‚Prišla hodina súdu‘

ZJAVENIE, posledná kniha Biblie, nám odhaľuje, že anjel letiaci prostriedkom neba má „večné dobré posolstvo, aby ho oznamoval ako radostnú zvesť“. Hovorí silným hlasom: „Bojte sa Boha a oslavujte ho, lebo prišla hodina jeho súdu.“ ​(Zjavenie 14:6, 7) Táto ‚hodina súdu‘ zahŕňa vynesenie i vykonanie Božieho rozsudku. „Hodina“ je relatívne krátky čas. Vykonanie rozsudku bude vyvrcholením „posledných dní“, v ktorých žijeme práve teraz. — 2. Timotejovi 3:1.

Zo správy o ‚hodine súdu‘ sa tešia všetci ľudia, ktorí milujú spravodlivosť. Je to totiž čas, keď Boh prinesie úľavu svojim služobníkom, ktorí trpia v tomto násilnom svete bez lásky.

Teraz, skôr ako sa ‚hodina súdu‘ skončí zničením súčasného zlého systému vecí, sme nabádaní: „Bojte sa Boha a oslavujte ho.“ Konáte v súlade s týmto nabádaním? Nestačí iba hovoriť: „Verím v Boha.“ ​(Matúš 7:21–23; Jakub 2:19, 20) Ak sa naozaj bojíme Boha, budeme k nemu pociťovať posvätnú úctu. Takáto bázeň by nás mala viesť k tomu, aby sme sa odvracali od zlého. (Príslovia 8:13) Mala by nám pomáhať milovať to, čo je dobré, a nenávidieť to, čo je zlé. (Ámos 5:14, 15) Ak si Boha ctíme, budeme ho pozorne počúvať. Nebudeme takí zamestnaní inými vecami, že by sme nemali čas na pravidelné čítanie jeho Slova, Biblie. Budeme mu dôverovať v každom čase a celým svojím srdcom. (Žalm 62:8; Príslovia 3:5, 6) Tí, ktorí si skutočne ctia Boha, uznávajú, že ako Stvoriteľ neba a zeme je Zvrchovaným Panovníkom celého vesmíru, a s láskou sa mu podriaďujú ako Pánovi svojho života. Ak zisťujeme, že by sme týmto veciam mali venovať viac pozornosti, ihneď to urobme.

Čas vykonania rozsudku, o ktorom hovoril anjel, je známy aj ako „Jehovov deň“. Takýto „deň“ prišiel v roku 607 pred n. l. na staroveký Jeruzalem, pretože jeho obyvatelia nedbali na Jehovove varovania, ktoré im oznamovali jeho proroci. Tým, že vo svojej mysli odďaľovali Jehovov deň, ohrozovali svoj život. Jehova ich v súvislosti s týmto dňom varoval: „Je blízko a veľmi sa ponáhľa.“ ​(Sofoniáš 1:14) Ďalší „Jehovov deň“ prišiel v roku 539 pred n. l. na staroveký Babylon. (Izaiáš 13:1, 6) Babylončania, ktorí sa spoliehali na svoje opevnenia a dôverovali svojim bohom, nebrali do úvahy varovania Jehovových prorokov. No mocný Babylon padol za jedinú noc do rúk Médov a Peržanov.

A čo je pred nami? Ďalší a ešte závažnejší „Jehovov deň“. (2. Petra 3:11–14) Tentoraz Boh vyniesol rozsudok nad „Veľkým Babylonom“. Podľa Zjavenia 14:8 anjel oznamuje: „Veľký Babylon padol.“ To sa už stalo. Veľký Babylon už nemôže brániť Jehovovým ctiteľom v činnosti. Jeho skazenosť a účasť na vojnách bola verejne odhalená. Teraz je blízko jeho konečné zničenie. Preto Biblia vyzýva ľudí na celom svete: „Vyjdite z neho [z Veľkého Babylona]... ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch a ak nechcete dostať časť z jeho rán. Lebo jeho hriechy sa nahromadili až do neba a Boh si pripomenul jeho skutky nespravodlivosti.“ — Zjavenie 18:4, 5.

Čo je Veľký Babylon? Je to celosvetový náboženský systém, ktorý má rovnaké charakteristické znaky ako staroveký Babylon. (Zjavenie, kapitoly 17, 18) Zamyslime sa nad niektorými podobnosťami:

• Kňazi v starovekom Babylone boli hlboko zapletení do politických záležitostí  krajiny. To platí aj o väčšine náboženstiev dnes.

• Babylonskí kňazi často podporovali vojenské ťaženia svojej krajiny. Dnešní duchovní sú často prví, kto žehná vojakov, ktorí idú do vojny.

• Náuky a praktiky starovekého Babylona viedli národ k hrubej nemravnosti. Keďže náboženskí vodcovia dnes prehliadajú biblické morálne normy, medzi duchovenstvom i laikmi bujnie nemravnosť. Navyše v Zjavení je Veľký Babylon opísaný ako smilnica, pretože sa zapredáva svetu a jeho politickým systémom.

• Biblia tiež hovorí, že Veľký Babylon žije „v nehanebnom prepychu“. V starovekom Babylone boli kňazi poprednými obchodníkmi a chrámová organizácia nadobudla rozsiahle pozemky. Dnes vlastní Veľký Babylon okrem kostolov a chrámov aj nemalý majetok získaný obchodovaním. Jeho náuky a sviatky prinášajú veľký zisk jemu samému i ďalším vo svete obchodu.

• V starovekom Babylone bolo bežné používanie obrazov a sôch, mágie a čarodejníctva a rovnako je to na mnohých miestach aj dnes. Smrť bola považovaná iba za prechod do nejakého iného života. Babylon bol plný chrámov a kaplniek postavených na počesť jeho bohov, no ctiteľom Jehovu Babylončania odporovali. Rovnaké náuky a praktiky sú typické aj pre Veľký Babylon.

V staroveku Jehova viedol politické a vojenské mocnosti, aby ich rukou potrestal tých, ktorí zatvrdilo ignorovali jeho i jeho vôľu. Tak bola Samária v roku 740 pred n. l. zničená Asýrčanmi a Jeruzalem bol v roku 607 pred n. l. zničený Babylončanmi a v roku 70 n. l. Rimanmi. Babylon bol zas porazený v roku 539 pred n. l. Médmi a Peržanmi. Na naše dni Biblia predpovedá, že politické vlády podobne ako nejaké divé zviera zaútočia na „smilnicu“ a obnažia ju, teda odhalia jej pravú tvár. Nakoniec ju úplne zničia. — Zjavenie 17:16.

Naozaj svetové vlády urobia niečo také? Biblia uvádza, že ‚to Boh vloží do ich sŕdc‘. (Zjavenie 17:17) Nedôjde k tomu postupne, takže by sa to dalo predvídať, ale bude to náhle, prekvapujúce, šokujúce.

Čo by ste mali robiť? Položte si otázku: ‚Lipnem stále k náboženskej organizácii poškvrnenej náukami a praktikami, ktoré ju charakterizujú ako súčasť Veľkého Babylona?‘ Aj keď nie ste členom niektorej organizácie Veľkého Babylona, stojí za to položiť si otázku: ‚Dovoľujem, aby ma ovplyvňoval jeho duch?‘ Čím je tento duch charakteristický? Vyznačuje sa tolerovaním voľnej morálky, skôr láskou k hmotným veciam a pôžitkom ako k Bohu a vedomým prehliadaním Jehovovho Slova (hoci aj len v zdanlivo malých veciach). Dôkladne pouvažujte nad svojou odpoveďou.

Ak chceme mať Jehovovu priazeň, je dôležité, aby sme svojím konaním i túžbami, ktoré si rozvíjame v srdci, dávali najavo, že naozaj nie sme časťou Veľkého Babylona. Teraz nie je čas váhať. Biblia varuje, že koniec príde náhle, keď hovorí: „Babylon, veľké mesto, [bude] zvrhnutý rýchlym vrhom, a už sa nikdy nenájde.“ — Zjavenie 18:21.

Ale pred nami sú aj ďalšie udalosti. V tejto ‚hodine súdu‘ bude Jehova Boh brať na  zodpovednosť aj celosvetový politický systém, predstaviteľov moci a všetkých, ktorí odmietajú uznať jeho oprávnenú vládu, ktorú zastupuje jeho nebeské Kráľovstvo v rukách Ježiša Krista. (Zjavenie 13:1, 2; 19:19–21) V prorockom videní zapísanom v Danielovi 2:20–45 sú politické vlády od čias starovekého Babylona až po súčasnosť znázornené ako obrovská socha zo zlata, striebra, medi, železa a hliny. O našich dňoch toto proroctvo predpovedalo: „Nebeský Boh [zriadi] kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené.“ A o tom, čo toto Kráľovstvo počas Jehovovej ‚hodiny súdu‘ ešte urobí, Biblia vyhlasuje: „Rozdrví a ukončí všetky tieto [ľudské] kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ — Daniel 2:44.

Biblia vystríha pravých ctiteľov Boha, aby nemilovali „veci vo svete“ — spôsob života, ktorý je typický pre tento svet odcudzený pravému Bohu. (1. Jána 2:15–17) Je z vašich rozhodnutí a vášho konania zjavné, že stojíte nekompromisne na strane Božieho Kráľovstva? Dávate ho na prvé miesto vo svojom živote? — Matúš 6:33; Ján 17:16, 17.

[Rámček na strane 14]

Kedy príde koniec?

„Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ — Matúš 24:44.

„Zostaňte bdelí, lebo nepoznáte deň ani hodinu.“ — Matúš 25:13.

„Neoneskorí sa.“ — Habakuk 2:3.

[Rámček na strane 14]

Zmenilo by sa niečo, keby ste to vedeli?

Keby ste s istotou vedeli, že deň vykonania Božieho rozsudku ešte niekoľko najbližších rokov nepríde, zmenili by ste niečo na tom, ako využívate svoj život? Ak koniec tohto starého systému neprišiel tak skoro, ako ste očakávali, dovolili ste, aby vás to spomalilo v službe Jehovovi? — Hebrejom 10:36–38.

Skutočnosť, že nepoznáme presný čas konca, nám dáva príležitosť ukázať, že slúžime Bohu z čistých pohnútok. Tí, ktorí poznajú Jehovu, vedia, že horlivosť prejavená v poslednej minúte neurobí na neho dojem, lebo Boh vidí človeku do srdca. — Jeremiáš 17:10; Hebrejom 4:13.

Tí, ktorí naozaj milujú Jehovu, ho vždy dávajú na prvé miesto vo svojom živote. Praví kresťania, tak ako aj iní ľudia, obyčajne majú svetské zamestnanie. No ich cieľom nie je zbohatnúť, ale mať veci potrebné pre život a niečo k tomu, o čo by sa mohli podeliť s inými. (Efezanom 4:28; 1. Timotejovi 6:7–12) Venujú čas aj zdravej oddychovej činnosti a občas si doprajú zmenu pracovného rytmu, ale ich cieľom je nabrať nové sily, nie jednoducho robiť všetko, čo robia druhí. (Marek 6:31; Rimanom 12:2) Tak ako Ježiš Kristus, aj oni nachádzajú potešenie v konaní Božej vôle. — Žalm 37:4; 40:8.

Praví kresťania chcú žiť a slúžiť Jehovovi navždy. Táto vyhliadka nestráca na cene len preto, že na určité požehnania musia čakať trochu dlhšie, ako azda niektorí z nich očakávali.

 [Rámček/obrázok na strane 15]

Sporná otázka zvrchovanosti

Ak máme pochopiť, prečo Boh pripúšťa toľko utrpenia, musíme porozumieť spornej otázke, ktorá sa týka zvrchovanosti. Čo je zvrchovanosť? Je to najvyššia, zvrchovaná moc.

Keďže Jehova je Stvoriteľ, má právo vládnuť nad zemou a nad všetkými, ktorí na nej žijú. No Biblia uvádza, že na začiatku ľudskej histórie bola Jehovova zvrchovanosť napadnutá. Satan Diabol tvrdil, že Jehova ľudí príliš obmedzuje a že našim prvým rodičom klamal, keď im hovoril, čo sa stane, ak budú prehliadať Božie zákony a konať podľa vlastných predstáv. Tvrdil, že pre ľudí bude lepšie, keď si budú vládnuť sami, bez Boha. — 1. Mojžišova, kapitoly 2 a 3.

Keby Boh zničil vzbúrencov ihneď, dokázal by tým svoju moc, ale nevyriešili by sa tým otázky, ktoré vtedy vznikli. Jehova to teda neurobil, ale dovolil, aby celé inteligentné stvorenie mohlo vidieť, k čomu vedie vzbura. Hoci to znamenalo pripustiť utrpenie, toto riešenie nám umožnilo narodiť sa.

A navyše, i keď to Jehovu samého veľa stálo, s láskou sa postaral o to, aby ľudia, ktorí ho budú poslúchať a prejavovať vieru vo výkupnú obeť jeho Syna, mohli byť oslobodení od hriechu a jeho následkov a žiť v raji. A keby aj zomreli, Boh ich môže vzkriesiť.

Vďaka tomu, že Boh nechal na vyriešenie spornej otázky zvrchovanosti istý čas, mali Boží služobníci príležitosť reagovať na jeho lásku a dokázať, že sa ho budú rýdzo pridržiavať za každých okolností. Vyriešenie spornej otázky Božej zvrchovanosti, ako aj súvisiacej otázky rýdzosti ľudí je nevyhnutné na to, aby v celom vesmíre zavládla úcta k zákonu. Bez toho by pravý mier a pokoj nikdy nebol možný. *

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok]

Celosvetový politický systém čaká istý koniec