.

Úroda zeme

21. Čo hovorí Ján o „úrode zeme“?

²¹ Aj iní majú mať úžitok z tohto dňa súdu, ako hovorí Ján ďalej: „A videl som, a hľa, biely oblak, a na oblaku sedel niekto ako syn človeka, so zlatou korunou na hlave a s ostrým kosákom v ruke. A iný anjel [štvrtý] vyšiel zo svätyne chrámu a volal silným hlasom na toho, ktorý sedel na oblaku: ‚Prilož svoj kosák a žni, pretože nastala hodina žatvy, lebo úroda zeme dozrela.‘ A sediaci na oblaku vrhol svoj kosák na zem a zem bola zožatá.“ — Zjavenie 14:14–16.

22. a) Kto je ten, ktorý má zlatú korunu a sedí na bielom oblaku? b) Kedy dochádza k vyvrcholeniu zberu úrody a ako?

²² Nemožno pochybovať o totožnosti toho, ktorý sedel na bielom oblaku. Ten, čo sedel na bielom oblaku a podobal sa na syna človeka a mal zlatú korunu, je naisto Ježiš, mesiášsky kráľ, ktorého videl vo videní aj Daniel. (Daniel 7:13, 14; Marek 14:61, 62) Čo však je úrodou, o ktorej sa tu prorokuje? Keď bol Ježiš na zemi, prirovnal dielo robenia učeníkov k zberaniu úrody z celosvetového poľa ľudstva. (Matúš 9:37, 38; Ján 4:35, 36) K vyvrcholeniu tohto zberu dochádza v Pánovom dni, keď je Ježiš korunovaný za kráľa a menom svojho Otca vykonáva súd. Čas jeho panovania od roku 1914 je teda aj radostným obdobím zberania úrody. — Porovnaj s 5. Mojžišovou 16:13–15.

23. a) Od koho prichádza slovo o začatí zberania? b) Aká žatva prebieha od roku 1919 až dodnes?

²³ Hoci je Ježiš kráľom a sudcom, čaká so začiatkom zberania na slovo od Jehovu, svojho Boha. Toto slovo prichádza prostredníctvom anjela zo „svätyne chrámu“. Ježiš  okamžite poslúchne. Najprv, od roku 1919, vedie svojich anjelov, aby dokončili žatvu 144 000. (Matúš 13:39, 43; Ján 15:1, 5, 16) Potom prichádza na rad zberanie úrody veľkého zástupu iných oviec. (Ján 10:16; Zjavenie 7:9) Dejiny ukázali, že značný počet týchto iných oviec sa začal objavovať medzi rokmi 1931 a 1935. V roku 1935 Jehova poskytol Jánovej triede porozumenie o tom, kto je tým veľkým zástupom zo Zjavenia 7:9–17. Odvtedy sa veľmi zdôrazňovalo zhromažďovanie tohto zástupu. Do roku 1990 jeho počet prevýšil hranicu štyroch miliónov a stále narastá. Ten, ktorý sa podobá na syna človeka, v tomto čase rozhodne zberá bohatú, radostnú úrodu. — Porovnaj s 2. Mojžišovou 23:16; 34:22.

Šliapanie viniča zeme

24. Čo má v ruke piaty anjel a čo volá šiesty anjel?

²⁴ Akonáhle je ukončený zber záchrany, prichádza čas na iný zber. Ján o tom píše: „A ešte iný anjel [piaty] sa vynoril zo svätyne chrámu, ktorá je v nebi; aj on mal ostrý kosák. A ešte iný anjel [šiesty] vyšiel od oltára a mal moc nad ohňom. A zavolal silným hlasom na toho, ktorý mal ostrý kosák, a povedal: ‚Prilož svoj ostrý kosák a zhromaždi strapce viniča zeme, lebo jeho hrozno dozrelo.‘“ ​(Zjavenie 14:17, 18) Anjelským zástupom je v Pánovom dni zverené mnoho zberania, čiže oddeľovania dobrých od zlých.

25. a) Čo je vyjadrené tým, že piaty anjel prišiel z chrámovej svätyne? b) Prečo je vhodné, že príkaz na začatie žatvy prichádza cez anjela, ktorý „vyšiel od oltára“?

²⁵ Piaty anjel vychádza z prítomnosti Jehovu v chrámovej svätyni; záverečný zber sa teda tiež koná z Jehovovej vôle. Tento anjel dostal príkaz na začatie svojej práce cez iného anjela, ktorý „vyšiel od oltára“. To je veľmi dôležité, lebo verné duše pod oltárom sa predtým pýtali: „Zvrchovaný Pane, svätý a pravdivý, až dokedy sa budeš zdržiavať a nebudeš súdiť a nepomstíš našu krv na tých, ktorí bývajú na zemi?“ ​(Zjavenie 6:9, 10) Pozberaním viniča zeme bude toto volanie po pomste uspokojené.

26. Čo je „viničom zeme“?

²⁶ A čo je teda „vinič zeme“? V Hebrejských písmach sa hovorilo o židovskom národe ako o Jehovovom viniči. (Izaiáš 5:7; Jeremiáš 2:21) Podobne aj o Ježišovi Kristovi a o tých, ktorí budú s ním slúžiť v Božom kráľovstve, sa hovorí ako o viniči. (Ján 15:1–8) Z týchto súvislostí sa dá odvodiť charakteristická črta viniča, totiž tá, že prináša plody; a pravý kresťanský vinič prináša hojnosť plodov na Jehovovu chválu. (Matúš 21:43) Podľa toho „vinič zeme“ musí byť nie pravým viničom, ale jeho Satanovou napodobeninou, Satanovým skazeným viditeľným systémom vlády nad ľudstvom s jeho rôznym „hroznom“ démonského ovocia, ktoré počas stáročí prinášal. Veľký Babylon, uprostred ktorého tak veľmi vyniká odpadnuté kresťanstvo, mal veľký vplyv na tento jedovatý vinič. — Porovnaj s 5. Mojžišovou 32:32–35.

27. a) Čo sa robí, keď anjel s kosákom zhromažďuje vinič zeme? b) Ktoré proroctvá Hebrejských písiem ukazujú rozsah oberačky?

²⁷ Súd musí byť vykonaný! „A anjel vrhol svoj kosák na zem a zhromaždil hrozno zeme a hodil ho do veľkého vínneho lisu Božieho hnevu. A vínny lis bol šliapaný za mestom a vyšla z neho krv až po uzdy koní na vzdialenosť tisícšesťsto štádií.“ ​(Zjavenie 14:19, 20) Jehovova nevôľa voči tomuto viniču je oznamovaná už dlho. (Sofoniáš 3:8) Jedno proroctvo v knihe Izaiáša nás nenecháva pochybovať o tom, že keď sa bude šliapať vínny lis, budú zničené celé národy. (Izaiáš 63:3–6) Aj Joel prorokoval, že vo ‚vínnom lise‘ „v nížine rozhodnutia“ budú šliapané až po zničenie ohromné „zástupy“,  celé národy. (Joel 3:12–14) Naozaj, obrovská oberačka, aká viac už nikdy nebude. Podľa Jánovho videnia sú oberané nielen bobule hrozna, ale celý symbolický vinič je popodtínaný a potom hodený do vínneho lisu, kde má byť pošliapaný. Vinič zeme bude teda vykynožený a už nikdy nebude môcť vyrásť.

28. Kto šliape vinič zeme a čo znamená to, že vínny lis je „šliapaný za mestom“?

 ²⁸ Toto šliapanie vykonávajú vo videní kone, pretože krv, ktorá vyšla z viniča, siaha „až po uzdy koní“. Slovo „kone“ obvykle súvisí s vedením vojny, musí sa to teda diať v čase vojny. O nebeských vojskách, ktoré kráčajú za Ježišom do záverečnej bitky proti Satanovmu svetu, sa píše, že šliapu „lis vína hnevu rozhorčenia Boha, Všemohúceho“. (Zjavenie 19:11–16) Tieto vojská iste tiež šliapu vinič zeme. Vínny lis je „šliapaný za mestom“, čiže za nebeským Sionom. Naozaj je vhodné, aby bol vinič šliapaný na zemi. Bude však „šliapaný za mestom“ aj v tom zmysle, že nebude spôsobená žiadna škoda zostávajúcim zo semena ženy, ktorí zastupujú na zemi nebeský Sion. Spoločne s veľkým zástupom budú bezpečne ukrytí v Jehovovom pozemskom organizačnom usporiadaní. — Izaiáš 26:20, 21.

29. Ako vysoko a ako ďaleko siaha krv z vínneho lisu a čo to znamená?

²⁹ Obdobou tohto silného videnia je rozdrvenie kráľovstiev zeme kameňom, Kráľovstvom, ako to opisuje Daniel 2:34, 44. Tým dôjde k vyhubeniu. Rieka krvi z vínneho lisu je veľmi hlboká, až po uzdy koní, a siaha do vzdialenosti tisícšesťsto štádií. * Toto obrovské číslo je výsledkom násobenia dvojmocniny štyroch dvojmocninou desiatich (4 × 4 × 10 × 10), čím je mocne zdôraznené, že zničenie zasiahne celú zem. (Izaiáš 66:15, 16) Zničenie bude úplné a nezvratné. Satanov vinič zeme sa už nikdy nezakorení. — Žalm 83:17, 18; 83:18, 19, RP.

30. Aké sú plody Satanovho viniča a k čomu by sme mali byť rozhodnutí?

³⁰ Žijeme hlboko v čase konca, a preto má videnie o oboch zberaniach úrody veľký význam. Stačí, aby sme sa obzreli okolo seba, a uvidíme plody Satanovho viniča. Potraty a iné spôsoby vraždenia; homosexualita,  cudzoložstvo a iné formy nemorálnosti; nepoctivosť a nedostatok prirodzenej náklonnosti — to všetko robí tento svet odporným pre Jehovov zrak. Satanov vinič prináša „plody jedovatej rastliny a palinu“. Je skazonosný a vyznačujúci sa modlárstvom, čím zneuctieva vznešeného Stvoriteľa ľudstva. (5. Mojžišova 29:18; 32:5; Izaiáš 42:5, 8) Aká je to výsada, keď môžeme byť aktívne spojení s Jánovou triedou pri zbere zdravého ovocia, ktoré na Jehovovu chválu prináša Ježiš! (Lukáš 10:2) Kiež sme všetci rozhodnutí nikdy sa nepoškvrniť viničom tohto sveta, a kiež by sme teda, keď sa bude vykonávať Jehovov nepriaznivý rozsudok, neboli pošliapaní s viničom zeme.

[Poznámka pod čiarou]

[Otázky]

[Rámček na strane 208]

‚Víno jeho smilstva‘

Významnou časťou Veľkého Babylonu je rímskokatolícka cirkev. Spravuje ju rímsky pápež. Cirkev tvrdí, že každý pápež je nástupcom apoštola Petra. Uvedieme niektoré zo zverejnených skutočností o týchto takzvaných nástupcoch:

Formosus (891–896): „Deväť mesiacov po Formosovej smrti bolo jeho telo vynesené z pápežskej krypty a bol proti nemu zavedený súdny proces pred ‚posmrtným‘ koncilom, ktorému predsedal [nový pápež] Štefan. Zosnulý pápež bol obvinený z nezriadenej ctižiadosti vzhľadom na získanie pápežského úradu, a všetky jeho činy boli vyhlásené za neplatné... z mŕtveho tela boli sňaté pontifikálne rúcha a prsty pravej ruky boli amputované.“ — Nová katolícka encyklopédia (angl.)

Štefan VI. (896–897): „O niekoľko mesiacov [od procesu s Formosovou mŕtvolou] sa pontifikát pápeža Štefana skončil násilnou reakciou; bol zbavený pontifikálnych insígnií, uväznený a uškrtený.“ — Nová katolícka encyklopédia, (angl.)

Sergius III. (904–911): „Jeho dvaja bezprostrední predchodcovia... boli uškrtení vo väzení... V Ríme bol podporovaný rodinou Teofylakta, s jednou z jeho dcér, Maróziou, mal údajne syna (neskoršieho pápeža Jána XI.).“ — Nová katolícka encyklopédia (angl.)

Štefan VII. (928–931): „V posledných rokoch svojho pontifikátu pápež Ján X. ... vzbudil hnev Marózie, čo bola rímska Donna Senatrix, a bol uväznený a zavraždený. Marózia potom preniesla pápežstvo na pápeža Leva VI., ktorý zomrel po 6¹⁄₂ mesiacoch úradovania. Po ňom nasledoval Štefan VII., pravdepodobne na základe vplyvu Marózie... pôsobil ako pápež 2 roky a bol pod pôsobením Marózie bezmocný.“ — Nová katolícka encyklopédia (angl.)

Ján XI. (931–935): „Po smrti Štefana VII. ... Marózia z rodiny Teofylakta získala pápežstvo pre svojho syna Jána, mládenca, ktorý mal sotva 20 rokov... Ako pápež bol Ján celkom pod vplyvom svojej matky.“ — Nová katolícka encyklopédia (angl.)

Ján XII. (955–964): „Mal sotva osemnásť rokov a správy súčasníkov sa zhodujú v tom, že o duchovné veci sa nezaujímal, ale že sa bez zábran oddával zábavám a neviazanému roztopašnému životu.“ — Oxfordský slovník pápežov (angl.)

Benedikt IX. (1032–1044; 1045; 1047–1048): „Preslávil sa tým, že predal pápežstvo svojmu kmotrovi a potom dva razy po sebe získal úrad naspäť.“ — Nová britská encyklopédia (angl.)

Títo a iní pápeži nenasledovali príklad verného Petra, skôr možno povedať, že pôsobili zlým vplyvom. Pripúšťali krvnú vinu a duchovné i telesné smilstvo, aj vplyv Jezábel, a tak skazili cirkev, nad ktorou panovali. (Jakub 4:4) Kniha Ukončené tajomstvo, ktorú v roku 1917 vydala Spoločnosť Strážna veža, uvádzala veľmi podrobne mnohé z týchto skutočností. To bol jeden zo spôsobov, ktorým vtedajší bádatelia Biblie „bili zem ranami každého druhu“. — Zjavenie 11:6; 14:8; 17:1, 2, 5.

[Obrázok na strane 206]

Na trón dosadený Kristus vykonáva súd s podporou anjelov

[Obrázok na strane 207]

V roku 539 pred n. l. padol Babylon a boli prepustení jeho väzni