Ján Krstiteľ je už nejaký čas vo väzení. Dostal sa tam niekedy po Pesachu v roku 30 n. l. Ján si želal, aby jeho učeníci začali nasledovať Ježiša, ale ani po jeho uväznení to všetci neurobili.

Teraz, keď sa blíži Pesach roku 31 n. l., prichádzajú niektorí Jánovi učeníci za Ježišom a pýtajú sa ho: „Prečo sa my a farizeji postíme, ale tvoji učeníci nie?“ (Matúš 9:14) Pre farizejov je pôst náboženský rituál. Neskôr Ježiš použije podobenstvo, v ktorom sa jeden samospravodlivý farizej modlí: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia... Dvakrát týždenne sa postím.“ (Lukáš 18:11, 12) Zrejme aj Jánovi učeníci majú vo zvyku postiť sa. Alebo sa možno postia na znak smútku za Jánom, ktorý je uväznený, a čudujú sa, prečo sa nepostia aj Ježišovi učeníci.

Ježiš v odpovedi uvedie príklad: „Priatelia ženícha nemajú dôvod smútiť, kým je ženích s nimi. Ale príde čas, keď od nich bude ženích vzatý, a potom sa budú postiť.“ (Matúš 9:15)

Aj Ján hovoril o Ježišovi ako o ženíchovi. (Ján 3:28, 29) Kým je Ježiš so svojimi učeníkmi, nepostia sa. Neskôr, keď zomrie, budú smútiť a stratia chuť do jedla. No keď bude vzkriesený, už nebudú mať dôvod na smútok a pôst. Budú mať dôvod radovať sa.

Potom Ježiš uvádza dve podobenstvá: „Nikto neprišíva záplatu z nezrazenej látky na starý odev, lebo nový kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší. Ani nové víno sa nenalieva do starých kožených mechov. Inak mechy prasknú, zničia sa a víno vytečie. Nové víno sa dáva do nových kožených mechov.“ (Matúš 9:16, 17) Čo tým chce Ježiš povedať?

Snaží sa učeníkom Jána Krstiteľa vysvetliť, že by od jeho nasledovníkov nemali očakávať dodržiavanie starých zvykov judaizmu, ako je rituálny pôst. Neprišiel „zaplátať“ a predĺžiť životnosť starého, „obnoseného“ spôsobu uctievania, ktorý mal byť čoskoro zrušený. Ježiš nepovzbudzuje k takému spôsobu uctievania, ktorý sa prispôsobuje judaizmu s jeho ľudskými tradíciami. Nesnaží sa prišiť novú záplatu na starý odev ani naliať nové víno do starých stvrdnutých kožených mechov.