Ešte stále je 11. nisana a Ježiš je v chráme. Náboženským odporcom sa nedarí znevážiť Ježiša ani ho chytiť do pasce a odovzdať Rimanom. (Lukáš 20:20) Teraz si však vymenia úlohy a pýtať sa bude Ježiš. Pritom odhalí svoju skutočnú totožnosť. Pýta sa ich: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ (Matúš 22:42) Je všeobecne známe, že Kristus, čiže Mesiáš, má vyjsť z Dávidovej rodovej línie. A tak aj odpovedajú. (Matúš 9:27; 12:23; Ján 7:42)

Ježiš sa ich pýta: „Ako je potom možné, že Dávid, vedený svätým duchom, ho nazýva Pánom, keď hovorí: ‚Jehova povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy“‘? Ak ho teda Dávid nazýva Pánom, ako môže byť Dávidovým synom?“ (Matúš 22:43–45)

Farizeji mlčia, lebo očakávajú, že z Dávidovej línie vyjde človek, ktorý ich oslobodí spod nadvlády Rimanov. Ježiš však pomocou Dávidových slov zaznamenaných v Žalme 110:1, 2 dokazuje, že Mesiáš bude viac než bežný ľudský vládca. Je Dávidovým Pánom, ktorý sa posadí po Božej pravici a neskôr začne vládnuť. Ježišova odpoveď farizejom zavrie ústa.

Svedkami tohto rozhovoru sú aj učeníci a mnohí ďalší ľudia. Teraz sa Ježiš obracia na nich, keď ich varuje pred znalcami Zákona a farizejmi. Títo ľudia „obsadili Mojžišovo miesto“, lebo vyučujú Boží Zákon. Ježiš svojim poslucháčom radí: „Robte to, čo vám hovoria, ale nerobte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale sami to nerobia.“ (Matúš 23:2, 3)

Potom Ježiš uvádza príklad, z ktorého vidno ich pokrytectvo: „Rozširujú svoje puzdrá s úryvkami Písma, ktoré nosia na ochranu.“ Niektorí Židia nosili na čele alebo na ramene malé puzdierka, ktoré obsahovali krátke úryvky zo Zákona. Farizeji si ich však zväčšujú, aby vyvolali dojem, že sú veľmi zbožní. Okrem toho „si predlžujú strapce na odevoch“. Izraeliti si mali robiť strapce na svojom odeve, ale farizeji si dávajú záležať na tom, aby boli poriadne dlhé. (4. Mojžišova 15:38–40) To všetko robia len preto, „aby ich ľudia videli“. (Matúš 23:5)

Takouto túžbou po dôležitosti by sa mohli nakaziť aj Ježišovi učeníci, preto im Ježiš radí: „Vy si nedajte hovoriť Rabbi, lebo máte jedného Učiteľa a vy všetci ste bratia. Nikoho na zemi nenazývajte Otcom, lebo máte jedného Otca, toho nebeského. Ani sa nedajte oslovovať vodcovia, lebo máte jedného Vodcu, Krista.“ Ako by sa teda mali učeníci pozerať na seba a ako by sa mali správať? Ježiš hovorí: „Najväčší medzi vami bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Matúš 23:8–12)

Teraz Ježiš prísne karhá pokryteckých znalcov Zákona a farizejov slovami: „Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské Kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate a tým, ktorí by doň chceli vojsť, v tom bránite.“ (Matúš 23:13)

Ježiš odsudzuje farizejov za to, že si necenia duchovné hodnoty, čo sa prejavuje aj tým, že si svojvoľne určujú pravidlá. Hovoria napríklad: „Ak niekto prisahá na chrám, to nič neznamená, ale ak prisahá na chrámové zlato, to je záväzné.“ To svedčí o ich morálnej slepote, lebo kladú väčší dôraz na chrámové zlato než  na duchovný význam miesta, kde sa uctieva Jehova. A „prehliadajú to, čo je v Zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť“. (Matúš 23:16, 23; Lukáš 11:42)

Ježiš označuje farizejov za slepých vodcov a vytýka im: „Komára cedíte, ale ťavu prehĺtate!“ (Matúš 23:24) Cedia víno, aby neprehltli komára, lebo je to obradne nečistý hmyz. Ale ťavu, ktorá je takisto obradne nečistým zvieraťom, no podstatne väčším než komár, obrazne prehĺtajú, keď prehliadajú to, čo je v Zákone dôležitejšie. (3. Mojžišova 11:4, 21–24)