Sporná otázka, pred ktorou stojí celé stvorenie
6. kapitola
Sporná otázka, pred ktorou stojí celé stvorenie
1. a) Akú spornú otázku vyvolal Satan v Edene? b) Ako je táto otázka naznačená v tom, čo povedal?
KEĎ v Edene vypukla vzbura, vznikla vážna sporná otázka, ktorá ovplyvňuje celé stvorenie. Keď sa Satan priblížil k Eve, naznačil, že tak jej, ako i jej manželovi Adamovi sa dačo závažné odopiera. Spýtal sa jej: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ Eva odpovedala, že Boh hovoril iba o jednom strome: „Nebudete z neho jesť, a ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli.“ Nato Satan priamo obvinil Jehovu zo lži a povedal, že ani Evin, ani Adamov život nezávisí od poslušnosti voči Bohu. Tvrdil, že Boh odopiera svojim tvorom niečo dobré — možnosť stanoviť si v živote vlastné meradlá. „Určite nezomriete,“ tvrdil Satan. „Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ (1. Moj. 3:1–5) Satan priviedol Evu k presvedčeniu, že bude na tom lepšie, keď sa bude rozhodovať sama. Tak nepriamo uviedol do pochybnosti Božie právo vládnuť i jeho spôsob vlády. Vyvolaná sporná otázka sa v skutočnosti týkala univerzálnej zvrchovanosti.
2. Čo mohlo chrániť prvý ľudský pár?
2 Evu by bola mohla chrániť láska k Jehovovi. Aj úcta k postaveniu manžela ako hlavy ju mohla zadržať pred nesprávnym konaním. Myslela však iba na to, čo sa jej zdalo bezprostredne užitočné. To, čo bolo zakázané, začalo byť v jej očiach žiadúce. Dôkladne podvedená Satanovými úvahami porušila Boží zákon. Potom do toho zatiahla i Adama. On síce nebol oklamaný Satanovou lžou, ale takisto prejavil veľmi malé ocenenie pre Božiu lásku. Nebral ohľad na Jehovovo postavenie hlavy a rozhodol sa znášať svoj údel s údelom svojej spurnej manželky. — 1. Moj. 3:6; 1. Tim. 2:13, 14.
3. a) Aká ďalšia sporná otázka úzko súvisí so Satanovým útokom na Jehovovu zvrchovanosť? b) Koho sa týka?
3 Satanov útok na Jehovovu zvrchovanosť sa neobmedzil iba na to, čo sa stalo v Edene. Po tomto zdanlivom úspechu si dovolil uviesť do pochybnosti i vernú oddanosť ostatných tvorov voči Jehovovi. To bola veľmi blízka druhotná sporná otázka. Jeho obvinenie sa netýkalo len Adamovho potomstva, ale aj všetkých Božích duchovných synov, dokonca i Jehovovho vrúcne milovaného prvorodeného Syna. V Jóbových dňoch Satan tvrdil, že tí, čo slúžia Jehovovi, nerobia to preto, že by Boha a jeho spôsob vlády milovali, ale že majú na to sebecké dôvody. Dokazoval, že všetci podľahnú sebeckým túžbam, ak budú vystavení ťažkostiam. Mal pravdu? — Jób 1:6–12; 2:1–6; Zjav. 12:10.
Ako reagovali na spornú otázku
4. Prečo sa mnoho ľudí nezastávalo Jehovovej zvrchovanosti?
4 Jehova nevylúčil možnosť, že sa k Satanovi vo vzbure pripoja i ďalší. Keď v Edene vyniesol rozsudok, zmienil sa o tých, ktorí budú tvoriť ‚semeno hada‘. (1. Moj. 3:15) Patrili medzi nich farizeji, ktorí úkladne pripravovali Ježišovu smrť, a Judáš Iškariotský, ktorý Krista zradil. Títo ľudia neurobili iba chybný krok skôr, ako si to uvedomili. Vedeli, čo je správne, a napriek tomu svojvoľne zaujali postoj proti Jehovovi a jeho služobníkom. Avšak mnohí ďalší, ktorí neboli v súlade s Jehovovými požiadavkami, konali v nevedomosti. — Sk. 17:29, 30.
5. a) Ako sa tí, čo zostali Jehovovi verne oddaní, pozerali na jeho slovo inak ako Eva? b) Ako dokázal Noach svoju vernú oddanosť a ako sa môžeme poučiť z jeho príkladu?
5 Na rozdiel od týchto všetkých tu však boli muži a ženy viery, ktorí poznali svojho Stvoriteľa a dokazovali mu vernú oddanosť ako Zvrchovanému Pánovi. Verili Bohu. Vedeli, že ich život závisí od toho, či ho budú počúvať a poslúchať. Takým mužom bol Noach. Keď mu Boh povedal: „Koniec každého tela prišiel predo mňa... Urob si koráb,“ Noach sa podriadil Jehovovmu vedeniu. Ďalší ľudia tých dní napriek výstrahe žili svoj každodenný život, akoby sa nemalo stať nič nezvyčajné. Ale Noach staval obrovský koráb a usilovne zvestoval svojim súčasníkom o Jehovových spravodlivých cestách. Správa hovorí: „A Noach tak urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ — 1. Moj. 6:13–22; pozri aj Hebrejom 11:7 a 2. Petra 2:5.
6. a) Čo ešte charakterizovalo tých, ktorí zachovávali rýdzosť? b) Ako prejavila tieto vlastnosti Sára a v čom je nám príkladom?
6 Tí, čo zachovávali rýdzosť, vynikali tiež veľkou úctou k zásade vedenia prostredníctvom hlavy, spojenou s osobnou láskou k Jehovovi. Neboli takí ako Eva, ktorá chcela predbehnúť svojho manžela, a neboli ani takí ako Adam, ktorý si nevšímal Jehovov zákon. Aj Sára, Abrahámova manželka, prejavila znamenité vlastnosti. Nielen pri reči, ale i v srdci bol Abrahám pre ňu „pánom“. Navyše osobne milovala Jehovu a bola ženou viery. Spolu s Abrahámom očakávali „mesto [Božie kráľovstvo], ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“. — 1. Petra 3:5, 6; Hebr. 11:10–16.
7. a) Za akých okolností sa zastával Jehovovej zvrchovanosti Mojžiš? b) Čo sa môžeme naučiť z jeho príkladu?
7 Asi 430 rokov potom, ako Abrahám opustil svoju vlasť, zastával sa Mojžiš Jehovovej zvrchovanosti v priamom stretnutí s egyptským faraónom. Mojžiš nemal mimoriadnu sebaistotu. Naopak, pochyboval o svojej schopnosti dobre hovoriť. Ale poslúchol Jehovu. S jeho podporou a s pomocou svojho brata Árona Mojžiš opätovne odovzdával Jehovovo slovo faraónovi. Faraón bol zatvrdený. Dokonca i niektorí izraelskí synovia ostro kritizovali Mojžiša. Ale Mojžiš s vernou oddanosťou vykonal všetko, čo mu Jehova prikázal, takže jeho prostredníctvom bol Izrael oslobodený z Egypta. — 2. Moj. 7:6; 12:50, 51.
8. a) Čo ukazuje, že k vernej oddanosti Jehovovi patrí viac, nielen robiť to, čo Boh dal napísať? b) Ako nám ocenenie pre tento druh vernej oddanosti pomôže uplatňovať radu z 1. Jána 2:15?
8 Tí, čo boli Jehovovi verne oddaní, si nemysleli, že jediné, čo sa od nich vyžaduje, je držať sa litery Zákona, a teda poslúchať iba to, čo dal Boh napísať. Keď sa Putifárova manželka pokúšala zlákať Jozefa, aby mal s ňou cudzoložné styky, nebolo tu ešte žiadne písané prikázanie od Boha, ktoré by výslovne zakazovalo cudzoložstvo. Ale na základe toho, čo Jozef vedel o manželskom usporiadaní, ktoré Jehova zaviedol v Edene, uvedomoval si, že pohlavné styky s manželkou iného muža by sa Bohu nepáčili. Jozef nechcel skúšať kam by až mohol zájsť s Božím pripustením v prispôsobovaní sa Egypťanom. Držal sa Jehovových ciest tak, že rozmýšľal o Božom zaobchádzaní s ľudstvom a potom svedomite uplatňoval všetko, čo spoznal ako Božiu vôľu. — 1. Moj. 39:7–12; porovnaj Žalm 77:11, 12; 77:12, 13, RP.
9. Ako sa Diabol opäť dokázal ako luhár pri obvinení, ktoré vyslovil v Jóbových dňoch?
9 Tí, ktorí skutočne poznajú Jehovu, neodvrátia sa od neho ani v tvrdej skúške. Satan vyslovil obvinenie, že i Jób, ktorého Jehova tak chválil, by ho opustil, keby stratil svoj majetok alebo keby bol telesne postihnutý. Jób však dokázal, že Diabol je luhár, hoci nepoznal príčinu všetkého nešťastia, ktoré ho postihlo. (Jób 2:3, 9, 10) Satan sa i ďalej usiloval dokázať svoje tvrdenie, keď neskôr spôsobil, že sa rozzúrený babylonský kráľ vyhrážal trom mladým Hebrejom smrťou v ohnivej peci, ak neurobia akt uctievania pred obrazom, ktorý kráľ postavil. Prinútení urobiť voľbu medzi príkazom kráľa a Jehovovým zákonom proti modlárstvu, mládenci dali pevne najavo, že slúžia Jehovovi a že On je ich Zvrchovaným Vládcom. Vernosť Bohu im bola drahšia ako život. — Dan. 3:14–18.
10. Ako môžeme my, nedokonalí ľudia dokázať, že sme skutočne verne oddaní Jehovovi?
10 Máme z toho všetkého usudzovať, že človek musí byť dokonalý, aby bol verne oddaný Jehovovi, a že ten, kto sa dopustil chyby, úplne zlyhal? Vôbec nie! Biblia nám výslovne hovorí o chvíľach, keď Mojžiš prejavil slabosť. Jehovovi sa to nepáčilo, ale nezavrhol ho. Aj apoštoli, hoci boli v mnohých ohľadoch príkladom, mali svoje slabosti. Verná oddanosť si vyžaduje dôslednú poslušnosť zo srdca. Jehova však berie do úvahy naše dedičstvo nedokonalosti a teší ho, ak neprehliadame jeho vôľu vedome. Ak sa pre slabosť dopustíme nesprávneho počínania, je dôležité, aby sme úprimne robili pokánie, a nezvykli si konať nesprávne. Tak dokazujeme, že skutočne milujeme to, o čom Jehova hovorí, že je dobré, a nenávidíme to, čo je v jeho očiach zlé. Na základe viery v hodnotu Ježišovej obete, ktorá prikrýva hriechy, sa môžeme tešiť z čistého postavenia pred Bohom. — Ámos 5:15; Sk. 3:19; Hebr. 9:14.
11. a) Kto z ľudí si zachoval dokonalú zbožnú oddanosť a čo to dokázalo? b) Ako nám pomáha to, čo urobil?
11 Je to naozaj tak, že ľudia nie sú schopní prejaviť dokonalú zbožnú oddanosť? Asi 4 000 rokov bola odpoveď na túto otázku „veľkým svätým tajomstvom“. (1. Tim. 3:16) Adam bol síce stvorený ako dokonalý, ale nedal dokonalý príklad zbožnej oddanosti. Teda kto ho mohol dať? Istotne nik z jeho hriešneho potomstva. Ježiš bol jediným človekom, ktorý to mohol urobiť. To, čo Ježiš vykonal, dokázalo, že Adam, ktorý žil za priaznivejších okolností, si mohol zachovať dokonalú rýdzosť, keby bol chcel. Chyba nebola v Božom stvoriteľskom diele. Ježiš Kristus je preto príkladom, ktorý sa snažíme napodobňovať, keď prejavujeme poslušnosť nielen voči Božiemu zákonu, ale aj osobnú oddanosť Jehovovi, Zvrchovanému Vládcovi.
Aká je naša osobná odpoveď?
12. Prečo musíme zostať bdelí, pokiaľ ide o náš postoj k Jehovovej zvrchovanosti?
12 Každý z nás dnes stojí pred univerzálnou spornou otázkou. Nemôžeme sa jej vyhnúť. Ak sme otvorene vyhlásili, že sme na Jehovovej strane, staneme sa Satanovým terčom. Práve on spôsobuje tlak zo všetkých možných smerov a bude to robiť až do konca tohto zlého systému vecí. Musíme si zachovať ostražitosť. (1. Petra 5:8) Naše správanie ukazuje, kde stojíme v najvyššej spornej otázke.
13. a) Ako by mal pôvod lží a krádeží spôsobiť, že sa tomu budeme vyhýbať? b) Odpovedz vždy na jednu otázku na konci odseku a uvažuj o situáciách, ktoré vedú niektorých ľudí k takému nesprávnemu konaniu.
13 Nemôžeme si dovoliť pozerať sa na neverné správanie ako na dačo nepodstatné iba preto, že je to vo svete bežné. Zachovávanie rýdzosti si vyžaduje, aby sme sa držali Jehovových spravodlivých ciest v každej životnej situácii. Uvažujme napríklad o týchto veciach:
1. Satan použil lož, aby uviedol našich prvých rodičov do hriechu. Stal sa „otcom lži“. (Ján 8:44)
Za akých okolností dakedy mladí ľudia nehovoria pravdu svojim rodičom? Prečo je dôležité, aby sa tomu mladí kresťania vyhýbali? (Prísl. 6:16–19)
Aké obchodné praktiky by mohli niekoho stotožniť s „otcom lži“, namiesto s Bohom pravdy? (Mich. 6:11, 12)
Je nesprávne hovoriť niečo, čím vyvolávame dojem, že sme lepší, ako v skutočnosti, ak to nikomu neublíži? (Žalm 119:163; porovnaj Skutky 5:1–11.)
Ak sa dakto zaplietol do vážneho previnenia, prečo je dôležité nepokúšať sa ho zakryť tým, že by sme sa uchýlili ku lži? (Prísl. 28:13)
2. Keď sa Eva a Adam na Satanov popud rozhodli sami konať a určiť, čo je dobré a čo je zlé, vzali si predovšetkým niečo, čo im nepatrilo. Stali sa zlodejmi.
Je krádež ospravedlniteľná, ak je niekto v núdzi, alebo keď je ten, komu sa dačo vezme, bohatý? (Prísl. 6:30, 31; 1. Petra 4:15)
Je to azda menšia chyba, ak v mieste, kde žijeme, je to bežným zvykom, alebo ak to, čo sa vezme, je iba maličkosť? (Rim. 12:2; Efez. 4:28; Luk. 16:10)
14, 15. a) Aká skúška príde na celé ľudstvo na konci Kristovho tisícročného panstva? b) Ako môže konečný výsledok ovplyvniť to, čo robíme teraz?
14 Počas Kristovho tisícročného panstva budú Satan a jeho démoni v priepasti, a nebudú môcť ovplyvňovať ľudstvo. Aká to bude úľava! Ale potom budú na krátky čas uvoľnení. Satan s tými, čo pôjdu za ním, vyvinie tlak na „svätých“, na tých z obnoveného ľudstva, ktorí si zachovávajú rýdzosť. Bude akoby bojovo postupovať proti „milovanému mestu“, nebeskému Novému Jeruzalemu, v snahe odstrániť spravodlivosť, ktorú toto „mesto“ upevnilo na zemi. — Zjav. 20:7–10.
15 Je veľmi pravdepodobné, že Satan rovnako ako v minulosti, použije klam a bude pôsobiť na sebectvo a pýchu, aby zlákal ľudí ku skutkom nevery voči Jehovovi. Ak budeme mať prednosť potom žiť, ako budeme reagovať my osobne? Kde bude naše srdce, pokiaľ ide o univerzálnu spornú otázku? Celé ľudstvo bude v tom čase dokonalé, a preto každý neverný skutok bude prejavom svojvôle a povedie k večnému zničeniu. Ak sa budeme chcieť potom dokázať ako verne oddaní, je životne dôležité, aby sme už dnes pestovali zvyk pohotovo a kladne reagovať na každé vedenie, ktoré nám Jehova poskytuje, či už prostredníctvom svojho Slova alebo svojej organizácie! Keď si budeme takto počínať, dáme mu najavo svoju skutočnú oddanosť ako Zvrchovanému Vládcovi.
Opakovanie
● Aká je veľká sporná otázka, pred ktorou stojí celé stvorenie? Ako sme boli do nej zatiahnutí aj my?
● Akým pozoruhodným spôsobom každý z mužov a žien uvedených na strane 49 prejavili rýdzosť voči Jehovovi?
● Prečo je životne dôležité, aby sme každý deň ctili Jehovu svojím správaním?
[Otázky]
[Obrázky na strane 49]
Podporovali Jehovovu zvrchovanosť
Noach
Sára
Mojžiš
Jozef
Jób
Aký úžitok môžeme mať z ich príkladu?
