JEDNA 25-ročná žena napísala: „V roku 1981 mi zomrela na rakovinu adoptívna matka. Jej smrť veľmi ťažko doľahla na mňa i na môjho adoptívneho brata. Mala som 17 rokov a môj brat 11. Tak veľmi mi chýbala. Pretože ma učili, že je v nebi, chcela som si vziať život, aby som bola s ňou. Bola to moja najlepšia priateľka.“

Zdá sa veľmi nespravodlivé, že by smrť mala mať moc vziať vám niekoho, koho milujete. A keď sa to stane, predstava, že sa so svojím milovaným už nikdy nebudete môcť rozprávať a smiať a už nikdy sa s ním nebudete môcť držať, môže byť takmer neznesiteľná. Túto bolesť nemusí zotrieť ani tvrdenie, že váš milovaný je v nebi.

Avšak Biblia ponúka úplne odlišnú nádej. Ako sme spomenuli už predtým, Písma ukazujú, že je možné, aby ste sa v blízkej budúcnosti opäť stretli s vaším milovaným zomrelým, a to nie dakde v nebi, ale práve tu na zemi za pokojných, spravodlivých podmienok. A v tom čase budú mať ľudia vyhliadku, že sa budú tešiť z dokonalého zdravia a už nikdy nebudú musieť znova zomrieť. ,Ale to je určite len pekné prianie!‘ niekto možno povie.

Čo by bolo potrebné, aby ste sa presvedčili, že táto nádej je istá? Aby ste uverili nejakému sľubu, potrebovali by ste získať istotu, že ten, kto sľub dal, je ochotný i schopný ho splniť. Teda kto je ten, ktorý sľubuje, že mŕtvi budú opäť žiť?

Na jar roku 31 n. l. Ježiš Kristus s istotou sľúbil: „Ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje ich, tak aj Syn oživuje tých, ktorých chce. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho [Ježišov] hlas a vyjdú.“ (Ján 5:21, 28, 29) Áno, Ježiš Kristus sľúbil, že milióny dnes mŕtvych budú opäť žiť na tejto zemi a budú mať vyhliadku, že na nej zostanú navždy za pokojných, rajských podmienok. (Lukáš 23:43; Ján 3:16; 17:3; porovnaj Žalm 37:29 a Matúša 5:5.) Keďže tento sľub dal  Ježiš, môžeme sa spoľahnúť na to, že je ochotný ho splniť. Ale je aj schopný to vykonať?

Ani nie dva roky po tom, čo Ježiš dal tento sľub, mocným spôsobom dokázal, že je ochotný i schopný kriesiť.

Bol to dojímavý výjav. Lazar bol ťažko chorý. Jeho dve sestry, Mária a Marta, odkázali Ježišovi, ktorý bol za riekou Jordán: „Pane, pozri, ten, ku ktorému máš náklonnosť, je chorý.“ (Ján 11:3) Vedeli, že Ježiš Lazara miluje. Nebude chcieť Ježiš vidieť svojho chorého priateľa? Na prekvapenie, Ježiš namiesto toho, aby išiel okamžite do Betánie, zostal tam, kde bol, ešte dva dni. (Ján 11:5, 6)

Lazar zomrel nejaký čas po tom, čo bola poslaná správa o jeho chorobe. Ježiš vedel, kedy Lazar zomrel, a chystal sa v tejto veci niečo urobiť. Kým Ježiš napokon prišiel do Betánie, jeho drahý priateľ bol mŕtvy už štyri dni. (Ján 11:17, 39) Mohol Ježiš priviesť späť k životu niekoho, kto bol mŕtvy tak dlho?

Len čo Marta, žena činu, počula, že Ježiš prichádza, vybehla mu v ústrety. (Porovnaj Lukáša 10:38–42.) Ježiš, dojatý jej žiaľom, ju ubezpečil: „Tvoj brat vstane.“ Keď Marta naznačila, že verí v budúce vzkriesenie, Ježiš jej jasne povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Ten, kto prejavuje vieru vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť.“ (Ján 11:20–25)

Keď Ježiš prišiel k hrobke, prikázal, aby bol odvalený kameň, ktorý uzavieral vchod do hrobky. Potom vyslovil nahlas modlitbu a rozkázal: „Lazar, poď von!“ (Ján 11:38–43)

 Všetky oči boli upreté na hrobku. Nato sa z tmy vynorila postava. Nohy a ruky mala obviazané ovíjadlami a tvár mala ovinutú plátnom. „Rozviažte ho a nechajte ho odísť,“ nariadil Ježiš. Posledné rozmotané obväzy padli na zem. Áno, bol to Lazar, muž, ktorý bol štyri dni mŕtvy! (Ján 11:44)

Správa o vzkriesení Lazara je v evanjeliu Jána predložená ako historický fakt. Podrobnosti sú príliš živé na to, aby to bola len nejaká alegória. Spochybňovať jej hodnovernosť znamená spochybňovať všetky zázraky v Biblii vrátane vzkriesenia samého Ježiša Krista. A popierať vzkriesenie Ježiša znamená popierať celú kresťanskú vieru. (1. Korinťanom 15:13–15)

Ale ak prijímate existenciu Boha, nemalo by byť pre vás problémom veriť vo vzkriesenie. Znázornime si to: Človek môže nahrať na videopásku svoju poslednú vôľu a závet a keď zomrie, jeho príbuzní a priatelia ho vlastne môžu vidieť a počuť, ako vysvetľuje, čo sa má urobiť s pozostalosťou. Pred sto rokmi bolo niečo také nemysliteľné. Aj dnes presahuje technológia videozáznamu chápanie niektorých ľudí, ktorí žijú v odľahlých častiach sveta, takže sa im to zdá ako zázrak. Ak vedecké princípy zavedené Stvoriteľom môžu ľudia použiť na to, aby znova vytvorili takú viditeľnú a počuteľnú scénu, nemal by byť Stvoriteľ schopný urobiť oveľa viac? Nie je teda logické, že Ten, ktorý stvoril život, je schopný ho aj znovustvoriť?

Zázrak Lazarovho opätovného privedenia k životu slúžil na posilnenie viery v Ježiša a vo vzkriesenie. (Ján 11:41, 42; 12:9–11, 17–19) Dojímavým spôsobom tiež odhaľuje ochotu a túžbu Jehovu a jeho Syna kriesiť.

Ježišova reakcia na Lazarovu smrť odhaľuje veľmi nežnú stránku osobnosti Božieho Syna. Jeho hlboké city, ktoré prejavil pri tejto príležitosti, jasne ukazujú jeho silnú túžbu vzkriesiť mŕtvych. Čítame: „Mária, keď prišla tam, kde bol Ježiš, a zbadala ho, padla mu k nohám a povedala: ,Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel.‘ Preto keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú Židia, ktorí prišli s ňou, zastonal v duchu, znepokojil sa a povedal: ,Kam ste ho položili?‘ Povedali mu: ,Pane, poď sa pozrieť.‘ Ježišovi vyhŕkli slzy. Nato Židia hovorili: ,Hľa, akú mal k nemu náklonnosť!‘“ (Ján 11:32–36)

Ježišov úprimný súcit je tu naznačený troma výrazmi: „zastonal“, „znepokojil sa“ a „vyhŕkli [mu] slzy“. Pôvodné slová použité na zaznamenanie tejto dojímavej scény ukazujú, že Ježiš bol tak hlboko pohnutý smrťou svojho drahého priateľa Lazara a pohľadom na plačúce Lazarove sestry, že oči sa mu zaliali slzami. *

Pozoruhodné na tom je, že Ježiš už predtým priviedol späť k životu iných dvoch ľudí. A bol úplne odhodlaný urobiť to isté s Lazarom.  (Ján 11:11, 23, 25) A predsa mu „vyhŕkli slzy“. Privádzať ľudí späť k životu teda nie je pre Ježiša len nejaký úkon. Jeho nežné a hlboké city, ktoré sa prejavili pri tejto príležitosti, jasne ukazujú jeho silnú túžbu napraviť škody spôsobené smrťou.

Keďže Ježiš je ,presným znázornením bytosti Jehovu Boha‘, od nášho nebeského Otca právom neočakávame o nič menej. (Hebrejom 1:3) O Jehovovej ochote kriesiť povedal verný muž Jób toto: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť?... Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (Jób 14:14, 15) Pôvodné slovo, ktoré je tu preložené ako „zatúžiš“, odráža Božiu najvrúcnejšiu túžbu a prianie. (1. Mojžišova 31:30; Žalm 84:2) Z toho jasne vyplýva, že Jehova sa určite veľmi teší na vzkriesenie.

Skutočne môžeme veriť sľubu o vzkriesení? Áno, niet pochýb, že Jehova a jeho Syn sú ochotní i schopní splniť ho. Čo to znamená pre vás? Vyhliadku, že sa opäť stretnete so svojimi milovanými zomrelými práve tu na zemi, ale za veľmi odlišných podmienok!

Jehova Boh, ktorý dal ľudstvu začiatok v krásnej záhrade, sľúbil, že obnoví raj na tejto zemi pod vládou svojho nebeského Kráľovstva v rukách už osláveného Ježiša Krista. (1. Mojžišova 2:7–9; Matúš 6:10; Lukáš 23:42, 43) V tomto obnovenom raji bude mať ľudská rodina vyhliadku, že sa bude tešiť zo života bez konca, oslobodená od všetkých chorôb a neduhov. (Zjavenie 21:1–4; porovnaj Jóba 33:25; Izaiáša 35:5–7.) Minulosťou bude aj všetka nenávisť, rasové predsudky, etnické násilie a ekonomický útlak. Práve na takúto očistenú zem Jehova Boh prostredníctvom Ježiša Krista vzkriesi mŕtvych.

Túto nádej má dnes aj kresťanská žena spomenutá v úvode tejto časti. Niekoľko rokov po tom, čo jej zomrela matka, jej Jehovovi svedkovia pomohli v dôkladnom štúdiu Biblie. Spomína: „Keď som sa dozvedela o nádeji na vzkriesenie, plakala som. Bolo nádherné vedieť, že svoju matku opäť uvidím.“

Ak aj vaše srdce túži opäť uvidieť milovaného človeka, Jehovovi svedkovia vám s radosťou pomôžu, aby ste sa dozvedeli, ako sa môže táto istá nádej stať aj vašou nádejou.