17. kapitola

„Majte jeden k druhému vrúcnu lásku“

1, 2. a) Čo zapôsobí často na osoby prichádzajúce na zhromaždenia Jehovových svedkov? b) Aké ďalšie dôkazy tejto vlastnosti pozorujú na našich zjazdoch?

KEĎ niekto príde prvý raz na zborové zhromaždenie Jehovových svedkov, azda naňho hlboko zapôsobí láska, ktorá sa tam prejavuje. Pozoruje ju v srdečnej družnosti a v privítaní, aké sa preukázalo i jemu.

² Na našich zjazdoch si návštevníci tiež všímajú, že väčšina účastníkov sa správa veľmi dobre. Jeden spravodajca napísal o takom zjazde: ‚Nikto nie je pod vplyvom alkoholu alebo drog. Nijaký krik a vreskot. Nijaké drganie. Nikto sa netlačí. Nikto nenadáva ani nekľaje. Nijaké neslušné vtipy alebo nerozumné reči. Nijaký dym vo vzduchu. Nikto nekradne. Nikto nehádže plechovky na trávnik. Bolo to naozaj neobyčajné.‘ To všetko je dôkazom lásky, tej lásky, ktorá sa ‚nespráva neslušne a nevyhľadáva svoje vlastné záujmy‘. — 1. Kor. 13:4–8.

3. a) Čo by malo byť časom zjavné vzhľadom na prejavy lásky? b) Aký druh lásky musíme pestovať, ak chceme napodobňovať Krista?

³ Láska je vlastnosť, ktorá označuje každého skutočného kresťana. (Ján 13:35) Ako rastieme, mali by sme ju vyjadrovať plnšie. Apoštol Pavol sa modlil, aby sa láska jeho bratov „ešte viac a viac rozhojňovala“. (Fil. 1:9; 1. Tes. 3:12) Aj apoštol Peter nabádal svojich spolukresťanov, aby rozšírili  svoju lásku na „celé spoločenstvo bratov“. (1. Petra 2:17) Naša láska by nás mala podnietiť, aby sme nechodili iba na zhromaždenia s ľuďmi, ktorých sa však nesnažíme osobne poznať, ale aby sme robili aj dačo viac. Nestačí iba občas prívetivo povedať: „Dobrý deň.“ Apoštol Ján ukázal, že naša láska by mala byť obetavá. Napísal: „Podľa toho sme spoznali lásku, že sa on vzdal svojej duše za nás, a my sme povinní vzdať sa duší za bratov.“ ​(1. Jána 3:16; Ján 15:12, 13) To sme ešte neurobili! Ale dali by sme naozaj svoj život za našich bratov? Ako ďaleko ideme dnes, aby sme im pomohli, i keď to azda nie je pohodlné?

4. a) Ešte ako môžeme zistiť, že by sme mohli plnšie prejavovať lásku? b) Prečo je životne dôležité mať vrúcnu lásku k sebe navzájom?

⁴ Okrem skutkov, ktoré odzrkadľujú obetavého ducha, je dôležité mať i vrúcny cit k našim bratom. Božie slovo nás podnecuje: „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť.“ ​(Rim. 12:10) Všetci máme taký cit k niektorým osobám. Ale mohlo by byť viac tých, ku ktorým pociťujeme takú náklonnosť? Keď sa blíži koniec starého systému, je pre nás životne dôležité stále viac sa zbližovať s našimi kresťanskými bratmi. Biblia nás na to upozorňuje týmito slovami: „Ale koniec všetkých vecí sa priblížil... Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku, lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ — 1. Petra 4:7, 8.

5. Prečo by bolo chybné domnievať sa, že medzi členmi zboru nevzniknú nijaké problémy?

⁵ Pravdaže, kým sme nedokonalí, nastanú chvíle, keď urobíme niečo, čo druhých pohorší. Aj oni sa proti nám rôznymi spôsobmi previnia. (1. Jána 1:8) Čo by si mal robiť, keď sa ocitneš v takej situácii?

 Čo robiť, keď vzniknú problémy?

6. a) Prečo asi nebude biblická rada vždy v súlade s našimi sklonmi? b) K čomu to však povedie, ak ju uplatníme?

⁶ Písmo nám poskytuje potrebné vedenie. Ale to, čo radí, sa nemusí zhodovať s tým, k čomu sme naklonení ako nedokonalí ľudia. (Rim. 7:21–23) Ak budeme na tom však skutočne pracovať, dokážeme svoju úprimnú túžbu páčiť sa Jehovovi a obohatí sa tým aj naša láska k druhým.

7. a) Prečo by sme nemali odplácať, keď nám niekto ublíži? b) Prečo by sme sa nemali jednoducho vyhýbať bratovi, ktorý sa proti nám previní?

⁷ Ľudia, ktorým sa ublíži, hľadajú dakedy spôsoby, ako to previnilcovi odplatiť. Ale to situáciu iba zhoršuje. Ak je potrebná odplata, mali by sme ju prenechať Bohu. (Prísl. 24:29; Rim. 12:17–21) Iní sa možno budú snažiť vyčiarknuť previnilca zo svojho života, vyhýbať sa styku s ním. Ale svojim spoluctiteľom to nemôžeme robiť. Prijateľnosť nášho uctievania závisí čiastočne aj od toho, že milujeme svojich bratov. (1. Jána 4:20) Môžeme poctivo povedať, že milujeme niekoho, s kým nechceme hovoriť alebo koho prítomnosť nás ruší? Je nevyhnutné vyriešiť tento problém. Ako?

8, 9. a) Čo je správne urobiť, ak máme na brata sťažnosť? b) Ale čo, keď sa proti nám opätovne previní? c) Prečo by sme mali vec tak vybaviť a čo nám k tomu pomôže?

⁸ Apoštol Pavol k tomu napísal: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ ​(Kol. 3:13) Dokážeš to? Čo ak sa tá osoba proti tebe opäť nejako previní?

⁹ Apoštol Peter mal rovnakú otázku a navrhol, že by sa azda mal snažiť odpustiť bratovi až sedemkrát.  Ježiš však odpovedal: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ Prečo? Ježiš to vysvetlil podobenstvom, ktoré osvetlilo veľkosť nášho dlhu voči Bohu v porovnaní s tým, čo nám môže byť dlžný nejaký človek. (Mat. 18:21–35) Každý deň hrešíme proti Bohu mnohými spôsobmi — dakedy sebeckým skutkom, často tým, čo hovoríme alebo čo si myslíme, a tiež tým, že neurobíme to, čo by sme mali urobiť. Dakedy si možno ani neuvedomíme, že niektoré z vecí, ktoré sme urobili, boli nesprávne, alebo v dennom zhone sa nad vecou ani nezamyslíme. Boh by mohol ako odplatu za naše hriechy žiadať náš život. (Rim. 6:23) Ale je k nám milosrdný. (Žalm 103:10–14) Teda nie je vôbec nerozumné, keď od nás žiada, aby sme podobne zaobchádzali jeden s druhým. (Mat. 6:14, 15; Efez. 4:1–3) Keď to robíme, namiesto toho aby sme v sebe živili pohoršenie, dokazujeme, že sme dospeli k tomu druhu lásky, ktorá „nevypočítava urážky“. — 1. Kor. 13:4, 5; 1. Petra 3:8, 9.

10. Čo by sme mali robiť, ak má brat dačo proti nám?

¹⁰ Niekedy si možno uvedomíme, že my osobne nemáme voči svojmu bratovi nijaké výhrady, ale že on má dačo proti nám. Čo by sme mali robiť? Bezodkladne by sme si mali s ním pohovoriť a pokúsiť sa obnoviť pokojné vzťahy. Biblia nás povzbudzuje, aby sme prevzali iniciatívu. (Mat. 5:23, 24) Možno to nebude ľahké. Je potrebná láska spojená s pokorou. Sú v tebe tieto vlastnosti dosť silné, aby si urobil to, čo radí Biblia? Je to dôležitý cieľ, o ktorý by sme sa mali usilovať.

11. Čo by sme mali robiť, ak robí brat veci, ktoré nás vyrušujú?

¹¹ Ale môže sa tiež stať, že niekto robí veci, ktoré ťa rozrušujú — a možno prekážajú aj iným. Nebolo  by dobre, keby sa s takým človekom dakto porozprával? Azda. Ak mu láskavým spôsobom osobne vysvetlíš problém, prinesie to možno dobré výsledky. Ale najprv by si sa mal spýtať sám seba: ‚Je to, čo robí, naozaj nebiblické? Alebo spočíva problém prevažne v tom, že výchova a prostredie, v ktorom som vyrastal, sú iné ako jeho?‘ Ak áno, dbaj na to, aby si si neurčil vlastné meradlá a potom podľa nich nesúdil druhých. (Jak. 4:11, 12) Jehova nestranne prijíma osoby prichádzajúce z rôzneho prostredia a má s nimi trpezlivosť, keď duchovne rastú.

12. a) Ak dôjde k vážnemu prípadu nesprávneho konania v zbore, kto sa o to stará? b) Za akých okolností je však zodpovedný ten, proti komu sa zhrešilo, aby prvý podnikol kroky? S akým cieľom?

¹² Ak sa však niekto v zbore zapletie do vážneho previnenia, je potrebná okamžitá pozornosť. Ale čia? Obyčajne starších. Ale ak ide o obchodnú záležitosť medzi bratmi alebo azda zneužitie jazyka spôsobom, ktorý dakoho vážne poškodil, potom by sa mal ten, proti komu sa zhrešilo, prvý pokúsiť previnilcovi osobne pomôcť. Niekomu sa to môže zdať veľmi ťažké. Ale Ježiš to radí v evanjeliu podľa Matúša 18:15–17. Láska k bratovi a úprimná túžba udržať si ho ako brata nám pomôžu, aby sme to urobili spôsobom, ktorý — pokiaľ je to možné — zapôsobí na srdce previnilca. — Prísl. 16:23.

13. Čo nám pomôže správne nazerať na vec, ak vznikne problém medzi nami a bratom?

¹³ Keď vznikne problém, či už veľký alebo malý, pomôže nám, ak sa snažíme pochopiť, ako sa naň pozerá Jehova. Neschvaľuje hriech v nijakej podobe, a predsa ho vidí v každom z nás. V jeho ustanovenom čase budú nekajúcni hriešnici z jeho organizácie odstránení. Ale čo my ostatní? Všetci  sme predmetom jeho zhovievavosti a milosrdenstva. On nám dáva vzor na napodobňovanie. Keď to robíme, odzrkadľujeme jeho lásku. — Efez. 5:1, 2.

Hľadaj spôsoby, ako sa ‚rozšíriť‘

14. a) Prečo povzbudzoval Pavol Korinťanov, aby sa ‚rozšírili‘? b) Ako naznačujú uvedené texty, že by sme sa mali všetci nad tým zamyslieť?

¹⁴ Apoštol Pavol strávil dlhé mesiace budovaním zboru v gréckom Korinte. Tvrdo pracoval, aby tamojším bratom pomohol, a miloval ich. Niektorí z nich však nemali k nemu vrúcny cit. Boli veľmi kritickí. Preto ich podnecoval, aby sa ‚rozšírili‘ v prejavoch svojej náklonnosti. (2. Kor. 6:11–13; 12:15) Všetci urobíme dobre, ak budeme uvažovať, do akej miery preukazujeme lásku druhým, a keď budeme hľadať cesty, ako sa ‚rozšíriť‘. — 1. Jána 3:14; 1. Kor. 13:3.

15. Čo nám môže pomôcť rásť v láske i k tomu, ku komu sa necítime osobne priťahovaní?

¹⁵ Sú v zbore niektorí, s ktorými je nám ťažké sa zblížiť? Ak im vyjdeme v ústrety a prikryjeme ich drobné previnenia, ako by sme si to priali aj sami, môže to pomôcť k vrúcnejšiemu vzájomnému vzťahu. (Prísl. 17:9; 19:11) Naše city k nim sa môžu zlepšiť aj tak, že si všimneme ich dobré vlastnosti. Vidíme napríklad, ako Jehova používa týchto bratov? To istotne spôsobí, že ich budeme viac milovať. — Luk. 6:32, 33, 36.

16. Ako sa môžeme rozumne ‚rozšíriť‘ v tom, že prejavujeme lásku členom nášho zboru?

¹⁶ Dobre vieme, že naše možnosti pomôcť druhým majú svoje hranice. Keď pozývame priateľov na obed, nebude azda možné pozvať každého. Všetci  máme dôverných druhov, s ktorými trávime viac času ako s inými. Ale mohli by sme sa ‚rozšíriť‘? Mohli by sme stráviť každý týždeň aspoň pár minút tak, že sa lepšie zoznámime s niekým v našom zbore, kto nebol naším blízkym priateľom? Mohli by sme príležitostne dakoho z nich pozvať, aby pracoval s nami vo zvestovateľskej službe? Ak máme naozaj vrúcnu lásku jeden k druhému, istotne nájdeme spôsoby, ako ju prejavovať.

17. Čo ukáže, či máme vrúcnu lásku k bratom, s ktorými sme sa ešte nestretli?

¹⁷ Znamenitú príležitosť ‚rozšíriť sa‘ v láske poskytujú kresťanské zjazdy, na ktorých môžu byť prítomné tisíce osôb. Nemôžeme sa zoznámiť so všetkými, ale môžeme sa správať tak, aby sme ukázali, že kladieme ich blaho pred vlastné pohodlie, hoci sme sa azda ešte nikdy nestretli. A cez prestávky môžeme prejaviť osobný záujem tak, že sa budeme iniciatívne zoznamovať s niektorými vo svojom okolí. Jedného dňa budú všetci, ktorí žijú na zemi, bratmi a sestrami zjednotenými v uctievaní Boha a Otca všetkých. Akou radosťou to bude poznať ich všetkých s ich mnohými a rozmanitými vlastnosťami! Vrúcna láska k nim nás pohne k tomu, aby sme si to priali. Prečo nezačať už teraz?

Opakovanie

● Ako by sa mali riešiť problémy, ktoré vzniknú medzi bratmi alebo sestrami? Prečo?

● Ako by mala rásť naša láska, zatiaľ čo duchovne rastieme?

● Ako možno prejavovať vrúcnu lásku viacerým osobám, nielen blízkym priateľom?

[Otázky]