JOZIÁŠ mal iba osem rokov, keď sa stal kráľom dvoch južných izraelských kmeňov. Bol to teda veľmi mladý kráľ. Preto mu spočiatku pri vláde nad národom pomáhali niektorí starší muži.

Keď kraľoval Joziáš už sedem rokov, začal hľadať Jehovu. Riadil sa príkladom dobrých kráľov, ako bol Dávid, Jehošafat a Ezechiáš. Ešte nemal ani dvadsať rokov a už urobil odvážnu vec.

Už dlhší čas robila väčšina Izraelčanov veľmi zlé veci. Uctievali falošných bohov, klaňali sa modlám. A tak ide Joziáš so svojimi mužmi a začína odstraňovať z krajiny falošné uctievanie. To je veľká práca, lebo falošných bohov uctieva mnoho ľudí. Tu vidíš, ako Joziáš so svojimi mužmi rozbíjajú modly.

Potom Joziáš poveruje troch mužov, aby opravili Jehovov chrám. Medzi ľudom sa zbierajú peniaze a títo muži majú potom z vybraných peňazí zaplatiť robotníkom za prácu. Pri práci v chráme našiel veľkňaz Chilkijah niečo veľmi dôležité. Bola to pravá kniha Zákona, ktorú napísal Mojžiš pred dávnou dobou na Jehovov príkaz. Mnohé roky bola stratená.

Priniesli tú knihu Joziášovi a ten prosí, aby mu čítali z nej. Počúva a pri tom poznáva, že národ nedodržiaval Jehovov zákon. Preto je veľmi smutný a tak trhá svoj odev, ako to tu môžeš vidieť. Hovorí: ‚Jehova sa hnevá na nás, lebo naši otcovia nedodržiavali zákony, ktoré sú napísané v tejto knihe.‘

Joziáš nariaďuje veľkňazovi Chilkijahovi, aby zistil, čo urobí Jehova s Izraelčanmi. Chilkijah ide k prorokyni Chulde a pýta sa jej. Tá mu dáva posolstvo od Jehovu, ktoré má odovzdať Joziášovi: ‚Jeruzalem a celý ľud budú potrestaní, lebo uctievali falošných bohov, a krajina bola naplnená zlom. Ale pretože ty, Joziáš, si robil dobré veci, tento trest príde až po tvojej smrti.‘