Na východnom svahu Olivového vrchu, asi tri kilometre od Jeruzalema, leží dedinka Betánia. (Ján 11:18) Ježiš tam ide a vstúpi do domu dvoch sestier, Marty a Márie. Ony a ich brat Lazar sú Ježišovi priatelia a srdečne ho vítajú.

Je to česť mať ako hosťa Mesiáša. Marta sa chce o Ježiša dobre postarať, a tak sa pustí do prípravy zložitého jedla. Kým pracuje, jej sestra Mária sedí Ježišovi pri nohách a počúva ho. Po chvíli Marta vraví Ježišovi: „Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa o všetko starala sama? Povedz jej, aby mi pomohla.“ (Lukáš 10:40)

Namiesto toho, aby Ježiš Márii dohovoril, dáva radu Marte, aby si nerobila prehnané starosti s pohostením: „Marta, Marta, robíš si starosti a trápiš sa mnohými vecami. Ale my toho nepotrebujeme veľa, stačí iba niečo. Mária si vybrala dobre a nikto jej to nevezme.“ (Lukáš 10:41, 42) Áno, Ježiš hovorí, že nie je nutné tráviť veľa času prípravou viacerých jedál. Stačí aj jedno jednoduché jedlo.

Marta to myslí dobre. Chce byť pohostinná. No pre svoju úzkostlivú starosť o jedlo prichádza o cenné poučenie, ktoré predkladá sám Boží Syn. Ježiš zdôrazňuje, že Mária urobila múdre rozhodnutie, ktoré jej prinesie trvalý úžitok. Pre nás je to poučenie, ktoré by sme si mali zapamätať.

Pri inej príležitosti Ježiš poskytuje odlišné, ale rovnako dôležité poučenie. Istý učeník ho prosí: „Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov.“ (Lukáš 11:1) Ježiš to už urobil asi pred rokom a pol v Kázni na vrchu. (Matúš 6:9–13) Možno tam tento učeník vtedy nebol, a tak Ježiš kľúčové myšlienky zopakuje. Potom vyrozpráva podobenstvo, ktorým zdôrazní, aké je dôležité vytrvávať v modlitbe.

„Predstavte si, že niekto z vás pôjde o polnoci k svojmu priateľovi a povie mu: ‚Brat môj, požičaj mi tri chleby, lebo ku mne prišiel môj priateľ, ktorý je na cestách, a nemám mu čo ponúknuť.‘ Ale ten mu odpovie: ‚Neobťažuj ma. Dvere sú už zamknuté a moje deti i ja sme v posteli. Nemôžem vstať a dať ti niečo.‘ Hovorím vám, že nakoniec mu dá, čo potrebuje – ak nie preto, že je jeho priateľ, tak preto, že bol neodbytný.“ (Lukáš 11:5–8)

Ježiš nechce povedať, že Jehova nie je ochotný reagovať na naše prosby ako ten priateľ. Skôr ukazuje, že ak neochotný priateľ zareaguje na vytrvalé prosby, náš milujúci nebeský Otec určite odpovie na úprimné prosby svojich verných služobníkov. Ježiš pokračuje: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám. Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“ (Lukáš 11:9, 10)

Ježiš potom zdôrazní túto myšlienku tak, že prirovná Jehovu k ľudskému otcovi: „Je medzi vami otec, ktorý by synovi podal hada, keď ho prosí o rybu? Alebo ak poprosí o vajce, podal by mu škorpióna? Teda keď vy, hoci ste hriešni, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec svätého ducha tým, čo ho prosia!“ (Lukáš 11:11–13) Nie je povzbudzujúce vedieť, že náš Otec je ochotný vypočuť si nás a dať nám, čo potrebujeme?