Prejsť na článok

Prejsť na obsah

67. PRÍBEH

Jehošafat dôveruje Jehovovi

Jehošafat dôveruje Jehovovi

VIEŠ, kto sú tí muži a čo robia? Idú do boja. Tí muži vpredu spievajú. Asi sa spýtaš: ‚Prečo ale tí speváci nemajú žiadne meče a kopije, aby nimi bojovali?‘ Uvidíme.

Jehošafat je kráľom dvojkmenného izraelského kráľovstva. Žije v tej istej dobe ako žijú kráľ Achab a kráľovná Jezábel v severnom desaťkmennom kráľovstve. Ale Jehošafat je dobrý kráľ, takisto ako bol jeho otec Aza. Preto sa ľudu južného dvojkmenného kráľovstva darí už po mnoho rokov dobre.

Potom sa však stalo niečo, z čoho dostali ľudia strach. Poslovia priniesli Jehošafatovi správu: ‚Blíži sa veľké vojsko z moábskej a ammonskej krajiny a z vrchu Seir, aby zaútočili proti tebe.‘ V Jeruzaleme sa zhromaždilo mnoho Izraelčanov, aby prosili Jehovu o pomoc. Idú do chrámu a tam sa modlí Jehošafat: ‚Ó, Jehova, náš Bože, nevieme, čo máme robiť. Proti takému veľkému vojsku sme bezmocní. Spoliehame sa na tvoju pomoc.‘

Jehova to počul a prikázal jednému zo svojich služobníkov, aby povedal ľudu: ‚Táto bitka nie je vaša, ale Božia. Nebudete musieť bojovať. Len sa pozerajte a uvidíte, ako vás zachráni Jehova.‘

Na druhý deň ráno povedal Jehošafat ľudu: ‚Spoľahnite sa na Jehovu!‘ Potom postavil na predok pred vojakov spevákov, a tí pri pochode spievajú Jehovovi chválospevy. Vieš, čo sa stalo, keď sa blížila bitka? Jehova spôsobil, že nepriateľskí vojaci bojovali sami medzi sebou. A keď tam prišli Izraelčania, všetci nepriateľskí vojaci boli mŕtvi!

Nebolo to múdre, že sa Jehošafat spoliehal na Jehovu? Aj my prejavíme múdrosť, ak sa budeme spoliehať naňho.