10. KAPITOLA
„Ožijete“
TÉMA: Prorocké videnie „suchých kostí“ a jeho väčšie splnenie
1. – 3. Prečo sa atmosféra medzi Židmi v Babylone zrazu zmenila? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.)
ATMOSFÉRA medzi Židmi v Babylone sa zrazu úplne zmenila. Celých päť rokov sa Ezechiel snažil otvoriť im oči, ale márne. Falošné nádeje, ku ktorým sa upínali, boli ako nedobytná hradba. Nech im Ezechiel predvádzal akékoľvek znamenia, nech hovoril akékoľvek podobenstvá, nech oznamoval akékoľvek posolstvá, vyhnanci jednoducho odmietali uveriť tomu, že by Jehova dovolil, aby bol Jeruzalem zničený. A dokonca aj keď sa už dozvedeli, že mesto obliehajú babylonské vojská, stále si boli istí, že jeho obyvateľom sa nič nestane.
2 Ale teraz, dva roky od začiatku obliehania, prichádza do Babylona utečenec z Jeruzalema a prináša správu: „Mesto padlo!“ Táto správa vyhnancov úplne položí. Nemôžu uveriť, že ich milované mesto, ich domovina a svätý chrám ležia v troskách! Nádej, ktorú v sebe tak dlho živili, sa zrútila ako domček z karát. (Ezech. 21:7; 33:21)
3 V týchto chvíľach hlbokého zúfalstva dostáva Ezechiel pôsobivé videnie, ktoré vlieva nádej. Aké posolstvo prináša zdrveným vyhnancom? Ako sa toto videnie týka Božieho ľudu dnes a ako môže pomôcť tebe osobne? Dozvieme sa to, keď si rozoberieme, čo Jehova ukázal Ezechielovi.
„Prorokuj o týchto kostiach“ a „prorokuj k vetru“
4. Čo si Ezechiel všimol, keď vo videní prechádzal údolím?
4 Prečítajte Ezechiela 37:1–10. Ezechiel sa vo videní dostáva do údolia, ktoré je plné kostí. Možno preto, aby si uvedomil plný dosah videnia, ho Jehova necháva prechádzať okolo kostí rozosiatych po celom údolí. Pritom Ezechielovi udrú do očí dve veci: množstvo kostí a ich stav. Videl, že „v údolí je veľmi veľa kostí a sú veľmi suché“.
5. Aké dva príkazy dal Jehova Ezechielovi a čo sa stalo, keď ich Ezechiel splnil?
5 Potom dal Jehova Ezechielovi dva príkazy, po ktorých nastal postupný proces obnovy. Prvý príkaz znel: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im... Ožijete.“ (Ezech. 37:4–6) Len čo začal Ezechiel prorokovať, „náhle sa ozval zvuk. Nastal hrkot a kosti sa začali približovať jedna k druhej.“ Potom sa pokryli „šľachami a mäsom a nakoniec kožou“. (Ezech. 37:7, 8) Druhý príkaz znel takto: „Prorokuj k vetru.“ Vietor mal zafúkať na mŕtve telá. Keď Ezechiel prorokoval, „vstúpil do nich dych a oni ožili a postavili sa na nohy. Bolo to veľmi veľké vojsko.“ (Ezech. 37:9, 10)
„Naše kosti uschli a naša nádej zahynula“
6. Ako Jehova objasnil Ezechielovi význam videnia?
6 Jehova ďalej objasnil Ezechielovi, čo toto videnie znamená. Povedal: „Tieto kosti, to je celý Izrael.“ Bolo to naozaj výstižné, lebo keď sa vyhnanci dozvedeli o zničení Jeruzalema, mali pocit, že je to ich koniec – akoby už boli mŕtvi. Bedákali: „Naše kosti uschli a naša nádej zahynula. Sme stratení.“ (Ezech. 37:11; Jer. 34:20) Ako na to Jehova zareagoval? Ukázal im, že toto pochmúrne videnie kostí obsahuje aj lúč nádeje.
7. O čom Jehova uistil svoj ľud vo vyhnanstve podľa Ezechiela 37:12–14?
7 Prečítajte Ezechiela 37:12–14. Jehova týmto videním uistil vyhnancov, že ich oživí, privedie ich do ich krajiny a umožní im, aby sa tam usídlili. Opäť ich oslovoval „ľud môj“. Tieto slová museli zronených vyhnancov veľmi povzbudiť. Ale ako si mohli byť istí, že sľub o obnove sa splní? Lebo ho dal sám Jehova. Vyhlásil: „Ja, Jehova, som to povedal a aj som to urobil.“
8. a) Ako sa „celý Izrael“ dostal do stavu, ktorý sa podobal smrti? b) Ako poukazuje na príčinu obraznej smrti Izraela Ezechiel 37:9? (Pozri poznámku.)
8 Ako sa na starovekom izraelskom národe splnila pochmúrna časť tohto prorockého videnia? Desaťkmeňové izraelské kráľovstvo bolo v obraznom zmysle mŕtve od roku 740 pred n. l., keď bolo dobyté a jeho obyvatelia boli odvedení do vyhnanstva. Asi o 130 rokov, keď boli odvedení do vyhnanstva aj obyvatelia Judska, sa v zajatí ocitol „celý Izrael“. (Ezech. 37:11) Tak boli všetci vyhnanci, obrazne povedané, mŕtvi. Podobali sa kostiam z Ezechielovho videnia. * Okrem toho Ezechiel videl, že kosti boli „veľmi suché“, čo znamenalo, že ich stav podobný smrti mal trvať dlhý čas. A naozaj, vyhnanstvo Izraela a Judska dokopy trvalo vyše 200 rokov – od roku 740 do roku 537 pred n. l. (Jer. 50:33)
9. Akú podobnú situáciu zažil staroveký izraelský národ a „Boží Izrael“?
9 Proroctvá o obnove Izraela, ktoré vyslovil Ezechiel a iní proroci, mali aj väčšie splnenie. (Sk. 3:21) Tak ako bol staroveký izraelský národ „zabitý“ a dlhý čas bol akoby mŕtvy, aj „Boží Izrael“, čiže zbor pomazaných kresťanov, bol v obraznom zmysle zabitý a dlhý čas bol akoby mŕtvy v duchovnom zajatí. (Gal. 6:16) Pomazaní ako celok boli v zajatí tak dlho, že ich duchovný stav sa dá naozaj prirovnať k „veľmi suchým“ kostiam. (Ezech. 37:2) Ako bolo vysvetlené v predchádzajúcej kapitole, zbor pomazaných kresťanov sa dostal do zajatia v druhom storočí n. l. a bol v ňom dlhé stáročia, presne ako to Ježiš predpovedal v podobenstve o pšenici a burine. (Mat. 13:24–30)
„Veľmi suché“ kosti, ktoré videl Ezechiel vo videní, znázorňovali dlhý čas, keď boli Jehovovi pomazaní služobníci akoby mŕtvi v duchovnom zajatí (Pozri 8. a 9. odsek)
„Kosti sa začali približovať jedna k druhej“
10. a) Čo mal Boží ľud zažiť podľa Ezechiela 37:7–10? b) Čo prispelo k tomu, že bohabojní vyhnanci začali znovu veriť, že ich nádej sa naplní?
10 V staroveku Jehova predpovedal, že jeho ľud bude postupne oživený. (Ezech. 37:7–10) Čo prispelo k tomu, že bohabojní vyhnanci začali znovu veriť, že ich nádej sa naplní a vrátia sa späť do Izraela? Ich nádej okrem iného posilňovali prorocké výroky prorokov, ktorí žili skôr ako Ezechiel. Napríklad Izaiáš predpovedal, že ostatok prežijúcich, „sväté semeno“, sa vráti do svojej krajiny. (Iz. 6:13; Jób 14:7–9) Nádej im určite vlievali aj mnohé proroctvá o obnove, ktoré zapísal Ezechiel, i to, že v Babylone s nimi boli aj takí verní muži ako prorok Daniel. A keď v roku 539 pred n. l. nečakane padol Babylon, ich nádej na návrat domov ožila ešte viac.
11., 12. a) Ako prebiehal proces obnovy medzi „Božím Izraelom“? (Pozri aj rámček „Čisté uctievanie postupne obnovené“.) b) Aká otázka vzniká v súvislosti so slovami v Ezechielovi 37:10?
11 Ako prebiehal podobný proces obnovy medzi „Božím Izraelom“, čiže zborom pomazaných kresťanov? Po mnohých storočiach, keď bol akoby mŕtvy v duchovnom zajatí, sa začal ozývať „hrkot“ – bohabojní jednotlivci sa pevne postavili za pravé uctievanie. Napríklad v 16. storočí William Tyndale preložil Bibliu do angličtiny, vďaka čomu si ju mohli čítať aj bežní ľudia. To rozzúrilo rímskokatolícku cirkev a Tyndale bol usmrtený. Našli sa však aj ďalší odvážni jednotlivci, ktorí prekladali Bibliu do iných jazykov, a tak duchovné svetlo postupne prenikalo temnotou vtedajšieho sveta.
12 Neskôr, keď Charles Taze Russell a jeho spoločníci začali horlivo odhaľovať biblické pravdy, bolo to, akoby sa kosti pokryli „šľachami a mäsom“. Úprimní ľudia spoznávali biblické pravdy prostredníctvom Sionskej Strážnej veže a ďalších publikácií a pripájali sa k Božím pomazaným služobníkom. Začiatkom 20. storočia bol Boží ľud ešte viac povzbudený k činnosti „Fotodrámou Stvorenie“ a knihou Ukončené tajomstvo. Krátko nato prišiel čas, aby Boh postavil svoj ľud „na nohy“. (Ezech. 37:10) Kedy sa to stalo a ako? Dozvieme sa to, keď sa znovu vrátime k udalostiam v starovekom Babylone.
„Ožili a postavili sa na nohy“
13. a) Ako sa začali spĺňať slová z Ezechiela 37:10, 14 v roku 537 pred n. l.? b) Ktoré biblické texty naznačujú, že do Izraela sa vrátili aj niektorí z desaťkmeňového kráľovstva?
13 Toto videnie sa začalo spĺňať v roku 537 pred n. l. Čo sa vtedy stalo? Židia v Babylone „ožili a postavili sa na nohy“, keď ich Jehova vyslobodil zo zajatia a umožnil im, aby sa vrátili do Izraela. Z Babylona vyšlo 42 360 Izraelitov a asi 7 000 Neizraelitov, aby znovu vybudovali Jeruzalem a chrám a aby sa usadili na pôde Izraela. (Ezdr. 1:1–4; 2:64, 65; Ezech. 37:14) Približne o 70 rokov neskôr prišlo do Jeruzalema spolu s Ezdrášom ďalších asi 1 750 vyhnancov. (Ezdr. 8:1–20) Čiže celkovo sa vrátilo najmenej 44 000 Židov – naozaj „veľké vojsko“. (Ezech. 37:10) Okrem toho Božie Slovo naznačuje, že do Izraela sa vrátili aj ľudia z desaťkmeňového kráľovstva, aby pomohli so znovuvýstavbou chrámu. Boli to potomkovia tých, ktorých v ôsmom storočí pred n. l. odviedli Asýrčania. (1. Kron. 9:3; Ezdr. 6:17; Jer. 33:7; Ezech. 36:10)
14. a) Ako nám Ezechiel 37:24 pomáha určiť čas hlavného splnenia tohto proroctva? b) Čo sa odohralo v roku 1919? (Pozri aj rámček „‚Suché kosti‘ a ‚dvaja svedkovia‘ – ako tieto proroctvá spolu súvisia?“)
14 Ako sa táto časť Ezechielovho proroctva splnila vo väčšom rozsahu? V súlade s tým, čo Jehova odhalil Ezechielovi v ďalšom proroctve, k hlavnému splneniu tohto proroctva o obnove malo dôjsť nejaký čas po tom, ako nastúpil na trón Väčší Dávid, Ježiš Kristus. * (Ezech. 37:24) A aj sa to stalo. V roku 1919 Jehova vložil ducha do svojho ľudu a oni „ožili“ a boli vyslobodení zo zajatia Veľkého Babylona. (Iz. 66:8) Potom im Jehova umožnil, aby sa usídlili vo svojej „krajine“, čiže v duchovnom raji. A ako sa z Jehovovho novodobého ľudu stalo „veľké vojsko“?
15., 16. a) Ako sa z Jehovovho novodobého ľudu stalo „veľké vojsko“? b) Ako nám toto Ezechielovo proroctvo pomáha vyrovnávať sa s náročnými životnými situáciami? (Pozri rámček „Aj ty sa môžeš opäť postaviť na nohy“.)
15 V roku 1919 Kristus ustanovil verného otroka. Krátko potom začal Boží ľud zažívať to, čo predpovedal prorok Zachariáš, ktorý slúžil medzi vyhnancami po ich návrate domov. Povedal: „Mnoho ľudí a mocných národov príde... hľadať Jehovu.“ Týchto ľudí opísal ako „desať mužov zo všetkých jazykov národov“. Pevne sa chytia „Žida“, duchovného Izraela, a povedia: „Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ (Zach. 8:20–23)
16 Dnes členovia duchovného Izraela (ostatok pomazaných) a v širšom zmysle aj „desať mužov“ (iné ovce) spoločne tvoria „veľmi veľké vojsko“, ktoré dosahuje milióny. (Ezech. 37:10) A toto vojsko stále rastie. Slúžime v ňom ako Kristovi vojaci a verne nasledujeme nášho Kráľa, Ježiša, ktorý nás vedie v ústrety budúcim požehnaniam. (Žalm 37:29; Ezech. 37:24; 1. Tes. 4:16, 17; 2. Tim. 2:3)
17. O čom budeme hovoriť v nasledujúcej kapitole?
17 Z obnovy čistého uctievania plynie Božiemu ľudu veľká zodpovednosť. Aká? Ak chceme dostať odpoveď na túto otázku, musíme sa vrátiť v čase do obdobia pred zničením Jeruzalema a preskúmať úlohu, ktorú dostal Ezechiel od Jehovu. Urobíme to v nasledujúcej kapitole.
^ Kosti, ktoré Ezechiel videl vo videní, nepatrili ľuďom, ktorí zomreli prirodzenou smrťou. Boli to kosti „zabitých“. (Ezech. 37:9) „Celý Izrael“ bol takpovediac zabitý, keď najprv Asýrčania dobyli desaťkmeňové izraelské kráľovstvo a odviedli jeho obyvateľov do vyhnanstva a neskôr Babylončania dobyli dvojkmeňové judské kráľovstvo a jeho obyvateľov vzali do zajatia.
^ Toto proroctvo o Mesiášovi sa rozoberalo v 8. kapitole tejto knihy.
