Jehova očakáva, že tí, ktorí sú v manželstve, zostanú svojmu manželskému sľubu verní. Keď Jehova spojil prvého muža a ženu manželstvom, povedal: „Muž [sa] pridrží... svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ Neskôr Ježiš Kristus zopakoval tieto slová a dodal: „Teda čo Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ (1. Mojžišova 2:24; Matúš 19:3–6) To znamená, že Jehova a Ježiš sa na manželstvo pozerajú ako na celoživotný zväzok, ktorý sa končí len vtedy, keď jeden z partnerov zomrie. (1. Korinťanom 7:39) Keďže manželstvo je posvätné usporiadanie, rozvod nemožno brať na ľahkú váhu. Jehova nenávidí rozvod, na ktorý nie je biblický podklad. — Malachiáš 2:15, 16.

Čo je biblickým podkladom na rozvod? Ako vieme, Jehova nenávidí cudzoložstvo a smilstvo. (1. Mojžišova 39:9;  2. Samuelova 11:26, 27; Žalm 51:4) Smilstvo považuje za také odsúdeniahodné, že pripúšťa, aby bolo podkladom na rozvod. (Vysvetlenie toho, čo zahŕňa smilstvo, pozri v 7. odseku 9. kapitoly.) Jehova každému poskytuje právo rozhodnúť sa, či so svojím partnerom, ktorý zosmilnil, zostane, alebo podá žiadosť o rozvod. (Matúš 19:9) Preto ak sa nevinný partner rozhodne rozviesť, nerobí krok, ktorý Jehova nenávidí. No kresťanský zbor nikoho nepovzbudzuje k rozvodu. Za určitých okolností môže nevinný partner chcieť zostať so svojím partnerom, zvlášť ak sa jeho partner úprimne kajá. Tak či onak, tí, ktorí majú biblický podklad na rozvod, sa musia sami rozhodnúť, čo urobia, a potom aj prijať akékoľvek následky, ktoré ich rozhodnutie prinesie. — Galaťanom 6:5.

V určitých extrémnych situáciách sa niektorí kresťania rozhodli pre rozluku alebo pre rozvod, aj keď sa ich partner nedopustil smilstva. Biblia stanovuje podmienku, že taký človek má zostať sám, teda nemá uzavrieť nové manželstvo, alebo sa má so svojím partnerom opäť zmieriť. (1. Korinťanom 7:11) Taký kresťan nie je voľný, aby si hľadal nového partnera. (Matúš 5:32) Pouvažujme o niekoľkých mimoriadnych situáciách, ktoré niektorí považovali za podklad na rozluku alebo na dosiahnutie úradného rozvodu (nie však biblického).

Svojvoľné odopieranie hmotnej podpory. Môže sa stať, že rodina zostane bez prostriedkov a nebude mať základné veci potrebné pre život, lebo muž sa o ňu nestará, hoci by mohol. Biblia hovorí: „Ak sa niekto nestará... o tých, ktorí sú členmi jeho domácnosti, istotne zaprel vieru a je horší ako človek bez viery.“ (1. Timotejovi 5:8) Ak sa taký muž odmieta zmeniť, manželka sa bude musieť rozhodnúť, či nie je nutné, aby existenčne chránila seba a svoje deti tým, že dosiahne rozvod (úradný, nie však biblický), alebo tým, že podnikne akékoľvek iné právne kroky, ktoré by jej i deťom mohli hmotne pomôcť. * Samozrejme, obvineniu, že niektorý kresťan odmieta  starať sa o svoju rodinu, by mali kresťanskí starší venovať vážnu pozornosť. Ak je to naozaj tak, môže byť vylúčený zo zboru.

Extrémne fyzické násilie. Manželský partner sa možno správa tak násilne, že ohrozuje zdravie a možno aj život toho druhého. Ak je partner, ktorý sa správa násilne, kresťan, zboroví starší by obvinenia z násilného správania mali prešetriť. Výbuchy hnevu a zvyk konať násilne sú podkladom na vylúčenie. — Galaťanom 5:19–21.

Úplné ohrozenie duchovného života. Manželský partner sa môže neustále snažiť brániť tomu druhému venovať sa pravému uctievaniu alebo sa môže dokonca usilovať prinútiť ho, aby nejakým spôsobom porušil Božie prikázania. V takom prípade sa ohrozený partner bude musieť rozhodnúť, či jediným riešením, aby mohol „ako vládcu... viac poslúchať Boha ako ľudí“, nie je odísť od svojho partnera. — Skutky 5:29.

V takýchto extrémnych prípadoch, aké sme práve rozoberali, by nikto nemal na nevinného partnera vyvíjať nátlak, či už aby od svojho partnera odišiel, alebo aby s ním zostal. Hoci duchovne zrelí priatelia alebo starší môžu poskytnúť podporu a biblické rady, nemôžu poznať všetky detaily toho, čo sa odohráva medzi manželom a manželkou. To vidí len Jehova. Samozrejme, keby kresťanská manželka zveličovala závažnosť problémov vo svojej domácnosti, len aby nemusela žiť so svojím manželom, dala by tým najavo neúctu k Bohu a k manželskému usporiadaniu. To isté platí aj o manželovi. Jehova vie o akýchkoľvek postranných úmysloch, pre ktoré sa niekto rozhodne odísť od svojho partnera, bez ohľadu na to, ako sa ich snaží zakryť. Áno, „všetko je obnažené a odhalené očiam toho, ktorému máme skladať účty“. (Hebrejom 4:13) Ale ak mimoriadne nebezpečná situácia pretrváva a kresťan si ako poslednú možnosť zvolí odísť od svojho partnera, nikto by ho za to nemal kritizovať. Veď napokon „všetci budeme stáť pred Božou sudcovskou stolicou“. — Rimanom 14:10–12.