1. – 3. Ako sa Babylončania posmievali Jehovovým služobníkom a prečo?

 PREDSTAV SI, že si jedným z verných Židov v Babylone. Tvoj ľud žije vo vyhnanstve už asi 50 rokov. Práve sa chystáš na stretnutie so svojimi spoluveriacimi. Ako každý sabat, aj teraz budete uctievať Jehovu. Kráčaš rušnými ulicami a cestou míňaš impozantné chrámy a množstvo svätýň. Býva tu vždy veľa ľudí, ktorí sem prichádzajú obetovať a spievať chvály Mardukovi a iným božstvám.

² Opúšťaš ten hlučný dav a stretávaš sa so svojimi bratmi. * Nie je vás veľa. Nájdete si nejaké tiché miesto, možno pri jednom z babylonských kanálov, a tam sa spoločne modlíte, spievate žalmy a uvažujete o Božom Slove. Počas modlitby počuť slabé vŕzganie drevených člnov kotviacich pri brehu. Si rád, že tu nie ste rušení. Len dúfaš, že vás tu opäť neobjavia miestni. Už toľkokrát vám narušili zhromaždenie! Prečo vám nedajú pokoj?

³ Babylon vyhrával jednu vojnu za druhou a jeho obyvatelia veria, že za svoju moc vďačí svojim bohom. Úplné zničenie  Jeruzalema ich len utvrdilo v presvedčení, že ich boh Marduk je silnejší ako Jehova. Preto sa posmievajú tvojmu Bohu i Božiemu ľudu. Niekedy na vás škodoradostne pokrikujú: „Zaspievajte nám nejakú sionskú pieseň“! (Žalm 137:3) V mnohých žalmoch sa ospevujú víťazstvá Siona, čiže Jeruzalema, nad Jehovovými nepriateľmi. Možno práve z týchto žalmov si Babylončania najradšej robia žarty. V iných žalmoch sa hovorí o samotných Babylončanoch. V jednom sa napríklad píše: „Premenili Jeruzalem na hromadu trosiek... Všetci v našom okolí sa nám vysmievajú a robia si z nás žarty.“ (Žalm 79:1, 3, 4)

4., 5. a) Akú nádej dávalo židovským vyhnancom Ezechielovo proroctvo? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.) b) Na ktoré otázky si odpovieme v tejto kapitole?

⁴ Nesmieme zabudnúť ani na odpadlíckych Židov, ktorí sa ti posmievajú za to, že veríš v Jehovu a jeho prorokom. Napriek všetkému tomu posmechu nachádzaš aj s rodinou v uctievaní Jehovu útechu. Radi sa spolu modlíte a spievate a čítanie Božieho Slova vám vlieva pokoj. (Žalm 94:19; Rim. 15:4) A dnes jeden z tvojich bratov priniesol na zhromaždenie niečo mimoriadne – zvitok s Ezechielovým proroctvom, v ktorom Jehova sľubuje, že privedie svoj ľud späť do Zasľúbenej krajiny! Srdce ti ide vyskočiť od radosti, keď počuješ, ako niekto nahlas číta toto proroctvo. Už si predstavuješ, ako sa jedného dňa vrátite domov a spolu s ostatnými budete pomáhať pri obnove čistého uctievania. Bude to niečo úžasné!

⁵ Sľuby o obnove sa Ezechielovým proroctvom vinú ako červená niť. Tieto sľuby posilňujú aj našu nádej. Pozrime sa teraz na ne bližšie. Ako sa splnili na židovských vyhnancoch? Aký význam majú pre nás dnes? A ako sa niektoré z nich ešte len splnia?

6. Ako Boh opakovane varoval svoj spurný ľud?

⁶ Jehova prostredníctvom Ezechiela jasne povedal svojmu ľudu, ako ich potrestá za ich vzburu: „Pôjdu do vyhnanstva, do zajatia.“ (Ezech. 12:11) Ako sme videli v 6. kapitole tejto knihy, Ezechiel im tento trest dokonca názorne predviedol. Ale to nebola prvá výstraha. Už takmer pred tisícročím, za dní Mojžiša, Jehova varoval svoj ľud, že ak sa proti nemu budú búriť, pôjdu do vyhnanstva. (5. Mojž. 28:36, 37) Podobné výstrahy oznamovali aj proroci Izaiáš a Jeremiáš. (Iz. 39:5–7; Jer. 20:3–6)

7. Akými spôsobmi Jehova trestal svoj ľud?

⁷ Žiaľ, Izraeliti boli akoby hluchí! Varovania prorokov väčšinou úplne ignorovali. Pod vplyvom zlých pastierov sa Boží  ľud búril proti Jehovovi a uctieval modly. Jehovu veľmi trápila táto nevernosť a skazenosť. Najprv pripustil, aby zažili hladomor. Bola to zahanbujúca pohroma, keď uvážime, že ich krajina kedysi oplývala mliekom a medom. (Ezech. 20:6, 7) Potom Jehova urobil to, pred čím svoj spurný ľud dávno varoval – potrestal ich vyhnanstvom. Posledný úder im zasadil babylonský kráľ Nabuchodonozor, keď v roku 607 pred n. l. zničil Jeruzalem a jeho chrám. Tisíce Židov, ktorí tieto hrôzy prežili, boli odvedené do vyhnanstva v Babylone. Tam ich čakal posmech a odpor opísaný v úvode kapitoly.

8., 9. Ako Boh varoval kresťanský zbor pred odpadlíctvom?

⁸ Kresťanský zbor zažil niečo podobné, ako bolo zajatie v Babylone. Aj Kristovi nasledovníci boli vopred varovaní, tak ako Židia v staroveku. Ježiš na začiatku svojej služby povedal: „Dajte si pozor na falošných prorokov, ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú to draví vlci.“ (Mat. 7:15) O niekoľko rokov podnietil Boh apoštola Pavla, aby vyslovil podobné varovanie: „Viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú sa nežne starať o stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú prekrúcať pravdu, aby za sebou odviedli učeníkov.“ (Sk. 20:29, 30)

⁹ Kresťania boli poučení, ako odhaliť takých nebezpečných mužov a ako sa pred nimi chrániť. Kresťanskí starší dostali pokyny, aby odpadlíkov zo zboru vylúčili. (1. Tim. 1:19; 2. Tim. 2:16–19; 2. Petra 2:1–3; 2. Jána 10) Napriek tomu mnohí kresťania postupom času prejavili podobný postoj ako obyvatelia Izraela a Judska v staroveku – boli akoby hluchí a láskavé varovania ignorovali. Koncom prvého storočia n. l. sa už odpadlíctvo v zbore zakorenilo. Ján, posledný apoštol žijúci na sklonku prvého storočia, si všímal, že v zboroch sa rozmohla skazenosť a vzbura. Bol poslednou prekážkou, ktorá bránila tomu, aby tento skazonosný vplyv naplno zasiahol zbor. (2. Tes. 2:6–8; 1. Jána 2:18) Čo sa stalo, keď zomrel?

10., 11. Ako sa v druhom storočí n. l. začalo spĺňať Ježišovo podobenstvo o pšenici a burine?

¹⁰ Po Jánovej smrti sa začalo spĺňať Ježišovo podobenstvo o pšenici a burine. (Prečítajte Matúša 13:24–30.) Ako Ježiš predpovedal, Satan zasial do zboru „burinu“, napodobeninu kresťanov. To len urýchlilo šírenie odpadlíctva. Jehovu muselo veľmi trápiť, keď videl, že zbor, ktorý založil jeho Syn, znečistilo modlárstvo, pohanské sviatky a zvyky a falošné náuky prevzaté od bezbožných filozofov a satanských náboženstiev! Ako na to reagoval? Urobil to čo v prípade  neverných Izraelitov – dovolil, aby sa jeho ľud dostal do zajatia. V druhom storočí n. l. začala pravých kresťanov podobných pšenici postupne pohlcovať burina falošných kresťanov. Pravý kresťanský zbor sa ocitol v zajatí Veľkého Babylona, svetovej ríše falošného náboženstva, a falošní kresťania sa stali súčasťou tejto skazenej ríše. Falošných kresťanov stále pribúdalo a vzniklo takzvané kresťanstvo.

¹¹ Počas temných storočí neblahého vplyvu takzvaného kresťanstva tu vždy bola aj hŕstka pravých kresťanov, ktorí sa podobali „pšenici“ z Ježišovho podobenstva. Tak ako židovskí vyhnanci opísaní v Ezechielovi 6:9, aj oni si spomenuli na pravého Boha. Niektorí z nich sa dokonca odvážne postavili na odpor tomu, čo učilo takzvané kresťanstvo. Za to boli terčom posmechu a prenasledovania. Mal Jehova v úmysle nechať svoj ľud v zajatí tejto ríše duchovnej temnoty navždy? Ani náhodou! Jehova prejavil svoj hnev v správnej miere a na tak dlho, ako bolo treba, podobne ako to urobil v prípade starovekého Izraela. (Jer. 46:28) No nedovolil, aby sa jeho ľud umáral beznádejou. Vráťme sa teraz  k vyhnancom v starovekom Babylone a pozrime sa, ako im Jehova dal nádej, že ich vyhnanstvo sa raz skončí.

12., 13. Prečo sa Jehovova zúrivosť voči jeho ľudu vo vyhnanstve nakoniec utíšila?

¹² Jehova otvorene povedal, že sa hnevá na svoj ľud, ale zároveň ich uistil, že jeho spravodlivé rozhorčenie nebude trvať navždy. Všimnime si napríklad tieto slová: „Potom pominie môj hnev, moja zúrivosť sa utíši a ja sa upokojím. Keď sa na nich vyleje môj hnev, spoznajú, že som k nim hovoril ja, Jehova, lebo vyžadujem výlučnú oddanosť.“ (Ezech. 5:13) Čo viedlo k tomu, že Jehovova zúrivosť sa utíšila?

¹³ Do vyhnanstva sa s nevernými Židmi dostali aj verní služobníci Jehovu. Okrem toho, Boh prostredníctvom Ezechiela predpovedal, že niektorí z jeho ľudu sa budú vo vyhnanstve kajať. Títo kajúcni Židia si uvedomili, aké odporné veci páchali vo svojej vzbure proti Bohu, a úpenlivo prosili Jehovu, aby sa nad nimi zľutoval a odpustil im. (Ezech. 6:8–10; 12:16) K verným Židom patril napríklad Ezechiel, Daniel a jeho traja druhovia. Je zaujímavé, že Daniel zažil  nielen začiatok vyhnanstva, ale aj jeho koniec. Jeho vrúcna modlitba, v ktorej kajúcne vyznáva hriechy Izraela, je zaznamenaná v 9. kapitole knihy Daniel. Nepochybne v nej vyjadril pocity mnohých tisícov vyhnancov, ktorí túžili, aby im Jehova odpustil a začal im znovu žehnať. Božie sľuby o vyslobodení a obnove čistého uctievania, ktoré zapísal Ezechiel, museli byť pre verných Židov vo vyhnanstve veľkým povzbudením.

14. Prečo sa Jehova rozhodol oslobodiť svoj ľud?

¹⁴ Bol tu však ešte dôležitejší dôvod, prečo sa Jehova rozhodol oslobodiť svoj ľud a obnoviť čisté uctievanie. Dlhé roky ich vyhnanstva sa mali skončiť nie preto, že by si to zaslúžili, ale preto, že znovu prišiel čas, aby Jehova posvätil svoje meno pred očami všetkých národov. (Ezech. 36:22) Babylončania mali raz a navždy pochopiť, že Marduk a ďalší ich démonskí bohovia sa so Zvrchovaným Pánom Jehovom nemôžu rovnať! Zamyslime sa nad piatimi Jehovovými sľubmi, ktoré mal Ezechiel oznámiť svojim bratom vo vyhnanstve. Najprv pouvažujeme o tom, čo každý z týchto sľubov znamenal pre verných Židov, a potom si ukážeme, ako sa tieto sľuby splnili vo väčšom meradle.

15. Čo sa malo zmeniť na uctievaní tých, ktorí sa vrátia z vyhnanstva?

¹⁵ 1. SĽUB: Medzi Božími služobníkmi už nebude rozšírené modlárstvo ani žiadne iné odporné zvyky spojené s falošným náboženstvom. (Prečítajte Ezechiela 11:18; 12:24.) Ako sa rozoberalo v 5. kapitole tejto knihy, Jeruzalem a chrám boli znečistené modlárstvom a inými prvkami falošných náboženstiev. To viedlo k duchovnému i morálnemu úpadku národa a k narušeniu ich vzácneho vzťahu s Jehovom. Prostredníctvom Ezechiela Jehova predpovedal, že vyhnanci sa môžu tešiť na čas, keď ho budú opäť uctievať čistým a nepoškvrneným spôsobom.  Jedine obnova čistého uctievania mohla otvoriť cestu ďalším požehnaniam.

16. Aký sľub dal Jehova vyhnancom o ich domovine?

¹⁶ 2. SĽUB: Ľud sa vráti domov. Jehova sľúbil vyhnancom: „Dám vám izraelskú krajinu.“ (Ezech. 11:17) To bol pozoruhodný sľub, lebo Babylončania sa Božiemu ľudu v zajatí posmievali a určite im nikdy nedali žiadnu nádej, že by sa niekedy vrátili do svojej milovanej domoviny. (Iz. 14:4, 17) Ale Jehova im sľúbil, že sa vrátia. A nielen to. Ak zostanú verní, krajina bude úrodná, takže budú mať dostatok jedla aj uspokojujúcej práce. Hanba, ktorú kedysi znášali za to, že trpeli hladom, mala byť minulosťou. (Prečítajte Ezechiela 36:30.)

17. Čo Jehova sľúbil o obetiach?

¹⁷ 3. SĽUB: Na Jehovovom oltári sa budú znovu prinášať obetné dary. V 2. kapitole tejto knihy sme si ukázali, že obete, ktoré Izraelitom predpisoval Zákon, tvorili dôležitú súčasť čistého uctievania. Ak vyhnanci zostanú po návrate domov poslušní a duchovne čistí, Jehova bude prijímať ich obete. Vďaka tomu dosiahnu zmierenie za svoje hriechy a zostanú blízko pri Jehovovi. Boh im sľúbil: „Celý Izrael, všetci do jedného, mi budú slúžiť v tej krajine... Tam si ich obľúbim.“ A dodal: „Budem požadovať vaše príspevky a najvyberanejšie obete, všetky vaše sväté veci.“ (Ezech. 20:40) Čisté uctievanie bude obnovené, vďaka čomu získa Boží ľud mnohé požehnania.

18. Ako sa bude Jehova starať o svoje ovce?

¹⁸ 4. SĽUB: Jehova zavrhne zlých pastierov. Hlavným dôvodom, prečo Boží ľud dopadol tak zle, bol vplyv skazených vodcov. Jehova sľúbil, že sa to zmení. O týchto zlých pastieroch povedal: „Nedovolím im pásť moje ovce... Vytrhnem im svoje ovce z úst.“ A potom svoj verný ľud uistil: „Budem sa starať o svoje ovce.“ (Ezech. 34:10, 12) Ako to chcel  urobiť? Tak, že za pastierov vyberie mužov, ktorí sú mu verní a oddaní.

19. Aký sľub mohol verných vyhnancov potešiť najviac?

¹⁹ 5. SĽUB: Medzi Jehovovými služobníkmi zavládne jednota. Boží ľud bol v čase pred vyhnanstvom rozdelený na rôzne nepriateľské tábory. Pod vplyvom falošných prorokov a skazených pastierov odmietal počúvať verných prorokov, ktorí zastupovali Jehovu. Pre verných Židov musel byť tento stav veľmi skľučujúci. Preto ich asi najviac potešilo, keď počuli Ezechiela vysloviť tento Jehovov sľub: „Zjednotím ich srdcia a vložím do nich nového ducha.“ (Ezech. 11:19) Ak bude medzi Židmi po návrate vládnuť jednota a budú poslúchať mužov, ktorí zastupujú Jehovu, žiaden nepriateľ ich nikdy neporazí. Zjednotený národ bude Jehovovi opäť prinášať česť, a nie hanbu ako predtým.

20., 21. Ako sa na Židoch, ktorí sa vrátili z vyhnanstva, splnili Božie sľuby?

²⁰ Zažili Židia po návrate z vyhnanstva splnenie týchto piatich sľubov? Spomeňme si, čo povedal verný Jozua: „Nezlyhal ani jediný sľub zo všetkých dobrých sľubov, ktoré vám  dal Jehova, váš Boh. Všetky sa splnili, ani jediný nezlyhal.“ (Joz. 23:14) Keď to platilo v Jozuových dňoch, muselo to platiť aj v čase, keď sa vyhnanci vrátili domov.

²¹ Židia prestali uctievať modly a zbavili sa aj iných odporných zvykov spojených s falošným náboženstvom, ktoré narušili ich vzťah s Jehovom. Hoci sa to zdalo krajne nepravdepodobné, vrátili sa do svojej domoviny, kde mohli opäť obrábať pôdu a tešiť sa zo zmysluplného a uspokojujúceho života. Jednou z prvých vecí, ktorú po návrate urobili, bolo, že v Jeruzaleme znovu postavili Jehovov oltár a prinášali na ňom obete, ktoré sa mu páčili. (Ezdr. 3:2–6) Jehova im dal vynikajúcich duchovných pastierov. Patril medzi nich verný kňaz a odpisovač Ezdráš, miestodržitelia Nehemiáš a Zorobábel, veľkňaz Jozua a odvážni proroci Aggeus, Zachariáš a Malachiáš. Kým ľud prijímal duchovné vedenie a usmerňovanie, tešil sa z jednoty, akú už dávno nezažil. (Iz. 61:1–4; prečítajte Jeremiáša 3:15.)

22. Ako vieme, že prvé splnenie proroctiev o obnove bolo len ukážkou oveľa väčšieho splnenia?

 ²² Nepochybne bolo veľmi povzbudzujúce vidieť, ako sa v minulosti splnili Jehovove sľuby o obnove. A predsa to bola len ukážka oveľa väčšieho splnenia, ktoré malo nastať v budúcnosti. Ako to vieme? Pamätajme, že splnenie týchto sľubov bolo niečím podmienené – Jehova žehnal svoj ľud iba vtedy, keď bol poslušný a ochotný dať sa viesť. Časom sa však Židia znovu vzbúrili a odmietali poslúchať Jehovu. Ale ako povedal Jozua, Jehova vždy splní svoje slovo. Z toho vyplýva, že jeho sľuby sa mali splniť vo väčšom rozsahu a natrvalo. Pozrime sa, ako k tomu došlo.

23., 24. Kedy a čím sa začali „časy, keď sa všetko obnoví“?

²³ Zo štúdia Biblie vieme, že v roku 1914 začali tomuto zlému svetu plynúť posledné dni, ktoré nevyhnutne smerujú k jeho koncu. Ale Jehovovi služobníci nie sú smutní. Biblia naznačuje, že v roku 1914 sa začalo vzrušujúce obdobie – „časy, keď sa všetko obnoví“. (Sk. 3:21) Čo sa vtedy obnovilo? Ježiš Kristus bol v nebi dosadený za Kráľa mesiášskeho Kráľovstva. Bola to obnova, lebo Jehova sľúbil kráľovi Dávidovi, že vláda jeho kráľovskej dynastie bude trvať navždy. (1. Kron. 17:11–14) Ale táto vláda bola v roku 607 pred n. l. prerušená, keď Babylončania zničili Jeruzalem a zosadili z trónu posledného kráľa z Dávidovho rodu.

²⁴ Ježiš, „Syn človeka“, bol Dávidovým potomkom, a teda právoplatným dedičom Dávidovho trónu. (Mat. 1:1; 16:13–16; Luk. 1:32, 33) Keď v roku 1914 Jehova dosadil Ježiša na trón v nebi, začali sa „časy, keď sa všetko obnoví“. Teraz už nič nebránilo, aby Jehova poveril tohto dokonalého Kráľa ďalšou obnovou.

25., 26. a) Kedy sa skončilo zajatie vo Veľkom Babylone a ako to vieme? (Pozri aj rámček „Prečo rok 1919?“) b) Čo sa začalo spĺňať v roku 1919?

 ²⁵ Jednou z prvých vecí, ktoré Kristus po dosadení na trón urobil, bolo to, že sa pridal k svojmu Otcovi pri kontrole stavu čistého uctievania na zemi. (Mal. 3:1–5) Ako Ježiš predpovedal vo svojom podobenstve, veľmi dlhý čas nebolo možné rozoznať pšenicu od buriny – pravých pomazaných kresťanov od falošných kresťanov. * Ale to sa zmenilo v roku 1914, keď nastal „čas žatvy“. Desaťročia predtým verní Bádatelia Biblie odhaľovali nehorázne klamstvá takzvaného kresťanstva a postupne sa začali od tejto skazenej organizácie oddeľovať. Nastal čas, aby Jehova obnovil čisté uctievanie. A tak začiatkom roku 1919, keď už niekoľko rokov trval „čas žatvy“, bol Boží ľud úplne oslobodený zo zajatia Veľkého Babylona. (Mat. 13:30) Konečne boli voľní!

²⁶ Ezechielove proroctvá o obnove sa začali spĺňať v oveľa väčšom rozsahu, než zažil Boží ľud v staroveku. Teraz sa zamyslime nad tým, ako sa päť sľubov o obnove spĺňa v našej dobe.

27. Ako Boh očistil svoj ľud od modlárstva?

²⁷ 1. SĽUB: Medzi Božími služobníkmi už nebude rozšírené modlárstvo ani žiadne iné odporné zvyky falošných náboženstiev. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa začali verní kresťania stretávať v malých skupinách a postupne upúšťali od zvykov falošných náboženstiev. Pochopili, že také náuky ako Trojica, nesmrteľnosť ľudskej duše a ohnivé peklo nie sú biblické, ale majú pôvod vo falošných náboženstvách, a preto ich zavrhli. Uvedomili si, že používanie obrazov a sôch pri uctievaní je vyslovené modlárstvo. Časom pochopili, že modlárstvom je aj používanie kríža. (Ezech. 14:6)

28. V akom zmysle sa Jehovov ľud vrátil do svojej krajiny?

²⁸ 2. SĽUB: Boží ľud sa v obraznom zmysle vráti do svojej krajiny. Keď verní kresťania prerušili všetky väzby s babylonským  náboženstvom, prakticky sa vrátili domov do svojej duchovnej krajiny – jedinečného stavu alebo prostredia, v ktorom už nikdy nemali zažiť duchovný hlad. (Prečítajte Ezechiela 34:13, 14.) Ako si bližšie rozoberieme v 19. kapitole, Jehova poskytuje tejto krajine toľko duchovného pokrmu ako nikdy predtým. (Ezech. 11:17)

29. Ako sa v roku 1919 zintenzívnilo zvestovateľské dielo?

²⁹ 3. SĽUB: Na Jehovovom oltári sa budú znovu prinášať obetné dary. V prvom storočí n. l. nastala zmena v prinášaní obetí. Kresťania už nemali predkladať Bohu zvieracie obete, ale niečo oveľa hodnotnejšie: slová, ktorými chválili Jehovu a hovorili o ňom druhým. (Hebr. 13:15) Počas stáročí duchovného zajatia nemohli byť takéto „obete chvály“ prinášané organizovaným spôsobom. Ale už nejaký čas pred koncom  tohto zajatia Boží služobníci prinášali obete chvály. Horlivo zvestovali a s radosťou chválili Boha na svojich zhromaždeniach. Od roku 1919 „verný a rozvážny otrok“ kládol väčší dôraz na zvestovateľskú činnosť a na to, aby sa vykonávala organizovane. (Mat. 24:45–47) Zástup služobníkov, ktorí chválili Jehovovo sväté meno, rástol a na Jehovov oltár prúdilo stále viac obetí chvály.

30. Čo urobil Ježiš pre to, aby mal Boží ľud dobrých pastierov?

³⁰ 4. SĽUB: Jehova zavrhne zlých pastierov. Kristus oslobodil Boží ľud od bezohľadných a sebeckých pastierov takzvaného kresťanstva. Pastieri, ktorí sa v Kristovom stáde správali ako títo falošní pastieri, boli odvolaní. (Ezech. 20:38) Ježiš ako dobrý pastier zariadil, aby boli jeho ovečky v dobrých rukách. V roku 1919 ustanovil „verného a rozvážneho otroka“. Táto malá skupina verných pomazaných kresťanov sa ujala vedenia v poskytovaní duchovného pokrmu a odvtedy už Boží ľud netrpel nedostatkom. Časom boli vyškolení starší, aby pomáhali pri starostlivosti o „Božie stádo“. (1. Petra 5:1, 2) Kresťanským starším je často dávaný za vzor príklad Jehovu a Ježiša Krista opísaný v Ezechielovi 34:15, 16.

31. Ako Jehova splnil proroctvo z Ezechiela 11:19?

³¹ 5. SĽUB: Medzi Jehovovými služobníkmi zavládne jednota. V priebehu stáročí sa takzvané kresťanstvo rozštiepilo na desaťtisíce denominácií a nespočetné množstvo samostatných skupín a siekt, ktoré sa úplne rozchádzajú v názoroch. Medzi Božím očisteným ľudom je to úplne inak. Jehova o nich prostredníctvom Ezechiela predpovedal: „Zjednotím ich srdcia.“ (Ezech. 11:19) A svoj sľub dnes plní naozaj zázračným spôsobom. Po celom svete má Kristus milióny nasledovníkov, ktorí vyšli z rôznych náboženstiev a pochádzajú z rôznych etník a ekonomických či sociálnych pomerov. Napriek tejto rôznorodosti sú všetci vyučovaní tým istým pravdám a v pozoruhodnej harmónii spolupracujú na tom istom diele. Ježiš sa v poslednú noc svojho života na zemi vrúcne modlil o to, aby bola medzi jeho nasledovníkmi jednota. (Prečítajte Jána 17:11, 20–23.) Jehova dnes spĺňa túto prosbu nevídaným spôsobom.

32. Aké pocity to v tebe vyvoláva, keď premýšľaš, ako sa spĺňajú proroctvá o obnove? (Pozri aj rámček „Proroctvá o zajatí a obnove“.)

³² Nie si rád, že žiješ práve v tomto vzrušujúcom období obnovy? Spĺňanie Ezechielových proroctiev vidíme v každej oblasti nášho uctievania! Môžeme si byť istí, že Jehova sa dnes zo svojho ľudu teší, tak ako to predpovedal prostredníctvom Ezechiela: „Nájdem vo vás zaľúbenie.“ (Ezech. 20:41) Uvedomuješ si, aká je to česť patriť k zjednotenému ľudu, ktorý má hojnosť duchovného pokrmu a na celom svete  chváli Jehovu – k ľudu, ktorý je dnes po stáročiach duchovného zajatia konečne slobodný? Niektoré Ezechielove proroctvá sa však splnia v ešte väčšom rozsahu.

33. – 35. a) Čo znamenali prorocké slová z Ezechiela 36:35 pre židovských zajatcov? b) Čo znamená toto proroctvo pre Jehovov ľud dnes? (Pozri aj rámček „Časy, keď sa všetko obnoví“.)

³³ Ako sme mohli vidieť, „časy, keď sa všetko obnoví“, sa začali v roku 1914, keď na trón opäť zasadol kráľ z Dávidovej rodovej línie. (Ezech. 37:24) Potom Jehova poveril Krista, aby po mnohých storočiach duchovného zajatia Božieho ľudu obnovil čisté uctievanie. Ale skončil sa tým proces obnovy? Ani zďaleka! V budúcnosti v ňom bude Kristus pokračovať výnimočným spôsobom. Ezechielove proroctvá nám o tom prezrádzajú vzrušujúce detaily.

³⁴ Zamyslime sa napríklad nad týmito prorockými slovami: „Ľudia povedia: ‚Tá spustošená krajina teraz vyzerá úplne ako záhrada Eden.‘“ (Ezech. 36:35) Čo znamenal tento sľub pre Ezechiela a ostatných zajatcov? Určite si nemysleli, že sa splní doslovne. Neočakávali, že krajina, do ktorej sa vrátia, bude presne taká ako kedysi rajská záhrada, ktorú vysadil sám Jehova! (1. Mojž. 2:8) Tieto Jehovove slová ich však uisťovali, že ich krajina bude úrodná a krásna.

³⁵ A čo znamená tento sľub pre nás dnes? Ani my neočakávame, že by sa v tomto skazenom svete, v ktorom vládne Satan Diabol, splnil tento sľub doslovne. No uvedomujeme si, že sa spĺňa v duchovnom zmysle. Jehovov ľud býva v obnovenej duchovnej krajine. V tomto prostredí aktívne vykonávame svätú službu, ktorá je pre nás v živote prvoradá. Náš duchovný raj čoraz viac prekvitá. Ale čo môžeme čakať v budúcnosti?

36., 37. Ktoré sľuby sa splnia v budúcom raji?

³⁶ Po Armagedone Ježiš obnoví aj zem. Počas svojej tisícročnej vlády bude ľudí viesť, aby túto planétu premenili na celosvetovú záhradu Eden. Konečne bude na zemi raj, tak ako to Jehova vždy chcel! (Luk. 23:43) Všetci ľudia budú žiť vo vzájomnom súlade a budú sa dobre starať o zem, ktorá je ich domovom. Nikto sa už nebude musieť ničoho báť. Predstav si, aké to bude, keď sa splní sľub: „Uzavriem s nimi zmluvu pokoja a vyženiem z krajiny dravú zver, aby mohli bývať bezpečne v pustatine a spať v lesoch.“ (Ezech. 34:25)

³⁷ Prenesme sa v predstavách do toho času. Budeš môcť bez strachu navštíviť ktorýkoľvek kút na tejto nádhernej planéte. Žiadne zviera ti neublíži. Nič nenaruší tvoj pokoj. Budeš sa môcť sám prechádzať v hlbokých lesoch a obdivovať  ich majestátnu krásu. A keď ťa zastihne noc, pokojne si ľahneš spať s istotou, že sa ti nič nestane a že sa ráno zobudíš oddýchnutý a svieži!

38. Aké pocity v tebe vyvoláva sľub z Ezechiela 28:26?

³⁸ Uvidíme aj splnenie tohto sľubu: „Budú bývať v bezpečí, stavať domy a sadiť vinice. Budú bývať v bezpečí, keď vykonám rozsudok nad všetkými z ich okolia, ktorí nimi pohŕdajú. Vtedy spoznajú, že som Jehova, ich Boh.“ (Ezech. 28:26) Keď budú odstránení všetci Jehovovi nepriatelia, na celej zemi zavládne pokoj a bezpečie. Budeme sa starať nielen o zem, ale budeme sa môcť postarať aj o seba a o svojich blízkych. Postavíme si útulné domy a vysadíme vinice.

39. Prečo si môžeme byť istí, že proroctvá o raji, ktoré zapísal Ezechiel, sa splnia?

³⁹ Máš pocit, že tieto sľuby sú príliš pekné na to, aby to bola pravda? Ak áno, pripomeň si, čo sa už podarilo dosiahnuť. V tomto najtemnejšom období ľudských dejín Ježiš obnovil čisté uctievanie, a to napriek Satanovmu prudkému odporu. To je presvedčivý dôkaz, že všetky Božie sľuby, ktoré zapísal Ezechiel, sa splnia!