20. kapitola

Život a krv — zaobchádzaš s nimi ako s posvätnými?

1. a) Ako sa pozerá na život Boh? b) Ako môžeme dokazovať, že si vážime život ako Boží dar?

NEMALO by nás prekvapovať, že Boží názor na život sa veľmi odlišuje od názoru sveta. Pre Boha je ľudský život svätý. Pozeráš sa na život aj ty tak? Sme úplne závislí od Boha, ktorý „dáva všetkým život a dych a všetko“. (Sk. 17:25–28; Žalm 36:9; 36:10, RP) Ak prijímame Boží názor, budeme si chrániť život. Rozhodne však neporušíme Boží zákon v snahe zachrániť si svoj prítomný život. Veľmi si vážime Boží sľub večného života pre tých, ktorí skutočne prejavujú vieru v jeho Syna. — Mat. 16:25, 26; Ján 6:40; Júda 21.

2. Čí postoj k životu odzrkadľuje svet a k akým úvahám to niekedy vedie?

² Na rozdiel od toho povedal Ježiš o Satanovi Diablovi, vládcovi tohto sveta, že „bol vrahom, keď začal“. (Ján 8:44; 12:31) Hneď od začiatku svojej spurnej cesty prinášal ľudstvu smrť. História násilia vo svete odzrkadľuje jeho ducha. Ale Satan vie zdanlivo ukázať aj inú tvár. A tak ľudia, ktorí sú ovplyvnení jeho myslením, dokazujú, že je síce pekné byť pobožným, ale keď ide o život, je lepšia ich „znalecká“ rada ako biblická. (Porovnaj 2. Korinťanom 11:14, 15.) Keď sa ocitneš pred rozhodnutím, či si zvoliť život, alebo smrť, kde sa prikloní tvoje srdce? Našou túžbou by malo byť páčiť sa Jehovovi.

3. a) Prečo by nás malo zvlášť zaujímať, čo hovorí Biblia o krvi? b) Prečítaj si 1. Mojžišovu 9:3–6 a Skutky 15:28, 29 a potom odpovedz na otázky uvedené pri týchto textoch.

 ³ Božie slovo poukazuje na úzky vzťah medzi životom a krvou. Hovorí: „Duša [čiže život] tela je v krvi.“ U Boha je posvätný život aj krv. Je to dačo, čo patrí jemu a čo sa má použiť jedine spôsobom, ktorý schvaľuje On. (3. Moj. 17:3, 4, 11; 5. Moj. 12:23) Teda bude dobre starostlivo pouvažovať o tom, čo od nás žiada Boh vzhľadom na krv.

Prečítaj si 1. Mojžišovu 9:3–6

Aké zvyky v tvojom kraji si vyžadujú, aby si bol bdelý a aby si nejedol zvieraciu krv?

Ako by si reagoval na pitie ľudskej krvi (čo sa robilo pri rímskych gladiátorských hrách), v súvislosti s tým, čo sa hovorí v 4. verši o zvieracej krvi?

Komu sa musí človek v prvom rade zodpovedať za preliatie ľudskej krvi, podľa 5. a 6. verša?

Prečítaj si Skutky 15:28, 29

Hovorí sa tu, že tieto požiadavky budú platiť len obmedzený čas? Platia i pre nás?

Netýka sa to ľudskej krvi, ak usudzujeme podľa jazyka, ktorý sa tu použil?

Naznačuje text, že by sa mohli v naliehavých prípadoch urobiť výnimky?

4. Ako musíme konať podľa Písma, aby sme nemali účasť na vine krvi?

⁴ Keď ide o ľudskú krv, nemôžeme predpokladať, že sa stačí zdržiavať vraždy, a tak sme bez viny. Ak sme napríklad časťou dajakej organizácie, ktorá má pred Bohom vinu krvi, musíme s ňou prerušiť svoje zväzky — ako to ukazuje Biblia — ak nechceme mať účasť na jej hriechoch. (Zjav. 18:4, 24; Mich. 4:3) Takéto konanie si vyžaduje naliehavú pozornosť.

5. Ako súvisí usilovnosť vo zvestovateľskej službe s oslobodením od viny krvi?

 ⁵ Boží služobníci, ktorí majú poverenie, aby varovali pred prichádzajúcim zničením vo veľkom súžení, zostanú bez viny krvi len vtedy, ak budú verne oznamovať toto posolstvo. (Porovnaj Ezechiela 3:17–21.) Apoštol Pavol sa pozeral na seba ako na dlžníka voči všetkým ľuďom, a to vzhľadom na službu, ktorá mu bola pridelená. Cítil sa oslobodeným od zodpovednosti za ich krv až potom, keď im vydal dôkladné svedectvo o Božom opatrení záchrany. (Rim. 1:14, 15; Sk. 18:5, 6; 20:26, 27) Odzrkadľuje tvoja usilovnosť vo zvestovateľskej službe podobné vedomie zodpovednosti, ktorá spočíva na všetkých Jehovových svedkoch?

6. Aký je vzťah medzi prevenciou nehôd a úctou k posvätnosti života?

⁶ Mali by sme mať na zreteli i závažnosť smrteľných nehôd. Ten, kto náhodne spôsobil smrť druhého človeka, nepokladal sa podľa mojžišovského zákona za nevinného. Bol potrestaný. (2. Moj. 21:29, 30; 5. Moj. 22:8; 4. Moj. 35:22–25) Keď budeme mať na mysli zodpovedajúcu zásadu, dáme si pozor, aby sme neprispeli k smrteľnej nehode napríklad tým, ako vedieme vozidlo (keď nerozumne riskujeme) alebo tým, že pripustíme, aby doma alebo v zamestnaní hrozilo dakomu nebezpečenstvo. Odzrkadľuje tvoj postoj k týmto veciam plné ocenenie pre posvätnosť života?

Ako je to s používaním krvi v medicíne?

7. a) Je prevod krvi z jedného človeka do druhého zlučiteľný s posvätnosťou krvi? b) Prečo je nerozumné obmedzovať príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘ na zvyky bežné v prvom storočí?

⁷ Nie je to síce nová prax, ale hlavne v 20. storočí  sa krv používa na transfúziu so zámerom zachrániť život. Používa sa celá krv, ako i jej jednotlivé zložky. Takéto liečebné postupy samozrejme nezaručia, že pacient nezomrie. Niekedy dokonca nasleduje smrť ako priamy následok použitia krvi. Ale ešte závažnejšia je otázka: vzťahuje sa biblická požiadavka, aby ‚sme sa zdržiavali krvi‘, na tento liečebný postup? Áno! Prijímať krv do tela z ktoréhokoľvek iného tvora, človeka alebo zvieraťa, je porušením Božieho zákona. Dáva to najavo neúctu k posvätnosti krvi. (Sk. 15:19, 20) Niet žiadneho dôvodu k názoru, že sa príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘ obmedzoval len na zvyky bežné v prvom storočí a tým by boli z toho vylúčené moderné liečebné metódy. Uvažujme: Nikto by predsa netvrdil, že biblický zákaz vraždy sa nevzťahuje na nezákonné odňatie ľudského života puškou, keďže pušky, ako vieme, boli vynájdené oveľa neskôr. Bolo by tiež rozumné tvrdiť, že opilstvo je zakázané len pri pití nápojov známych v prvom storočí, a nie novodobého alkoholu? Pre tých, ktorí sa skutočne chcú páčiť Bohu, je posolstvo, ktoré obsahuje príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘ jasné.

8. a) Ako môžeš zistiť, či sa určitý liečebný postup hodí pre kresťana? b) Keby chcel lekár odobrať trochu tvojej vlastnej krvi, uložiť ju a potom ju počas operácie vrátiť do tvojho tela, aké biblické zásady by ti mohli pomôcť k správnemu rozhodnutiu? c) Ako by mohol niekto uvažovať o zákroku, ktorý vyžaduje, aby krv obiehala nejakým zariadením mimo tela?

⁸ Zložitosť niektorých liečebných postupov však môže vyvolať otázky. Ako ich zodpovedať? Najskôr požiadaj lekára, aby ti jasne vysvetlil navrhovaný postup. Potom ho na modlitbách skúmaj vo svetle biblických zásad. Lekár môže navrhnúť, aby si si dal vziať trocha vlastnej krvi a odložiť ju pre prípad, že  by bola potrebná pri neskoršej operácii. Súhlasil by si s tým? Pamätaj, že podľa Božieho zákona daného prostredníctvom Mojžiša, sa má krv z tela dajakého tvora vyliať na zem. (5. Moj. 12:24) Dnes už síce nie sme pod Zákonom, ale základná myšlienka zostáva: Krv je svätá a ak sa odoberie z tela nejakého tvora, má sa vrátiť Bohu a má sa vyliať na jeho podnož, zem. (Porovnaj Matúša 5:34, 35.) Teda ako by mohlo byť správne skladovať tvoju krv (hoci krátky čas) a potom ju vracať do tvojho tela? Ale čo v prípade, keď lekár povie, že počas operácie alebo iného zákroku bude tvoja krv vedená nejakým zariadením mimo tvojho tela a potom ihneď späť? Súhlasil by si s tým? Niektorí sa domnievajú, že to môžu pripustiť s čistým svedomím, pokiaľ bolo zariadenie vypláchnuté inou tekutinou, nie krvou. Na vonkajšie zariadenie sa pozerajú ako na predĺženie vlastného obehového systému. Situácie sa však líšia, a rozhodnúť sa nakoniec musíš ty sám. Ale tvoje rozhodnutie by ti malo uchovať čisté svedomie pred Bohom. — 1. Petra 3:16; 1. Tim. 1:19.

9. a) Aké opatrenie je potrebné urobiť vopred, aby sa zabezpečilo, že sa bude rešpektovať tvoje rozhodnutie ‚zdržiavať sa krvi‘? b) Ako sa dá niekedy v naliehavom prípade vyhnúť nepríjemnostiam? c) Keby sa ťa lekár alebo súd snažili prinútiť ku krvnému prevodu, čo urobíš?

⁹ Aby si mal istotu, že lekár bude rešpektovať tvoje rozhodnutie ‚zdržiavať sa krvi‘, pohovor si s ním skôr, ako nastane nejaká kritická situácia. Pokiaľ bude potrebné, aby si sa podrobil v nemocnici dajakému zákroku, vopred si napíš požiadavku, aby sa nepoužila krv, a aj osobne sa o tom porozprávaj s lekárom, ktorý bude mať na starosti tvoj prípad. Čo však robiť v nečakanom naliehavom prípade? Často sa dá vyhnúť nepríjemnostiam, keď sa s úctou,  rozumne porozprávaš s lekárom a poprosíš ho, aby použil svoju zručnosť, ale aby rešpektoval tvoje kresťanské svedomie. (Prísl. 15:1; 16:21, 23) Ale čo v prípade, ak lekársky personál na nás možno v najlepšom úmysle nalieha a tvrdí, že odmietnutie krvi ohrozí náš život a tak nás chce prinútiť k súhlasu? Viera v správnosť Jehovových ciest by nás mala priviesť k tomu, aby sme rozhodne vzdorovali, lebo sme si zvolili, že budeme poslúchať Boha viac ako ľudí. — Sk. 5:29; porovnaj Jóba 2:4; Príslovia 27:11.

Je to vážna vec?

10. Prečo nezmení náš názor na vec tvrdenie, že krvný prevod je nevyhnutný na záchranu života?

¹⁰ Ľuďom, ktorí ešte nepoznajú Jehovu, sa niekedy môže zdať, že argumenty v prospech krvných prevodov odzrkadľujú veľkú úctu k posvätnosti života. Nezabúdajme však, že mnohí, ktorí takto argumentujú, zároveň schvaľujú, aby sa život odoberal napríklad interrupciou. Jehova vie o živote a krvi viac ako ktorýkoľvek lekársky „odborník“. Ukázalo sa, že všetky jeho prikázania slúžia nášmu dobru, zabezpečujú náš prítomný život a naše vyhliadky do budúcnosti. (Iz. 48:17; 1. Tim. 4:8) Vedie vari príkaz ‚zdržiavať sa krvi‘ k dačomu inému?

11. a) Aké bolo jediné použitie krvi, ktoré Jehova povolil Izraelčanom? b) Prečo je to pre nás, kresťanov, veľmi dôležité?

¹¹ Závažnosť uznávať posvätnosť krvi je zdôraznená i tým, čo povedal Jehova o jedinom použití krvi, ktoré je možné. „Duša tela je v krvi a ja sám som vám ju dal na oltár, aby ste dosiahli zmierenie za svoje duše, pretože je to krv, ktorá dosahuje zmierenie skrze dušu v nej. Preto som povedal  synom Izraela: ‚Žiadna duša z vás nebude jesť krv.‘“ ​(3. Moj. 17:11, 12) Všetka zvieracia krv, ktorá sa vylievala v súlade s touto požiadavkou pri Jehovovom oltári, znázorňovala drahocennú krv Ježiša Krista. (Hebr. 9:11, 12; 1. Petra 1:18, 19) A tak posvätnosť Ježišovej krvi zdôrazňuje Boží zákon, ktorý zakazuje akékoľvek iné použitie krvi. Z toho možno vidieť, že každé zneužitie krvi je prejavom hrubej neúcty k Jehovovmu opatreniu pre záchranu prostredníctvom jeho Syna.

12. Prečo by sa kresťan neuchýlil k žiadnemu zneužitiu krvi v úsilí zachovať si život, i keď možno čelí smrti?

¹² Aké by to bolo krátkozraké obrátiť sa k Bohu chrbtom, keď stojíme pred rozhodnutím, vybrať si život, alebo smrť. Vážime si síce služby svedomitých lekárov, ale nesnažíme sa, aby sme zúfalo zachovali seba alebo svojich milých nažive ešte pár dní alebo rokov tým, že porušíme Boží zákon, akoby tento život bol všetkým. Máme vieru v hodnotu Ježišovej preliatej krvi, ktorá umožňuje večný život. Veríme celým srdcom, že verní Boží služobníci — aj tí, ktorí umierajú — budú odmenení večným životom. — Ján 11:25; 1. Tim. 4:10.

Opakovanie

● Ako to, že život a krv sú posvätné? Prečo má svet iný názor?

● Ako dokazujeme úctu k posvätnosti krvi, pokiaľ ide o zvieratá?

● Akými rôznymi spôsobmi by sme mali všetci dokazovať, že zaobchádzame s ľudským životom ako s posvätným? Je to dôležité?

[Otázky]