1. – 3. a) O akých otázkach budeme uvažovať? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.) b) Aké sú štyri kľúčové požiadavky na čisté uctievanie?

 ÁBEL si pozorne prezerá svoje stádo. S láskou sa o svoje ovečky staral, odkedy prišli na svet. Teraz niektoré vyberá, aby ich zabil a priniesol ako dar Bohu. Prijme Jehova túto obeť od nedokonalého človeka, ktorý ho chce uctievať?

² Boh podnietil apoštola Pavla, aby o Ábelovi napísal: „Boh prijal jeho dary.“ Jehova však odmietol prijať obeť, ktorú mu predložil Kain. (Prečítajte Hebrejom 11:4.) To vyvoláva otázky, nad ktorými by sme sa mali zamyslieť. Prečo sa Boh pozeral so schválením na Ábelov prejav uctievania, ale Kainov odmietol? Čo sa môžeme naučiť z príkladu Kaina a Ábela a z príkladu ďalších ľudí, o ktorých sa zmieňuje 11. kapitola listu Hebrejom? Odpovede nám pomôžu lepšie pochopiť, aké uctievanie Boh považuje za čisté.

³ Teraz si krátko zhrnieme udalosti od čias Ábela po Ezechielove dni. Všímaj si pri tom štyri kľúčové požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby Boh prijímal naše uctievanie so  schválením: Musíme uctievať Jehovu, kvalita musí byť najvyššia, spôsob musí Boh schvaľovať a pohnútky musia byť čisté.

4., 5. Ako mohol Kain prísť k záveru, že svoj dar má predložiť Jehovovi?

⁴ Prečítajte 1. Mojžišovu 4:2–5. Kain si uvedomoval, že svoj dar má predložiť Jehovovi. Kain mal veľa času a príležitostí, aby spoznával Jehovu. V čase, keď so svojím bratom Ábelom predložili Bohu svoje dary, mohli mať už takmer 100 rokov. * Odmalička vedeli o Edene a túto úrodnú záhradu možno z diaľky aj pozorovali. Určite videli cherubínov, ktorí bránili vstupu do nej. (1. Mojž. 3:24) Rodičia im nepochybne povedali, že Jehova vytvoril všetko živé a že jeho zámer s ľudstvom bol úplne odlišný od toho, čo zažívali. Ľudia pôvodne nemali starnúť a zomierať. (1. Mojž. 1:24–28) To všetko mohlo Kainovi vnuknúť myšlienku, že svoj dar by mal predložiť Bohu.

⁵ Čo ešte mohlo Kaina viesť k tomu, aby predložil obeť? Jehova predpovedal, že príde „potomstvo“, niekto, kto rozmliaždi hlavu „hadovi“, ktorý naviedol Evu na katastrofálne rozhodnutie. (1. Mojž. 3:4–6, 14, 15) Kain bol prvorodený syn, a preto si možno myslel, že tým sľúbeným „potomstvom“ je on. (1. Mojž. 4:1) Okrem toho, Jehova neprestal s hriešnymi ľuďmi komunikovať. Hovoril s Adamom aj po jeho hriechu, zjavne prostredníctvom anjela. (1. Mojž. 3:8–10) A hovoril aj s Kainom po tom, ako mu predložil obeť. (1. Mojž. 4:6) Kain si určite uvedomoval, že Jehova si zaslúži, aby bol uctievaný.

6., 7. Bolo niečo zlé na kvalite Kainovej obete alebo na spôsobe, akým ju predložil? Vysvetli to.

⁶ Prečo potom Jehova neprijal Kainovu obeť? Bol problém v kvalite jeho daru? O tom Biblia nič nehovorí. Uvádza iba to, že Kain „priniesol niečo z plodov zeme“. Zo Zákona, ktorý dal neskôr Jehova Mojžišovi, vyplýva, že takýto druh obetí prijímal. (4. Mojž. 15:8, 9) Zamyslime sa aj nad okolnosťami. V tom čase ľudia jedli iba ovocie a zeleninu. (1. Mojž. 1:29) A keďže Boh preklial pôdu mimo Edenu, Kain musel tvrdo pracovať, kým dopestoval plody, ktoré predložil ako obeť. (1. Mojž. 3:17–19) To znamená, že obetoval Jehovovi výsledok svojej tvrdej práce, jedlo nevyhnutné pre život! Napriek tomu sa Jehova na Kainovu obeť nepozeral so schválením.

⁷ Bolo teda niečo zlé na spôsobe, akým Kain predložil svoj dar? To sa nezdá pravdepodobné, lebo keď Jehova odmietol prijať Kainovu obeť, nemal žiadne námietky proti tomu, akým spôsobom ju Kain predložil. V Biblii sa nehovorí nič o tom,  akým spôsobom Kain a Ábel obetovali svoje dary. V čom bol teda problém?

8., 9. a) Prečo Jehova neprijal Kaina ani jeho obeť? b) Čo je zaujímavé na tom, koľko informácií uvádza biblická správa o Kainovi a koľko o Ábelovi?

⁸ Z toho, čo Pavol pod vedením Božieho ducha napísal v liste Hebrejom, vyplýva, že Kain nemal čisté pohnútky. Chýbala mu viera. (Hebr. 11:4; 1. Jána 3:11, 12) To bol dôvod, prečo Jehova neprijal nielen Kainovu obeť, ale ani samotného Kaina. (1. Mojž. 4:5–8) Jehova je milujúci Otec, a preto sa snažil láskavým spôsobom napraviť svojho syna. Ale Kain odstrčil pomocnú ruku, ktorú mu Jehova podával. Jeho obrazné srdce otrávili skutky nedokonalého tela: „nepriateľstvo, spory, žiarlivosť“. (Gal. 5:19, 20) Kainovo zlé srdce zmarilo všetko dobré, čo sa dalo nájsť na jeho obeti. Jeho príklad nás učí, že k čistému uctievaniu Jehovu patrí viac ako len formálny prejav náboženskej oddanosti.

⁹ Z biblickej správy sa o Kainovi dozvedáme veľa. Vieme, čo mu Jehova povedal, i to, ako mu Kain odpovedal. Poznáme dokonca mená jeho potomkov a niektoré fakty z ich života. (1. Mojž. 4:17–24) O Ábelovi toho veľa nevieme. Nevieme, že by mal deti, a v Biblii nie je zapísané ani jediné jeho slovo. Jeho skutky sa nám však prihovárajú aj dnes. Ako?

10. Prečo je Ábel príkladom v čistom uctievaní?

¹⁰ Ábel predložil svoju obeť Jehovovi. Vedel, že iba on je toho hodný. Jeho dar bol tej najvyššej kvality – Ábel vybral „niekoľko prvorodených zvierat zo svojho stáda“. Biblia síce nehovorí, či ich obetoval na oltári, ale spôsob, akým predložil svoj dar, sa Bohu očividne páčil. Čo je však na Ábelovom dare najpodstatnejšie – a z čoho sa aj po 6 000 rokoch môžeme veľa naučiť –, je pohnútka, s akou ho predložil. To, čo ho podnecovalo, bola viera v Jehovu a láska k jeho spravodlivým normám. Ako to vieme?

11. Prečo Ježiš označil Ábela za spravodlivého človeka?

¹¹ Po prvé, zamyslime sa nad tým, čo povedal o Ábelovi Ježiš. Poznal ho veľmi dobre, lebo počas Ábelovho života bol v nebi a živo sa o tohto Adamovho syna zaujímal. (Prísl. 8:22, 30, 31; Ján 8:58; Kol. 1:15, 16) Preto keď Ábela označil za spravodlivého človeka, bolo to svedectvo očitého svedka. (Mat. 23:35) Človek, ktorý je spravodlivý, uznáva, že iba Jehova má právo určovať, čo je správne a čo nesprávne. A nielen to. Aj svojimi slovami a skutkami dokazuje, že súhlasí s Jehovovými normami. (Porovnaj Lukáša 1:5, 6.) Aby niekto získal povesť spravodlivého človeka, chce to čas. A tak už predtým ako Ábel priniesol Bohu svoju obeť, muselo byť o ňom známe, že žije podľa Jehovových noriem. To vôbec nemuselo byť  ľahké. Vo svojom staršom bratovi Kainovi asi nenašiel pozitívny vzor, veď jeho srdce bolo zlé. (1. Jána 3:12) Ani rodičia mu nedali najlepší príklad. Jeho matka neposlúchla priamy príkaz od Boha a jeho otec sa vzbúril proti Jehovovi, lebo si chcel sám určovať, čo je dobré a čo zlé. (1. Mojž. 2:16, 17; 3:6) Od Ábela si to vyžadovalo veľkú odvahu, aby sa rozhodol pre úplne iný život, než aký si vybral zvyšok jeho rodiny.

12. V čom bol podstatný rozdiel medzi Ábelom a Kainom?

¹² Po druhé, všimni si, že apoštol Pavol spojil vieru so spravodlivosťou. Napísal: „Vďaka viere priniesol Ábel Bohu cennejšiu obeť ako Kain a vďaka viere dostal svedectvo, že je spravodlivý.“ (Hebr. 11:4) Pavlove slová naznačujú, že Ábela na rozdiel od Kaina podnecovala hlboká viera v Jehovu a presvedčenie, že všetko, čo Jehova robí a čo vyžaduje, je správne. Táto viera sprevádzala Ábela po celý jeho život.

13. Čo sa učíme z Ábelovho príkladu?

¹³ Z Ábelovho príkladu sa učíme, že čisté uctievanie musí vychádzať z čistých pohnútok. Naše uctievanie je čisté vtedy, keď celým srdcom veríme v Jehovu a plne súhlasíme s jeho spravodlivými normami. Okrem toho sa učíme, že čisté uctievanie nespočíva len v jednorazovom prejave náboženskej oddanosti, ale zahŕňa celý náš život, prejavuje sa vo všetkom, čo robíme.

14. Prečo Jehova prijal dary, ktoré mu predložili Noe, Abrahám a Jakob?

¹⁴ Ábel bol prvý nedokonalý človek, ktorý uctieval Jehovu čistým spôsobom. Ale určite nebol posledný. Apoštol Pavol sa zmieňuje aj o ďalších ľuďoch, ktorých uctievanie Jehova schvaľoval – napríklad o patriarchovi Noemovi, Abrahámovi a Jakobovi. (Prečítajte Hebrejom 11:7, 8, 17–21.) Každý z nich v určitom momente svojho života predložil Jehovovi obeť a Boh ich dary prijal. Prečo ich prijal? Lebo títo muži nevykonali iba nejaký formálny akt náboženskej oddanosti, ale každý z nich splnil aj všetky kľúčové požiadavky na čisté uctievanie. Pozrime sa, čo sa od nich môžeme naučiť.

15., 16. Ako Noe splnil štyri kľúčové požiadavky na čisté uctievanie?

¹⁵ Noe sa narodil iba 126 rokov po Adamovej smrti, ale svet, v ktorom vyrastal, bol už presiaknutý falošným uctievaním. * (1. Mojž. 6:11) Zo všetkých rodín, ktoré žili na zemi krátko pred potopou, slúžili Jehovovi správnym spôsobom iba Noe a jeho rodina. (2. Petra 2:5) Po potope srdce podnietilo Noema, aby postavil oltár a predložil na ňom obete Jehovovi. Bol to prvý oltár, o ktorom je konkrétna zmienka v Biblii. Noe tým vyslal jasný signál svojej rodine, ako aj celej ľudskej rase, ktorá z neho mala pochádzať, že  uctievanie si zaslúži jedine Jehova. Zo všetkých zvierat, ktoré mal k dispozícii, vybral na obeť „niektoré z čistých zvierat a z čistých vtákov“. (1. Mojž. 8:20) Boli to obete tej najvyššej kvality, pretože sám Jehova označil tieto zvieratá za čisté. (1. Mojž. 7:2)

¹⁶ Noe predložil zvieratá ako zápalnú obeť na oltári, ktorý postavil. Schválil Jehova tento spôsob uctievania? Určite áno, lebo biblická správa hovorí, že Jehovovi bola vôňa obete príjemná a že Noema a jeho synov požehnal. (1. Mojž. 8:21; 9:1) Ale Jehova prijal Noemovu obeť hlavne preto, z akých pohnútok ju Noe predložil. Jeho obeť bola ďalším dôkazom jeho silnej viery v Jehovu a presvedčenia, že všetko, čo Jehova robí a čo vyžaduje, je správne. Keďže Noe tak dôsledne poslúchal Jehovu a jeho normy, v Biblii sa o ňom píše, že „chodil s pravým Bohom“. Vďaka tomu si natrvalo získal povesť spravodlivého muža. (1. Mojž. 6:9; Ezech. 14:14; Hebr. 11:7)

17., 18. Ako Abrahám splnil štyri kľúčové požiadavky na čisté uctievanie?

¹⁷ Abrahám žil medzi ľuďmi, ktorí uctievali falošných bohov. Dominantou jeho domovského mesta Ur bol chrám zasvätený mesačnému bohu Nannarovi. * Dokonca aj Abrahámov otec istý čas uctieval falošných bohov. (Joz. 24:2) Ale Abrahám sa rozhodol, že bude uctievať pravého Boha, Jehovu. Dozvedel sa o ňom pravdepodobne od svojho predka Sema, ktorý bol jedným z Noemových synov a zomrel, keď mal Abrahám 150 rokov.

¹⁸ Abrahám počas svojho dlhého života predložil mnoho obetí, ale všetky ich obetoval iba tomu, ktorý si zaslúži byť uctievaný – Jehovovi. (1. Mojž. 12:8; 13:18; 15:8–10) Bol Abrahám ochotný priniesť Jehovovi obeť najvyššej kvality? Táto otázka bola nad všetky pochybnosti zodpovedaná, keď prejavil ochotu obetovať svojho milovaného syna Izáka. V tomto prípade dal Jehova jasné pokyny, akým spôsobom má obeť predložiť. (1. Mojž. 22:1, 2) A Abrahám bol ochotný držať sa jeho pokynov do najmenšieho detailu. Ale Jehova mu nakoniec zabránil, aby usmrtil svojho syna. (1. Mojž. 22:9–12) Jehova sa pozeral na Abrahámovo uctievanie so schválením, lebo jeho pohnútky boli čisté. Pavol napísal: „Abrahám uveril Jehovovi a on ho za to považoval za spravodlivého.“ (Rim. 4:3)

19., 20. Ako Jakob splnil štyri kľúčové požiadavky na čisté uctievanie?

¹⁹ Jakob prežil väčšinu života v Kanaáne, krajine, ktorú Jehova sľúbil Abrahámovi a jeho potomkom. (1. Mojž. 17:1, 8) Žili tam ľudia, ktorých náboženstvo bolo také zvrátené, že  Jehova o nich povedal, že „krajina ich vyvráti“. (3. Mojž. 18:24, 25) Keď mal Jakob 77 rokov, odišiel z Kanaánu, oženil sa a neskôr sa tam vrátil s veľkou rodinou. (1. Mojž. 28:1, 2; 33:18) Niektorí členovia jeho rodiny boli ovplyvnení uctievaním falošných bohov. Keď ho však Jehova vyzval, aby šiel do Bételu a postavil tam oltár, konal rozhodne. Najprv svojej rodine povedal: „Zbavte sa cudzích bohov, ktorých máte pri sebe, očistite sa.“ A potom sa verne riadil pokynmi, ktoré dostal. (1. Mojž. 35:1–7)

²⁰ Jakob postavil v Zasľúbenej krajine viacero oltárov, ale vždy na nich obetoval iba Jehovovi. (1. Mojž. 35:14; 46:1) O kvalite jeho obetí, spôsobe, akým uctieval Boha, a pohnútkach jeho uctievania svedčí to, že je v Biblii opísaný ako „bezúhonný“. To je výraz, ktorý sa v Biblii používa na opis ľudí, ktorí majú Božiu priazeň. (1. Mojž. 25:27) Jakob dal celým svojím životom vynikajúci príklad svojim potomkom, z ktorých sa neskôr sformoval izraelský národ. (1. Mojž. 35:9–12)

21. Čo sa o čistom uctievaní učíme z príkladu patriarchov?

²¹ Čo sa o čistom uctievaní učíme z príkladu týchto patriarchov? Tak ako oni, aj my sme obklopení ľuďmi, možno priamo v rodine, ktorí by nám mohli brániť v tom, aby sme Jehovovi prejavovali výlučnú oddanosť. Aby sme takému tlaku dokázali odolať, musíme si rozvíjať silnú vieru v Jehovu a byť presvedčení, že jeho normy toho, čo je správne a nesprávne, sú tie najlepšie. Svoju vieru prejavíme tak, že poslúchame Jehovu a že svoj čas, energiu a prostriedky venujeme tomu, aby sme mu slúžili. (Mat. 22:37–40; 1. Kor. 10:31) Je veľmi povzbudzujúce vedieť, že keď uctievame Jehovu najlepšie, ako vieme, spôsobom, aký vyžaduje, a s čistými pohnútkami, považuje nás za spravodlivých. (Prečítajte Jakuba 2:18–24.)

22. – 24. Ako bolo v Zákone zdôraznené, a) komu mali Izraeliti predkladať obete? b) akej kvality mali byť obete? c) akým spôsobom mali Izraeliti predkladať obete?

²² Jehova dal Jakobovým potomkom zbierku zákonov, ktoré im jasne stanovovali, čo od nich vyžaduje. Keby Jehovu poslúchali, stali by sa jeho „najcennejším vlastníctvom zo všetkých národov“ a „svätým národom“. (2. Mojž. 19:5, 6) Všimni si, ako boli v Zákone zdôraznené štyri kľúčové požiadavky na čisté uctievanie.

²³ Zákon jasne uvádzal, že tým, koho majú Izraeliti uctievať, má byť jedine Jehova. On sám povedal: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.“ (2. Mojž. 20:3–5) Obete, ktoré mu predkladali, mali byť tej najvyššej kvality. Napríklad  ak obetovali zviera, muselo byť zdravé, bez jedinej chyby. (3. Mojž. 1:3; 5. Mojž. 15:21; porovnaj Malachiáša 1:6–8.) Hoci Léviti dostávali podiel z darov obetovaných Jehovovi, aj oni museli predkladať obete. Bolo im prikázané: „Zo všetkých darov, ktoré dostanete, dáte to najlepšie.“ (4. Mojž. 18:29) Pokiaľ ide o spôsob, akým mali Izraeliti uctievať Jehovu, dostali konkrétne pokyny, aby vedeli, čo majú obetovať, kde a ako. Celkovo dostali vyše 600 zákonov, ktoré riadili ich život. Boli nabádaní: „Svedomito dodržiavajte to, čo vám prikázal Jehova, váš Boh. Neodbočujte napravo ani naľavo.“ (5. Mojž. 5:32)

²⁴ Naozaj záležalo na tom, kde Izraeliti predkladali obete? Áno, lebo Jehova im prikázal, aby postavili svätostánok, ktorý mal v tom čase slúžiť ako centrum čistého uctievania. (2. Mojž. 40:1–3, 29, 34) Ak chceli, aby Boh prijal ich obete, museli ich priniesť do svätostánku. * (5. Mojž. 12:17, 18)

25. Čo bolo pri obetovaní najdôležitejšie? Vysvetli to.

²⁵ Ale to najdôležitejšie bolo, s akou pohnútkou Izraeliti predkladali svoje dary. Pohnútkou mala byť úprimná láska  k Jehovovi a k jeho normám. (Prečítajte 5. Mojžišovu 6:4–6.) Keď Izraeliti brali čisté uctievanie ako formalitu a predkladali obete iba mechanicky, Jehova ich obete neprijímal. (Iz. 1:10–13) Cez proroka Izaiáša odhalil, že sa nedá oklamať predstieranou oddanosťou. Povedal: „Tento ľud... ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko.“ (Iz. 29:13)

26. Akú úlohu v čistom uctievaní spočiatku zohrával Šalamúnov chrám?

²⁶ Vyše 400 rokov po tom, ako sa Izraeliti usadili v Zasľúbenej krajine, postavil kráľ Šalamún chrám. Tento chrám sa stal novým centrom čistého uctievania, oveľa pôsobivejším, ako bol svätostánok. (1. Kráľ. 7:51; 2. Kron. 3:1, 6, 7) Spočiatku Izraeliti predkladali obete v chráme výhradne Jehovovi. Šalamún a jeho poddaní prinášali veľké množstvo obetí vysokej kvality a spôsobom, ktorý určoval Boží Zákon. (1. Kráľ. 8:63) Ale Jehova prijímal ich uctievanie nie preto, že do stavby chrámu vložili nemalé prostriedky, ani preto, že prinášali mnoho obetí. Najdôležitejšia bola preňho pohnútka, s akou obetovali. Šalamún to zdôraznil pri zasvätení chrámu, keď povedal: „Nech je vaše srdce úplne oddané Jehovovi, nášmu Bohu. Poslúchajte jeho nariadenia a dodržiavajte jeho prikázania, tak ako to robíte dnes.“ (1. Kráľ. 8:57–61)

27. Ako sa izraelskí králi a ich poddaní odklonili od čistého uctievania a ako na to Jehova reagoval?

²⁷ Žiaľ, Izraeliti sa nedržali múdrej rady, ktorú im dal kráľ Šalamún. Často nesplnili jednu alebo aj viac kľúčových požiadaviek na čisté uctievanie. Izraelskí králi a ich poddaní dovolili, aby sa ich srdcia skazili. Prestali veriť v Jehovu a nedodržiavali jeho spravodlivé normy. Jehova k nim s láskou opakovane posielal prorokov, aby ich naprával a varoval pred následkami ich konania. (Jer. 7:13–15, 23–26) Jedným z týchto prorokov bol Ezechiel. Tento verný Boží služobník žil v kritickom období v dejinách čistého uctievania.

28., 29. Čo vieme o Ezechielovi? (Pozri rámček „Ezechiel a doba, v ktorej žil“.)

²⁸ Ezechiel veľmi dobre vedel, ako prebieha uctievanie v chráme, ktorý postavil Šalamún. Jeho otec bol kňaz a slúžil v chráme, keď naňho prišiel rad. (Ezech. 1:3) Ezechiel mal podľa všetkého šťastné detstvo. Otec ho nepochybne učil o Jehovovi a o Zákone. Ezechiel mohol mať asi rok, keď bola v chráme nájdená „kniha Zákona“. * Keď dobrý kráľ Joziáš, ktorý bol vtedy na tróne, počul slová Zákona, podnietilo ho to, aby zintenzívnil svoje snahy o obnovu čistého uctievania. (2. Kráľ. 22:8–13)

 ²⁹ Ezechiel, tak ako iní verní Boží služobníci pred ním, spĺňal všetky štyri požiadavky na čisté uctievanie. Z knihy Ezechiel vidieť, že slúžil iba Jehovovi, že mu vždy dával to najlepšie, že poslušne robil to, čo mu Jehova povedal, a že to robil spôsobom, aký vyžadoval. To všetko robil preto, lebo ho podnecovala úprimná viera. O väčšine jeho súčasníkov sa to však povedať nedá. Keď Ezechiel vyrastal, mal možnosť počuť proroctvá Jeremiáša, ktorý začal slúžiť v roku 647 pred n. l. a ktorý horlivo varoval ľud pred blížiacim sa rozsudkom od Jehovu.

30. a) Čo všetko sa dozvedáme z proroctiev, ktoré zapísal Ezechiel? b) Čo je proroctvo a čo vieme o Ezechielových proroctvách? (Pozri rámček „Užitočné informácie k Ezechielovým proroctvám“.)

³⁰ To, čo Ezechiel pod Božím vedením zapísal, ukazuje, ako veľmi sa Boží ľud vzdialil od čistého uctievania. (Prečítajte Ezechiela 8:6.) Keď Jehova začal Judsko trestať, Ezechiel bol medzi tými, ktorí boli vzatí do vyhnanstva v Babylone. (2. Kráľ. 24:11–17) V jeho prípade to však nebolo za trest. Jehova ho medzi ľudom vo vyhnanstve poveril určitou úlohou. Strhujúce videnia a proroctvá, ktoré Ezechiel zapísal, nám ukazujú, ako malo byť čisté uctievanie v Jeruzaleme obnovené. Ale nielen to. Umožňujú nám nahliadnuť aj do budúcnosti, keď budú ľudia na celej zemi milovať Jehovu a uctievať ho čistým spôsobom.

31. V čom nám bude táto kniha užitočná?

³¹ V ďalších častiach tejto knihy nahliadneme do duchovnej ríše, v ktorej prebýva Jehova, ukážeme si, ako veľmi bolo čisté uctievanie znečistené, dozvieme sa, ako Jehova obnovuje čisté uctievanie a bráni svoj ľud, a nazrieme aj do budúcnosti, keď budú všetci ľudia uctievať Jehovu. V nasledujúcej kapitole budeme uvažovať o prvom videní, ktoré Ezechiel zapísal. Toto videnie vykresľuje nezabudnuteľný obraz Jehovu a nebeskej časti jeho organizácie a zdôrazňuje, prečo jedine on je hodný čistého uctievania.