24. kapitola

Jehovovo predsavzatie sa slávne uskutoční

1, 2. a) Aké je Jehovovo predsavzatie, pokiaľ ide o jeho inteligentných tvorov? b) Kto patril do Božej zjednotenej rodiny ctiteľov? c) Aká osobná otázka vzhľadom na to si zasluhuje úvahu?

CELÉ inteligentné stvorenie zjednotené v pravom uctievaní sa teší zo slávnej slobody Božích detí — je to Jehovovo múdre a láskyplné predsavzatie. Je to tiež to, po čom vážne túžia všetci, ktorí milujú spravodlivosť.

² Jehovovo veľkolepé predsavzatie sa začalo jeho stvoriteľskou prácou. Jeho prvým stvorením bol Syn, ktorý sa preukázal ako „odlesk jeho slávy a presné znázornenie jeho bytosti“. (Hebr. 1:1–3) Bol jedinečný; Boh ho osobne stvoril. Prostredníctvom tohto Syna začali existovať ďalší synovia — najskôr anjeli v nebesiach a potom človek na zemi. (Jób 38:7; Luk. 3:38) Všetci títo synovia tvorili jednu univerzálnu rodinu. Všetci mali jedného Boha, Jehovu, ktorého mali uctievať. Bol univerzálnym Zvrchovaným Vládcom. Bol aj ich milujúcim Otcom. Je tiež tvojím Otcom? A si jedno z jeho detí? Aký to môže byť drahocenný vzťah!

3. a) Prečo sa nikto z nás pri narodení nestal Božím synom? b) Aké láskyplné opatrenie však Jehova urobil pre Adamovo potomstvo?

³ Musíme sa však vyrovnať so skutočnosťou, že naši prví rodičia boli vyhnaní z raja a Boh sa ich zriekol, keď boli odsúdení na smrť ako svojvoľní  hriešnici. Už neboli časťou Jehovovej univerzálnej rodiny. (1. Moj. 3:22–24; porovnaj 5. Mojžišovu 32:4, 5.) Všetci sme sa narodili s hriešnymi sklonmi, lebo sme potomkami hriešnika Adama. Keďže sme potomstvom rodičov vyhnaných z Božej rodiny, nemôžeme si robiť nárok na to, aby sme boli Božími synmi len preto, že sme sa narodili ako ľudia. Ale Jehova vedel, že niektorí z Adamových potomkov budú milovať spravodlivosť, a urobil láskyplné opatrenie, ktorým môžeme získať slávnu slobodu Božích detí. — Rim. 8:20, 21.

Priaznivé postavenie Izraela

4. a) Na akom základe boli Izraelčania Božími „synmi“? b) Čo to neznamenalo?

⁴ Asi 2 500 rokov po Adamovom stvorení poskytol Jehova znovu určitým ľuďom prednosť, aby mali k nemu synovský vzťah. V súlade so svojou zmluvou s Abrahámom si Jehova vyvolil Izrael, aby bol jeho ľudom. Preto hovoril egyptskému faraónovi o Izraelovi ako o „mojom synovi“. (2. Moj. 4:22, 23; 1. Moj. 12:1, 2) Neskôr dal Izraelu svoj Zákon na vrchu Sinaj, vytvoril z ľudu národ a používal ho v spojitosti so svojím predsavzatím. Z národného hľadiska — lebo boli Jehovovým „zvláštnym majetkom“ — sa o nich hovorilo ako o Božích „synoch“. (5. Moj. 14:1, 2; Iz. 43:1) Jehova o nich hovoril ako o synoch aj pre svoje zvláštne počínanie s určitými jednotlivcami v tomto národe. (1. Par. 22:9, 10) Toto postavenie bolo založené na zmluvnom vzťahu k Bohu. Neznamenalo však, že sa tešili zo slávnej slobody, ktorú mal Adam ako Boží syn. Boli aj naďalej v putách hriechu a smrti.

5. Ako stratil Izrael svoje zvláštne postavenie pred Bohom?

 ⁵ Avšak ako synovia mali priaznivé postavenie pred Bohom. Mali aj zodpovednosť uctievať svojho Otca a pracovať v súlade s jeho predsavzatím. Ježiš kládol dôraz na to, že majú plniť tento záväzok — nielen tvrdiť, že Boh je ich Otec, ale ‚dokázať sa‘ ako jeho synovia. (Mat. 5:43–48; Mal. 1:6) Židia však v tomto ohľade ako národ zlyhali. Keď Židia, ktorí sa snažili Ježiša zabiť, v poslednom roku Ježišovej pozemskej služby vyhlasovali: „Máme jedného Otca, Boha“, Ježiš poukázal jasne na to, že ich skutky a duch, ktorého prejavujú, popierajú toto tvrdenie. (Ján 8:41, 44, 47) V roku 33 n. l. zrušil Boh zmluvu Zákona a tým zanikol základ zvláštneho vzťahu, z ktorého sa Izrael tešil. Jehova však neprestal mať medzi ľuďmi tých, ktorých prijímal za synov.

Jehova zjednocuje svoj ľud

6. Akú „správu“ opísal Pavol v liste Efezanom 1:9, 10 a aký je jej cieľ?

⁶ Apoštol Pavol napísal kresťanom v Efeze o Jehovovom predsavzatí zjednotiť svoj ľud — o Božom opatrení, ktorým sa tí, ktorí prejavujú vieru, môžu stať milovanými členmi jeho domácnosti. Píše: „[Boh] nám oznámil sväté tajomstvo svojej vôle. Je to podľa jeho záľuby, ktorú sám v sebe zamýšľal pre správu na plnej hranici ustanovených časov, totiž opäť zhromaždiť všetky veci v Kristovi, veci v nebesiach a veci na zemi.“ ​(Efez. 1:9, 10) Táto „správa“ sa sústreďuje okolo Ježiša Krista. Prostredníctvom neho sú ľudia uvádzaní do schváleného postavenia pred Bohom — niektorí s vyhliadkou, že budú v nebi, iní na zemi —, aby  slúžili v jednote s anjelskými Božími synmi, ktorí sa preukázali verne oddaní Jehovovi.

7. Čo sú „veci v nebesiach“ a čo pre ne znamená, že sú zhromaždené?

⁷ Od Letníc roku 33 n. l. sa venovala pozornosť „veciam v nebesiach“, to znamená tým, ktorí budú spoludedičmi s Kristom v nebeskom kráľovstve. Na základe ich viery v hodnotu Ježišovej obete ich Boh vyhlásil za spravodlivých. (Rim. 5:1, 2) Potom sa ‚znovu narodili‘ ako Boží synovia s vyhliadkou na nebeský život. (Ján 3:3; 1:12, 13) Boh uzavrel s nimi ako s duchovným národom novú zmluvu. Časom mali byť do nej zahrnutí tak Židia, ako i pohania, a malo ich byť celkom 144 000. — Gal. 3:26–29; Zjav. 14:1.

8. Ako možno porovnať vzťah dedičov Kráľovstva k Otcovi so vzťahom Židov pod mojžišovským zákonom?

⁸ Ostatok takýchto dedičov nebeského kráľovstva je síce ešte nedokonalý v tele, ale teší sa z drahocenného a dôverného vzťahu k Otcovi. Pavol o tom napísal: „Pretože ste synmi, Boh poslal ducha svojho Syna do nášho srdca, a ten volá: ‚Abba, Otče!‘ Tak teda už nie si otrokom, ale synom; a ak synom, tiež Božím dedičom.“ ​(Gal. 4:6, 7) Aramejský výraz „Abba“ znamená „otec“, ale je to dôverné oslovenie, aké používajú pre otca deti. Pre nadradenosť Ježišovej obete a z Božej milosti sa títo kresťania pomazaní duchom tešia zo vzťahu k Bohu, ktorý je dôvernejší ako hociktorý iný vzťah, ktorý bol možný pre nedokonalých ľudí pod Zákonom. Ale ich budúcnosť je ešte podivuhodnejšia.

9. Ako sa plne uskutoční ich synovstvo?

⁹ Ak sa dokážu verní až do smrti, ich synovstvo  sa plne uskutoční tak, že budú vzkriesení k nesmrteľnému životu v nebi. Tam budú mať prednosť jednotne slúžiť v prítomnosti samotného Boha Jehovu. Dnes je na zemi pomerne malý počet týchto Božích synov. — Rim. 8:14, 23; 1. Jána 3:1, 2.

Zhromažďovanie „vecí na zemi“

10. a) Čo sú „veci na zemi“ a odkedy sa zhromažďujú k zjednotenému uctievaniu? b) Aký je ich vzťah k Jehovovi?

¹⁰ Tá istá „správa“, ktorá umožňuje, aby sa ľudia zhromaždili do Božej domácnosti s vyhliadkou na nebeský život, obracia pozornosť aj na „veci na zemi“. Najmä od roku 1935 n. l. sú zhromažďované osoby s vierou v Ježišovu obeť, ktoré majú vyhliadku na večný život na zemi. Bok po boku s ostatkom pomazanej triedy oslavujú Jehovovo meno a vyvyšujú jeho uctievanie. (Sof. 3:9; Iz. 2:2, 3) Aj oni s hlbokou úctou oslovujú Jehovu ako „Otca“, uznávajú ho za zdroj života a úprimne sa snažia odzrkadľovať jeho vlastnosti, ako to od svojich synov očakáva. Tešia sa zo schváleného postavenia pred ním na základe svojej viery v Ježišovu preliatu krv. (Mat. 6:9; Zjav. 7:9, 14) Vedia však, že radosť z toho, keď ich Boh plne uzná za svoje deti, leží ešte v budúcnosti.

11. a) Aký sľub predkladá list Rimanom 8:19–21 ľudstvu? b) Čo je „zjavenie Božích synov“, ktoré ľudstvo dychtivo očakáva?

¹¹ Ako to ukazuje list Rimanom 8:19–21 dychtivo očakávajú „zjavenie Božích synov“, lebo potom nastane čas, aby boli títo ľudia ‚oslobodení z otroctva porušiteľnosti‘. Toto „zjavenie“ sa uskutoční, keď ľudia na zemi získajú dôkazy, že Boží synovia  pomazaní duchom dosiahli nebeskú odmenu a začali konať ako spoločníci svojho osláveného Pána, Ježiša Krista. To bude zjavné pri zničení zlého systému vecí, po ktorom budú nasledovať požehnania Kristovho tisícročného panstva, na ktorom budú mať títo „Boží synovia“ účasť ako králi a kňazi. — Zjav. 2:26, 27; 20:6.

12. K akej piesni chvály sa po veľkom súžení pripoja víťazní Boží synovia pomazaní duchom a čo to znamená?

¹² Aké to bude radostné, keď sa preženie veľké súženie a Boží synovia zjednotení s Kristom spoja svoje hlasy na Božiu chválu a budú oznamovať: „Veľké a obdivuhodné sú tvoje diela, Bože Jehova, Všemohúci. Spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ večnosti. Kto by sa ťa nebál, Jehova, a neoslavoval tvoje meno, lebo ty sám si verne oddaný? Veď všetky národy prídu a budú ťa uctievať pred tebou, lebo boli zjavené tvoje spravodlivé ustanovenia.“ ​(Zjav. 15:3, 4) Áno, celé ľudstvo, ktoré sa bude skladať z príslušníkov všetkých predchádzajúcich národov, sa zjednotí v uctievaní pravého Boha. Aj tí v pamätných hrobkách budú vzkriesení a dostanú príležitosť pripojiť svoje hlasy k Jehovovej chvále.

13. Z akej úžasnej slobody sa ihneď budú tešiť tí, ktorí prežijú veľké súženie?

¹³ Satan Diabol už nebude „bohom tohto systému vecí“. Jehovovi ctitelia na zemi už nebudú musieť zápasiť s jeho zlým vplyvom. (2. Kor. 4:4; Zjav. 20:1–3) Falošné náboženstvo už nebude nesprávne predstavovať nášho milujúceho Boha a pôsobiť rozdeľujúcim vplyvom na ľudskú spoločnosť. Služobníci pravého Boha už nebudú pociťovať neprávosť z rúk ľudí vo vládnych úradoch. Akú  podivuhodnú slobodu to bude znamenať pre tých, ktorí prežijú veľké súženie!

14. Ako budú oslobodení od hriechu a všetkých jeho účinkov?

¹⁴ Ako „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“, uplatní Ježiš Kristus hodnotu svojej obete, aby vymazal všetky minulé hriechy ľudstva. (Ján 1:29) Keď Ježiš vyhlásil, že hriechy niekoho sú odpustené, na dôkaz toho aj uzdravil chorého, ktorému bolo odpustené. (Mat. 9:1–7) Podobne z neba zázračne uzdraví slepých, hluchých, nemých, telesne zmrzačených, duševne postihnutých a ľudí so všetkými ostatnými chorobami. Zmenou osobnosti podľa Božích spravodlivých ciest postupne zrušia všetci ochotní a poslušní ľudia „zákon hriechu“, ktorý bol v nich, takže sa všetky ich skutky, ich myšlienky aj túžby ich srdca budú páčiť aj Bohu. (Rim. 7:21–23; porovnaj Izaiáša 25:7, 8 a Zjavenie 21:3, 4.) Skôr ako sa skončí milénium, dosiahnu plnú ľudskú dokonalosť. Budú úplne oslobodení od hriechu a od jeho bolestných účinkov. Budú správne odzrkadľovať ‚Boží obraz a podobu‘ uprostred pozemského raja, ktorý bude na celej zemeguli. — 1. Moj. 1:26.

15. Aký krok urobí Kristus na konci milénia a s akým cieľom?

¹⁵ Keď Kristus privedie ľudstvo k dokonalosti, vráti potom Otcovi moc, ktorú mu zveril. V prvom liste Korinťanom 15:28 sa o tom hovorí: „Keď mu [Synovi] bude všetko podrobené, potom sa aj sám Syn podrobí Tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh každému všetkým.“

16. Čomu sa potom podrobia všetci zdokonalení ľudia a prečo?

¹⁶ Potom dostane zdokonalené ľudstvo príležitosť dokázať, že si navždy zvolilo službu jedinému  živému a pravému Bohu. Jehova preto podrobí všetkých týchto zdokonalených ľudí dôkladnej konečnej skúške skôr, ako ich prijme za svojich synov prostredníctvom Ježiša Krista. Satan a jeho démoni budú prepustení z priepasti. Z toho nevyplynie žiadna trvalá škoda pre tých, ktorí skutočne milujú Jehovu. Ale každý, kto sa dá zviesť k neposlušnosti voči Jehovovi, bude navždy zničený spolu s prvým buričom a jeho démonmi. — Zjav. 20:7, 10.

17. K akým zmenám dôjde v celom inteligentnom stvorení, keď sa splní Jehovovo predsavzatie?

¹⁷ Jehova potom s láskou prijme za synov prostredníctvom Krista všetkých zdokonalených ľudí, ktorí obstoja v tejto konečnej, rozhodujúcej skúške. Tí sa potom budú plne zúčastňovať na „slávnej slobode Božích detí“. (Rim. 8:21) Nakoniec sa stanú časťou Božej zjednotenej univerzálnej rodiny a všetkým bude Jehova navždy jediným Bohom, univerzálnym Zvrchovaným Vládcom a milujúcim Otcom. Potom bude celé Jehovovo inteligentné stvorenie na nebi aj na zemi znova zjednotené v uctievaní jediného pravého Boha.

Opakovanie

● Aký vzťah mali k Jehovovi všetci jeho ctitelia pred vzburou v Edene?

● Akú zodpovednosť majú tí, ktorí sú Božími synmi?

● Kto sú dnes Boží synovia? Kto sa ešte stane Božími deťmi a ako sa to vzťahuje na Jehovovo predsavzatie, pokiaľ ide o zjednotené uctievanie?

[Otázky]