15. kapitola

Ako Jehova vedie svoju organizáciu?

1. Aké informácie o Jehovovej organizácii zjavuje Biblia a prečo je to pre nás dôležité?

JEHOVA nám dal prostredníctvom inšpirovaných Písiem čiastočne nazrieť do svojej obdivuhodnej nebeskej organizácie. (Iz. 6:2, 3; Ezech. 1:1, 4–28; Dan. 7:9, 10, 13, 14) Hoci nemôžeme duchovných tvorov vidieť, upozorňuje nás na spôsoby, ktorými svätí anjeli ovplyvňujú pravých ctiteľov Jehovu na zemi. (1. Moj. 28:12, 13; 2. Kráľov 6:15–17; Žalm 34:7; 34:8, RP; Mat. 13:41, 42; 25:31, 32) Biblia opisuje aj viditeľnú časť Jehovovej organizácie a pomáha nám porozumieť, ako ju vidí Boh. Ak máme skutočne duchovné porozumenie týchto vecí, pomôže nám to, ‚aby sme chodili hodní Jehovu, aby sme sa mu plne páčili‘. — Kol. 1:9, 10.

Určenie totožnosti viditeľnej časti

2. Čo je od Letníc roku 33 n. l. Božím zborom?

² Počas 1 545 rokov bol Božím zborom izraelský národ. Nedodržiaval však zmluvu Zákona a zavrhol Božieho vlastného Syna. Jehova teda vytvoril nový zbor, s ktorým uzavrel novú zmluvu. Tento zbor sa v Písmach označuje za Kristovu „nevestu“, vytvorenú zo 144 000 jednotlivcov vyvolených Bohom, aby boli spojení s jeho Synom v nebi. (Efez.  5:22–32; Zjav. 14:1; 21:9, 10) Prví z nich boli pomazaní svätým duchom na Letnice roku 33 n. l. Prostredníctvom svätého ducha dal Jehova neklamné svedectvo, že to je zbor, ktorý bude používať pri uskutočňovaní svojho zámeru. — Hebr. 2:2–4.

3. Kto dnes tvorí Jehovovu viditeľnú organizáciu?

³ Dnes je na zemi len ostatok z tých 144 000. Avšak na základe splnenia biblického proroctva sa k nim pripojil v aktívnej spolupráci veľký zástup „iných oviec“. Ježiš Kristus, znamenitý pastier, pripojil tieto „iné ovce“ k tým, ktorí sú ostatkom jeho nasledovníkov splodených duchom, takže všetci tvoria pod jeho vedením len „jedno stádo“ „jedného pastiera“. (Ján 10:11, 16; Zjav. 7:9, 10) Všetci sú jednou zjednotenou organizáciou, Jehovovou dnešnou viditeľnou organizáciou.

Teokratické usporiadanie

4. Kto vedie organizáciu a ako?

⁴ Biblický výraz „zbor živého Boha“ jasne ukazuje, kto vedie zbor. Organizácia je teokratická čiže ovládaná Bohom. Jehova poskytuje vedenie svojmu ľudu prostredníctvom toho, ktorého ustanovil za neviditeľnú hlavu zboru, Pána Ježiša Krista, a pomocou svojho inšpirovaného Slova, Biblie. — 1. Tim. 3:14, 15; Efez. 1:22, 23; 2. Tim. 3:16, 17.

5. a) Ako bolo zjavné nebeské vedenie organizácie v prvom storočí? b) Čo ukazuje, že Ježiš je doteraz hlavou zboru?

⁵ Toto teokratické vedenie bolo vidno, keď svätý duch na Letnice roku 33 n. l. podnietil prvých členov zboru k činnosti. (Sk. 2:1–4, 32, 33) Toto vedenie bolo zrejmé, keď Jehovov anjel viedol  udalosti, ktoré spôsobili rozšírenie dobrého posolstva do Afriky. (Sk. 8:26–39) Bolo to tak i vtedy, keď Ježišov hlas dal príkaz k obráteniu Saula z Tarzu, ako aj k misionárskej práci medzi pohanmi. (Sk. 9:3–7, 10–17; 10:9–16, 19–23; 11:12) Avšak potrebné vedenie sa vždy neposkytovalo tak viditeľne. Po čase už nebolo počuť hlasy z neba ani sa ľuďom už nezjavovali anjeli ani sa im už neudeľovali zázračné dary ducha. A predsa Ježiš sľúbil svojim verným nasledovníkom: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí,“ a skutočnosti ukazujú, že je to tak. (Mat. 28:20; 1. Kor. 13:8) Jehovovi svedkovia nielenže uznávajú jeho postavenie hlavy zboru, ale je zrejmé, že bez jeho pomoci by nemohli pokračovať vo zvestovaní posolstva o Kráľovstve zoči-voči prudkému odporu.

6. a) Kto tvorí „verného a rozvážneho otroka“ a prečo? b) Aké poverenie dal Ježiš tomuto „otrokovi“?

⁶ Krátko pred svojou smrťou hovoril Ježiš svojim učeníkom o „vernom a rozvážnom otrokovi“, ktorého Pán poverí osobitnou zodpovednosťou. „Otrok“ podľa Ježišovho opisu mal byť pri ňom, keď Pán odchádzal do neba, a mal byť ešte nažive v čase Kristovho návratu. Spomínaný opis nijako nemohol znamenať jednotlivého človeka. Znázorňuje však Kristov verný pomazaný zbor ako celok. Ježiš vedel, že členov zboru si kúpi svojou vlastnou krvou, takže sa o nich vhodne vyjadroval ako o svojom „otrokovi“. Dal im prácu a všetkých poveril, aby robili učeníkov a aby ich potom postupne duchovne živili čiže dávali im duchovný „pokrm v pravý čas“. Toto poverenie potvrdil svätým duchom zoslaným na Letnice roku  33 n. l. — Mat. 24:45–47; 28:19, 20; 1. Kor. 6:19, 20; porovnaj Izaiáša 43:10.

7. a) Akú rozsiahlejšiu zodpovednosť má dnes „otrok“? b) Prečo je naša reakcia na poučovanie týmto oznamovacím prostriedkom taká dôležitá?

⁷ Pri Pánovom návrate sa mala „otrokovi“ zveriť rozsiahlejšia zodpovednosť, ak bude verne konať svoju prácu. V nasledujúcich rokoch bol určený čas na celosvetové svedectvo o Kráľovstve a mal byť zhromaždený „veľký zástup“ Jehovových ctiteľov, aby boli zachránení cez „veľké súženie“. (Mat. 24:14; Zjav. 7:9, 10) Aj tí budú potrebovať duchovný pokrm, ktorý im predloží kolektívny „otrok“, Kristovi služobníci pomazaní duchom. Ak sa chceme páčiť Jehovovi, musíme prijímať poučenie, ktoré zaobstaráva pomocou tohto oznamovacieho prostriedku, a konať v plnom súlade s ním.

8, 9. a) Ako sa v prvom storočí riešili náukové problémy a ako sa zabezpečovalo potrebné vedenie v oznamovaní dobrého posolstva? b) Aké podobné usporiadanie existuje dnes?

⁸ Občas mohli samozrejme vznikať otázky o náukach a organizačnom postupe. Čo v takom prípade? Pätnásta kapitola knihy Skutkov uvádza, ako sa vyriešila sporná otázka, čo sa má požadovať od pohanov, ktorí sa obracajú ku kresťanstvu. Bola prednesená apoštolom a starším v Jeruzaleme, ktorí slúžili ako ústredný vedúci zbor. Títo starší neboli neomylní; neboli to ľudia, ktorí nikdy neurobili chybu. (Porovnaj Galaťanom 2:11–14.) Ale Boh ich používal. Pouvažovali, čo o predloženom námete hovoria inšpirované Písma, skúmali i dôkazy o tom, ako pôsobil Boží duch pri otváraní pohanského poľa, a potom urobili rozhodnutie. Boh požehnal toto usporiadanie. (Sk. 15:1–29; 16:4, 5) Z ústredného zboru vysielali aj služobníkov, aby  podporovali zvestovanie dobrého posolstva v súlade s tým, čo nariadil sám Pán. — Sk. 8:14; Gal. 2:9.

⁹ V súčasnosti tvoria vedúci zbor duchom pomazaní bratia z rôznych krajín. Sídlia v svetovom ústredí Jehovových svedkov. Verne uskutočňujú záujmy čistého uctievania pod vedením hlavy, Ježiša Krista. Títo bratia sú zajedno s názorom apoštola Pavla, ktorý poskytol spolukresťanom túto radu: „Nie že by sme boli pánmi nad vašou vierou, ale sme spolupracovníkmi na vašu radosť, pretože stojíte svojou vierou.“ — 2. Kor. 1:24.

10. a) Ako sa určuje, kto bude starším alebo služobným pomocníkom? b) Prečo by sme mali úzko spolupracovať s tými, ktorí sú menovaní do takýchto postavení?

¹⁰ Toto teokratické usporiadanie uznávajú Jehovovi svedkovia na celom svete; ich miestne zbory úzko spolupracujú s vedúcim zborom. Od vedúceho zboru očakávajú, že sa postará o menovanie starších a služobných pomocníkov, ktorí by zabezpečovali hladký priebeh činnosti zborov. Na akom základe sa vyberajú jednotlivci pre takéto menovanie? Biblia jasne stanovuje požiadavky. Tak starší, ktorí dávajú odporúčanie, ako aj osoby poverené menovaním, nesú pred Bohom vážnu zodpovednosť, že sa budú riadiť týmito požiadavkami. (1. Tim. 3:1–10, 12, 13; 5:22; Tít. 1:5–9) Medzi členmi zboru sa nekonajú žiadne voľby ani sa nezbierajú hlasy. Namiesto toho sa dozorcovia zodpovední za odporúčanie, a tí, ktorí potom robia menovanie, modlia o pomoc Božieho ducha a hľadajú vedenie v Božom inšpirovanom Slove práve tak, ako to konali apoštoli, keď robili v prvom storočí menovanie. (Sk. 6:2–4, 6; 14:23; porovnaj Žalm 75:6, 7; 75:7, 8, RP.) Svojím postojom a svojou reakciou na vedenie,  ktoré poskytujú starší, môžeme prejaviť ocenenie pre Kristovo láskavé opatrenie týchto „darov v podobe ľudí“, ktoré nám majú pomôcť, aby sme všetci dospeli „k jednote vo viere“. — Efez. 4:8, 11–16.

11. a) Aké cenné služby preukazujú ženy v teokratickom usporiadaní? b) Kedy je potrebné, aby mali pokrývku hlavy, a prečo?

¹¹ Písma nariaďujú, aby mali postavenie dozorcov v zboroch muži. To nijako neznižuje ženy, pretože mnohé z nich patria medzi dedičov nebeského kráľovstva. Skromným, cudným správaním a usilovnou starostlivosťou o svoje rodiny prispievajú aj kresťanské ženy k znamenitej povesti zboru. (Tít. 2:3–5) Zväčša vykonajú mnoho pri vyhľadávaní nových záujemcov a privádzajú ich do spojenia so zborom. (Žalm 68:11; 68:12, RP) O vyučovanie v zbore sa však starajú menovaní muži. (1. Tim. 2:12, 13) A pokiaľ nie sú žiadni spôsobilí muži na zhromaždení zboru, bude mať žena pokrývku hlavy, keď bude predsedať alebo keď sa bude modliť. * Týmto spôsobom dáva najavo úctu k Jehovovmu usporiadaniu, práve tak ako dal Ježiš príklad v podriaďovaní sa nebeskému Otcovi. — 1. Kor. 11:3–16; Ján 8:28, 29.

12. a) K akému názoru na vlastné postavenie nabáda Biblia starších? b) Na akej nádhernej prednosti sa môžeme všetci zúčastňovať?

¹² Vo svete sa pokladá ten, ktorý má popredné  postavenie, za dôležitého, ale v Božej organizácii panuje toto pravidlo: „Ten, kto sa správa ako menší medzi vami všetkými, ten je veľký.“ ​(Luk. 9:46–48; 22:24–26) Teda Písmo radí starším, aby si dali pozor a nesprávali sa panovačne voči tým, ktorí sú Božím dedičstvom, ale aby sa radšej stali príkladom stádu. (1. Petra 5:2, 3) Nielen niekoľko vyvolených, ale všetci Jehovovi svedkovia, muži i ženy, majú nádhernú prednosť zastupovať Zvrchovaného Vládcu vesmíru, pokorne hovoriť v jeho mene a všade rozprávať ľuďom o jeho Kráľovstve.

13. Pohovor o otázkach zo záveru odseku vo svetle uvedených biblických textov.

¹³ Urobíme dobre, keď sa sami seba spýtame: „Naozaj si vážime to, ako Jehova vedie svoju viditeľnú organizáciu? Odzrkadľuje sa to na našom postoji, na našej reči a našich skutkoch?“ Uvažovanie o nasledujúcich myšlienkach môže každému z nás pomôcť preskúmať sám seba:

Čo budeme robiť vzhľadom na nasledujúce texty, ak sa naozaj podriaďujeme Kristovi ako hlave zboru? (Mat. 24:14; 28:19, 20; Luk. 21:34–36; Ján 13:34, 35)

Do akej miery by mali cítiť všetci členovia organizácie závislosť od Boha a Krista, ak chcú byť produktívnymi kresťanmi? (Ján 15:5; 1. Kor. 3:5–7)

Čí láskavý záujem by sme mali vidieť v tom, keď sa starší usilujú upraviť myslenie ľudí, aby nazerali na veci v súlade s celou organizáciou? (Efez. 4:7, 8, 11–13; 2. Kor. 13:11)

Komu prejavujeme úctu, keď s ocenením prijímame duchovné opatrenia, ktoré prichádzajú prostredníctvom triedy „otroka“ a jej vedúceho zboru? Čo však, keď o nich hovoríme znevažujúcim spôsobom? (Luk. 10:16; porovnaj 3. Jána 9, 10.)

Prečo by sme nemali byť nevhodne kritickí k menovaným starším? (Sk. 20:28; Rim. 12:10)

14. a) Čo dokazujeme svojím postojom k teokratickej organizácii? b) Aké príležitosti máme v tomto ohľade, aby sme dokázali, že je Diabol luhár, a aby sme spôsobili radosť Jehovovmu srdcu?

 ¹⁴ Jehova s nami dnes zaobchádza prostredníctvom svojej viditeľnej organizácie, s Kristom ako jej menovanou hlavou. Teda náš postoj k jeho organizácii prakticky dokazuje, kde stojíme v spornej otázke zvrchovanosti. (Hebr. 13:17) Satan tvrdí, že našou pohnútkou je túžba po osobnom zisku, že naším hlavným záujmom je vlastné ja. Ak sme však ochotne k dispozícii v službe tam, kde je to potrebné, a pritom nehovoríme ani nekonáme veci, ktoré by nevhodne odvádzali pozornosť na naše ja, dokazujeme tým, že Diabol je luhár. Ak milujeme a uznávame tých, ktorí sa medzi nami „ujímajú vedenia“, ak napodobňujeme ich vieru, ale odmietame byť ľuďmi, ktorí ‚obdivujú osobnosti pre vlastný prospech‘, spôsobujeme radosť Jehovovmu srdcu. (Hebr. 13:7; Júda 16) Ak pestujeme zdravú úctu k Jehovovej organizácii a z celého srdca konáme prácu, ktorú určuje Boh, dosvedčujeme, že Jehova je naozaj naším Bohom a že sme zjednotení v jeho uctievaní. — 1. Kor. 15:58.

[Poznámka pod čiarou]

Opakovanie

● Kto dnes tvorí Jehovovu viditeľnú organizáciu? Aký je jej účel?

● Kto je menovanou hlavou zboru? Pomocou akého viditeľného usporiadania nám zabezpečuje láskavé vedenie?

● Aký zdravý postoj k zodpovednosti a k osobám v organizácii by sme mali pestovať?

[Otázky]