Ježiš s učeníkmi odchádza z Galiley, prekračuje rieku Jordán a smeruje na juh do Perey. Keď tam bol naposledy, jasne povedal farizejom, aký je Boží pohľad na rozvod. (Lukáš 16:18) Teraz sa k tejto téme opäť vracajú, aby Ježiša vyskúšali.

Mojžiš napísal, že muž sa môže rozviesť so ženou, ak na nej nájde „niečo hodné odsúdenia“. (5. Mojžišova 24:1) Každý si to však vysvetľuje po svojom. Podľa niektorých môžu byť dôvodom aj úplné malichernosti. Preto sa farizeji pýtajú: „Má muž právo rozviesť sa s manželkou z akéhokoľvek dôvodu?“ (Matúš 19:3)

Ježiš sa v odpovedi neopiera o ľudské názory, ale majstrovsky upriamuje pozornosť na to, aký zámer mal Boh, keď ustanovil inštitúciu manželstva. Hovorí: „Nečítali ste, že ten, kto stvoril ľudí, stvoril ich na začiatku ako muža a ženu? A nečítali ste, že povedal: ‚Preto muž opustí otca a matku a bude lipnúť k svojej manželke a tí dvaja budú jedno telo‘? A tak už nie sú dvaja, ale sú jedno telo. Teda čo Boh spojil, nech človek nerozdeľuje.“ (Matúš 19:4–6) Keď Boh spojil Adama a Evu v manželstve, nehovoril zároveň o možnosti zrušiť tento zväzok.

Farizeji však Ježišovi oponujú: „Prečo potom Mojžiš dovolil rozviesť sa s manželkou a prikázal dať jej potvrdenie o rozvode?“ (Matúš 19:7) Ježiš odpovedá: „Pre tvrdosť vášho srdca vám Mojžiš urobil ústupok a dovolil vám rozviesť sa s manželkou, ale na začiatku to tak nebolo.“ (Matúš 19:8) Tým „začiatkom“ nemal Ježiš na mysli Mojžišove časy, ale založenie prvého manželstva v Edene.

Potom Ježiš hovorí niečo veľmi dôležité: „Hovorím vám, že kto sa rozvádza so svojou manželkou z iného dôvodu ako pre nemravnosť [po grécky porneia] a ožení sa s inou ženou, cudzoloží.“ (Matúš 19:9) Sexuálna nemravnosť je teda jediným biblickým dôvodom na rozvod.

Učeníci na to reagujú slovami: „Keď je to medzi mužom a ženou takto, potom je lepšie neženiť sa.“ (Matúš 19:10) Teda ak človek uvažuje o manželstve, musí sa naň pozerať ako na trvalý zväzok.

Pokiaľ ide o slobodný stav, Ježiš vysvetľuje, že niektorí ľudia sa narodili ako eunuchovia, čiže nie sú schopní mať pohlavný styk. Iných urobili eunuchmi ľudia, keď im poškodili sexuálne orgány. Ale sú aj takí, ktorí sa rozhodli potlačiť svoje sexuálne túžby, aby mohli robiť viac pre Kráľovstvo. „Kto dokáže takto žiť [ako slobodný], nech tak žije,“ nabáda Ježiš svojich poslucháčov. (Matúš 19:12)

Teraz ľudia prinášajú k Ježišovi svoje deti. Ale učeníkom sa to nepáči. Zrejme nechcú, aby Ježiša niekto rušil. No Ježiša to rozhorčí a hovorí im: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie Kráľovstvo. Verte mi, kto neprijíma Božie Kráľovstvo tak ako dieťa, určite doň nevojde.“ (Marek 10:14, 15; Lukáš 18:15)

Aké poučné! Ak chceme žiť v Božom Kráľovstve, musíme byť ako deti – pokorní a ochotní učiť sa. Teraz Ježiš ukazuje, ako veľmi miluje deti, keď ich berie do náručia a žehná ich. Rovnakú nehu a lásku pociťuje ku každému, kto prijíma Božie Kráľovstvo „tak ako dieťa“. (Lukáš 18:17)