5. kapitola

Sloboda, z ktorej sa tešia Jehovovi ctitelia

1, 2. a) Aký druh slobody dal Boh prvému ľudskému páru? b) Menuj niektoré zákony, ktoré ovládali ich konanie.

KEĎ Jehova stvoril prvú ľudskú dvojicu, tešila sa zo slobody prevyšujúcej akúkoľvek slobodu dnešných ľudí. Ich domovom bol raj. Ich radosť zo života nekazila žiadna choroba. Nečíhala na nich smrť. Avšak dôležitým predpokladom na to, aby sa mohli ustavične tešiť z takejto slobody, bola úcta k Božím zákonom.

² Niektoré z týchto zákonov azda neboli vyjadrené slovom, avšak Adam a Eva boli stvorení tak, že bolo celkom prirodzené poslúchať tieto zákony. Hlad upozorňoval na potrebu jedenia, smäd na potrebu pitia. Západ slnka ich upozornil na potrebný odpočinok a spánok. Jehova k nim aj hovoril a pridelil im prácu. Toto pridelenie bolo vlastne zákonom, lebo malo určovať ich ďalšie konanie. Ale aký láskavý, osožný zákon to bol! Dal im uspokojivú prácu, ktorá im mala umožniť plne využívať všetky schopnosti, a to zdravým spôsobom. Mali vychovávať deti, panovať nad pozemskými zvieratami a postupne rozširovať hranice raja, kým by sa nerozprestieral po celej zemeguli. (1. Moj. 1:28; 2:15) Boh ich nezaťažoval zbytočnými podrobnosťami. Doprial im dostatočný priestor na vlastné rozhodovanie. Kto si mohol priať viac?

3. Čo mohlo Adamovi pomôcť, aby múdro využíval svoju slobodu rozhodovať?

 ³ Pravda, keď Adam dostal prednosť sám sa rozhodovať, neznamenalo to, že akékoľvek rozhodnutie prinesie dobré výsledky. Jeho sloboda rozhodovania súčasne prinášala zodpovednosť. Adam sa mohol učiť tak, že by počúval svojho nebeského Otca a pozoroval jeho diela; navyše dal Boh Adamovi inteligenciu, aby vedel uplatňovať to, čo sa naučil. Keďže Adam bol stvorený „na Boží obraz“, jeho prirodzeným sklonom malo byť odzrkadľovanie Božích vlastností pri každom rozhodovaní. Zaiste by sa o to starostlivo usiloval, keby si bol naozaj cenil, čo preňho Boh urobil a keby sa bol chcel páčiť Bohu. — 1. Moj. 1:26, 27; porovnaj Jána 8:29.

4. a) Bol Adam zbavený slobody obmedzujúcim príkazom, ktorý dostal? b) Prečo bola táto Božia požiadavka vhodná?

⁴ Na zdôraznenie závislosti človeka od jeho Stvoriteľa a darcu života dal Jehova človeku tento príkaz: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Moj. 2:16, 17) Obmedzoval tento zákon slobodu človeka? Zaiste nie. Záležalo na Adamovi, či bude poslúchať. Zákaz naňho nekládol žiadne bremeno. Mal hojnosť jedla i bez toho, že by sa bol dotkol tohto jedného stromu. Mal však celkom prirodzene uznať, že zem, na ktorej žije, patrí Bohu, a že Boh ako Stvoriteľ má plné právo vládnuť nad svojím stvorením. — Žalm 24:1, 10.

5. a) Ako Adam a Eva stratili veľkolepú slobodu, ktorú dostali? b) Čo sa odohralo a ako to vplýva i na nás?

⁵ Čo sa však stalo? Jeden anjel podnietený  ctižiadosťou, oklamal Evu tým, že sa predstavil ako pravý vodca, a uisťoval ju o niečom, čo odporovalo Božej vyslovenej vôli. Adam, namiesto toho, aby poslúchol svojho Otca, svojím previnením sa pripojil k Eve. Tým, že siahli na niečo, čo im nepatrilo, Adam a Eva stratili veľkolepú slobodu, ktorú dostali. Ich pánom sa stal hriech a čakala ich istá smrť, ako ich Boh vopred varoval. Aké dedičstvo vzišlo z tohto činu pre ich potomstvo? Hriech, ktorý sa prejavil vrodeným sklonom k nesprávnemu konaniu a slabosť, ktorá spôsobila náchylnosť na choroby, postupné starnutie a nakoniec — smrť. Zdedený sklon k nesprávnemu konaniu, zosilnený Satanovým vplyvom, vytvoril spoločnosť, v ktorej je život každého človeka neistý. Ako sa to odlišuje od slobody, ktorú dal Boh ľudstvu na začiatku! — Rim. 5:12; Jób 14:1; Zjav. 12:9.

Kde možno nájsť slobodu

6. a) Kde možno nájsť skutočnú slobodu? b) O akej slobode hovoril Ježiš v Jánovi 8:31, 32?

⁶ Keď sa pozrieme na dnešné životné podmienky vo svete, nie div, že ľudia túžia po väčšej slobode. Kde však možno nájsť skutočnú slobodu? Ježiš Kristus povedal: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ ​(Ján 8:31, 32) To nie je obmedzená sloboda, v ktorú ľudia dúfajú, keď odmietajú jedného politického panovníka alebo určitý druh vlády v prospech iných. Táto sloboda ide až ku koreňu ľudských problémov. Totiž Ježiš hovoril o oslobodení od hriechu, od zotročenia hriechom. (Pozri Jána 8:24, 34–36.) Teda keď sa človek stane pravým  učeníkom Ježiša Krista, nastáva uňho nápadná zmena v jeho živote — oslobodenie.

7. a) V akom zmysle môžeme byť dnes oslobodení od hriechu? b) Čo musíme robiť, aby sme získali takúto slobodu?

⁷ To neznamená, že praví kresťania dnes už necítia účinky vrodeného sklonu k hriešnemu správaniu. Naopak, zápasia s týmto sklonom. (Rim. 7:21–25) Ale ak človek skutočne žije v súlade s Ježišovým učením, nebude už poníženým otrokom hriechu. Hriech už preňho nebude ako kráľ, ktorého rozkazy poslúcha. Nebude už v zajatí takého spôsobu života, ktorý nemá zmysel a z ktorého má len nepokojné svedomie. Bude sa tešiť z čistého svedomia pred Bohom, lebo jeho predchádzajúce hriechy mu boli odpustené na základe jeho viery v Kristovu obeť. Hriešne sklony sa možno budú v ňom ozývať, ale keď ich ovládne, pretože si pripomenie Kristovo čisté učenie, dokáže, že hriech už nie je jeho pánom. — Rim. 6:12–17.

8. a) Akú ďalšiu slobodu nám poskytuje pravé kresťanstvo? b) Ako by to malo ovplyvniť náš postoj k svetským vládcom?

⁸ Ako kresťania máme veľkú slobodu. Boli sme oslobodení z účinkov falošných náuk, z pút povier a z otroctva hriechu. Vznešené Božie pravdy o stave mŕtvych a o vzkriesení nás oslobodili od nerozumného strachu z násilnej smrti, ktorý ženie ľudí k tomu, že nedbajú na hlas svedomia. Poznanie skutočnosti, že Boh nahradí nedokonalé ľudské vlády spravodlivým Kráľovstvom, nás vyslobodzuje z beznádeje. Ale táto sloboda neoprávňuje človeka k tomu, aby nedbal na zákon alebo neprejavoval úctu k vládnym úradníkom len preto, že sa starý systém čoskoro pominie. — 1. Petra 2:16, 17; Tít. 3:1, 2.

9. a) Ako nám Jehova láskavo pomáha, aby sme sa mohli tešiť z najväčšej miery slobody, aká je dnes ľuďom dostupná? b) Ako môžeme svojím rozhodnutím ukázať, že jasne chápeme, čo vzišlo z Adamovho zneužitia slobody?

 ⁹ Jehova nám poskytol potrebné poznanie, aby sme nemuseli pokusmi a omylmi skúšať, ktorý spôsob života je najlepší. Vie, ako sme stvorení, vie, čo nám prinesie ozajstnú spokojnosť a pocit osobnej dôstojnosti a čo nám bude najväčšmi a natrvalo užitočné. Má aj svoj časový plán na uskutočnenie svojho predsavzatia, a preto vie, čo je pre nás najužitočnejšie. Pozná i myšlienky a správanie, ktoré môžu človeka znížiť alebo pokaziť jeho vzťahy k iným ľuďom, ba dokonca vylúčiť ho z požehnania Božieho kráľovstva. O všetkých týchto veciach nás láskyplne poučuje prostredníctvom Biblie a svojej viditeľnej organizácie. (Gal. 5:19–23; Mar. 13:10; porovnaj 1. Timotejovi 1:12, 13.) Teda závisí to od nás, ako budeme používať slobodnú vôľu, ktorú nám dal Boh, a ako sa rozhodneme. Ak sme si vzali k srdcu, čo nám hovorí Biblia o okolnostiach, za akých Adam stratil slobodu, ktorú dostalo ľudstvo na začiatku, rozhodneme sa múdro. Ukážeme, že dobrý vzťah k Jehovovi je hlavným záujmom v našom živote.

Túžba po inom druhu slobody

10. Po akom druhu slobody zatúžili niektorí, ktorí tvrdia, že sú kresťanmi?

¹⁰ Stáva sa, že niektorí mladí ľudia vychovaní ako Jehovovi svedkovia, ako aj niektorí starší, začnú túžiť po inom druhu slobody. Svet sa im môže zdať skvelý, a čím viac naň myslia, tým viac silnie ich túžba robiť to, čo robia svetskí ľudia. Možno nemajú v úmysle omamovať sa drogami, opíjať sa alebo  dopúšťať sa smilstva. Ale po škole alebo po zamestnaní začnú tráviť čas so svetskými spoločníkmi. Chcú, aby ich noví spoločníci medzi seba prijali, a tak začínajú napodobňovať ich reč a správanie. — 3. Jána 11.

11. Odkiaľ niekedy prichádza lákanie?

¹¹ Niekedy človeka láka k svetskému správaniu dakto, kto o sebe tvrdí, že slúži Jehovovi. To sa stalo v Edene, keď Satan zviedol Evu, a Eva potom vyzvala Adama, aby sa k nej pripojil. Tak to bolo aj medzi ranými kresťanmi a to isté sa stáva aj dnes. Takíto ľudia často milujú vzrušenie a bažia po veciach, ktoré spôsobujú rozkoš. Nahovárajú druhých, aby „sa trochu pobavili“. „Zatiaľ čo im sľubujú slobodu, sami sú ako otroci porušenosti.“ — 2. Petra 2:18, 19.

12. a) Aké sú smutné následky svetského správania? b) Prečo ľudia zotrvávajú v zlom správaní, i keď poznajú jeho následky?

¹² Ovocie takého konania nie je príjemné. Nedovolený sex vedie k citovým zmätkom. Môže viesť k chorobe, k nežiadúcej ťarchavosti a možno i k rozvráteniu manželstva. (Prísl. 6:32–35; 1. Kor. 6:18; 1. Tes. 4:3–8) Zneužívanie drog spôsobuje podráždenosť, poruchy reči, zahmlené videnie, závraty, poruchy dýchania, halucinácie a smrť. (Porovnaj Príslovia 23:29–35.) Môže vyvolať závislosť od drog, ktorá môže človeka priviesť až k zločinu, aby si zaobstaral ďalšie drogy. Ľudia, ktorí sa zapletú do takéhoto návyku, obyčajne poznajú následky svojich činov. Ich hlad po vzrušení a zmyslových rozkošiach však spôsobuje, že nechcú myslieť na následky. Navrávajú si, že je to sloboda, ale žiaľ až prineskoro zistia, že sú otrokmi hriechu — a akým krutým pánom je hriech! Keď budeme  o veci uvažovať už teraz, môže nám to pomôcť uchrániť sa pred takou trpkou skúsenosťou. — Gal. 6:7, 8.

Kde sa začínajú ťažkosti

13. a) Ako sa prebúdzajú žiadosti, ktoré vedú k takým ťažkostiam? b) Čie hľadisko nám treba poznať, aby sme pochopili, čo je „zlá spoločnosť“? c) V odpovediach na otázky z konca odseku zdôrazni Jehovovo hľadisko. Komentuj uvedené otázky postupne.

¹³ Zamyslime sa, kde sa začínajú tieto ťažkosti. Biblia vysvetľuje: „Ale každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech; a keď je hriech vykonaný, splodí smrť.“ ​(Jak. 1:14, 15) No ako sa prebúdzajú takéto žiadosti? Zvyčajne tým, čo vniká do našej mysle, a to často spôsobuje spoločnosť ľudí, ktorí neuplatňujú biblické zásady. Pravda, všetci vieme, že sa máme vyhýbať „zlej spoločnosti“. Ale je otázka: Ktorá spoločnosť je zlá? Ako sa na to pozerá Jehova? Úvaha o nasledujúcich otázkach a textoch nám pomôže k správnym záverom.

Znamená skutočnosť, že niektorí ľudia vyzerajú čestní, že budú dobrou spoločnosťou? (Porovnaj 1. Mojžišovu 34:1, 2, 18, 19.)

Mohla by ich reč alebo ich žarty naznačiť, či patríme do ich dôvernej spoločnosti? (Efez. 5:3, 4)

Mali by sme si robiť starosti, keď neveria v to isté, čo my, pokiaľ ide o Božie predsavzatie? (Porovnaj 1. Korinťanom 15:12, 32, 33.)

Ako by sa na to pozeral Jehova, keby sme si vyberali za spoločníkov ľudí, ktorí ho nemilujú? (Porovnaj 2. Paralipomenon 19:1, 2.)

Ako môžeme ukázať, že si za spoločníkov nevolíme neveriacich, hoci azda s nimi pracujeme alebo s nimi chodíme do školy? (1. Petra 4:3, 4)

 Sledovanie televízie a čítanie kníh, časopisov a novín je pre nás istým spôsobom spoločenstvo s druhými ľuďmi. Pred akým druhom námetov z týchto zdrojov sa treba mať najmä dnes na pozore? (Prísl. 3:31; Iz. 8:19; Efez. 4:17–19)

Čo hovorí naša voľba spoločníkov Jehovovi o tom, akými sme ľuďmi? (Žalm 26:1, 4, 5; 97:10)

14. Aká veľkolepá sloboda je pred tými, ktorí dnes verne uplatňujú rady Božieho Slova?

¹⁴ Pred nami je Boží nový svet. Prostredníctvom Božieho kráľovstva bude ľudstvo oslobodené od zotročujúceho vplyvu Satana a celého jeho zlého systému vecí. Postupne bude ľudstvo zbavené všetkých účinkov hriechu. Pred nami je večný život v raji. Zo slobody, ktorá je v plnom súlade s ‚Jehovovým duchom‘, sa nakoniec bude tešiť celé stvorenie. (2. Kor. 3:17) Bolo by rozumné riskovať stratu tohto všetkého iba preto, že si dnes zľahčujeme rady Božieho slova? Spôsobom, akým dnes užívame svoju kresťanskú slobodu, môžeme všetci jasne ukázať, že to, čo si skutočne prajeme, je „slávna sloboda Božích detí“. — Rim. 8:21.

Opakovanie

● Z akého druhu slobody sa tešil prvý ľudský pár? Ako to možno porovnať s tým, čo ľudstvo znáša dnes?

● Akú slobodu majú praví kresťania na rozdiel od sveta? Ako je to možné?

● Akú cenu platia tí, ktorí hľadajú druh slobody, ponúkaný svetom?

● Prečo je také dôležité vyhýbať sa „zlej spoločnosti“? Čie rozhodnutie o tom, čo je zlé, prijímame na rozdiel od Adama?

[Otázky]