1–3. Aké otázky si ľudia kladú o smrti a aké odpovede ponúkajú rôzne náboženstvá?

NAD týmito otázkami sa ľudia zamýšľajú už celé tisícročia. Sú to dôležité otázky. Odpovede na ne zaujímajú každého z nás, bez ohľadu na to, kto sme alebo kde žijeme.

² V predchádzajúcej kapitole sme hovorili o tom, ako výkupná obeť Ježiša Krista otvorila cestu k večnému životu. Dozvedeli sme sa tiež, že v Biblii je predpovedaný čas, keď „smrti už viac nebude“. (Zjavenie 21:4) Zatiaľ však ešte stále zomierame. „Živí si uvedomujú, že zomrú,“ povedal múdry kráľ Šalamún. (Kazateľ 9:5) Snažíme sa predĺžiť si život, ako je to len možné. No predsa si kladieme otázku, čo sa s nami stane, keď zomrieme.

³ Keď zomierajú ľudia, ktorí sú nám blízki, žialime za nimi. A možno si kladieme otázky: ‚Čo sa s nimi deje? Trpia? Pozorujú nás? Môžeme im nejako pomôcť? Stretneme sa s nimi ešte niekedy?‘ Náboženstvá tohto sveta ponúkajú na tieto otázky rôzne odpovede. Niektoré učia, že ak žijete dobrým životom, pôjdete do neba, ale ak žijete zlým životom, budete trpieť v ohnivých mukách. Iné náboženstvá učia, že ľudia pri smrti prechádzajú  do duchovnej ríše, kde budú so svojimi predkami. A ďalšie učia, že mŕtvi odchádzajú do podsvetia, kde sú súdení, a potom sa prevtelia, čiže znova narodia v inom tele.

4. Akú základnú myšlienku hlásajú mnohé náboženstvá?

⁴ Všetky takéto náboženské náuky majú spoločnú jednu základnú myšlienku — že nejaká časť z nás prežíva smrť hmotného tela. Takmer všetky náboženstvá, či už staroveké, alebo aj tie súčasné, učia, že nejakým spôsobom žijeme večne a môžeme stále vidieť, počuť a myslieť. Ale ako by niečo také bolo možné? Naše myslenie i všetky naše zmysly súvisia s činnosťou nášho mozgu. Keď nastane smrť, mozog prestane pracovať. Naše spomienky, pocity a zmysly nefungujú nejakým záhadným spôsobom nezávisle od mozgu. Keď mozog odumrie, nemôžu ďalej existovať.

5, 6. Čo učí Biblia o stave mŕtvych?

⁵ Pre Jehovu, Stvoriteľa mozgu, nie je žiadnou záhadou, čo sa deje pri smrti. Jehova pozná pravdu a vo svojom Slove, Biblii, vysvetľuje stav mŕtvych. Jasné biblické učenie znie: Keď človek zomrie, prestane existovať. Smrť je opakom života. Mŕtvi ani nevidia, ani nepočujú, ani nemyslia. Nič, žiadna časť z nás neprežíva smrť tela. Nemáme žiadnu nesmrteľnú dušu ani nesmrteľného ducha. *

⁶ Po tom, čo Šalamún napísal, že živí vedia, že zomrú, pokračoval: „Mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ Potom rozvinul túto základnú pravdu myšlienkou, že mŕtvi už nemôžu ani milovať, ani nenávidieť a že v hrobe „nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti“.  (Kazateľ 9:5, 6, 10) Podobne aj Žalm 146:4 hovorí, že keď človek zomrie, ‚jeho myšlienky sa pomíňajú‘. Sme smrteľní a nijakým spôsobom neprežívame smrť svojho tela. Náš život by sa dal prirovnať k plameňu sviečky. Keď plameň zhasne, nikam neodchádza. Jednoducho už neexistuje.

7. K čomu Ježiš prirovnal smrť?

⁷ Aj Ježiš Kristus hovoril o stave mŕtvych. Bolo to vtedy, keď zomrel Lazar, muž, ktorého dobre poznal. Ježiš povedal učeníkom: „Náš priateľ Lazar si šiel odpočinúť.“ Učeníci si mysleli, že Ježiš hovorí o tom, že Lazar odpočíva v spánku, a tak sa zotavuje. Ale mýlili sa. Ježiš im potom otvorene povedal: „Lazar zomrel.“ ​(Ján 11:11–14) Všimnite si, že Ježiš prirovnal smrť k odpočinku a spánku. Lazar nebol ani v nebi, ani v ohnivom pekle. Nestretol sa ani s anjelmi, ani so svojimi predkami. Ani sa nenarodil znova ako iný človek. Odpočíval v smrti, akoby v hlbokom spánku bez snov. Aj v iných biblických veršoch je smrť prirovnávaná k spánku. Napríklad v biblickej správe o ukameňovaní učeníka Štefana sa píše, že Štefan „zosnul“. (Skutky 7:60) Podobne aj apoštol Pavol písal o niektorých, ktorí v jeho dňoch „zosnuli“, čiže zomreli. — 1. Korinťanom 15:6.

8. Ako vieme, že Božím pôvodným predsavzatím nebolo, aby ľudia zomierali?

⁸ Bolo pôvodným Božím predsavzatím, aby ľudia zomierali? Nie! Jehova stvoril ľudí tak, aby mohli žiť na zemi večne. Ako sme sa dozvedeli z predchádzajúcich  kapitol tejto knihy, Boh umiestnil prvých ľudí do nádherného raja. Požehnal ich dokonalým zdravím. Jehova chcel pre nich len dobre. Chce azda nejaký milujúci rodič, aby jeho deti trpeli ťažkosťami staroby a zomreli? Samozrejme, že nie! Jehova miloval svoje deti a chcel, aby žili na zemi šťastne a navždy. Biblia o ľuďoch hovorí: „Neurčitý čas vložil [Jehova] do ich srdca.“ ​(Kazateľ 3:11) Boh nás stvoril s túžbou po večnom živote. A postaral sa o to, aby táto túžba mohla byť naplnená.

9. Aké obmedzenie uložil Jehova Adamovi a prečo nebolo ťažké poslúchať tento príkaz?

⁹ Prečo teda ľudia zomierajú? Ak chceme nájsť odpoveď na túto otázku, musíme sa zamyslieť nad tým, čo sa stalo v čase, keď na zemi žil iba jeden muž a jedna žena. Biblia hovorí: „Boh Jehova dal, aby vyrástol zo zeme každý strom žiadúci na pohľad a dobrý na jedenie.“ ​(1. Mojžišova 2:9) Bolo tu však jedno obmedzenie. Jehova povedal Adamovi: „Z každého stromu záhrady smieš jesť do sýtosti, ale zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:16, 17) Poslúchať tento príkaz nebolo ťažké. V raji bolo množstvo iných stromov, z ktorých Adam s Evou mohli jesť. Teraz však dostali zvláštnu príležitosť prejaviť vďačnosť Tomu, kto im dal všetko vrátane dokonalého života. Svojou poslušnosťou by tiež dali najavo, že rešpektujú autoritu svojho nebeského Otca a že chcú prijímať vedenie, ktoré im z lásky poskytuje.

10, 11. a) Ako sa stalo, že prvý ľudský pár neposlúchol Boha? b) Prečo bola neposlušnosť Adama a Evy veľmi vážnou vecou?

¹⁰ Žiaľ, prví ľudia sa rozhodli, že neposlúchnu Jehovu. Satan sa prostredníctvom hada opýtal Evy: „Naozaj Boh povedal, že nebudete jesť z každého stromu záhrady?“ Eva odpovedala: „Z ovocia stromov záhrady smieme jesť. Ale o jedení z ovocia stromu, ktorý je uprostred záhrady, povedal Boh: ‚Nebudete z neho jesť, a ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli.‘“ — 1. Mojžišova 3:1–3.

¹¹ „Určite nezomriete,“ povedal Satan. „Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ ​(1. Mojžišova 3:4, 5) Satan chcel, aby Eva uverila, že bude pre ňu užitočné, keď zje zakázané  ovocie. Podľa neho mala právo sama sa rozhodovať, čo je správne a čo nesprávne — právo robiť si, čo chce. Satan tiež tvrdil, že Jehova klamal, keď im hovoril o následkoch jedenia z tohto ovocia. Eva Satanovi uverila. Vzala si z toho ovocia a jedla z neho. Potom z neho dala aj svojmu manželovi a aj on z neho jedol. Adam a Eva nekonali v nevedomosti. Vedeli, že robia presne to, čo im Boh zakázal. Tým, že jedli toto ovocie, úmyselne neposlúchli jednoduchý a rozumný Boží príkaz. Dali najavo, že pohŕdajú svojím nebeským Otcom a jeho autoritou. Taká neúcta k ich milujúcemu Stvoriteľovi bola neospravedlniteľná!

12. Čo nám môže pomôcť pochopiť, ako sa cítil Jehova, keď sa Adam a Eva postavili proti nemu?

 ¹² Znázornime si to: Ako by ste sa cítili, keby ste s láskou starostlivo vychovávali syna či dcéru a vaše dieťa by vám potom prejavilo neposlušnosť takým spôsobom, z ktorého by bolo zjavné, že si vás absolútne neváži a vôbec vás nemiluje? Iste by vás to veľmi bolelo. Predstavte si, akú bolesť musel cítiť Jehova, keď sa Adam a Eva postavili proti nemu!

13. Čo sa malo podľa Jehovových slov stať s Adamom po smrti a čo to znamená?

¹³ Jehova nemal žiaden dôvod nechať neposlušného Adama a Evu žiť navždy. Obaja zomreli, presne ako im to Boh povedal. Adam a Eva prestali existovať. Neprešli do duchovnej ríše. Vieme to z toho, čo Jehova povedal Adamovi, keď ho volal na zodpovednosť za jeho neposlušnosť. Boh mu vtedy povedal: ‚Vrátiš sa do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.‘ (1. Mojžišova 3:19) Boh vytvoril Adama z prachu zeme. (1. Mojžišova 2:7) Predtým Adam neexistoval. Teda keď Jehova povedal, že Adam sa vráti do prachu, myslel tým, že sa vráti do stavu neexistencie. Adam mal nakoniec zostať bez života, tak ako je bez života prach, z ktorého bol vytvorený.

14. Prečo zomierame?

¹⁴ Adam a Eva mohli žiť dodnes, ale zomreli, lebo zhrešili, keď sa rozhodli neposlúchnuť Boha. Dôvodom, prečo zomierame, je to, že Adamov hriešny stav a s ním aj smrť zdedili všetci jeho potomkovia. (Rimanom 5:12) Hriešnosť je ako hrozná dedičná choroba, ktorej sa nikto nemôže vyhnúť. Jej následok, smrť, je prekliatím. Smrť teda nie je priateľ, ale nepriateľ. (1. Korinťanom 15:26) Môžeme byť naozaj vďační, že Jehova zabezpečil výkupné, aby nás oslobodil od tohto strašného nepriateľa!

15. Prečo je útechou poznať pravdu o smrti?

¹⁵ Biblické učenie o stave mŕtvych prináša útechu. Ako sme sa dozvedeli, mŕtvi netrpia telesnou ani citovou bolesťou. Nemáme dôvod báť sa ich, lebo nám nemôžu ublížiť. Nepotrebujú našu pomoc a ani oni nemôžu pomôcť nám. Nemôžeme s nimi hovoriť a ani oni nemôžu hovoriť s nami. Mnohí náboženskí vodcovia nepravdivo tvrdia, že môžu mŕtvym pomôcť, a ľudia, ktorí im veria, im dávajú peniaze. Ale keď poznáme pravdu, chráni nás to, aby nás nepodviedli tí, ktorí učia takéto lži.

16. Kto ovplyvňuje učenie mnohých náboženstiev a ako?

¹⁶ Je učenie vášho náboženstva v súlade s tým, čo učí o mŕtvych Biblia? O učení väčšiny náboženstiev sa to povedať nedá. Prečo? Lebo ich učenie ovplyvňuje Satan. Ten používa falošné náboženstvo, aby priviedol ľudí k presvedčeniu, že aj keď ich telo zomrie, budú ďalej žiť v duchovnej ríši. To je lož, ktorú Satan spája s ďalšími lžami, aby odvrátil ľudí od Jehovu. Ako to konkrétne robí?

17. Prečo učenie o večných mukách zneuctieva Jehovu?

¹⁷ Ako sme už spomenuli, niektoré náboženstvá učia, že ak človek žil zlým životom, po smrti ide na miesto ohnivých múk, kde bude navždy trpieť. Toto učenie zneuctieva Boha. Jehova je milujúci Boh a nikdy by ľudí takýmto spôsobom netrápil. (1. Jána 4:8) Čo by ste si pomysleli o človeku, ktorý by neposlušné dieťa potrestal tým, že by držal jeho ruku v ohni? Vážili by ste si takého človeka? A chceli by ste sa s ním vôbec zoznámiť? Určite nie! Zrejme by ste ho považovali za veľmi krutého. A Satan chce, aby sme uverili, že Jehova mučí ľudí v ohni, a ešte aj večne — áno, nespočetné milióny rokov!

18. Na akej náboženskej lži je založené uctievanie mŕtvych?

 ¹⁸ Niektoré náboženstvá pod vplyvom Satana učia, že mŕtvi ľudia sa stávajú duchmi, ktorým musia živí preukazovať česť. Podľa tohto učenia sa duchovia mŕtvych môžu stať buď mocnými priateľmi, alebo hroznými nepriateľmi živých. Tejto lži verí veľa ľudí. Boja sa mŕtvych, preukazujú im česť a uctievajú ich. Naproti tomu Biblia učí, že mŕtvi spia spánkom smrti a že by sme mali uctievať iba pravého Boha, Jehovu, nášho Stvoriteľa a Udržiavateľa života. — Zjavenie 4:11.

19. Akú ďalšiu biblickú náuku nám pomáha pochopiť to, keď poznáme pravdu o smrti?

¹⁹ Keď poznáte pravdu o mŕtvych, chráni vás to, aby ste sa nedali zviesť náboženskými lžami. Pomôže vám to tiež chápať ďalšie biblické náuky. Napríklad keď si uvedomujete, že ľudia pri smrti neprechádzajú do duchovnej ríše, sľub večného života na rajskej zemi pre vás nadobúda skutočný zmysel.

20. Aká otázka bude objasnená v nasledujúcej kapitole?

²⁰ Pred stáročiami vyslovil spravodlivý Jób otázku: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?“ ​(Jób 14:14) Môže byť mŕtvy človek, ktorý spí spánkom smrti, privedený späť k životu? Ako uvidíme v nasledujúcej kapitole, biblické učenie o tejto otázke je veľmi utešujúce.