9. kapitola

Sila nádeje na vzkriesenie

1. Aké obdivuhodné vyhliadky umožňuje vzkriesenie?

BEZ vzkriesenia niet nádeje na akýkoľvek budúci život pre zomrelých ľudí. Jehova však z nezaslúženej láskavosti otvoril miliónom tých, ktorí zomreli, neoceniteľnú príležitosť tešiť sa z večného života. Z toho vyplýva, že i my máme hrejivú nádej, že budeme opäť spojení s našimi milými, ktorí usnuli v smrti. — Porovnaj Marka 5:35, 41, 42; Skutky 9:36–41.

2. a) Je vzkriesenie dôležité pri uskutočnení Jehovovho predsavzatia? b) Najmä kedy je pre nás vzkriesenie dôležitým zdrojom sily?

² Vďaka vzkrieseniu môže Jehova bez trvalej škody pre svojich verných služobníkov pripustiť, aby Satan šiel až do krajnosti, keď sa snaží dokázať svoje zlomyseľné obvinenie: „A všetko, čo človek má, dá za svoju dušu.“ ​(Jób 2:4) Pretože Ježiš bol zobudený z mŕtvych, mohol predložiť hodnotu svojej ľudskej obete pred nebeským trónom svojho Otca v prospech záchrany našich životov. Prostredníctvom vzkriesenia sa tí, čo sú spoludedičmi s Kristom, zjednocujú s Ježišom v nebeskom kráľovstve. A pre nás všetkých, čo máme vieru a podstupujeme skúšky, ktoré nás privádzajú zoči-voči smrti, je vzkriesenie zdrojom sily presahujúcej to, čo je bežné.

 Prečo je podstatné pre kresťanskú vieru

3. a) V akom zmysle je vzkriesenie „základnou náukou“? b) Čo znamená vzkriesenie pre svet?

³ Vzkriesenie je podľa listu Hebrejom 6:1, 2 „základnou náukou“, súčasťou základu viery, bez ktorej by sme sa nikdy nestali zrelými kresťanmi. Svetskému mysleniu je však predstava vzkriesenia úplne cudzia. Ľuďom chýba duchovné zmýšľanie a preto väčšina z nich žije v honbe za rozkošami. Iba takýto život sa im zdá skutočný. (1. Kor. 15:32) Tí, čo sa držia tradičných náboženstiev, v kresťanstve i mimo neho, sa domnievajú, že majú nesmrteľnú dušu; ale potom je vzkriesenie zbytočné. Ktokoľvek sa snaží spojiť tieto dve chápania, nachádza skôr zmätok ako nádej. Ako môžeme pomôcť tým, ktorí sú ochotní počúvať? — Sk. 17:32.

4. a) Čo budeme musieť azda s niekým prebrať, kým si bude môcť oceniť vzkriesenie? b) Ktoré texty by si použil na vysvetlenie toho, čo je duša? Čo je stav mŕtvych? c) Čo v prípade, ak niekto používa preklad Biblie, ktorý zastiera pravdy, ktoré sa v týchto textoch nachádzajú?

⁴ Skôr ako si môžu takí ľudia oceniť podivuhodné opatrenie vzkriesenia, musia si ujasniť, čo je duša a čo je stav mŕtvych. Často stačí iba niekoľko biblických textov, aby sa to objasnilo tomu, kto je hladný po pravde. (1. Moj. 2:7; Ezech. 18:4; Žalm 146:3, 4) Niektoré moderné preklady Biblie a voľné preklady však tieto pravdy zastierajú. Preto bude azda potrebné uvažovať o výrazoch používaných v pôvodných jazykoch Biblie.

5. Ako by si takej osobe pomohol porozumieť, čo je duša?

⁵ Za tým účelom je mimoriadne vhodný Preklad nového sveta, pretože dôsledne prekladá hebrejský výraz nefeš a zodpovedajúce grécke slovo psyché  ako „duša“ a v jeho Dodatku sú vypísané mnohé texty, kde sa tieto výrazy vyskytujú. Iné moderné verzie azda tie isté slová originálu prekladajú nielen ako „duša“, ale tiež „tvor“, „bytosť“ a „život“; „moja nefeš“ je azda preložená ako „ja“ a „tvoja nefeš“ ako „ty“. Porovnanie týchto Biblií s niektorými staršími prekladmi alebo s Prekladom nového sveta pomôže úprimnému bádateľovi, aby spoznal to, že v pôvodnom jazyku sa výrazy prekladané ako „duša“ vzťahujú na 1. osoby, 2. živočíchy a 3. život, ktorému sa ako tvorovia tešia. Nikdy však nie sú nositeľmi myšlienky, že duša je niečo neviditeľné, nehmatateľné, čo môže pri smrti uniknúť z tela a ďalej niekde vedome existovať.

6. a) Prečo daktoré moderné preklady mätú čitateľov v tom, čo je šeol, hádes a gehenna? b) Ako by si vysvetlil z Biblie stav osôb v šeole alebo hádese? A v gehenne?

⁶ Preklad nového sveta je rovnako dôsledný pri používaní slova šeol, hádes a gehenna. Ale niektoré iné moderné a voľné preklady Biblie mätú čitateľa tým, že OBOJE — hádes i gehenna — prekladajú ako „peklo“, a k tomu ešte používajú výrazy „hrob“ alebo „ríša mŕtvych“ ako ďalší preklad slov šeol a hádes. Ak je nutné preklady porovnať, možno ukázať, že šeol zodpovedá hádesu. (Žalm 16:10; Sk. 2:27) Biblia objasňuje, že šeol čiže hádes, spoločný hrob ľudstva, súvisí so smrťou, nie so životom. (Žalm 89:48; 89:49, RP; Zjav. 20:13) Poukazuje tiež na vyhliadku, že je návrat odtiaľ možný prostredníctvom vzkriesenia. (Jób 14:13; Sk. 2:31) Naproti tomu tým, ktorí idú do gehenny, sa nedáva nijaká nádej na budúci život. Pravdaže, nehovorí sa, že by tam duša mala vedomý život. — Mat. 18:9; 10:28.

7. Ako to môže ovplyvniť niečí postoj a konanie, ak správne pochopí vzkriesenie?

 ⁷ Keď sú tieto veci objasnené, nadobúda smrť a vzkriesenie Krista skutočný význam. Teraz sa dá človeku pomôcť pochopiť, čo môže preňho znamenať vzkriesenie. Až potom si môže oceniť lásku, s akou Jehova urobil také úžasné opatrenie. Zármutok, ktorý pociťujú tí, čo smrťou stratili niekoho drahého, môže byť teraz nahradený radostným očakávaním, že sa stretnú v Božom novom svete. Kresťania prvého storočia si uvedomovali, že vzkriesenie Ježiša Krista je základným kameňom kresťanskej viery. Horlivo o ňom svedčili druhým, ako i o nádeji, ktorú zaisťovalo. Rovnako i tí, ktorí majú dnes preň ocenenie, chcú o tejto pravde hovoriť druhým. — Sk. 5:30–32; 10:40–43; 13:32–39; 17:31.

Používanie ‚kľúča hádesu‘

8. Čo znamená Ježišovo použitie „kľúčov smrti a hádesu“ pre jeho nasledovníkov pomazaných duchom?

⁸ Všetci, ktorí majú byť spojení s Kristom v jeho nebeskom kráľovstve, musia raz zomrieť. Dobre však poznajú Ježišovo uistenie, keď povedal apoštolovi Jánovi: „Bol som mŕtvy, ale hľa, žijem po celú večnosť a mám kľúče smrti a hádesu.“ ​(Zjav. 1:18) Čo mal Ježiš na mysli? Upozorňoval na vlastnú skúsenosť. Aj on zomrel. Ale Boh ho nenechal v hádese. Na tretí deň ho Jehova osobne zobudil k duchovnému životu a dal mu nesmrteľnosť. A nielen to; Boh mu dal „kľúče smrti a hádesu“, aby ich používal na oslobodenie iných zo spoločného hrobu ľudstva a z účinkov adamovského hriechu. Keďže Ježiš vlastní tieto kľúče, je  schopný vzkriesiť svojich verných nasledovníkov z mŕtvych. Keď to robí, dáva členom svojho zboru, ktorí sú pomazaní duchom, drahocenný dar nesmrteľného nebeského života tak, ako ho on dostal od Otca. — Rim. 6:5; Fil. 3:20, 21.

9. Kedy prebieha vzkriesenie verných pomazaných kresťanov?

⁹ Kedy zažijú verní pomazaní kresťania toto vzkriesenie? Toto kriesenie sa už začalo. Apoštol Pavol vysvetľuje, že budú zobudení ‚počas Kristovej prítomnosti‘, a táto prítomnosť sa začala v roku 1914 n. l. (1. Kor. 15:23) Teraz, keď dokončia svoj pozemský beh, nemusia čakať v smrti na návrat svojho Pána. Len čo zomrú, sú zobudení v duchu, „premenení, vo chvíli, v okamihu“. Akí sú šťastní, keď „veci, ktoré robili, idú priamo s nimi“! — 1. Kor. 15:51, 52; Zjav. 14:13.

10. Aké ďalšie vzkriesenie nastane? Kedy sa začne?

¹⁰ Ich vzkriesenie však nie je jediným vzkriesením. Skutočnosť, že je označené ako „prvé vzkriesenie“ naznačuje, že musí nasledovať ďalšie. (Zjav. 20:6) Tí, čo budú mať úžitok z tohto neskoršieho vzkriesenia, získajú šťastnú vyhliadku na večný život na rajskej zemi. Kedy sa to stane? Kniha Zjavenie ukazuje, že to bude po odstránení „zeme a neba“ prítomného zlého systému vecí. A tento koniec starého sveta je veľmi blízko. Potom, v Boží ustanovený čas, sa začne pozemské vzkriesenie. — Zjav. 20:11, 12.

11. Kto bude patriť medzi verných vzkriesených na zemi? Prečo je to vzrušujúca vyhliadka?

¹¹ Kto bude vlastne vzkriesený? Verní Jehovovi služobníci od najranejších čias. Budú medzi nimi ľudia, ktorí pre svoju silnú vieru vo vzkriesenie „neprijali vyslobodenie nejakým výkupným“ —  dajakým kompromisom vo veci rýdzosti voči Bohu, aby unikli násilnej smrti. (Hebr. 11:35) Aké to bude potešenie poznať ich osobne a počuť od nich podrobnosti o udalostiach, ktoré Biblia opisuje iba stručne! Okrem iných bude medzi nimi Ábel, prvý verný Jehovov svedok, Enoch a Noach, smelí zvestovatelia Božieho varovného posolstva pred potopou, Abrahám, ktorý pohostil anjelov, Mojžiš, prostredníctvom ktorého bol daný Zákon na vrchu Sinaj, a odvážni proroci, ako bol Jeremiáš, ktorý videl zničenie Jeruzalema v roku 607 pred n. l., a Ján Krstiteľ, ktorý počul samotného Boha, ako označuje Ježiša za svojho Syna. Budú tam i verní, ktorí zomreli počas posledných dní prítomného systému. — Hebr. 11:4–38; Mat. 11:11.

12. a) Aké množstvo mŕtvych z hádesu bude zobudených? b) Teda kto bude do toho zahrnutý a prečo?

¹² Časom budú zobudení aj ďalší. Rozsah, v akom Ježiš použije ‚kľúč hádesu‘ na úžitok ľudstva, ukazuje videnie dané apoštolovi Jánovi, ktorý videl, ako bol hádes ‚vrhnutý do ohnivého jazera‘. Čo to znamená? Znamená to, že hádes je zničený, prestáva existovať, pretože je úplne vyprázdnený. Okrem zobudenia verných Jehovových ctiteľov vyvedie Ježiš milosrdne z hádesu čiže šeolu i nespravodlivé osoby. Nikto z nich nebude zobudený iba preto, aby bol opäť odsúdený na smrť. V spravodlivom prostredí pod Božím kráľovstvom dostanú pomoc, aby uviedli svoj život do súladu s Jehovovými cestami. Videnie ďalej ukazuje, ako bol otvorený „zvitok života“ a vzkriesení mali príležitosť, aby sa doň zapísali ich mená. Budú „súdení zo svojich skutkov“, ktoré budú konať po svojom vzkriesení. (Zjav. 20:12–14; Sk. 24:15) Tak sa z hľadiska konečného  výsledku môže ich vzkriesenie dokázať ako „vzkriesenie života“ a nemusí byť nevyhnutne „vzkriesením [odsudzujúceho] súdu“. — Ján 5:28, 29.

13. a) Kto nebude vzkriesený? b) Ako by malo poznanie pravdy o vzkriesení ovplyvniť náš život?

¹³ Pravdaže, nebudú vzkriesení všetci, ktorí kedy žili. Niektorí spáchali hriechy, ktoré nemožno odpustiť. Medzi tých, čo budú naveky zničení, budú patriť ľudia, ktorí zahynú v blížiacom sa „veľkom súžení“. (Mat. 12:31, 32; 23:33; 24:21, 22; 25:41, 46; 2. Tes. 1:6–9) Tak sa síce uskutoční neobyčajné milosrdenstvo, lebo budú prepustení všetci, ktorí sú v hádese, ale vzkriesenie nie je dôvodom na to, aby sme boli ľahostajní k dnešnému spôsobu života. Malo by nás to skôr pohnúť k tomu, aby sme dokázali, ako hlboko si vážime túto Božiu milosť.

Posilňovanie nádeje na vzkriesenie

14. Ako môže byť vzkriesenie zdrojom veľkej sily pre človeka, ktorého život sa končí?

¹⁴ Tí, ktorí prijali nádej na vzkriesenie, môžu z nej čerpať veľkú silu. Keď sa blíži koniec ich života, vedia, že nemôžu donekonečna odďaľovať smrť, nech sa už použijú akékoľvek lekárske postupy. (Kaz. 8:8) Ak usilovne pracovali na Pánovom diele a verne slúžili s jeho organizáciou, môžu hľadieť do budúcnosti s úplnou istotou. Vedia, že prostredníctvom vzkriesenia sa budú v Boží patričný čas opäť tešiť zo života. A aký to bude život! „Skutočný život“, ako ho označil apoštol Pavol. — 1. Tim. 6:19; 1. Kor. 15:58; Hebr. 6:10–12.

15. Čo nám môže pomôcť zachovať si rýdzosť voči Jehovovi, ak sa nám vyhrážajú násilnícki prenasledovatelia?

 ¹⁵ Nie je to len poznanie toho, že existuje vzkriesenie, ale v prvom rade poznanie Osobnosti, ktorá je Zdrojom tohto opatrenia, čo nám dodáva silu. Posilňuje nás to, aby sme boli verne oddaní Bohu, dokonca i vtedy, keď nám hrozí smrť z rúk násilníckych prenasledovateľov. Satan dlho používal strach z predčasnej smrti ako prostriedok, aby držal ľudí v otroctve. Ale Ježiš sa nepoddal takému strachu, dokázal sa verný Jehovovi až do smrti. Svojou smrťou zaobstaral prostriedok na oslobodenie druhých z takého strachu. (Hebr. 2:14, 15) Pre svoju vieru v toto opatrenie si jeho praví nasledovníci vybudovali vynikajúcu povesť ako tí, čo si zachovávajú rýdzosť. Pod tlakom dokázali, že ‚nemilujú svoje duše‘ viac ako Jehovu. (Zjav. 12:11) Múdro sa nesnažia zachrániť si svoj terajší život tým, že by opustili kresťanské zásady, a tak stratili vyhliadku na večný život. (Luk. 9:24, 25) Máš takú vieru? Dosiahneš ju, ak budeš naozaj milovať Jehovu a ak si vezmeš k srdcu to, čo pre teba znamená nádej na vzkriesenie.

Opakovanie

● Prečo je potrebné, aby človek porozumel, čo je duša a aký je stav mŕtvych, kým si ocení vzkriesenie?

● Kto sa vráti z mŕtvych? Ako by malo na nás zapôsobiť toto poznanie?

● Ako nás posilňuje nádej na vzkriesenie?

[Otázky]