126. KAPITOLA
Zapretie Ježiša
MATÚŠ 26:69–75 MAREK 14:66–72 LUKÁŠ 22:54–62 JÁN 18:15–18, 25–27
-
PETER POPIERA, ŽE POZNÁ JEŽIŠA
Po zatknutí Ježiša v Getsemanskej záhrade apoštoli zo strachu utečú. No dvaja z nich sa vrátia. Je to Peter „a ešte jeden učeník“, zjavne apoštol Ján. (Ján 18:15; 19:35; 21:24) Zrejme Ježiša dostihnú, keď ho odvádzajú do Annášovho domu. Keď Annáš posiela Ježiša k veľkňazovi Kaifášovi, Peter a Ján ho z určitej vzdialenosti nasledujú. Pravdepodobne sa zmietajú medzi obavami o svoj život a strachom o svojho Pána.
Ján sa pozná s veľkňazom, a preto sa mu podarí dostať na nádvorie Kaifášovho domu. Peter zostáva vonku pri bráne, kým sa Ján nevráti a neprehovorí vrátničku, aby Petra pustila dnu.
Je studená noc, a tak sa ľudia na nádvorí zohrievajú pri ohni. Peter sedí pri nich a čaká, ako sa skončí súd s Ježišom. (Matúš 26:58) Teraz, vo svetle ohňa, sa vrátnička lepšie prizrie Petrovi. Pýta sa ho: „Nie si aj ty jeden z učeníkov toho človeka?“ (Ján 18:17) Aj niektorí ďalší spoznávajú Petra a obviňujú ho, že bol s Ježišom. (Matúš 26:69, 71–73; Marek 14:70)
To Petra veľmi rozruší. Snaží sa od seba odvrátiť pozornosť, dokonca odchádza k bráne. Popiera, že by bol s Ježišom, a hovorí: „Nepoznám ho, vôbec neviem, o čom hovoríš.“ (Marek 14:67, 68) Okrem toho sa začne „zaklínať a prisahať“, teda prisahá, že hovorí pravdu, a že ak klame, nech ho postihne nešťastie. (Matúš 26:74)
Medzitým prebieha súd s Ježišom, zjavne v tej časti Kaifášovho domu, ktorá je nad nádvorím. Peter a ostatní čakajú dole a zrejme vidia, ako prichádzajú a odchádzajú svedkovia, ktorí svedčia v procese.
Petra však prezradí jeho galilejský prízvuk. Okrem toho medzi ľuďmi na nádvorí je aj príbuzný Malchusa, ktorému Peter odťal ucho. Ten mu hovorí: „Veď som ťa s ním videl v záhrade!“ Keď to Peter poprie tretíkrát, zakikiríka kohút, ako predpovedal Ježiš. (Ján 13:38; 18:26, 27)
V tejto chvíli je Ježiš očividne na balkóne nad nádvorím. Otočí sa a pozrie na Petra. Jeho pohľad Petra hlboko zasiahne. Spomenie si, čo povedal Ježiš len pred niekoľkými hodinami. Musí sa cítiť hrozne, keď si uvedomí, čo práve urobil. Ide von a horko plače. (Lukáš 22:61, 62)
Ako sa to mohlo stať? Ako mohol Peter zaprieť svojho Pána, keď si bol taký istý svojou silnou vierou a vernosťou? Nepochybne ho zaskočili okolnosti. Pravda je prekrúcaná a Ježiš je vykresľovaný ako zločinec. V situácii, keď sa Peter mohol zastať nevinného človeka, sa obrátil chrbtom k tomu, kto má „slová večného života“. (Ján 6:68)
Petrova smutná skúsenosť ukazuje, že aj oddaný človek so silnou vierou môže byť vyvedený z rovnováhy, ak ho skúšky a pokušenia zastihnú nepripraveného. Kiež to, čo zažil Peter, slúži ako výstraha pre všetkých Božích služobníkov!