Ježiša odvádzajú na miesto, kde ho spolu s dvoma zločincami čaká poprava. Toto miesto sa nachádza neďaleko mesta a vidno ho už „z diaľky“. Volá sa Golgota alebo „miesto lebky“. (Marek 15:40)

Týchto troch odsúdených mužov vyzlečú a dávajú im piť víno zmiešané so žlčou a myrhou. Tento nápoj, ktorý tlmí bolesť, očividne pripravovali ženy z Jeruzalema a Rimania im nebránili v tom, aby ho podávali odsúdeným na smrť. No keď ho Ježiš ochutná, odmieta ho vypiť. Prečo? Počas tejto ťažkej skúšky nechce mať otupené zmysly. Chce byť plne pri vedomí a zostať verný až po smrť.

Ježiša teraz položia na kôl. (Marek 15:25) Vojaci mu do rúk a nôh zatĺkajú klince. Ako prebodávajú svaly a šľachy, spôsobujú Ježišovi obrovskú bolesť. Keď kôl vztýčia, bolesť je ešte mučivejšia, lebo rany s klincami sa pod váhou Ježišovho tela zväčšujú. No Ježiš vojakom nenadáva. Modlí sa: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lukáš 23:34)

Rimania mali vo zvyku umiestniť na kôl nápis, ktorý uvádzal, za aký zločin bol človek potrestaný. V Ježišovom prípade dáva Pilát urobiť takýto nápis: „Ježiš Nazaretský, kráľ Židov.“ Je napísaný v hebrejčine, latinčine a gréčtine, takže mu rozumie takmer každý. Pilát ním vyjadruje, ako veľmi pohŕda Židmi, ktorí trvali na Ježišovej smrti. Nahnevaní hlavní kňazi však protestujú: „Nepíš: ‚Kráľ Židov,‘ ale že hovoril: ‚Ja som kráľ Židov.‘“ No Pilát už nechce byť bábkou v ich rukách a odpovedá: „Čo som napísal, to som napísal.“ (Ján 19:19–22)

Rozzúrení kňazi znovu opakujú falošnú obžalobu, ktorá bola proti Ježišovi vznesená na súdnom procese pred Sanhedrinom. Nie div, že ľudia, ktorí prechádzajú okolo Ježiša, posmešne krútia hlavou a urážajú ho: „Cha, ty, čo si chcel zboriť chrám a postaviť ho za tri dni, zachráň sa a zostúp z kola!“ A hlavní kňazi a znalci Zákona si medzi sebou hovoria: „Nech Kristus, kráľ Izraela, zostúpi z kola. Keď to uvidíme, uveríme.“ (Marek 15:29–32) Ešte aj zločinci, ktorí visia na kole vedľa neho, ho urážajú, hoci on je na rozdiel od nich nevinný.

Z Ježiša si robia posmech aj štyria rímski vojaci. Možno si dali z kyslého vína, a tak teraz zo žartu ponúkajú aj Ježiša, ktorý sa, samozrejme, nemôže načiahnuť a napiť sa. Vysmievajú sa z nápisu nad jeho hlavou, keď hovoria: „Ak si kráľom Židov, zachráň sa!“ (Lukáš 23:36, 37) Aká nespravodlivosť! Človek, ktorý je cestou, pravdou a životom, teraz  nezaslúžene trpí a znáša posmech. Ale on to všetko odhodlane znáša a nenadáva ani Židom, ktorí sa prizerajú, ani rímskym vojakom, ktorí si z neho robia žarty, a ani dvom zločincom, ktorí visia vedľa neho.

Štyria vojaci teraz vezmú Ježišov vrchný odev, rozdelia ho na štyri časti a losujú, kto si čo vezme. Potom zoberú jeho spodný odev, ktorý je veľmi kvalitný – „nebol zošívaný; odhora nadol bol utkaný vcelku“. Jeden druhému hovoria: „Netrhajme ho, ale rozhodnime lósom, čí bude.“ Tak napĺňajú slová Písma: „Rozdeľujú si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu lós.“ (Ján 19:23, 24; Žalm 22:18)

Zanedlho si jeden z povesených zločincov uvedomí, že Ježiš je skutočne kráľ. Karhá toho druhého: „To sa vôbec nebojíš Boha? Veď si dostal rovnaký trest. A my trpíme právom, lebo tento trest si zaslúžime za to, čo sme robili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom prosí Ježiša: „Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho Kráľovstva.“ (Lukáš 23:40–42)

Ježiš mu odpovedá: „Sľubujem ti dnes, budeš so mnou v raji.“ Nehovorí v Kráľovstve, ale v raji. (Lukáš 23:43) Tento sľub sa líši od sľubu, ktorý dal svojim apoštolom – im sľúbil, že s ním budú sedieť na trónoch v jeho Kráľovstve. (Matúš 19:28; Lukáš 22:29, 30) Tento zločinec je Žid a zrejme počul o pozemskom raji, ktorý pôvodne vytvoril Jehova pre Adama, Evu a ich potomkov. Teraz tento muž zomiera, ale má pred sebou nádej.