Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Čo pre teba znamená mojžišovský zákon?

Čo pre teba znamená mojžišovský zákon?

19. kapitola

Čo pre teba znamená mojžišovský zákon?

1. a) Čo naznačilo, že od roku 36 n. l. sú neobrezaní pohania prijateľní Jehovovi ako kresťania? b) Aká sporná otázka však rozbúrila city niektorých raných kresťanov?

ZA DNÍ apoštola Pavla sa viedli prudké debaty, či sú kresťania z pohanských národov povinní dodržiavať požiadavky mojžišovského zákona. Je pravdou, že v roku 36 n. l. bol svätý duch vyliaty na neobrezaných pohanov. Niektorí kresťania zo židovského prostredia však boli hlboko presvedčení, že pohanskí učeníci by sa mali obrezať a že by mali dodržiavať mojžišovský zákon. Naozaj bolo treba, aby dodržiavali tento Zákon alebo daktorú jeho časť? Okolo roku 49 n. l. bola sporná otázka prednesená vedúcemu zboru v Jeruzaleme. — Sk. 10:44–48; 15:1, 2, 5.

2. Prečo nás zaujíma táto sporná otázka?

2 Výsledok nás veľmi zaujíma. Prečo? Nielen preto, že sa občas stretávame s ľuďmi, ktorí tvrdia, že kresťania sa musia podriaďovať istým požiadavkám Zákona, ako je dodržiavanie sabatu, ale aj preto, že Biblia hovorí, že je „Zákon sám osebe svätý a prikázanie je sväté a spravodlivé a dobré“. (Rim. 7:12) Hoci sa o Zákone hovorí ako o mojžišovskom, keďže sprostredkovateľom zmluvy Zákona bol Mojžiš, pochádza tento zákonník v skutočnosti od Boha Jehovu. — 2. Moj. 24:3, 8.

Prečo zákon?

3. Prečo Izrael dostal Zákon?

3 Náš dnešný pohľad na Zákon do značnej miery ovplyvňuje to, či chápeme, prečo vôbec dal Jehova Izraelu zákonník. Písmo vysvetľuje: „Bol pripojený [k abrahámovskej zmluve], aby zjavil priestupky, kým by neprišlo semeno, ktorému bol daný sľub;... Zákon sa teda stal naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi, aby sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery.“ ​(Gal. 3:19, 24) Ako to Zákon urobil?

4. a) Ako odhalil Zákon previnenia? b) Ako viedol verných ku Kristovi?

4 Tým, že predložil dokonalý vzor zahrňujúci rôzne stránky života a ukázal, že Židia sú hriešnikmi. Stalo sa zjavným, že napriek akýmkoľvek dobrým úmyslom a svedomitej námahe sa nedokážu vyrovnať s jeho požiadavkami. Zákon použil Židov ako vzor nedokonalej ľudskej rodiny a odhalil tak celý svet, vrátane každého z nás ako hriešnikov, ktorí si zaslúžia Boží trest. (Rim. 3:19, 20) Tak zdôraznil potrebu záchrancu pre ľudstvo a verných doviedol k Ježišovi Kristovi, tomuto Záchrancovi. Akým spôsobom? Označil ho za jediného, ktorý dokonale dodržiaval Zákon, čiže za jediného človeka bez hriechu. Zvieracie obete pod Zákonom mali iba obmedzenú hodnotu, ale Ježiš mohol ako dokonalý človek predložiť svoj život ako obeť, ktorá skutočne odstráni hriech a otvorí cestu k večnému životu všetkým, ktorí prejavujú vieru. — Ján 1:29; 3:16; 1. Petra 1:18, 19.

5. Použi uvedené texty a odpovedz na otázky v odseku.

5 Keď máš na mysli všetky tieto skutočnosti, ako by si odpovedal na nasledujúce otázky?

Počítalo sa niekedy s mojžišovským zákonom ako záväzným pre celé ľudstvo? (Žalm 147:19, 20; 2. Moj. 31:12, 13)

Naznačil niekedy Jehova Izraelu, že sa zmluva Zákona jedného dňa skončí? (Jer. 31:31–33; Hebr. 8:13)

Zostalo Desatoro prikázaní, vrátane požiadavky dodržiavať týždenný sabat, v platnosti po tom, ako bol zrušený zvyšok Zákona? (Kol. 2:13, 14, 16; 2. Kor. 3:7–11 [ako objasňuje 2. Mojžišova 34:28–30]; Rim. 7:6, 7)

Ako Jehova ukončil zmluvu Zákona? (Kol. 2:13–17; Mat. 5:17, 18; Rim. 10:4)

6. Čo naznačujú argumenty, že mojžišovský zákon platí doteraz?

6 Čo to naznačuje vzhľadom na uvedené myšlienky, ak niekto tvrdí, že mojžišovský Zákon platí doteraz? V skutočnosti to znamená, že odmieta vieru v Ježiša Krista. Prečo je to tak? Pretože človek s takým názorom neuznáva skutočnosť, že Ježiš naplnil Zákon, a tak pripravil cestu na to, aby ho mohol Boh ukončiť. Tým, ktorí sa vyhlasovali za kresťanov, ale boli ovplyvnení argumentmi v prospech dodržiavania Zákona alebo dajakej jeho časti, apoštol Pavol dôrazne napísal: „Ktokoľvek z vás, ktorí sa snažíte byť uznaní za spravodlivých prostredníctvom zákona, ste odlúčení od Krista. Odpadli ste od jeho nezaslúženej láskavosti.“ — Gal. 5:4; pozri aj Rimanom 10:2–4.

7. a) Čo si plne necenia tí, ktorí tvrdia, že sa majú zachovávať isté časti Zákona? b) Prečo sú dôležité kresťanské skutky a aký vzťah majú k nášmu prijatiu daru večného života?

7 Tí, ktorí presadzujú zachovávanie istých častí Zákona, si necenia, že spravodlivé postavenie pred Bohom nezávisí od toho, či niekto koná skutky Zákona, ale či má vieru v hodnotu Ježišovej obete. (Gal. 3:11, 12) Domnievajú sa, že človek sa musí takými skutkami dokázať ako spravodlivý — čo je pre nedokonalých ľudí nemožné. Je skutočne dôležité konať skutky v poslušnosti voči príkazom Boha a Krista, ktoré platia pre kresťanov. (Jak. 2:15–17; Mat. 28:19, 20) To sú prostriedky, ktorými dokazujeme svoju lásku a vieru, a ich nedostatok by naznačoval, že naša viera je mŕtva. Nemôžeme si však zaslúžiť záchranu, nech sa akokoľvek namáhame. Záchrana od hriechu a smrti by nebola vôbec možná bez obete Ježiša Krista. Tak je večný život darom od Boha prostredníctvom Ježiša Krista a výrazom veľkej milosti, a nie mzdou za naše skutky. — Efez. 2:8, 9; Rim. 3:23, 24; 6:23.

8. Ako rozhodol vedúci zbor v prvom storočí o spornej otázke týkajúcej sa uplatnenia mojžišovského zákona na kresťanov z pohanov?

8 Keď bola v prvom storočí predložená vedúcemu zboru v Jeruzaleme sporná otázka, či majú kresťania z pohanov uplatňovať mojžišovský zákon, vedúci zbor urobil rozhodnutie, ktoré bolo v súlade s týmito skutočnosťami. Uznal, že Jehova nevyžaduje, aby veriaci z pohanov konali skutky mojžišovského zákona, keď bude na nich vyliaty svätý duch. Rozhodnutie vedúceho zboru uviedlo ako „nevyhnutné veci“ isté zákazy, ktoré boli v súlade s týmto Zákonom, ale spočívali na biblickej správe o udalostiach, ku ktorým došlo pred Zákonom. Na kresťanov z pohanov sa teda nekládla zodpovednosť, aby sa riadili podľa mojžišovského zákona alebo dajakej jeho časti, ale skôr aby sa riadili podľa meradiel uznávaných už pred Mojžišom. — Sk. 15:28, 29; porovnaj 1. Mojžišovu 9:3, 4; 34:2–7; 35:2–5.

9. a) Vyžaduje Boh ešte od Židov, aby poslúchali mojžišovský zákon? b) Aké zvláštne opatrenie bolo pre nich urobené tým, akým spôsobom zomrel Kristus?

9 Po Letniciach roku 33 n. l. už Boh nevyžadoval ani od Židov, aby sa riadili mojžišovským zákonníkom. A Židia, ktorí prejavovali vieru, videli v tom zvláštny dôvod na radosť. Prečo? Hoci boli pohania takisto hriešnikmi, a teda zomierali, iba Židia sa dostali pod Božie prekliatie, pretože len oni porušovali zmluvu Zákona. Ale spôsob, akým Kristus zomrel — pribitím na kôl, akoby bol prekliaty zločinec — zaujal miesto tých Židov, ktorí v neho uverili, a zaobstaral im oslobodenie od trestu, ktorý si privodili neposlušnosťou voči Zákonu. (Gal. 3:10–13) Tak pre nich získal odpustenie, ktoré by nikdy nedosiahli pod mojžišovským zákonom. — Sk. 13:38, 39.

10. Bolo odstránenie Zákona činiteľom zjednotenia uctievania?

10 Zákon vlastne oddeľoval Židov od pohanov. Židom boli určené požiadavky, ktoré neplatili pre pohanov, a neobrezaným pohanom sa nedovolilo mať plnú účasť so Židmi na ich uctievaní. (Porovnaj 2. Mojžišovu 12:48; Skutky 10:28.) Keď však Zákon splnil svoj účel a bol odstránený, mohli sa Židia i neobrezaní pohania spojiť prostredníctvom Krista v uctievaní jediného pravého Boha. — Efez. 2:11–18.

Poznanie zákona nám prináša úžitok

11. Ako nám poznanie Zákona pomáha porozumieť Kristovmu učeniu?

11 Hoci dnes nie sme pod Zákonom, jeho poznanie prináša každému z nás veľký úžitok. V čom? Spomeň si, že Ježiš sa narodil židovskej matke a dostal sa pod mojžišovský zákon. Isté veci, ktoré robil, možno plne pochopiť iba na základe toho, že poznáme požiadavky tohto Zákona. (Gal. 4:4; pozri Lukáša 22:7, 8.) Aj svoju službu vykonával Ježiš medzi ľuďmi, ktorí boli pod Zákonom. Jeho učenie sa preto často opieralo o situácie, ktoré sa vzťahovali na Zákon. — Porovnaj Matúša 5:23, 24.

12. a) Na aké spojenie medzi svojím životom a mojžišovským zákonom poukázal Ježiš? b) Ako naznačil apoštol Pavol hodnotu poznania Zákona? c) Čo môže vyplynúť z pochopenia duchovného významu požiadaviek Zákona?

12 Po svojom vzkriesení Ježiš pripomenul svojim učeníkom, že jeho ľudský život naplnil to, čo bolo o ňom napísané v Zákone, v Prorokoch a v Žalmoch. (Luk. 24:44) Aj apoštol Pavol poukazoval na daktoré rysy v súvislosti so zmluvou Zákona ako na „znázornenie a ako tieň nebeských vecí“ a povedal, že „Zákon [je] tieňom budúcich dobrých vecí“. (Hebr. 8:4, 5; 10:1) Do mojžišovského zákona sú zahrnuté ohromujúce podrobnosti, ktoré našli svoje splnenie v kňazstve Ježiša Krista a v obeti jeho ľudského života. Ak ich pochopíme, ešte viac si budeme vážiť význam takých opatrení. Medzi prorockými vzormi sú podrobnosti, ktoré ukazujú na usporiadanie dnešného prijateľného uctievania Jehovu v jeho veľkom duchovnom chráme. Ako bude rásť naše porozumenie týchto vecí, zväčší sa i naše ocenenie pre zbor pomazaný duchom a pre úlohu, ktorú spĺňa pod vedením Ježiša Krista v spojení s naším uctievaním.

13. Prečo je užitočné premýšľať o znamenitých zásadách, ktoré obsahuje Zákon?

13 Mojžišovský zákon je časťou Písma, ktoré inšpiroval Boh a ktoré je celé „užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí“. (2. Tim. 3:16) Keď nájdeme trvalé zásady, na ktorých je založený Zákon, a budeme o nich premýšľať, môže nám to pomôcť k úprimnej snahe robiť veci, ktoré sa páčia Bohu. Ak postrehneme ducha Zákona, a budeme tohto ducha odzrkadľovať v svojom živote, bude nám to veľmi užitočné.

14. a) Ako znázornil Ježiš, že je užitočné pochopiť ducha, ku ktorému smerovali požiadavky Zákona? b) Upozorni na niektoré ďalšie znamenité zásady Zákona, ako sú uvedené na strane 152. c) Ako môže ocenenie týchto vecí prispieť k tomu, že sa budeme viac páčiť Bohu?

14 Ježiš to účinne znázornil v svojej Kázni na vrchu. Hovoril k ľuďom, ktorí boli vtedy pod Zákonom, a ukázal, že nestačí iba nevraždiť, ale že treba vykoreniť akýkoľvek sklon k pretrvávajúcemu hnevu a nedovoliť, aby sa jazyk používal na reči, ktoré ponižujú bratov. Namiesto toho, aby boli ľudia spokojní s tým, že sa nikdy nedopustili cudzoložstva, nemali by sa na ženu ani žiadostivo pozrieť. Ako to platilo kedysi pre Židov, aj my by sme sa mali snažiť používať všetky svoje telesné údy v súlade s Jehovovými spravodlivými cestami. (Mat. 5:21, 22, 27–30; pozri aj Rimanom 13:8–10.) Ak to budeme robiť, dáme najavo, že chápeme aj význam najväčšieho prikázania v Zákone: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ ​(Mat. 22:36, 37) To nás istotne priblíži k Bohu Jehovovi. Hoci nie sme pod mojžišovským zákonníkom, rozhodne nám prospeje presné poznanie zásad, na ktorých tento zákonník spočíva, a prorockých vzorov, ktoré obsahuje.

Opakovanie

● Prečo tí, ktorí trvajú na poslušnosti voči mojžišovskému zákonu, v skutočnosti zavrhujú Krista?

● Ako nám pomáha poznanie Zákona, aby sme porozumeli Ježišovej úlohe v Jehovovom predsavzatí?

● Aké hodnotné veci môžeme rozpoznať, keď študujeme Zákon, hoci nie sme pod ním?

[Otázky]

[Rámček na strane 152]

NIEKTORÉ ZÁKLADNÉ ZÁSADY MOJŽIŠOVSKÉHO ZÁKONA

Zodpovednosť voči Bohu

Uctievaj iba Jehovu 2. Moj. 20:3; 22:20

Úctivo sa správaj k jeho menu 2. Moj. 20:7; 3. Moj. 24:16

Miluj ho a slúž mu celým 5. Moj. 6:5; 10:12; 30:16

srdcom, dušou, životnou silou

Boj sa ho neposlúchať, 5. Moj. 5:29; 6:24

maj pred ním úctu

Približuj sa k nemu iba spôsobom, 3. Moj. 1:1–5;

ktorý schvaľuje 4. Moj. 16:1–50;

5. Moj. 12:5–14

Dávaj mu svoje najlepšie; 2. Moj. 23:19; 34:26

pochádza to od neho

Ctitelia musia byť telesne čistí 2. Moj. 19:10, 11; 30:20

Sväté záujmy sa nemajú odkladať 2. Moj. 20:8–10; 34:21;

kvôli svetským cieľom 4. Moj. 15:32–36

Zakázané náboženské zvyky

Modloslužba 2. Moj. 20:4–6; 5. Moj. 7:25

Interkonfesionalizmus 2. Moj. 23:13; 34:12–15

5. Moj. 6:14, 15; 13:1–5

Špiritizmus, čarodejníctvo, 2. Moj. 22:18; 3. Moj. 20:27;

veštectvo, mágia, zaklínanie 5. Moj. 18:10–12

Manželstvo a rodinný život

Cudzoložstvo zakázané 2. Moj. 20:14; 3. Moj. 20:10

Neuzavierať manželstvo s nikým, 5. Moj. 7:1–4

kto neslúži Jehovovi

Krvismilstvo zakázané 3. Moj. 18:6–16; 20:11

Vyhýbaj sa pohlavnej zvrátenosti 3. Moj. 18:23; 20:13

Rešpektuj život nenarodeného dieťaťa 2. Moj. 21:22, 23

Cti svojich rodičov 2. Moj. 20:12; 21:15, 17

5. Moj. 21:18–21

Uč svoje deti Jehovovým cestám 5. Moj. 6:4–9; 11:18–21

Povinnosti týkajúce sa druhých ľudí

Považuj ľudský život za svätý 2. Moj. 20:13; 4. Moj. 35:9–34

Miluj blížneho; neživ v sebe krivdu 3. Moj. 19:17, 18

Buď ohľaduplný k starším 3. Moj. 19:32

Prejavuj láskyplný záujem 3. Moj. 25:35–37;

o núdznych, o siroty, vdovy 5. Moj. 15:7–11; 24:19–21

Nezaobchádzaj zle s hluchými 3. Moj. 19:14; 5. Moj. 27:18

a slepými

Buď poctivý v obchodnom podnikaní 3. Moj. 19:35, 36; 25:14

Uznávaj vlastnícke práva 2. Moj. 20:15; 22:1, 6;

23:4; 5. Moj. 22:1–3

Netúž po tom, čo patrí iným 2. Moj. 20:17

Odhaľuj vážnych previnilcov 3. Moj. 5:1; 5. Moj. 13:6–11

Buď pravdovravný; nevyslov krivé 2. Moj. 20:16; 23:1, 2

svedectvo

Nestrannosť voči postaveniu 2. Moj. 23:3, 6; 3. Moj. 19:15