22. kapitola

Naďalej smelo hovorte Božie slovo

1. a) Aké dobré posolstvo oznamovali Ježišovi učeníci od Letníc roku 33 n. l., ale ako reagovali vládcovia a starší muži spomedzi Židov? b) Aké otázky by sme si mohli v tejto veci položiť?

NAJDÔLEŽITEJŠIE udalosti sa odohrali asi za vyše 4 000 rokov ľudských dejín. Boží Syn Ježiš Kristus bol pomazaný za budúceho Kráľa nad celou zemou. Napriek Ježišovej poprave na podnet náboženských nepriateľov Jehova vzkriesil svojho Syna z mŕtvych. Jeho prostredníctvom je teda možná záchrana s vyhliadkou na večný život. Ale keď Ježišovi verní učeníci verejne oznamovali toto dobré posolstvo, vypuklo prudké prenasledovanie. Najprv boli uväznení dvaja z apoštolov, potom všetci apoštoli. Boli zbičovaní a dostali príkaz, aby ďalej nehovorili na základe Ježišovho mena. (Sk. 4:1–3, 17; 5:17, 18, 40) Čo mali robiť? Čo by si robil ty? Pokračoval by si smelo vo vydávaní svedectva?

2. a) Aké úžasné posolstvo sa má oznamovať v našich dňoch? b) Kto má zodpovednosť, aby to robil?

² V roku 1914 n. l. sa odohrala ešte úžasnejšia udalosť nesmierneho významu. V nebesiach bolo zriadené Božie kráľovstvo v rukách Ježiša Krista. Potom bol Satan so svojimi démonmi zvrhnutý na zem. (Zjav. 12:1–5, 7–12) Začali sa posledné dni terajšieho zlého systému. Prv než vymrie pokolenie, ktoré bolo svedkom udalostí v roku 1914, Boh rozdrví celý Satanov systém. (Mat. 24:34) Prežijúci  ľudia budú mať pred sebou príležitosť získať večný život. V súlade s Božím pôvodným predsavzatím sa celá zem stane rajom. Ak si už prijal toto dobré posolstvo, si zodpovedný odovzdávať ho druhým. (Mat. 24:14) Avšak akú reakciu môžeš očakávať?

3. a) Ako reagujú ľudia na posolstvo o Kráľovstve? b) Teda aká otázka vzniká?

³ Niektorí ľudia ťa azda vrúcne uvítajú ako zvestovateľa Kráľovstva, ale väčšina bude ľahostajná k tejto zvesti. (Mat. 24:37–39) Iní sa ti budú možno vysmievať, alebo ti budú odporovať. Ježiš varoval, že odpor môže prísť i od tvojich príbuzných. (Luk. 21:16–19) Stretneš sa s ním azda v zamestnaní alebo v škole. V mnohých častiach sveta sú Jehovovi svedkovia dokonca pod nespravodlivým vládnym zákazom. Keby si mal čeliť niektorej takej okolnosti alebo možno všetkým dovedna, budeš naďalej smelo hovoriť Božie slovo?

4. Je naše rozhodnutie zárukou toho, že budeme Bohu naďalej verne slúžiť?

⁴ Nepochybne chceš byť odvážnym Božím služobníkom. No napriek tomu niektorí, ktorí sa domnievali, že ich nič nemôže odvrátiť, opustili rady zvestovateľov Kráľovstva. Na druhej strane ďalší, a medzi nimi i osoby povahou trochu plaché, sú naďalej horlivými Božími služobníkmi. Ako sa môžeš preukázať ako taký, kto stojí „pevne vo viere“? — 1. Kor. 16:13.

Nespoliehať sa na svoju vlastnú silu

5. a) Čo je základnou požiadavkou toho, aby sme sa preukázali ako verní Boží služobníci? b) Prečo sú zhromaždenia také dôležité?

⁵ Pravdaže, ak chce byť niekto verným Božím služobníkom, sú potrebné mnohé činitele. Ale  základným spomedzi nich je plné spoľahnutie sa na Jehovu a na jeho opatrenia. Ako dávame najavo, že sa naňho naozaj spoliehame? Napríklad tým, že navštevujeme zhromaždenia zboru. Písmo nás napomína, aby sme nezanedbávali tieto zhromaždenia. (Hebr. 10:23–25) Tí, ktorí zostali vernými svedkami Jehovu, či už zoči-voči ľahostajnej verejnosti alebo v prenasledovaní, usilovali sa pravidelne navštevovať zhromaždenia so spoluctiteľmi pravého Boha. Na týchto zhromaždeniach vzrastá naše poznanie Písiem, ale nepriťahujú nás tam len nové poznatky. (Porovnaj Skutky 17:21.) Rastie i naše ocenenie už známych právd a zostruje sa naša vnímavosť na spôsoby, ako ich používať. Hlboko sa nám vtláča do mysle a do srdca príklad, ktorý nám dal Ježiš Kristus. (Efez. 4:20–24) Zbližujeme sa s našimi kresťanskými bratmi v zjednotenom uctievaní a dostávame osobnú pomoc v konaní Božej vôle. Jehovov duch nám poskytuje vedenie prostredníctvom zboru; a prostredníctvom Božieho ducha je medzi nami Ježiš, keď sa zhromaždíme v jeho mene. — Zjav. 3:6; Mat. 18:20.

6. Ako sa konajú zhromaždenia tam, kde sú Jehovovi svedkovia zakázaní?

⁶ Navštevuješ pravidelne všetky zhromaždenia a uplatňuješ osobne to, o čom sa tam učíš? Niekedy, pod zákazom, sa musia zhromaždenia konať v malých skupinách v súkromných bytoch. Môžu sa meniť miesta a hodiny, a tie nebývajú vždy príhodné. Dakedy sú zhromaždenia neskoro večer. Avšak napriek osobnému nepohodliu alebo nebezpečiu vynakladajú verní bratia a sestry vážne úsilie, aby mohli byť prítomní na každom zhromaždení.

7. a) Ako inak dokazujeme, že sa spoliehame na Jehovu? b) Ako nám to môže pomôcť, aby sme naďalej odvážne hovorili?

 ⁷ Spoliehanie sa na Jehovu sa prejavuje aj v tom, že sa k nemu pravidelne obraciame v modlitbe — a nie je to len akási rutina, ale z celého srdca si uvedomujeme, že potrebujeme Božiu pomoc. Robíš to? Počas svojej pozemskej služby sa Ježiš veľmi často modlil. (Luk. 3:21; 6:12, 13; 9:18, 28; 11:1; 22:39–44) A v predvečer svojej smrti na kole napomínal svojich učeníkov: „Zostaňte bdelí a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“ ​(Mar. 14:38) Keď sa stretávame s veľkou ľahostajnosťou voči posolstvu o Kráľovstve, mohlo by to spôsobiť, že poľavíme v službe. Keď nás ľudia zosmiešňujú, alebo ak nastane ešte tvrdšie prenasledovanie, možno pocítime pokušenie mlčať o posolstve, aby sme sa tomu vyhli. Pokiaľ sa však vážne modlíme o Božieho ducha, aby nám pomohol ďalej smelo hovoriť, budeme uchránení pred podľahnutím tomuto pokušeniu. — Luk. 11:13; Efez. 6:18–20.

Správa o smelom vydávaní svedectva

8. a) Prečo je pre nás správa v knihe Skutky apoštolov osobitne zaujímavá? b) Odpovedz na otázky uvedené v závere odseku a objasni, ako nám môžu pomôcť tieto informácie.

⁸ Osobitne zaujímavú správu uvádza kniha Skutky apoštolov. Rozpráva o tom, ako prekonávali prekážky apoštoli a ďalší raní učeníci, teda ľudia s podobnými pocitmi ako my, a ako dokazovali, že sú odvážnymi a vernými svedkami Jehovu. Preskúmajme si časť tejto správy pomocou nasledujúcich otázok a uvedených textov. Pritom uvažujme, ako môžu byť nám osobne užitočné.

Boli apoštoli vysoko vzdelanými mužmi? Boli to osobnosti povahou smelé, takže nehľadeli na to, čo sa im stane? (Sk. 4:13; Ján 18:17, 25–27; 20:19)

 Čo dalo Petrovi schopnosť, aby hovoril smelo pred židovským súdnym dvorom, ktorý len pred niekoľkými týždňami odsúdil Božieho Syna? (Sk. 4:8; Mat. 10:19, 20)

Čo robili apoštoli počas tých niekoľkých týždňov, než boli predvedení pred Sanhedrin? (Sk. 1:14; 2:1, 42)

Čo odpovedal Peter a Ján, keď im vládcovia rozkázali, aby prestali zvestovať na základe Ježišovho mena? (Sk. 4:19, 20)

Ku komu sa po svojom prepustení opäť obrátili o pomoc? Prosili ho, aby zastavil prenasledovanie, alebo o čo prosili? (Sk. 4:24–31)

Akými prostriedkami zaobstarával Jehova pomoc, keď sa odporcovia snažili zastaviť dielo zvestovania? (Sk. 5:17–20, 33–40)

Ako ukázali apoštoli, že chápu dôvod, prečo boli oslobodení? (Sk. 5:21, 41, 42)

Čo robili ďalej, aj keď bolo mnoho učeníkov rozptýlených následkom veľkého prenasledovania? (Sk. 8:3, 4; 11:19–21)

9. a) K akým radostným výsledkom viedla služba raných učeníkov? b) Ako sa to začalo týkať i nás?

⁹ Ich práca pri oznamovaní dobrého posolstva nebola márna. Na Letnice roku 33 n. l. sa dalo pokrstiť asi 3 000 učeníkov. „Stále sa pripájali veriaci v Pána, množstvo mužov aj žien.“ ​(Sk. 2:41; 4:4; 5:14) Po čase prišla správa, že dokonca jeden z najhorlivejších prenasledovateľov, Saul z Tarzu, sa stal kresťanom a sám smelo svedčí o pravde. Začal byť známy ako apoštol Pavol. (Gal. 1:22–24) Dielo, ktoré sa začalo v prvom storočí, sa neskončilo. V týchto „posledných dňoch“ nadobudlo rozmach a rozšírilo sa do všetkých častí zeme. Máme prednosť zúčastňovať sa na ňom a ak to robíme, môžeme sa učiť z príkladu verných svedkov, ktorí slúžili pred nami.

10. a) Aké príležitosti na svedectvo využíval Pavol? b) Akým spôsobom rozširuješ posolstvo o Kráľovstve medzi ľuďmi?

 ¹⁰ Keď Pavol spoznal pravdu o Ježišovi Kristovi, neváhal: „Hneď zvestoval... Ježiša, že to je Ten Boží Syn.“ ​(Sk. 9:20) Bol vďačný Bohu za nezaslúženú láskavosť, ktorú mu prejavil, a uvedomoval si, že každý potrebuje dobré posolstvo, o ktorom sa dozvedel. Keďže bol Žid, chodil podľa vtedajších obyčají do synagóg, ktoré boli židovským miestom verejných zhromaždení, a vydával svedectvo. Hlásal z domu do domu a zhováral sa s ľuďmi na trhoviskách. Ochotne cestoval aj do nových obvodov, aby aj tam ľudia počuli dobré posolstvo. — Sk. 17:17; 20:20; Rim. 15:23, 24.

11. a) Ako ukázal Pavol, že je síce smelý, ale že má aj schopnosť správne rozlišovať vo zvestovateľskom diele? b) Ako by sme mali túto vlastnosť odzrkadľovať, keď svedčíme príbuzným, spolupracovníkom alebo spolužiakom?

¹¹ Pavol bol odvážny, ale mal aj schopnosť správne rozlišovať. Aj my by sme mali byť takí. Na Židov pôsobil tak, že im pripomínal sľuby, ktoré dal Boh ich predkom. Grékom hovoril odvolávajúc sa na veci, ktoré im boli známe. Občas používal vlastné skúsenosti, ako on poznal pravdu, a to bolo východiskom na vydanie svedectva. O svojej práci povedal: „Všetko robím pre dobré posolstvo, aby som mal na ňom účasť s inými.“ — 1. Kor. 9:20–23; Sk. 22:3–21.

12. a) Čo robil Pavol napriek svojej smelosti, aby sa vyhol ustavičnému stretaniu s odporcami? b) Kedy by sme mali múdro napodobniť jeho príklad a ako? c) Odkiaľ prichádza sila na ďalšie odvážne oznamovanie posolstva?

¹² Keď sa odpor proti dobrému posolstvu zväčšoval a zdalo sa najlepšie zvestovať inde alebo prejsť načas do iného obvodu, Pavol to urobil, aby sa vyhol ustavičnému stretaniu s nepriateľmi pravdy. (Sk. 14:5–7; 18:5–7; Rim. 12:18) Nikdy sa však nehanbil  za dobré posolstvo. (Rim. 1:16) Hoci opovážlivé, ba násilné počínanie odporcov bolo Pavlovi nepríjemné, ‚zobral odvahu s pomocou nášho Boha‘ a zvestoval ďalej. Nehľadiac na ťažké okolnosti, do ktorých sa dostal, povedal toto: „Pán stál pri mne a posilnil ma, aby bolo mojím prostredníctvom úplne dovŕšené zvestovanie.“ ​(1. Tes. 2:2; 2. Tim. 4:17) Hlava kresťanského zboru, Pán Ježiš, naďalej poskytuje silu potrebnú na konanie diela, ktoré predpovedal pre naše dni. — Mar. 13:10.

13. Čo je dôkazom kresťanskej odvahy a aký je jej základ?

¹³ Máme všetky dôvody na to, aby sme ďalej odvážne hovorili Božie slovo, ako to robil v prvom storočí Ježiš Kristus a ďalší verní Boží služobníci. To neznamená správať sa vyzývavo, bezohľadne alebo vnucovať posolstvo tým, ktorí ho odmietajú. Avšak nevzdávame sa preto, že ľudia sú ľahostajní. Ani nás nemôže umlčať strach z odporu. Podobne ako Ježiš poukazujeme na Božie kráľovstvo ako na právoplatné panstvo nad celou zemou. Hovoríme s pevnou dôverou, pretože zastupujeme Jehovu, univerzálneho Zvrchovaného Vládcu, a posolstvo, ktoré zvestujeme, nepochádza od nás, ale od neho. — Fil. 1:27, 28; 1. Tes. 2:13.

Opakovanie

● Prečo je dôležité podeliť sa o posolstvo o Kráľovstve s čo najväčším počtom ľudí? Aké reakcie by sme však mali očakávať?

● Ako môžeme ukázať, že sa v službe Jehovovi nesnažíme spoliehať na vlastnú silu?

● Aké cenné poučenia získavame z knihy Skutky apoštolov?

[Otázky]