1. Ako si Jehovovi proroci plnili úlohu strážcov a čo sa nakoniec stalo s obyvateľmi Jeruzalema?

 SLNKO pomaly zapadá. Na jeruzalemských hradbách stojí strážca. Rukou si zacláňa oči pred slnkom a pozorne sleduje horizont. Náhle berie do rúk roh, zhlboka sa nadýchne a z plných pľúc zatrúbi na poplach. K mestu sa blíži babylonské vojsko! Lenže pre ľahostajných obyvateľov mesta je už príliš neskoro, aby na trúbenie zareagovali. Jehova k nim celé roky posielal prorokov, ktorí slúžili ako strážcovia, aby ich varovali pred príchodom tohto dňa. Ale oni ich nepočúvali a teraz majú Babylončanov pred bránami. Po dlhých mesiacoch obliehania Babylončania prelomili hradby a chrám zrovnali so zemou. Bezbožných, modlárskych obyvateľov Jeruzalema buď povraždili, alebo zajali.

2., 3. a) Čo zakrátko čaká obyvateľov zeme a na čo ešte majú čas? b) Nad akými otázkami sa zamyslíme v tejto kapitole?

² Dnes sú už Jehovove nebeské vojská pripravené vytiahnuť do boja proti bezbožným obyvateľom zeme. (Zjav. 17:12–14) Bude to vyvrcholenie toho najväčšieho súženia v dejinách ľudstva. (Mat. 24:21) Pre mnohých ľudí však ešte nie je neskoro, aby zareagovali na varovanie Jehovovho strážcu.

 ³ Prečo Jehova v rôznych obdobiach ustanovoval strážcov? Čo mali oznamovať? Kto plnil úlohu strážcu v minulosti a kto je ním dnes? Preskúmajme odpovede na tieto otázky a pozrime sa, ako úloha strážcu súvisí s nami.

4. Prečo Jehova posielal k svojmu ľudu rôznych strážcov? (Pozri obrázok v úvode kapitoly.)

⁴ Prečítajte Ezechiela 33:7. V biblických časoch strážcovia obvykle stáli na mestských hradbách, a tak sa obyvatelia mesta mohli cítiť bezpečne. Toto bezpečnostné opatrenie bolo dôkazom, že vládca mesta sa o svojich poddaných stará. Pre spiacich obyvateľov asi nebolo veľmi príjemné, keď strážca v noci zatrúbil na poplach, ale prenikavý zvuk rohu im mohol zachrániť život. Podobne keď Jehova posielal k Izraelitom rôznych strážcov, nebolo to preto, že by ich chcel zastrašovať poplašnými správami. Bol to dôkaz, že sa o nich stará. Chcel, aby na výstrahy zareagovali a zachránili si život.

5., 6. Napríklad z čoho vidieť, že Jehova je spravodlivý?

⁵ Keď Jehova ustanovil Ezechiela za strážcu, odhalil tým tie stránky svojej osobnosti, ktoré nás uisťujú, že mu môžeme bezvýhradne dôverovať. Pozrime sa na dve z nich.

⁶ Spravodlivosť: Jehova je spravodlivý, čo vidieť z toho, že každého z nás posudzuje jednotlivo a nestranne. Jeden príklad: Hoci Ezechielovo posolstvo Izraeliti ako celok zavrhli, Jehova sa nepozeral na všetkých Izraelitov ako na buričský dav – všímal si, ako reagovali jednotlivci. Jeho individuálny prístup sa prejavil v tom, že opakovane hovoril o varovaní „zlého“ a „spravodlivého“, nie „zlých“ a „spravodlivých“. Z toho vyplýva, že Jehova nás súdi podľa toho, ako sa každý z nás postaví k jeho posolstvu. (Ezech. 33:8, 18–20)

7. Čo Jehova berie pri posudzovaní ľudí do úvahy?

⁷ Jehovova spravodlivosť sa prejavuje aj v tom, čo berie pri posudzovaní ľudí do úvahy. Nezáleží na tom, ako sa niekto správal v minulosti, ale na tom, ako reaguje na súčasné varovanie. Jehova povedal Ezechielovi: „Keď poviem zlému: ‚Zomrieš,‘ a on sa odvráti od svojho hriechu a začne konať poctivo a správne... bude žiť.“ A dodal niečo pozoruhodné: „Žiadny z hriechov, ktorých sa dopustil, sa mu nebude vyčítať.“ (Ezech. 33:14–16) Na druhej strane nikto nemôže rátať s tým, že mu prejde vzbura len preto, že v minulosti konal správne. Jehova povedal, že ak sa niekto „spoľahne na svoju spravodlivosť a začne robiť to, čo je zlé, na všetky jeho spravodlivé skutky sa zabudne. Zomrie za to zlé, čo robil.“ (Ezech. 33:13)

8. Čo sa o Jehovovej spravodlivosti učíme z toho, že Jehova posielal prorokov, aby slúžili ako strážcovia?

 ⁸ Jehovov zmysel pre spravodlivosť sa odráža aj v tom, že nekoná bez varovania. Ezechiel začal prorokovať asi šesť rokov pred tým, ako babylonské vojská zničili Jeruzalem. Nebol však prvý, kto varoval Izraelitov, že Boh ich bude brať na zodpovednosť. Viac ako sto rokov pred zničením Jeruzalema začal Jehova posielať prorokov, ktorí slúžili ako strážcovia. Patrili k nim Ozeáš, Izaiáš, Micheáš, Odéd a Jeremiáš. Jehova poveril Jeremiáša, aby Izraelitom pripomenul: „Ustanovil som nad vami strážcov, ktorí hovorili: ‚Venujte pozornosť zvuku rohu!‘“ (Jer. 6:17) Preto keď Babylončania vykonali Jehovov rozsudok a mnohí Izraeliti prišli o život, nikto za to nemohol viniť ani Jehovu, ani týchto strážcov.

9. Ako Jehova prejavil svojmu ľudu vernú lásku?

⁹ Láska: Jehova prejavil svojmu ľudu vernú lásku, keď posielal strážcov, aby varovali nielen spravodlivých, ale aj zlých – tých, ktorí mu ublížili a poškvrnili jeho povesť. Každý vedel, že Izraeliti sa označujú za Jehovov ľud. Ale oni ho opakovane zrádzali a uctievali falošných bohov! Aby Jehova Izraelitom priblížil, ako hlboko ho toto správanie zraňuje, prirovnal ich k manželke, ktorá podvádza svojho manžela. (Ezech. 16:32) Napriek tomu to s nimi hneď nevzdal. Netúžil po pomste, naopak, chcel sa s nimi zmieriť. Vykonanie rozsudku bolo krajným riešením. Prečo? Ezechielovi povedal: „Neteší ma, keď niekto zlý zomrie, ale keď sa napraví  a zostane žiť.“ (Ezech. 33:11) A tento Jehovov postoj sa nezmenil. (Mal. 3:6)

10., 11. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Jehova zaobchádzal s Izraelitmi?

¹⁰ Jehova zaobchádzal s Izraelitmi spravodlivo a láskavo. Čo sa z toho môžeme naučiť? Napríklad to, že na ľudí, ktorým zvestujeme, by sme sa nemali pozerať ako na bezmennú masu. Mali by sme ich vnímať ako jednotlivcov. Urobili by sme veľkú chybu, keby sme došli k záveru, že nejaký človek si pre svoju minulosť, farbu pleti, ekonomickú situáciu alebo materinský jazyk nezaslúži počuť dobrú správu. Jehova odovzdal apoštolovi Petrovi dôležité poučenie, ktoré ani dnes nestratilo na význame: „Boh je nestranný a v každom národe mu je príjemný ten, kto sa ho bojí a koná to, čo je správne.“ (Sk. 10:34, 35)

¹¹ Z toho, ako Jehova zaobchádzal s Izraelitmi, sa tiež učíme, že by sme si mali dávať pozor aj sami na seba. Hriešne konanie nemožno ospravedlniť dobrými skutkami z minulosti. Uvedomme si, že máme rovnaký sklon k hriechu ako ľudia, ktorým zvestujeme. Rada, ktorú dal apoštol Pavol korintskému zboru, platí aj pre nás: „Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. Všetkými skúškami, ktorými prechádzate, bežne prechádzajú aj iní ľudia.“ (1. Kor. 10:12, 13) Nikdy sa nespoliehajme „na svoju spravodlivosť“ a nemyslime si, že môžeme beztrestne robiť to, čo je zlé, len preto, že  konáme aj dobré skutky. (Ezech. 33:13) Bez ohľadu na to, ako dlho slúžime Jehovovi, je veľmi dôležité, aby sme zostali pokorní a poslušní.

12. Na čo by sme mali pamätať, ak sme sa v minulosti dopustili vážnych hriechov?

¹² Čo však, ak sme sa v minulosti dopustili vážnych hriechov, ale stále nás trápia výčitky svedomia? Z Ezechielovej knihy sa učíme, že Jehova trestá nekajúcnych hriešnikov. Ale učíme sa aj to, že Jehova je v prvom rade Bohom lásky, nie pomsty. (1. Jána 4:8) Ak svojimi skutkami dokazujeme, že svoje hriechy naozaj ľutujeme, nikdy by sme si nemali myslieť, že Boh nám neodpustí. (Jak. 5:14, 15) Jehova bol ochotný odpustiť Izraelitom, ktorí sa dopúšťali duchovného cudzoložstva, a je ochotný odpustiť aj nám. (Žalm 86:5)

13., 14. a) Aké posolstvo mali oznamovať Jehovovi strážcovia? b) Aké posolstvo oznamoval Izaiáš?

¹³ Prečítajte Ezechiela 33:2, 3. Aké posolstvo mali oznamovať Jehovovi strážcovia? Dôležitou súčasťou ich úlohy bolo oznamovanie výstrah. Ale oznamovali aj dobré správy. Zamyslime sa nad niekoľkými príkladmi.

¹⁴ Izaiáš slúžil ako prorok približne od roku 778 do roku 732 pred n. l. Izraelitov varoval, že Babylončania dobyjú Jeruzalem a jeho obyvateľov odvedú do vyhnanstva. (Iz. 39:5–7) Ale Boh ho tiež podnietil, aby napísal: „Počúvaj! Tvoji strážcovia volajú, spoločne kričia od radosti, lebo jasne vidia, že Jehova obnovuje Sion.“ (Iz. 52:8) Pravé uctievanie malo byť obnovené! Izaiáš nemohol oznámiť lepšiu správu.

15. Aké posolstvo oznamoval Jeremiáš?

¹⁵ Jeremiáš prorokoval od roku 647 do roku 580 pred n. l. Niektorí ho nespravodlivo vnímajú ako posla zlých správ, ktorý nehovoril o ničom inom ako o blížiacom sa nešťastí. Je isté, že Jeremiáš si dôkladne splnil úlohu varovať skazených Izraelitov pred nešťastím, ktoré sa na nich Jehova chystal dopustiť. * Ale oznamoval aj dobré správy. Predpovedal, že Boží ľud sa vráti domov a že čisté uctievanie bude obnovené. (Jer. 29:10–14; 33:10, 11)

16. Aký úžitok mali z Ezechielovho posolstva vyhnanci v Babylone?

¹⁶ Ezechiel bol ustanovený za strážcu v roku 613 pred n. l. a svoje poverenie si verne plnil najmenej do roku 591 pred n. l. Ako sme rozoberali v 5. a 6. kapitole tejto knihy, Ezechiel horlivo varoval Izraelitov pred zničením, ktoré im hrozilo. Vďaka tomu neniesol vinu za krv ľudí, ktorí prišli o život. Na jednej strane vyhnancov v Babylone upozorňoval, že Jehova potrestá odpadlíkov v Jeruzaleme, ale zároveň im pomáhal, aby zostali duchovne živí a pripravení na dielo, ktoré ich v budúcnosti čakalo. Po 70 rokoch vyhnanstva mal  Jehova priviesť ostatok Židov späť do obnovenej izraelskej krajiny. (Ezech. 36:7–11) Tento ostatok mali tvoriť hlavne potomkovia tých Izraelitov, ktorí venovali pozornosť Ezechielovmu posolstvu. Ako vidieť z iných kapitol 3. časti tejto knihy, Ezechiel mal pre Izraelitov veľa dobrých správ, ktoré potvrdzovali, že čisté uctievanie bude v Jeruzaleme obnovené.

17. Kedy Jehova ustanovoval strážcov?

¹⁷ Boli títo proroci, ktorí slúžili medzi Božím ľudom v období zničenia Jeruzalema, čiže okolo roku 607 pred n. l., jedinými, ktorých Jehova používal ako strážcov? Nie. Vždy, keď sa blížil medzník v spĺňaní jeho zámeru, ustanovil strážcov, ktorí mali varovať zlých a zároveň oznámiť dobrú správu.

18. Akou úlohou bol poverený Ján Krstiteľ?

¹⁸ Jedným zo strážcov, ktorí slúžili v prvom storočí n. l., bol Ján Krstiteľ. Varoval Izraelitov, že čoskoro ich Boh ako národ zavrhne. (Mat. 3:1, 2, 9–11) Ale nielen to. Ježiš povedal, že Ján je predpovedaným „poslom“, ktorý mal pripraviť cestu Mesiášovi. (Mal. 3:1; Mat. 11:7–10) K Jánovej úlohe patrilo aj oznamovanie dobrej správy, že prišiel „Boží Baránok“, Ježiš, ktorý zbaví svet hriechu. (Ján 1:29, 30)

19., 20. Ako si Ježiš a jeho učeníci plnili úlohu strážcov?

¹⁹ Ježiš bol najvýznamnejším strážcom zo všetkých. Tak ako Ezechiela, aj jeho poslal Jehova k „izraelskému národu“. (Ezech. 3:17; Mat. 15:24) Ježiš ich varoval, že čoskoro ich Boh ako národ zavrhne a že Jeruzalem bude zničený. (Mat. 23:37, 38; 24:1, 2; Luk. 21:20–24) Ale jeho najdôležitejšou úlohou bolo oznamovať dobrú správu. (Luk. 4:17–21)

²⁰ Keď bol Ježiš na zemi, ustanovil svojich učeníkov za strážcov, keď im povedal: „Bdejte.“ (Mat. 24:42) Učeníci si svoje poverenie verne plnili a upozorňovali Izraelitov, že Jehova zavrhol Židov ako národ a zavrhol aj ich mesto Jeruzalem. (Rim. 9:6–8; Gal. 4:25, 26) Ale tak ako strážcovia pred nimi, oznamovali aj dobrú správu. K tejto správe patrila úžasná novinka: Odteraz sa ľudia z iných národov môžu stať súčasťou Božieho Izraela, ktorý tvoria kresťania pomazaní duchom, a získať česť pomáhať Kristovi pri obnove čistého uctievania na zemi. (Sk. 15:14; Gal. 6:15, 16; Zjav. 5:9, 10)

21. Aký príklad dal Pavol?

²¹ Výnimočným príkladom medzi strážcami prvého storočia bol apoštol Pavol. Svoje poverenie bral veľmi zodpovedne. Tak ako Ezechiel, aj on si uvedomoval, že má zodpovednosť za život ľudí, a preto nesmie svoju úlohu zanedbávať. (Sk. 20:26, 27) Nasledoval vzor iných strážcov a okrem varovných správ oznamoval aj dobré správy. (Sk. 15:35; Rim. 1:1–4)  Pod vedením svätého ducha citoval proroctvo, ktoré zapísal Izaiáš: „Aké krásne sú na vrchoch nohy toho, kto oznamuje dobrú správu!“ Tieto slová použil na opis práce Kristových nasledovníkov, ktorí zvestujú o Božom Kráľovstve. (Iz. 52:7, 8; Rim. 10:13–15)

22. Čo sa stalo po smrti apoštolov?

²² Po smrti apoštolov sa v kresťanskom zbore rozmohlo predpovedané odpadlíctvo. (Sk. 20:29, 30; 2. Tes. 2:3–8) Počas dlhého obdobia počet falošných kresťanov podobných burine tak vzrástol, že verní Kristovi nasledovníci podobní pšenici sa medzi nimi v podstate stratili a jasnú správu o Božom Kráľovstve úplne zatienili falošné náuky. (Mat. 13:36–43) Ale potom prišiel čas, aby Jehova zasiahol do ľudských záležitostí. Vtedy opäť prejavil svoju lásku a spravodlivosť a ustanovil strážcov, aby oznamovali jasné varovanie i dobrú správu. Kto boli títo strážcovia?

23. Akú úlohu plnili Charles Taze Russell a jeho spoločníci?

²³ V období pred rokom 1914 plnili Charles Taze Russell a jeho spoločníci úlohu „posla“, ktorý mal „prečistiť cestu“ pred zriadením mesiášskeho Kráľovstva. * (Mal. 3:1) Táto  skupina slúžila aj ako strážca a pomocou časopisu Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti varovala pred Božím súdom a zároveň šírila dobrú správu o Božom Kráľovstve.

24. a) Ako si „verný a rozvážny otrok“ plní úlohu strážcu? b) Čo sa môžeš naučiť z príkladu niektorých strážcov z minulosti? (Pozri rámček „Niekoľko výnimočných strážcov“.)

²⁴ Po zriadení Kráľovstva Ježiš ustanovil malú skupinu kresťanov, aby slúžili ako „verný a rozvážny otrok“. (Mat. 24:45–47) Odvtedy plnia úlohu strážcu. Tento „otrok“, čiže vedúci zbor, varuje ľudí, že príde „deň pomsty“, a zároveň oznamuje „rok Jehovovej priazne“. (Iz. 61:2; pozri aj 2. Korinťanom 6:1, 2.)

25., 26. a) Aký príkaz dostali všetci Kristovi nasledovníci a ako ho poslúchame? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcej kapitole?

²⁵ Úlohou strážcu bol síce poverený „verný a rozvážny otrok“, ale Ježiš adresoval slová „Bdejte!“ všetkým svojim nasledovníkom. (Mar. 13:33–37) Tento príkaz poslúchame, keď zostávame duchovne bdelí a verne podporujeme novodobého strážcu. Svoju bdelosť môžeme dokázať tým, že si plníme úlohu zvestovať. (2. Tim. 4:2) Okrem iného nás k tomu podnecuje túžba pomôcť ľuďom zachrániť sa. (1. Tim. 4:16) Zakrátko prídu mnohí ľudia o život, lebo ignorovali varovné volanie novodobého strážcu. (Ezech. 3:19) Ale našou hlavnou pohnútkou je, že chceme ľuďom oznámiť tú najlepšiu správu: Čisté uctievanie bolo obnovené! Kým plynie „rok Jehovovej priazne“, môžu sa k nám v uctievaní nášho spravodlivého a milujúceho Boha, Jehovu, pripojiť ešte mnohí ďalší. Všetci, ktorí prežijú koniec tohto skazeného sveta, budú mať zakrátko úžitok z milosrdnej vlády Božieho Syna, Krista Ježiša. Mohli by sme si takú dobrú správu nechať pre seba a nepripojiť sa k novodobému strážcovi, ktorý ju má za úlohu oznamovať? (Mat. 24:14)

²⁶ Ale ešte pred koncom tohto skazeného sveta Jehova zázračným spôsobom zjednotil svoj ľud. Pekne to ilustruje Ezechielovo proroctvo o dvoch paliciach, ktoré sa rozoberá v nasledujúcej kapitole.