Ježiš vysiela apoštolov zvestovať po dvojiciach a dôkladne ich na túto prácu pripravuje. Okrem toho ich láskavo upozorňuje: „Posielam vás ako ovce medzi vlkov... Dávajte si pozor na ľudí, lebo vás budú vydávať miestnym súdom a budú vás bičovať vo svojich synagógach. A pretože ste mojimi nasledovníkmi, budú vás vodiť pred miestodržiteľov a kráľov.“ (Matúš 10:16–18)

Teda Ježišovi nasledovníci sa môžu stretnúť s krutým prenasledovaním. No Ježiš ich uisťuje: „Keď vás zatknú, nerobte si starosti, čo a ako máte hovoriť, lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte hovoriť. Veď nebudete hovoriť vy sami, ale bude prostredníctvom vás hovoriť duch vášho Otca.“ Ježiš pokračuje: „Brat vydá brata na smrť a otec svoje dieťa a deti sa postavia proti rodičom a dajú ich usmrtiť. Všetci ľudia vás budú nenávidieť pre moje meno, ale kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ (Matúš 10:19–22)

Keďže zvestovateľské dielo je nanajvýš dôležité, Ježiš zdôrazňuje, že jeho nasledovníci by mali byť obozretní, aby mohli slobodne vykonávať svoju službu. Hovorí: „Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do iného. Uisťujem vás, že neobídete všetky izraelské mestá, kým nepríde Syn človeka.“ (Matúš 10:23)

Ježiš dáva svojim 12 apoštolom naozaj praktické rady, výstrahy, ale i povzbudenie. Z toho, čo povedal, však mali mať úžitok aj tí, ktorí mali zvestovať po jeho smrti a vzkriesení. Vyplýva to z jeho slov, že ich budú nenávidieť „všetci ľudia“, teda nielen ľudia žijúci v čase, keď zvestovali apoštoli. Okrem toho nikde nečítame, že by apoštolov počas tejto krátkej zvestovateľskej kampane v Galilei vláčili pred miestodržiteľov a kráľov ani že by ich príbuzní vydávali na smrť.

To, že Ježiš hovorí o budúcnosti, potvrdzuje aj jeho výrok, že učeníci neobídu všetky izraelské mestá, „kým nepríde Syn človeka“. Ježiš tým naznačuje, že v čase, keď ako slávny Kráľ príde súdiť svet, zvestovanie o Božom Kráľovstve ešte nebude dovŕšené.

Apoštoli by nemali byť prekvapení, keď sa pri svojej zvestovateľskej práci stretnú s odporom, lebo Ježiš hovorí: „Žiak nie je viac ako  jeho učiteľ a otrok nie je viac ako jeho pán.“ Čo tým chce Ježiš povedať? Ľudia ho nenávidia a prenasledujú, lebo zvestuje o Božom Kráľovstve, a to isté môžu očakávať aj jeho nasledovníci. No Ježiš ich povzbudzuje: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemôžu zabiť dušu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže zničiť dušu i telo v gehenne.“ (Matúš 10:24, 28)

Ježiš v tom dal príklad. Radšej nebojácne podstúpil smrť, než by zradil toho, ktorý má všetku moc – Jehovu. Len Všemohúci Boh môže zničiť „dušu“ človeka (jeho vyhliadky na život v budúcnosti) alebo ho vzkriesiť k večnému životu. Táto myšlienka musela apoštolov veľmi posilniť!

Ježiš teraz hovorí znázornenie, z ktorého vyplýva, ako veľmi Bohu záleží na Ježišových nasledovníkoch: „Nepredávajú sa dva vrabce za drobnú mincu? A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca... Nebojte sa, ste cennejší ako mnoho vrabcov.“ (Matúš 10:29, 31)

Posolstvo, ktoré oznamujú Ježišovi učeníci, bude rozdeľovať rodiny, lebo niektorí členovia rodiny ho prijmú a iní nie. Ježiš vysvetľuje: „Nemyslite si, že som prišiel priniesť na zem pokoj.“ Prijať biblickú pravdu si bude vyžadovať odvahu. Ježiš pokračuje: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ (Matúš 10:34, 37)

No niektorí ľudia prijmú jeho učeníkov láskavo. Hovorí: „Uisťujem vás, že kto dá čo len pohár studenej vody jednému z týchto obyčajných ľudí, pretože je mojím učeníkom, ten nepríde o svoju odmenu.“ (Matúš 10:42)

Vyzbrojení Ježišovými pokynmi a povzbudení jeho slovami sa apoštoli vydávajú na cestu. Prechádzajú dedinami a všade oznamujú dobrú správu a uzdravujú. (Lukáš 9:6)