„Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku“
„Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku“
„Koniec všetkých vecí sa priblížil... Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku.“ — 1. Petra 4:7, 8.
JEŽIŠ považoval posledné hodiny, ktoré mohol stráviť s apoštolmi, za veľmi vzácne. Vedel, čo ich čaká. Mali pred sebou veľkú úlohu, ale mali byť nenávidení a prenasledovaní tak ako on. (Ján 15:18–20) V ten posledný večer, čo boli spolu, im niekoľkokrát pripomenul, že je potrebné, aby sa „navzájom milovali“. — Ján 13:34, 35; 15:12, 13, 17.
2 Apoštol Peter, ktorý tam v ten večer tiež bol, pochopil, prečo im to Ježiš pripomínal. Po rokoch, krátko pred zničením Jeruzalema, napísal list, v ktorom zdôrazňoval, aká dôležitá je láska. Kresťanov povzbudzoval: „Koniec všetkých vecí sa priblížil... Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku.“ (1. Petra 4:7, 8) Petrove slová majú hlboký význam pre tých, ktorí žijú v „posledných dňoch“ tohto súčasného systému vecí. (2. Timotejovi 3:1) Ale čo to znamená mať „vrúcnu lásku“? Prečo je dôležité, aby sme k druhým mali takúto lásku? A ako môžeme dať najavo, že takú lásku naozaj máme?
Čo znamená mať „vrúcnu lásku“?
3 Mnohí si myslia, že láska je cit, ktorý z nás musí vyvierať spontánne. Peter však nehovoril o hocijakej láske; hovoril o láske v jej najvznešenejšej podobe. Slovo „láska“ v 1. Petra 4:8 je prekladom gréckeho slova agapé. Tento výraz označuje nesebeckú lásku, ktorá je vedená a ovládaná zásadami. Jedno odborné dielo uvádza: „Lásku agapé možno vedome ovládať, pretože to nie je v prvom rade emócia, ale rozhodnutie mysle, ktoré vedie ku konaniu.“ Keďže máme vrodený sklon k sebectvu, potrebujeme pripomienky, aby sme si navzájom prejavovali lásku v súlade so zbožnými zásadami. — 1. Mojžišova 8:21; Rimanom 5:12.
4 To neznamená, že by sme si mali prejavovať lásku iba z povinnosti. Agapé nie je ochudobnená o vrúcnosť a cit. Peter povedal, že musíme mať „jeden k druhému vrúcnu [doslovne „rozťahujúcu sa“] lásku“. (Kingdom Interlinear) No prejavovanie takej lásky si vyžaduje úsilie. O gréckom slove preloženom ako „vrúcna“ jeden učenec hovorí: „Vyvoláva predstavu atléta, ktorý napína svaly a s vypätím všetkých síl dobieha do cieľa.“
5 Teda ak máme prejavovať takúto lásku, nebudeme robiť len to, čo nám ide ľahko, a zameriavať sa iba na úzky okruh ľudí. Kresťanská láska si vyžaduje, aby sme si „roztiahli“ srdce a prejavovali lásku aj vtedy, keď je to ťažké. (2. Korinťanom 6:11–13) Je preto jasné, že takúto lásku si musíme rozvíjať a pracovať na nej, tak ako atlét musí trénovať a pracovať na zlepšovaní svojich schopností. Je životne dôležité, aby sme mali jeden k druhému takú lásku. Prečo? Máme na to najmenej tri dôvody.
Prečo by sme sa mali navzájom milovať?
6 Po prvé preto, „lebo láska je z Boha“. (1. Jána 4:7) Jehova, Zdroj tejto príťažlivej vlastnosti, nás miloval prvý. Apoštol Ján hovorí: „Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život.“ (1. Jána 4:9) Boh „vyslal“ svojho Syna, aby sa stal človekom, vykonal službu, ktorou ho poveril, a zomrel na mučeníckom kole — a to všetko preto, aby sme my mohli ‚získať život‘. Ako by sme mali reagovať na tento najväčší prejav Božej lásky? Ján napísal: „Ak nás Boh tak miloval, aj my sme povinní milovať sa navzájom.“ (1. Jána 4:11) Všimli ste si? Ján napísal, že Boh miluje nás — teda nielen mňa, ale nás všetkých. Je to jasné: Ak Boh miluje našich spoluctiteľov, mali by sme ich milovať aj my.
7 Druhý dôvod je ten, že ‚sa priblížil koniec všetkých vecí‘, a tak je dnes zvlášť dôležité, aby sme sa navzájom milovali a ochotne pomáhali našim bratom v núdzi. (1. Petra 4:7) Žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1) Podmienky vo svete, prírodné katastrofy a odpor nám spôsobujú ťažkosti. Za takýchto náročných okolností je potrebné, aby sme sa ešte viac zomkli. Vrúcna láska bude tým pevným putom, ktoré nás bude spájať, a bude nás podnecovať, aby sme sa ‚o seba navzájom starali‘. — 1. Korinťanom 12:25, 26.
8 A po tretie, musíme sa navzájom milovať preto, že nechceme ‚dávať miesto Diablovi‘, teda nechceme mu dávať príležitosť, ktorú by mohol využiť. (Efezanom 4:27) Satan len striehne, ako by mohol nedokonalosť našich spoluveriacich — ich slabosti, nedostatky a chyby — využiť ako kamene potknutia pre nás. Čo urobíme, ak sa nás dotkne nejaká bezmyšlienkovitá poznámka alebo neláskavý skutok? Opustíme zbor? (Príslovia 12:18) Nie — ak máme k druhým vrúcnu lásku! Taká láska nám pomáha zachovávať pokoj a umožňuje nám zjednotene slúžiť Bohu „plece pri pleci“. — Sofoniáš 3:9.
Ako môžete dávať najavo lásku k druhým
9 Prejavovanie lásky sa začína v rodine. Ježiš povedal, že jeho pravých nasledovníkov bude možné rozpoznať podľa toho, že budú mať medzi sebou lásku. (Ján 13:34, 35) Lásku musí byť vidieť nielen v zbore, ale aj v rodine — medzi manželmi i medzi rodičmi a deťmi. Lásku k členom rodiny nestačí len cítiť, treba ju konkrétnymi spôsobmi prejavovať.
10 Ako si môžu manželia navzájom prejavovať lásku? Manžel, ktorý skutočne miluje svoju manželku, jej dáva slovami i skutkami najavo, že si ju veľmi cení — a to tak na verejnosti, ako aj v súkromí. Rešpektuje jej osobnú dôstojnosť a berie do úvahy jej názory, myšlienky a pocity. (1. Petra 3:7) Dáva jej záujmy pred svoje vlastné a robí všetko, čo je v jeho silách, aby boli uspokojené jej hmotné, duchovné i citové potreby. (Efezanom 5:25, 28) Manželka, ktorá skutočne miluje svojho manžela, mu prejavuje „hlbokú úctu“, aj keď možno občas nesplní jej očakávania. (Efezanom 5:22, 33) Podporuje ho a podriaďuje sa mu, nemá prehnané nároky, ale spolupracuje s ním v úsilí zameriavať sa na duchovné veci. — 1. Mojžišova 2:18; Matúš 6:33.
1. Timotejovi 5:8) Ale deti potrebujú viac ako len jedlo, oblečenie a prístrešie. Ak z nich majú vyrásť ľudia, ktorí budú milovať pravého Boha a slúžiť mu, potrebujú duchovné vedenie. (Príslovia 22:6) To znamená vyhradiť si ako rodina čas na štúdium Biblie, na službu a na kresťanské zhromaždenia. (5. Mojžišova 6:4–7) Vytrvalosť v takýchto činnostiach si vyžaduje značné obete, zvlášť v týchto kritických časoch. Ale úsilie, ktoré vynakladáte, aby ste uspokojili duchovné potreby svojich detí, je prejavom lásky, lebo tým dávate najavo, že vám leží na srdci ich večné blaho. — Ján 17:3.
11 Rodičia, ako môžete prejavovať lásku svojim deťom? Vaša ochota usilovne pracovať, aby ste sa o ne postarali v hmotnom ohľade, je určite dôkazom vašej lásky. (12 Je tiež dôležité, aby rodičia prejavovali svojim deťom lásku tým, že uspokojujú ich citové potreby. Deti sú zraniteľné; ich citlivé srdiečka potrebujú uistenie o vašej láske. Povedzte im, že ich milujete. Zahŕňajte ich prejavmi náklonnosti. Tak budú cítiť, že sú hodné lásky a že sú cenné. Vrúcne a úprimne ich chváľte. Tým ich uistíte, že si všímate ich snahu a vážite si ju. Usmerňujte ich s láskou, lebo takýto prístup im pomôže pochopiť, že vám záleží na tom, akí ľudia z nich vyrastú. (Efezanom 6:4) Všetky takéto zdravé prejavy lásky pomáhajú vybudovať šťastnú, súdržnú rodinu, ktorá je lepšie pripravená zvládať tlak týchto posledných dní.
13 Láska nás podnecuje prehliadať nedostatky iných. Spomeňte si, že keď Peter nabádal svojich čitateľov, aby mali „jeden k druhému vrúcnu lásku“, povedal tiež, prečo je to také dôležité: „Lebo láska prikrýva množstvo hriechov.“ (1. Petra 4:8) ‚Prikrývať‘ hriechy však neznamená ‚zakrývať‘ vážne hriechy. Také hriechy je správne oznámiť zodpovedným mužom v zbore, ktorí tieto záležitosti vyriešia. (3. Mojžišova 5:1; Príslovia 29:24) Bolo by veľmi neláskavé — a nebiblické — dovoliť, aby ľudia, ktorí sa dopúšťajú vážnych hriechov, ďalej ubližovali nevinným. — 1. Korinťanom 5:9–13.
14 Vo väčšine prípadov sú však chyby a nedostatky našich spoluveriacich nepodstatné. Všetci sa občas potkýname v slovách či v skutkoch, takže jeden druhého niekedy sklameme alebo dokonca zraníme. (Jakub 3:2) Mali by sme takéto prehrešky druhých hneď zverejňovať? Tým by sme v zbore iba vyvolávali nezhody. (Efezanom 4:1–3) Ak sa necháme viesť láskou, nebudeme ‚prezrádzať chybu‘ svojho spoluveriaceho. (Žalm 50:20) Tak ako omietka a farba zakrývajú nedostatky povrchu steny, aj láska prikrýva nedostatky iných. — Príslovia 17:9.
15 Láska nás podnieti podať pomocnú ruku tým, ktorí to potrebujú. Podmienky v týchto posledných dňoch sa stále zhoršujú, a tak naši spoluveriaci občas môžu potrebovať materiálnu alebo fyzickú pomoc. (1. Jána 3:17, 18) Napríklad dostal sa niekto z nášho zboru do vážnych finančných ťažkostí alebo prišiel o zamestnanie? Možno by sme mu mohli ponúknuť nejakú finančnú pomoc, podľa toho, ako nám to naše okolnosti dovoľujú. (Príslovia 3:27, 28; Jakub 2:14–17) Potrebuje niektorá zostarnutá vdova doma niečo opraviť? Bolo by pekné, keby sme sa vhodným spôsobom ujali iniciatívy a pomohli jej. — Jakub 1:27.
16 Lásku by sme nemali prejavovať iba tým, ktorí žijú v našom blízkom okolí. Z času na čas počujeme správy o tom, že Boží služobníci v iných krajinách sa stali obeťami prudkých búrok, zemetrasení alebo občianskych nepokojov. 1. Petra 2:17) A tak podobne ako zbory v prvom storočí, aj my ochotne priložíme ruku k dielu, keď sa organizuje pomoc po katastrofách. (Skutky 11:27–30; Rimanom 15:26) Keď takýmito spôsobmi prejavujeme lásku, posilňujeme putá, ktoré nás zjednocujú v týchto posledných dňoch. — Kolosanom 3:14.
Možno zúfalo potrebujú jedlo, oblečenie a iné veci. Nezáleží na tom, akej sú rasy alebo k akej etnickej skupine patria, pretože ‚milujeme celé spoločenstvo bratov‘. (17 Láska nás podnecuje oboznamovať druhých s dobrým posolstvom o Božom Kráľovstve. Zamyslime sa nad príkladom Ježiša. Prečo zvestoval a vyučoval? Ježiš pociťoval ľútosť k zástupom, keď videl, v akom biednom duchovnom stave sú. (Marek 6:34) Títo ľudia boli zanedbávaní a zavádzaní, lebo falošní duchovní pastieri, ktorí ich mali učiť duchovné pravdy a poskytovať im nádej, to nerobili. A tak Ježiš, podnecovaný hlbokou, úprimnou láskou a súcitom, ich utešoval ‚dobrým posolstvom o Božom kráľovstve‘. — Lukáš 4:16–21, 43.
18 Aj dnes sú mnohí ľudia duchovne zanedbávaní a zavádzaní a sú ponechaní bez nádeje. Ak si podobne ako Ježiš rozvíjame vnímavosť na duchovné potreby tých, ktorí ešte nepoznajú pravého Boha, potom nás láska a súcit bude podnecovať, aby sme s nimi hovorili o Božom Kráľovstve. (Matúš 6:9, 10; 24:14) Keďže tomuto svetu zostáva už len krátky čas, zvestovať toto posolstvo na záchranu života je teraz naliehavejšie ako kedykoľvek predtým. — 1. Timotejovi 4:16.
„Koniec všetkých vecí sa priblížil“
19 Spomeňte si, že Peter uviedol svoju radu o láske slovami: „Koniec všetkých vecí sa priblížil.“ (1. Petra 4:7) Už čoskoro bude tento zlý svet nahradený Božím spravodlivým novým svetom. (2. Petra 3:13) Preto dnes nie je čas na to, aby sme boli spokojní sami so sebou. Ježiš nás upozorňoval: „Dávajte si však pozor na seba, aby vaše srdce nebolo nikdy preťažené prejedaním a prílišným pitím a úzkostlivými životnými starosťami, a náhle, v jednom okamihu, by na vás prišiel ten deň ako osídlo.“ — Lukáš 21:34, 35.
20 Robme teda všetko pre to, aby sme ‚zostali bdelí‘, a pozorne si všímajme, kde sa v prúde času nachádzame. (Matúš 24:42) Majme sa na pozore pred každým Satanovým pokušením, ktoré by nás mohlo odviesť od dôležitých vecí. Nikdy nedovoľme, aby nám tento chladný svet bez lásky zabránil prejavovať lásku druhým. A predovšetkým sa stále viac približujme k pravému Bohu, Jehovovi, ktorého mesiášske Kráľovstvo už zakrátko naplní jeho slávne predsavzatie s touto zemou. — Zjavenie 21:4, 5.
ŠTUDIJNÉ OTÁZKY
• Akú radu dal Ježiš svojim učeníkom, keď sa s nimi lúčil, a z čoho vidno, že to Peter pochopil správne? (ods. 1–2)
• Čo to znamená mať „vrúcnu lásku“? (ods. 3–5)
• Prečo by sme sa mali navzájom milovať? (ods. 6–8)
• Ako môžete dávať najavo svoju lásku k druhým? (ods. 9–18)
• Prečo teraz nie je čas na to, aby sme boli spokojní sami so sebou, a čo by sme mali byť odhodlaní robiť? (ods. 19–20)
[Obrázok na strane 29]
Súdržné rodiny sú lepšie pripravené zvládať tlak týchto posledných dní
[Obrázok na strane 30]
Láska nás podnecuje pomáhať tým, ktorí to potrebujú
[Obrázok na strane 31]
Prejavom lásky je aj zvestovanie dobrého posolstva o Božom Kráľovstve