1 – 3. a) Aký dar nám Jehova dal a kedy by sme ho používali nesprávnym spôsobom? b) Ako by sme mali používať dar reči, ak chceme zostať v Božej láske?

PREDSTAV si, že niekomu, na kom ti záleží, dáš nejaký dar. Ako sa budeš cítiť, ak zistíš, že ten človek s tvojím darom úmyselne narába nesprávnym spôsobom? Povedzme, že mu daruješ auto a neskôr sa dozvieš, že svojou bezohľadnou jazdou niekomu ublížil. Nebol by si z toho sklamaný?

² Schopnosť zrozumiteľne sa vyjadrovať je darom od Jehovu, Darcu ‚všetkého dobrého, čo dostaneme, a každého dokonalého daru‘. (Jakub 1:17) Vďaka tomuto daru, ktorým sa ľudia odlišujú od zvierat, sa môžeme s druhými deliť nielen o svoje myšlienky, ale aj o svoje pocity. Ale podobne ako auto, aj dar reči sa dá používať nesprávnym spôsobom. Aký musí byť Jehova sklamaný, keď ľudia používajú reč bezohľadne, a tak druhým spôsobujú bolesť!

³ Ak chceme zostať v Božej láske, mali by sme dar reči používať tak, ako si to prial jeho Darca. Jehova nás nenecháva na pochybách, aká reč sa mu páči. V jeho Slove čítame: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč, ale každá reč, ktorá je dobrá na budovanie podľa  potreby, aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné.“ (Efezanom 4:29) Rozoberme si teda, prečo by sme si mali dávať pozor na svoju reč, akej reči by sme sa mali vyhýbať a kedy bude naša reč „dobrá na budovanie“.

4, 5. Ako niektoré biblické príslovia opisujú moc slov?

⁴ Jeden podstatný dôvod, prečo by sme si mali dávať pozor na svoju reč, je ten, že slová majú moc. V Prísloviach 15:4 čítame: „Pokojný jazyk je stromom života, ale jeho prekrútenosť znamená zrútenie v duchu.“ * Tak ako voda môže osviežiť smädný strom, aj pokojné slová môžu občerstviť ducha tých, ktorí ich počúvajú. Naproti tomu prekrútené slová môžu zdrviť ducha poslucháčov. Áno, naše slová majú moc — môžu zraňovať, ale môžu aj liečiť. — Príslovia 18:21.

⁵ Iné príslovie živo opisuje moc slov takto: „Je ten, ktorý hovorí bezmyšlienkovito, akoby bodal mečom.“ (Príslovia 12:18) Bezmyšlienkovité slová vyslovené unáhlene môžu spôsobiť hlboké citové rany a zničiť vzťahy.  Mal si už niekedy pocit, že ti niekto svojimi slovami akoby vrazil meč do srdca? Toto príslovie však pokračuje v pozitívnom duchu: „Jazyk múdrych je uzdravením.“ Premyslené slová niekoho, kto prejavuje zbožnú múdrosť, môžu byť balzamom na boľavé srdce a môžu obnoviť dobré vzťahy. Spomínaš si na nejakú situáciu, keď si pocítil liečivý účinok láskavých slov? (Príslovia 16:24) Keďže si uvedomujeme, akú moc môžu mať naše slová, istotne chceme používať svoju reč spôsobom, ktorý lieči, a nie zraňuje.

6. Prečo musíme zvádzať ozajstný boj, keď chceme ovládať svoj jazyk?

⁶ Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme, nedokážeme ovládať svoj jazyk dokonale. A tak druhý dôvod, prečo by sme si mali dávať pozor na svoju reč, je ten, že pre hriech a nedokonalosť máme sklon používať svoj jazyk nesprávnym spôsobom. Slová vznikajú v srdci a „sklon ľudského srdca je zlý“. (1. Mojžišova 8:21; Lukáš 6:45) Držať na uzde svoj jazyk je preto ozajstný boj. (Jakub 3:2–4) Ale aj keď nedokážeme svoj jazyk ovládať dokonale, neustále môžeme pracovať na tom, aby sme sa zlepšovali v tom, ako ho používame. Tak ako človek, ktorý sa snaží plávať proti prúdu, musí stále bojovať, aby ho rieka neodniesla naspäť, aj my musíme stále bojovať proti hriešnemu sklonu nesprávne používať svoj jazyk.

7, 8. Nakoľko vážne je v Jehovových očiach to, ako používame svoju reč?

⁷ Tretí dôvod, prečo by sme mali dávať pozor na svoju reč, je ten, že Jehova nás za naše slová bude brať na zodpovednosť. To, ako používame svoj jazyk, ovplyvňuje nielen naše vzťahy s inými ľuďmi, ale aj naše postavenie pred Jehovom. Jakub 1:26 hovorí: „Ak sa niekomu zdá, že zachováva vonkajší spôsob uctievania, a predsa  nedrží svoj jazyk na uzde, ale naďalej klame vlastné srdce, jeho spôsob uctievania je márny.“ * Ako sme videli v predchádzajúcej kapitole, medzi našou rečou a naším uctievaním Boha je úzka spojitosť. Ak svoj jazyk nedržíme na uzde — keď z našich úst vychádzajú jedovaté slová, ktoré druhých zraňujú —, všetky naše kresťanské skutky môžu byť v Božích očiach bezcenné. Nie je to na zamyslenie? — Jakub 3:8–10.

⁸ Je jasné, že máme vážne dôvody na to, aby sme si dávali pozor na svoju reč a nepoužívali tento dar nesprávnym spôsobom. Skôr ako pouvažujeme o tom, aká reč je budujúca, zamyslime sa, aká reč určite nemá miesto v živote pravého kresťana.

9, 10. a) Aká reč je v dnešnom svete úplne bežná? b) Prečo by sme mali zavrhovať vulgárnu reč? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

⁹ Vulgárna reč. Kliatie, hrubé výrazy a iné formy vulgárneho vyjadrovania sú v dnešnom svete úplne bežné. Mnohí používajú neslušné výrazy, aby dodali svojim slovám váhu alebo aby kompenzovali svoju inak obmedzenú slovnú zásobu. Humoristi často používajú vo svojich programoch vulgárnu reč so sexuálnymi narážkami, aby ľudí rozosmiali. Vulgárna reč však nie je na smiech. Približne pred 2 000 rokmi apoštol Pavol pod inšpiráciou radil zboru v Kolosách, aby odložili „oplzlé reči“. (Kolosanom 3:8) A zboru v Efeze Pavol povedal, že „oplzlé žartovanie“ patrí k veciam, o ktorých by medzi pravými kresťanmi nemala byť „ani zmienka“. — Efezanom 5:3, 4.

 ¹⁰ Vulgárna reč je Jehovovi odporná. Je odporná aj tým, ktorí Jehovu milujú. Áno, láska k Jehovovi nás podnecuje zavrhovať vulgárnu reč. Keď Pavol vymenúval „skutky tela“, uviedol medzi nimi aj ‚nečistotu‘, ktorá sa môže vzťahovať aj na nečistú reč. (Galaťanom 5:19–21) To je vážna vec. Ak kresťan napriek opakovaným radám ďalej nekajúcne používa hrubo nemravnú, úpadkovú a skazenú reč, môže byť vylúčený zo zboru. *

11, 12. a) Čo je táranie a kedy je škodlivé hovoriť o druhých? b) Prečo by sa mali Jehovovi ctitelia vyhýbať ohováračským rečiam?

¹¹ Škodlivé táranie a ohováranie. Táranie sú prázdne reči o ľuďoch a ich živote. Sú rozhovory o druhých vždy škodlivé? Nie, ak ide o nevinné rozhovory o pozitívnych alebo užitočných novinkách, ako napríklad kto sa dal pokrstiť alebo kto potrebuje povzbudenie. Kresťania v prvom storočí sa živo zaujímali o to, ako sa komu darí, a vymieňali si vhodné informácie o spolukresťanoch. (Efezanom 6:21, 22; Kolosanom 4:8, 9) Rozprávanie o druhých však môže byť škodlivé, ak sa prekrúcajú fakty alebo odhaľujú súkromné záležitosti. A čo je ešte vážnejšie, môže viesť k ohováraniu, ktoré je vždy škodlivé. Ohováranie je „úmyselné šírenie nepravdy“, ktorá poškodzuje alebo ničí niečiu povesť. S takýmto cieľom napríklad farizeji zlomyseľne ohovorili Ježiša. (Matúš 9:32–34; 12:22–24) Ohováranie často vyvoláva spory. — Príslovia 26:20.

¹² Jehova neberie na ľahkú váhu, ak niekto používa dar reči na to, aby poškodzoval povesť druhých alebo  aby spôsoboval rozdelenia. Nenávidí tých, ktorí vyvolávajú „spory medzi bratmi“. (Príslovia 6:16–19) Grécke slovo s významom „ohovárač“ je diabolos a používa sa aj na označenie Satana. On je „Diabol“, zlomyseľný ohovárač, ktorý ohovoril Boha. (Zjavenie 12:9, 10) Istotne sa chceme vyhýbať takej reči, ktorá by z nás v podstate robila diablov. V zbore nemajú miesto ohováračské reči, ktoré vedú k takým skutkom tela, ako sú „sváry“ a „rozdelenia“. (Galaťanom 5:19–21) Preto skôr ako nejakú informáciu o niekom podáš ďalej, polož si otázku: ‚Je táto informácia pravdivá? Bolo by láskavé, keby som o tom hovoril ďalším? Je nutné alebo vhodné šíriť ju?‘ — 1. Tesaloničanom 4:11.

13, 14. a) Ako môže utŕhačná reč pôsobiť na druhých? b) Čo je nadávanie a prečo sa nadávač vystavuje nebezpečenstvu?

¹³ Utŕhačná reč. Ako sme už hovorili, slová majú moc a môžu druhých zraňovať. Musíme pripustiť, že každý z nás občas povie niečo, čo neskôr ľutuje, pretože sme nedokonalí. Biblia však varuje pred spôsobom reči, ktorý v žiadnom prípade nepatrí do kresťanskej domácnosti ani do zboru. Pavol kresťanov nabádal: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč.“ (Efezanom 4:31) V iných prekladoch je výraz „utŕhačná reč“ preložený ako „zlomyseľné slová“, „zraňujúca reč“ a „urážlivá reč“. Utŕhačná reč — vrátane znevažujúcich prezývok a neustálej tvrdej kritiky — môže druhých oberať o dôstojnosť a vyvolávať v nich pocity bezcennosti. Zvlášť zraniteľné je citlivé a dôverčivé srdce dieťaťa. Utŕhačná reč naň môže pôsobiť priam zničujúco. — Kolosanom 3:21.

¹⁴ Biblia veľmi prísne odsudzuje nadávanie — zvyk ponižovať druhých urážlivými, znevažujúcimi alebo utŕhačnými  slovami. Ten, kto má vo zvyku používať takú reč, sa vystavuje nebezpečenstvu. Prečo? Lebo ak nadávač nedbá na opakované snahy pomôcť mu, aby sa zmenil, môže byť vylúčený zo zboru. A ak sa nezmení, môže tiež prísť o požehnania Kráľovstva. (1. Korinťanom 5:11–13; 6:9, 10) Je teda jasné, že ak máme vo zvyku používať reč, ktorá je skazená, nepravdivá alebo neláskavá, určite nemôžeme zostať v Božej láske. Taká reč má ničivé účinky.

15. Aká reč je „dobrá na budovanie“?

¹⁵ Ako môžeme používať dar reči tak, ako si to prial jeho Darca? Spomeň si, že Božie Slovo nás nabáda, aby sme hovorili to, čo je ‚dobré na budovanie‘. (Efezanom 4:29) Jehovovi sa páči, keď svojimi slovami druhých budujeme, povzbudzujeme a posilňujeme. To si však vyžaduje vopred premýšľať. Biblia neobsahuje presné predpisy, ktorých by sme sa mali držať, ani zoznam schválených spôsobov ‚zdravej reči‘. (Títovi 2:8) Ak chceme, aby naše slová boli ‚dobré na budovanie‘, mali by sme mať na pamäti tri jednoduché, ale dôležité činitele, ktoré sú príznačné pre budujúcu reč: taká reč je zdravá, teda nie skazená, a je tiež pravdivá a láskavá. Pamätajme na tieto činitele a rozoberme si niekoľko konkrétnych príkladov reči, ktorá je budujúca. — Pozri rámček „ Je moja reč budujúca?“

16, 17. a) Prečo by sme mali druhých chváliť? b) Aké máme možnosti na to, aby sme chválili druhých v zbore a v rodine?

¹⁶ Úprimná pochvala. Jehova i Ježiš si uvedomujú, aké potrebné je vyjadrovať pochvalu a schválenie. (Matúš 3:17; 25:19–23; Ján 1:47) Aj my ako kresťania urobíme dobre, keď budeme druhých úprimne chváliť. Prečo?  „Aké dobré je slovo v pravý čas!“ hovoria Príslovia 15:23. Veď len uvažuj: ‚Ako sa cítim, keď ma niekto úprimne pochváli? Nezahreje ma to pri srdci a nepovzbudí ma to?‘ Je to tak, úprimná pochvala ti prezrádza, že si ťa niekto všíma, že sa o teba zaujíma a že tvoje úsilie malo zmysel. Takéto uistenie posilňuje tvoju sebadôveru a podnecuje ťa, aby si sa v budúcnosti namáhal ešte viac. Teda ak si rád, keď niekto pochváli teba, nemal by si sa aj ty zo všetkých síl snažiť chváliť iných? — Matúš 7:12.

¹⁷ Uč sa hľadať v druhých to dobré a potom im aj povedz, čo si na nich ceníš. V zbore môžeš počuť dobre vypracovaný prejav, všimnúť si mladého človeka, ktorý sa usiluje dosahovať duchovné ciele, alebo vidieť staršieho kresťana, ktorý napriek obmedzeniam spojeným s pokročilým vekom verne chodí na zhromaždenia. Úprimná pochvala môže zapôsobiť na srdce takýchto ľudí a môže ich duchovne posilniť. Aj v rodine manžel a manželka potrebujú počuť jeden od druhého vrúcne slová pochvaly a ocenenia. (Príslovia 31:10, 28) A zvlášť deťom prospieva, keď cítia, že si ich niekto všíma a cení. Pochvala a uznanie je pre dieťa tým, čím je pre rastlinku slnečné svetlo a voda. Rodičia, hľadajte príležitosti na to, aby ste mohli chváliť svoje deti za ich cenné vlastnosti a úsilie. Pochvala môže vašim deťom dodávať odvahu, budovať v nich sebadôveru a podnecovať ich, aby sa ešte viac snažili konať to, čo je správne.

18, 19. Prečo by sme sa mali zo všetkých síl snažiť poskytovať útechu spoluveriacim a ako to môžeme robiť?

¹⁸ Útecha. Jehova sa hlboko zaujíma o „ponížených“ a „zdrvených“. (Izaiáš 57:15) Jeho Slovo nás nabáda, aby sme ‚sa utešovali navzájom‘ a aby sme ‚hovorili utešujúco so skľúčenými dušami‘. (1. Tesaloničanom 5:11, 14) Môžeme si byť istí, že Boh si všíma a cení naše úsilie  poskytovať útechu spoluveriacim, na ktorých dolieha smútok.

¹⁹ Čo však môžeš povedať, aby si povzbudil spolukresťana, ktorý stráca nadšenie alebo je skľúčený? Nemysli si, že musíš vyriešiť jeho problém. V mnohých prípadoch najviac pomôže niekoľko prostých slov. Ubezpeč skľúčeného človeka, že sa oňho zaujímaš. Navrhni mu, že sa s ním nahlas pomodlíš — môžeš Jehovu úpenlivo prosiť, aby mu pomohol uvedomiť si, ako veľmi ho druhí i sám Boh milujú. (Jakub 5:14, 15) Uisti ho, že je potrebným a cenným členom zboru. (1. Korinťanom 12:12–26) Prečítaj mu nejaký povzbudzujúci biblický text, aby si ho ubezpečil, že Jehova sa oňho skutočne zaujíma ako o jednotlivca. (Žalm 34:18; Matúš 10:29–31) Keď budeš ochotný venovať dostatok času tomu, aby si sa so skľúčeným človekom podelil o „dobré slovo“, a keď budeš hovoriť zo srdca, nepochybne mu pomôžeš, aby sa cítil milovaný a cenný. — Príslovia 12:25.

20, 21. Aké činitele prispievajú k účinnosti rady?

²⁰ Účinné rady. Keďže sme nedokonalí, všetci z času na čas potrebujeme nejakú radu. Biblia nás povzbudzuje: „Počúvaj radu a prijímaj kázeň, aby si v budúcnosti zmúdrel.“ (Príslovia 19:20) Dávať rady nie je len vecou  starších zboru. Rodičia radia svojim deťom. (Efezanom 6:4) Zrelé sestry možno musia niekedy poskytnúť radu mladším ženám. (Títovi 2:3–5) Láska k druhým nás podnecuje snažiť sa radiť tak, aby ten druhý mohol poskytnutú radu prijať bez toho, aby sa cítil zdrvený. Čo nám v tom môže pomôcť? Zamyslime sa nad tromi činiteľmi, vďaka ktorým sú rady účinnejšie: nad postojom a pohnútkami radcu, nad podkladom pre radu a nad spôsobom, akým je predložená.

²¹ Účinnosť rady sa začína u radcu. Polož si otázku: ‚Kedy je pre mňa ľahké prijať nejakú radu?‘ Určite je to ľahšie vtedy, keď vieš, že ten, kto ti ju dáva, sa o teba zaujíma, nedáva ti ju preto, že je sám frustrovaný, a nemá postranné úmysly. Nemalo by to isté platiť aj o tvojom postoji a tvojich pohnútkach? Účinná rada je tiež založená na Božom Slove. (2. Timotejovi 3:16) Či už z Biblie priamo citujeme, alebo nie, akákoľvek rada, ktorú dávame, by mala mať biblický podklad. Preto si starší dávajú pozor, aby nevnucovali druhým vlastné názory ani aby neprekrúcali Písma tak, aby vznikol dojem, že Biblia podporuje nejaký ich osobný názor. Rada je tiež účinnejšia, keď je predložená správnym spôsobom. Ak je „okorenená“ láskavosťou, je ľahšie ju prijať a umožňuje človeku, ktorý ju dostal, zachovať si dôstojnosť. — Kolosanom 4:6.

22. Ako si rozhodnutý používať dar reči?

²² Reč je naozaj cenným darom od Boha. Láska k Jehovovi by nás mala podnecovať, aby sme tento dar používali správnym spôsobom. Pamätajme, že naše slová majú moc — môžu pôsobiť budujúco i ničivo. Usilujme sa preto používať tento dar tak, ako si to jeho Darca prial — „na budovanie“. Naša reč tak bude pre ľudí okolo nás požehnaním a nám pomôže zostať v Božej láske.